Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/135/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnom spore žalobcu: U. X., nar. XX.XX.XXXX, ul. O.. A. X, XXX XX O., adresa pre doručovanie: F. XX, W. - H., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, P. O. BOX A-11, 040 41 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo sp.: KaKE 15942/2018, R. z.: 125123/2018, zo dňa 10.09.2018, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. KaKE 15492/2018, R. z. 125123/2018 zo dňa 10.09.2018 nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci zvýšenia výživného na maloleté deti vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. .

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žiadateľ nespĺňa podmienku materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným predpokladom priznania právnej pomoci. Po posúdení všetkých okolností žiadanej právnej pomoci Centrum nezistilo dôvody na postup podľa , nakoľko žiadateľ nespĺňa podmienku materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre priznanie nárok na poskytovanie právnej pomoci. Po preskúmaní majetkovej situácie žalobcu ako žiadateľa v zmysle Centrum uzavrelo, že započítateľný príjem žiadateľa a jeho manželky ako spoločne posudzovanej osoby v mesiaci podania žiadosti (apríl 2018 je vo výške 2 078,15 Eur a presahuje výšku 1,4 násobku životného minima a aj výšku 1,6 násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a ďalšiu dospelú fyzickú osobu platnú do 30.06.2018 a aj výšku platnú od 01.07.2018. Pri posudzovaní príjmu Centrum postupovalo podľa , ako aj ustanovenia pričom vychádzalo z výšky životného minima stanoveného .

II. Správna žaloba

3. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. V žalobe namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pokiaľ ide o dôvody nepriznania nároku v zmysle ust. a nepresvedčivé pokiaľ je

odôvodnenie v tomto smere len odkazom na výklad podaný Usmernením CPP č. 2/2015 zo dňa 15.06.2015. Taktiež má za to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy nebolo dostačujúce na posúdenie veci, nakoľko žalovaný nemal vychádzať z výšky životného minima v Slovenskej republike ale vzhľadom na to, že žalobca dlhodobo žije v Rakúsku mal vychádzať zo životného minima v Rakúsku, ktorú výšku si mohol zistiť na príslušnom orgáne v Rakúsku, čo však neurobil. V takomto posudzovaní vidí neprimeranosť okolnostiam právnej pomoci v zmysle ust. .

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06.07.2021 uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú a napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné, a preto žiada aby ju súd zamietol. Poukázal na to, že úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na náhradu škody môže byť len ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok a to, že sa nachádza v stave materiálnej núdze, že sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť sporu a že spor prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, ak je možné vyčísliť hodnotu sporu. Na posúdenie príjmovej situácie za obdobie október 2017 až apríl 2019 žalobca predložil doklad o čistom príjme preložený do slovenského jazyka, z ktorého vyplynulo, že pracuje ako šofér a v období od 01.01.2018 do 01.04.2018 mal mesačnú mzdu vo výške 1 086,15 EUR mesačne netto (po zrážke všetkých daní a poplatkov), zároveň žalobca v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uviedol, že je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Š. E., má dve nezaopatrené deti - rok narodenia 2000 a 2006, ktoré boli zverené do starostlivosti matky D. X. a ktorého zvýšenie výživného na deti je predmetom sporu a je druhýkrát ženatý. Na účely zistenia príjmu žalobcu bolo potrebné vziať do úvahy aj príjem druhej manželky žiadateľa - H. X., pretože táto je spoločne posudzovanou osobou so žiadateľom. Žalobca na posúdenie predložil doklad o čistom príjme manželky, úradne preložený do slovenského jazyka, v ktorom je uvedené že táto poberala od októbra 2017 do apríla 2018 čistú mzdu vo výške 992,- EUR mesačne. V súlade s o životnom minime platnom od 01.07.2017 do 30.06.2018 výška 1,4 násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a ďalšiu dospelú fyzickú osobu predstavovala sumu 474,10 EUR a v súlade s ustanovením o životnom minime platnom od 01.07.2018 výška 1,4 násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a ďalšiu dospelú fyzickú osobu predstavovala sumu 557,02 EUR. Žalovaný poukázal aj na to, že zákon č. 327/22005 Z. z. neumožňuje vo svojich ustanoveniach zohľadňovať výdavky žiadateľov o poskytnutie právnej pomoci. Z uvedeného je teda podľa žalovaného zrejmé to, že započítateľný príjem žalobcu ako žiadateľa o právnu pomoc a jeho manželky ako spoločne posudzovanej osoby v mesiaci podania žiadosti (apríl 2018) vo výške 2078,15 Eur presahoval výšku 1,4 násobku životného minima a aj výšku 1,6 násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a ďalšiu dospelú fyzickú osobu platnú do 30.06.2018 a aj výšku 1,4 násobku životného minima a výšku 1,6 násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a ďalšiu dospelú fyzickú osobu platnú od 01.07.2018. Na základe predložených listín mal žalovaný za to, že žalobca nespĺňal podmienku materiálnej núdze v zmysle ustanovenia a . Nepriznanie poskytovania právnej pomoci prostredníctvom Centra právnej pomoci znamená to, že žiadateľovi v konkrétnom konaní nebude hradiť náklady na právne zastúpenie štát zo štátneho rozpočtu. To nebráni žalobcovi aby sa obrátil na Slovenskú advokátsku komoru so svojou žiadosťou o informáciu o advokátoch, ktorí poskytujú bezplatnú právnu pomoc v zmysle o advokácii.

5. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi na repliku, zásielku súdu prevzal dňa 21.07.2021, tento však vo veci replikou nereagoval.

IV. Priebeh súdneho konania

6. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Súd vo veci rozhodol na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 30. marca 2022.

V. Relevantná právna úprava

7. Podľa ustanovenia písmeno b ) o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia cezhraničným sporom

je na účely tohto zákona spor, v ktorom strana sporu žiadajúca o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona má bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte Európskej únie ako v Slovenskej republike a príslušný súd je v Slovenskej republike, alebo ide o rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v Slovenskej republike.

8. Podľa ustanovenia o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ak je príslušným súdom súd Slovenskej republiky, má fyzická osoba právo na poskytnutie právnej pomoci v cezhraničných sporoch, ak a) má bydlisko alebo obvyklý pobyt na území iného členského štátu ako Slovenskej republiky b) podala centru sama alebo prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore, c) preukáže, že by jej príjmové a majetkové pomery odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v Slovenskej republike, ak by tu mala trvalý alebo prechodný pobyt, alebo že spĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci v členskom štáte, na ktorého území má bydlisko alebo obvyklý pobyt, d) žiadosť o poskytnutie právnej pomoci nie je zjavne neopodstatnená, najmä ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu podľa , e) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

9. Podľa ustanovenia o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak

a) jej príjem nepresahuje 1,4 - násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

10. Podľa ustanovenia o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.

11. Podľa ustanovenia o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

12. Podľa ustanovenia o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých šesť mesiacov.

13. Podľa ustanovenia o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia za majetok podľa tohto zákona sa považujú hnuteľné veci a nehnuteľnosti, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty okrem majetku, ktorý sa za majetok nepovažuje podľa osobitného predpisu.

14. Podľa ustanovenia o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia, o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo.

Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní.

15. Podľa ustanovenia o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia na podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa ustanovenia o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VI. Právny názor správneho súdu

17. Predmetom tohto je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného v konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci.

18. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi , či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

19. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj , ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež , ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je zákonné a bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu žalovaný dostatočne zistil skutkový stav veci a z neho vyvodili správny právny záver, s ktorým sa správny súd stotožňuje.

20. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa ), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne, napr. rozsudok NS SR sp. zn. z 27. júna 2017). v ustanovení upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov , prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia Správneho poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo

vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

21. Po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného má súd za to, že námietka žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov, pokiaľ ide o dôvody nepriznania nároku v zmysle ust. od. 2 nebola v tomto konaní dôvodná. Z odôvodnenia rozhodnutia je dostatočne zrejmé, podľa ktorých ustanovení posudzoval žalovaný podmienku materiálnej núdze u žalobcu a akou správnou úvahou sa spravoval žalovaný pri posudzovaní tejto podmienky materiálnej núdze. Taktiež nemožno žalovanému vytknúť ani nedostatok správnej úvahy a následného odôvodnenia rozhodnutia vo vzťahu k posúdeniu poskytnutia právnej pomoci žalovanému za situácie, že jeho príjem ako aj príjem spoločne posudzovanej osoby prevyšujú hranicu materiálnej núdze. Z odôvodnenia je možné dostatočne vyvodiť to, že vzhľadom jeho majetkovú a sociálnu situáciu nebol daný dôvod na postup podľa ust. .

22. Taktiež nebola v konaní dôvodná námietka žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj z administratívneho spisu je zrejmé, z čoho vychádzal žalovaný pri zisťovaní skutkového stavu veci . Súd má za to, že žalovaný mal dostatok potrebných podkladov na to, aby správne zistil skutkový stav veci a podľa názoru súdu tieto aj správne vyhodnotil, keď pri posudzovaní materiálnej núdze vychádzal z výšky životného minima v Slovenskej republike, nakoľko podľa ustanovenia , aj keď sa jedná o občana Slovenskej republiky žijúceho v zahraničí a tento žiada o poskytnutie právnej pomoci pred súdom SR, pre to, aby mu bola poskytnutá táto právna pomoc, musí preukázať, že jeho príjmové a majetkové pomery odôvodňujú priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v Slovenskej republike, ak by tu mala trvalý alebo prechodný pobyt. Súd dáva do pozornosti to, že zákonná formulácia vyššie citovaného ustanovenia neznie tak, že sa posudzuje situácia žiadateľa podľa podmienok v krajine kde sa zdržiava (má obvyklý pobyt). Teda nakoľko sa jedná o poskytnutie právnej pomoci na území Slovenskej republiky, je podľa názoru súdu potrebné pri posudzovaní splnenia podmienok pre jej poskytnutie na území Slovenskej republiky posúdiť splnenie podmienok podľa zákonných ustanovení právnych predpisov Slovenskej republiky, a teda postup žalovaného, keď vychádzal pri posudzovaní materiálnej núdze žalobcu z výšky životného minima v Slovenskej republike bola správny a viedol k náležitému a dostatočnému zisteniu skutkového stavu veci. A nič na vecí nemení ani to, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaný neuviedol to, že sa jedná v tomto prípade cezhraničný spor podľa ustanovenia písmeno b) , nakoľko žalobca má obvyklý pobyt v inom štáte Európskej únie (Rakúsko).

23. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol.

24. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov , ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

25. Podľa žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

26. V tomto konaní bol úspešný žalovaný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov . Zo spisu je však zrejmé, že žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov nepriznal. A pokiaľ ide o žalobcu tomuto z dôvodu jeho neúspechu právo na náhradu trov v zmysle ust. nevzniklo.

27. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka ) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník , nemal procesnú subjektivitu, c) účastník nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo , e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi , aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).