Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Co-32-2018.pdf
PDF · 83.07 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/32/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobkyne: M.. J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., M. XXXX/XX, v konaní právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanému: AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., 1. mája 173/11, Trenčín, adresa pracoviska: Teplická 7434/147, Piešťany, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 Eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25C/117/2016-35 zo dňa 9.11.2017 jednohlasne takto
rozhodol:
Mení rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 400 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 100 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a stranám konania nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že primerané zadosťučinenie sa skladá z náhrady morálnej ujmy a výdavkov spojených s reparáciou navodeného stavu, ako aj zo satisfakcie za stav, ktorý žalobkyňa musela trpieť. Za nemajetkovú ujmu pre spotrebiteľa je možné považovať každé obmedzenie spotrebiteľovho komfortu, všetko čo mu berie čas a kľud. Pre priznanie peňažného zadosťučinenia nie sú stanovené žiadne špeciálne podmienky. Základom pre stanovenie výšky primeraného zadosťučinenia je primeranosť a súd tak stanoví na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná subjektívne. Ochrana spotrebiteľa však nesmie pri aplikácii práva proti nekalej súťaži, alebo neférovým praktikám dodávateľa, dominovať nad ochranou súťažiteľa. Aj keď je spotrebiteľ slabšou stranou v spore a zákonodarca mu poskytuje zvýšenú ochranu, nič sa nemení na tom, že ako žalobca, ktorý je dokonca zastúpený právnym zástupcom, má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Pokiaľ žalobca tieto svoje základné povinnosti nesplní, súd nemôže jeho žalobe vyhovieť. Podľa názoru súdu v predmetnom konaní žalobkyňa nijako nepreukázala a dokonca ani netvrdila, aká ujma jej vznikla. V tomto smere absolútne neuniesla dôkazné bremeno. Súd vychádzal z toho, že žalobkyňou tvrdená preukázaná strata času na jednom pojednávaní v konaní 28C/12/2015. Bolo uskutočnené len jedno pojednávanie, tam bola úspešná ako spotrebiteľka a považoval sumu 100 eur za primerané finančné zadosťučinenie. V prevyšujúcej časti preto súd žalobu zamietol. Podmienkou je istá reparácia ujmy, v danom prípade niet čo reparovať. 3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. V odvolaní uviedla, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje úvahy súdu, z ktorých by skôr vyplynulo,
že jej primerané finančné zadosťučinenie vôbec nepatrí z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Rozhodnutie odôvodnil ust. § 3 ods. 5 veta posledná zák. č. 250/2007 Z.z. Toto rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore so skutočnosťami, na ktoré sám súd vo veci poukazuje. Na jednej strane uznáva, že žalobkyňa má právo na primerané finančné zadosťučinenie, keďže sa úspešne domohla svojho práva v konaní vedenom pod sp.zn. 28C/12/2015. Poukázal na ust. § 3 ods. 5 veta posledná zák. č. 250/2007 Z.z., pričom platné znenie normy nevyžadujú žiadnu ujmu ani hrozbu ujmy. Rozhodujúci je stav v čase, kedy bol vyhlásený vo veci rozsudok, pritom v konaní, ktoré vlastne potvrdilo nárok žalobkyne, sa konštatuje nekalá súťaž a neférové praktiky dodávateľa, teda žalovaného. Poukázal na celý rad rozhodnutí súdov odvolacích vo veci ale aj Najvyššieho súdu SR 1Obdob/9/2012, publikáciu a komentár k Občianskemu zákonníku z roku 2015 a taktiež poukázala na komentár k Civilnému sporovému poriadku z roku 2016. Všetky tieto rozhodnutia, resp. komentáre vychádzajú z procesného úspechu vo veci, kde spotrebiteľ sa úspešne domôže nároku, pokiaľ ide o otázku spotrebiteľských práv. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne včas nevyjadril. 5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „odvolací súd“ a „CSP“) prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Súd prvej inštancie síce zistil skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci, ale vec nesprávne právne posúdil. Sú preto splnené podmienky pre zmenu súdneho rozhodnutia podľa ust. § 388 CSP. 6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola účastníčkou konania pred Okresným súdom v Prešove v konaní 28C/12/2015. V tomto konaní v opačnom procesnom postavení terajší žalovaný, predtým žalobca, si uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 2.236,18 eur s prísl. V tomto konaní právny predchodca žalovaného, Home Credit Slovakia, uzavrel dňa 12.7.2004 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorého predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom kreditnej karty. Na základe tohto bol poskytnutý úverový rámec 25.000 Sk v splátkach mesačne po 1.000 Sk. Žalobkyni takto bola poskytnutá istina celkovo vo výške 5.923,84 eur a celkovo uhradila 8.079,99 eur. Súd prvej inštancie v konaní pod sp.zn. 28C/12/2015 zamietol nárok žalobcu ako nedôvodný, keďže preukázateľne v zmluve absentovali náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. b/, j/, k/ zák. č. 258/2001 Z.z. a z tohto dôvodu bol tento úverový vzťah bezúročný a bez poplatkov. Preto bol nárok zamietnutý. 7. Podľa § 3 ods. 5 tretia veta zák. č. 250/2007 Z.z., spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 8. Ako je zrejmé z vyššie citovaného konania sp.zn. 28C/12/2015 nárok žalobkyne je jasne daný, v tomto spore súd prvej inštancie definoval absenciu zákonných náležitostí úverovej zmluvy, ktoré medzi účastníkmi konania, resp. na strane žalobcu jeho právneho predchodcu Home Credit Slovakia absentovali. Z toho dôvodu nárok na ochranu v zmysle vyššie citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch je daný. To konštatoval aj v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie, ktorý sa však zaoberal otázkou dôkazného bremena a dospel k záveru, že toto žalobkyňa neuniesla. Odvolací súd sa plne stotožňuje s argumentáciou žalobkyňou v odvolaní, kde základ nároku bol jednoznačne daný, no súd prvej inštancie ako keby polemizoval so skutočnosťami, ktoré zistil v konaní a predpokladmi úspechu v súdnom konaní. Táto situácia bezpochyby je však špecifický v tom, že zákon, ktorý bol aj citovaný v rozhodnutí súdu prvej inštancie a ktorý cituje aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí ako predpoklad pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, stanovuje existenciu porušenia práv spotrebiteľa, ktoré je konštatované v súdnom konaní, táto podmienka splnená bola. Je pravdou, že výška tohto primeraného finančného zadosťučinenia nie je presne stanovená ani v zákone a je na úvahe súdu, ako bude konkrétne vec posudzovať. V danom prípade však je podstatné pre odvolací súd, že v základnom konaní, teda v konaní sp.zn. 28C/12/2015, bol nárok žalobcu na plnenie sumy 2.236/18 eur s prísl., ktorý v tomto konaní bol zamietnutý s tým, že nárok teraz žalovanému, predtým žalobcovi, nevznikol. Súd konštatuje, že už na základe úverového vzťahu, na základe ktorého terajšia žalobkyňa, v pôvodnom konaní žalovaná, plnila bol „preplatený“ vzhľadom k tomu, že skutočné plnenie dodávateľa bolo uhradené spotrebiteľkou, dokonca bolo uhradené viac a v konaní dodávateľ uplatňoval ešte ďalšie nároky, pritom po preskúmaní spotrebiteľského úveru boli zistené nedostatky, ktoré stanovuje zákon a ktoré dodávateľ v úverovej zmluve neuviedol. Preto bol úver bez poplatkov a bez úrokov. Preto vodítkom pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia už mala byť táto skutočnosť, teda skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie zistil v základnom konaní, kde si dodávateľ uplatňoval nárok voči spotrebiteľovi a výška tohto nároku je ďalším kritériom, pre ktoré je možné priznať sumu, ktorú požadovala žalobkyňa v predmetnom konaní, teda 500 eur, ktoré bezosporu je adekvátne k nároku, ktorý dodávateľ požadoval od spotrebiteľky v pôvodnom konaní ako ďalšie plnenie. Niet pochýb o tom, že suma 2.236,18 eur nie je
nízka. Suma, ktorá by stranu spore ktorá je žalovaná a ktorá na takúto sumu má byť zaviazaná, napriek tomu, že si splnila povinnosti voči dodávateľovi, môže spôsobiť taký nekomfort, ktorý zakladá nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Naviac je nutné konštatovať, že právny predchodca žalovaného ale aj samotný žalovaný vystupuje opakovane v obdobných sporoch a je im známe, aké náležitosti zo zákona sa požaduje uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere, napriek tomu sa domáha v celom rade ďalších konaní týchto nárokov. 9. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. 10. Ako už bolo uvádzané, v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/12/2015 sa žalobkyňa od žalovaného domohla vydania bezdôvodného obohatenia v súvislosti s tým, že úver poskytnutý žalovaným bol vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov, nepochybne pri uzatváraní kontraktu so žalobkyňou nedodržal zákonom požadované náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobkyňa sa z tohto titulu voči žalovanému úspešne domohla vydania bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné konštatovať, že takéto konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť ujmu žalobkyni. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a pod.. Za primerané v prejednávanej veci je potrebné považovať finančné zadosťučinenie vo výške 100 eur (táto suma bola priznaná a výrok nebol odvolaním napadnutý). Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonal v súlade so zákonom. Spotrebiteľ nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože Zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla a spotrebiteľ sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. Žalobkyňa sa v tomto prípade úspešne domohla svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia. 11. Preto odvolací súd zmenil súdne rozhodnutie podľa § 388 CSP tak, že výrok, kde v prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol, zmenil a priznal jej nárok na náhradu nemajetkovej ujmy aj v prevyšujúcej časti, čiže v tej, v ktorej bolo zamietnuté, teda sumy 400 eur (keďže výrok o sume plnenia sumy 100 nebol odvolaním napadnutý). 12. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa mala úspech v celom konaní s ohľadom na zmenu súdneho rozhodnutia, priznal jej aj na nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).