Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-49-2021.pdf
PDF · 77.48 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/49/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Michalom Valentom, v trestnej veci obžalovaného R. N. pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2020, na hlavnom pojednávaní dňa 30. marca 2022, takto
rozhodol:
obžalovaný:
R. N., nar.: XX. XX. XXXX/XXXX v F., trvale bytom V.E. XXX/X,H. N.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
dňa 25.04.2019 v čase okolo 09:30 hod., na presne nezistenom mieste v Bratislave, nezisteným spôsobom si zaobstaral debetnú platobnú kartu Visa Elektrón číslo 4405 **** **** 8719, vystavenú k účtu číslo SK48 1100 0000 0029 1361 8322, vedenému v spoločnosti Tatra banka, a. s., na meno H. Q., ktorou následne toho istého dňa 25.04.2019 vykonal v predajni Sportsdirect, OC Avion Shopping Park Bratislava, Ivanská cesta 16, Bratislava, celkovo 2 neoprávnené transakcie, a to v čase o 10:08:02 hod. (podľa času kamier z predajne) vo výške 18 eur a v čase o 10:18:43 hod. (podľa času kamier z predajne) vo výške 18 eur, čím svojím konaním spôsobil v dôsledku uznania reklamácie neoprávnených transakcií podanej osobou H. Q., poškodenej spoločnosti Tatra banka, a. s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, škodu v celkovej výške 36 eur,
t e d a
neoprávnene si obstaral platobný prostriedok,
č í m s p á c h a l
prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2020,
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. k/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., k trestu odňatia slobody vo výmere 1 /jeden/ rok nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
Obžalovaný R. N. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. 03. 2022, po prednesení obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava I a po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 a ods. 8 Tr. por., s poučením o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. v rozsahu podľa § 257 ods. 4 až ods. 8 Tr. por., a o tom, že má právo poradiť sa so svojim obhajcom, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. teda, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. 3Pv/242/2019 zo dňa 05. 11. 2021.
Vzhľadom na vyššie uvedené vyhlásenie obžalovaného N., súd tomuto položil otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. s tým, že obžalovaný na všetky odpovedal „áno“.
Keďže prokurátor okresnej prokuratúry navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. 3Pv/242/2019 zo dňa 04. 11. 2021.
Súd ďalej vyhlásil, že podľa § 257 ods. 8 Tr. por. dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Obžalovaný R. N. na hlavnom pojednávaní v podstate uviedol, že je nezamestnaný, má zdravotné problémy a škodu poškodenej spoločnosti uhradil.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi ich prečítaním a to vyjadrením poškodenej spoločnosti Tatra banka, a. s. a odpisom registra trestov obžalovaného.
Pri zvažovaní druhu trestu a jeho výmery súd bral do úvahy najmä spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj na všetky ďalšie základné zásady ukladania trestov vyjadrených v § 34 Tr. zák.
Súd u obžalovaného N. vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu (§ 36 písm. k/ Tr. zák.) a jednu priťažujúcu okolnosť a to, že bol už za trestný čin odsúdený, pričom súd, vzhľadom na povahu predchádzajúcich odsúdení, na túto okolnosť nevidel dôvod neprihliadať (§ 37 písm. m/ Tr. zák.). Súd obžalovanému N. ukladal trest odňatia slobody na samom spodku zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo forme trestu nepodmienečného, ako jediného univerzálne druhu trestu.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že neboli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu odklonu vo forme podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, pretože vzhľadom na osobu obžalovaného N., najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život, nemožno očakávať, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu by výkon trestu odňatia slobody nebol nevyhnutný. Je tomu tak preto, pretože obžalovaný bol doposiaľ 8 krát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť a od roku 2013 sa trestnej činnosti dopúšťa kontinuálne. Osobu obžalovaného možno označiť za špeciálneho recidivistu, ktorý bol spolu s týmto odsúdením 3 x uznaný za vinného pre trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák.
Rovnako tak obhajobou navrhované mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, či dokonca podmienečné zastavenie trestného stíhania by podľa presvedčenia súdu nebolo v súlade so zákonom práve vzhľadom na osobu obžalovaného, kedy by bolo doslova naivné prezumovať, že by samotné prejednanie veci pred súdom postačovalo na nápravu obžalovaného, resp. že by tu boli také okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného, že by použitie trestnej sadzby bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a že by na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačoval aj trest kratšieho trvania.
Skutočnosť, že obžalovaný uhradil spôsobenú škodu bola premietnutá do poľahčujúcej okolnosti a vyrovnala tak pomer k okolnosti priťažujúcej ustálenej podľa § 37 písm. m/ Tr. zák.
Súd obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) napriek tomu, že obžalovaný sa k trestnej činnosti v konaní pred súdom priznal a spáchanú trestnú činnosť ľutoval. Vzhľadom na osobu obžalovaného súd neuveril obžalovanému jeho úprimnú ľútosť a to s poukazom na jeho doterajšiu kriminálnu anamnézu. Prejav jeho ľútosti súd vníma ako čisto formálny v snahe privodiť si priaznivejší trest. Konajúci súd vyhodnotil, že úprimná ľútosť páchateľa, ktorý bol už 8 krát súdne trestaný, nie je dôveryhodná a nemožno ju z tohto dôvodu prijať ako poľahčujúcu. Je tomu tak preto, pretože úprimná ľútosť páchateľa, ktorý sa opakovane dopustil (tretí krát) identického trestného činu, nemôže byť vnímaná ako úprimná a svedčiaca v jeho prospech.
Súd sa takisto zaoberal otázkou existencie materiálnej stránky daného prečinu, a to z hľadiska posúdenia všetkých skutočností spadajúcich pod kritéria upravené v § 10 ods. 2 Tr. zák. V tomto kontexte je na mieste uviesť, že osoba páchateľa už nie je medzi kritériami obsiahnutými v uvedenom ustanovení zahrnutá rovnako, ako tam nie je zahrnutý ani význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý tak, ako tomu bolo za účinnosti § 3 ods. 4 zák. č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov). Súd preto pri posudzovaní materiálnej stránky nemôže prihliadať na osobu páchateľa. Ak by tak urobiť mohol, musel by prihliadať nielen na výšku spôsobenej škody a jej následné uhradenie, ale aj na jeho kriminálnu anamnézu. Osobu páchateľa preto možno posudzovať len z hľadiska kritérií významných pre určenie druhu a výmery trestu.
Preto s prihliadnutím na požiadavku, že skutočnosti predpokladané v § 10 ods. 2 Tr. zák. je potrebné hodnotiť vo svojom súhrne bez toho, aby sa niektorej pripisoval väčší či menší význam (jednej na úkor druhej), súd dospel k záveru, že konkrétna závažnosť stíhaného prečinu dosahuje Trestným zákonom vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, t. j. stupeň vyšší než nepatrný. Pri zisťovaní konkrétneho stupňa závažnosti v danom prípade nemožno vychádzať iba zo spôsobenej škody, ale aj z iných do úvahy prichádzajúcich hľadísk, ako napr. úkony poškodeného súvisiace so skutkom (podanie trestného oznámenia, dostavovanie sa na úkony trestného konania, zaobstaranie si novej platobnej karty, úkony vo vzťahu k banke) a pod.
Podľa názoru súdu vyššia než nepatrná závažnosť činu je v prejednávanej veci okrem zavinenia (priamy úmysel) daná, resp. určovaná spôsobom vykonania činu a okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, kedy si obžalovaný chcel prisvojiť cudziu platobnú kartu za využitia nepozornosti poškodeného Q., ktorému počas chôdze spadol sveter aj s obsahom dokladov na zem.
O zaradení obžalovaného N. súd rozhodol v intenciách § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., keďže tento bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I.
Okresný súd Bratislava I, odd. 8T V Bratislave, dňa 30. marca 2022
JUDr. Michal Valent
samosudca