Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/134/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35831154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanej: J. Ž., X.. XX.XX.XXXX, G. XX, L., zast. Marián Šulík advokát s.r.o., Hlaváčikova 41, Bratislava, o zaplatenie 1.737,46 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti 452,11 Eur z a s t a v u j e.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

III. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 88,48 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Dunajská Streda dňa 24.08.2016 a postúpenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 21.11.2017, sa pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava IČO: 31320155 (ďalej aj "VÚB, a.s."), domáhal aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 1.737,46 Eur s príslušenstvom, titulom nesplateného revolvingového úveru.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.01.2011 uzatvoril so žalovanou zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanej tak bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 1.050,00 Eur so štandardnou mesačnou splátkou vo výške 35,00 Eur. V zmysle dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Dňom splatnosti je deň, ktorý je uvedený vo výpise. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch. Pred odstúpením na vymáhanie bol žalovanej vystavený ku dňu 08.07.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.06.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny,

poplatkov, sankčného úroku, s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s končeným zostatkom na úhradu vo výške žalovanej istiny.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a uviedla, že uvedená zmluva o používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., zo dňa 08.01.2011 je neurčitá a nezrozumiteľná a z tohto dôvodu absolútne neplatná. V zmysle tejto zmluvy bol predschválený úverový rámec vo výške 900,00 Eur s mesačnou splátkou 30,00 Eur a úrokovou sadzbou 1,90 % p.m./22,80 % p. a. Podľa výpisu z účtu klienta zo dňa 08.07.2016 bol poskytnutý úverový rámec vo výške 1.050,00 Eur, pričom mesačné splátky a úroky značne presahujú indikovanú mesačnú splátku. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, pričom tá neobsahuje všetky predpísané náležitosti, ktoré zákon č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, a to najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, ako aj názov zmluvy neobsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare, je uvedený spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Na základe splátkového kalendára žalovaná reálne čerpala finančné prostriedky vo výške 899,81 Eur, pričom dokopy uhradila 1.645,20 Eur. Zo splátkového kalendára tiež vyplýva, že pôvodný žalobca si popri štandardných úrokoch uplatňoval aj mesačný administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky vo výške približne 24,90 Eur, čo znamená značný nepomer v porovnaní so sumou splátky vo výške 35,00 Eur. Tento poplatok bol ale žalovanej účtovaný bez ohľadu na to, či žalovaná plnila svoj záväzok alebo nie. Výška týchto poplatkov a rôznych úrokov presahovala sumu 40,00 Eur, čo znamená, že presahovala výšku štandardnej splátky. Žalovaná je tiež vzniesla námietku premlčania, nakoľko v zmysle splátkového kalendára čerpala finančné prostriedky v dňoch 24.01.2011 a 25.01.2011, pričom jej úhrady boli započítavané voči príslušenstvu istiny. Žalobca si tak mal uplatniť svoje právo na úhradu istiny a vyhlásiť okamžitú splatnosť po prvý krát už v roku 2011. Dlh sa tak v roku 2014 stal premlčaným.

4. Po začatí konania došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Okresný súd Dunajská Streda preto uznesením zo dňa 30.05.2017, pripustil zmenu strany na strane žalobcu.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, ako aj ostatných listín, tvoriacich obsah spisu dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

6. Pôvodný žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník podpísali dňa 08.01.2011 listinu označenú ako "Žiadosť o vydanie splátkovej karty Quatro" č. XXXXXXXX. V časti III tejto listiny "Podmienky úveru" sa uvádza predschválený úverový rámec vo výške 900,00 Eur, pri štandardnej mesačnej splátke vo výške 30,00 Eur a štandardnej úrokovej sadzby v zmysle platného cenníka 1,90 % p.m./22,80 % p.a. Zmluva v časti V. "Vyhlásenia klienta a ďalšie informácie o karte" v bode 3. obsahuje predtlačený indikatívny výpočet RPMN.

7. Dňa 04.09.2013 pôvodný žalobca zmluvu č. XXXXXXX vypovedal a vyhlásil predčasnú okamžitú splatnosť dlžného zostatku vo výške 1.357,86 Eur.

8. Z výpisu zo splátkovej karty Quatro vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úverový vo výške 1.050,00 Eur s konečným stavom ku dňu 30.06.2016 vo výške mínus 1.737,46 Eur. Žalovanej boli vyúčtované debetné transakcie vo výške mínus 3.382,66 Eur (čerpanie žalovanou vo výške 899,81 Eur) pri kreditných transakciách vo výške 1.645,20 Eur (úhrady žalovanej).

9. Podľa bodu 36 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných VÚB, a.s., v prípade, že klient do dňa splatnosti neuhradí povinnú splátku, banka má právo a) úročiť pohľadávku po lehote splatnosti denne aj sankčnou úrokovou sadzbou, b) účtovať administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky v súlade s platným cenníkom.

10. Podľa bodu 41 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných VÚB, a.s., poplatky súvisiace so správou a používaním karty sú uvedené v cenníku. Cenník je zverejnený v obchodných priestoroch banky a na internetovej stránke banky.

11. Podľa bodu 44 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných VÚB, a.s., cenník je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Banka je oprávnená cenník

jednostranne meniť a dopĺňať z dôvodu zmeny obchodnej politiky banky, zmien všeobecne záväzných právnych predpisov alebo situácie na finančnom trhu.

12. Podľa bodu 45 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných VÚB, a.s., klient berie na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru, nie je možné vopred vypočítať RPMN spojenú s revolvingovým úverom. Cenník obsahuje príkladný výpočet RPMN...

13. Podľa bodu 71 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných VÚB, a.s., zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou strán. Na riešenie akéhokoľvek sporu, nároku alebo rozporu vzniknutého zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou klientovi banka týmto ponúka návrh na riešenie týchto sporov prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie. V prípade, že tento návrh nie je zo strany klienta preukázateľne odmietnutý do 30 dní od uzatvorenia zmluvy, banka považuje rozhodcovskú zmluvu, formou rozhodcovskej doložky, za uzavretú a spory bude riešiť Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie podľa jeho rozhodcovských pravidiel, ktoré sa na základe tohto odkazu stávajú súčasťou zmluvy. Sídlom rozhodcovského konania bude Bratislava.

14. Podľa bodu 86 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných VÚB, a.s., zmluva medzi klientom a bankou je zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na ktorú sa primerane vzťahujú špecifické ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

19. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

22. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak: a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

23. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom

25. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

26. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

27. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

28. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

29. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

31. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

32. Podľa § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve.

33. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

34. Podľa § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

35. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

36. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

37. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

38. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

39. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

40. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo štandardnej formulárovej Zmluvy o revolvingovom úvere/Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty, uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom ako dodávateľom, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalovanou ako fyzickou osobou. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť. Spor tak má charakter spotrebiteľského právneho vzťahu, na ktorý sa vzťahujú vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.

41. V rovine súkromného práva a osobitne zmluvného práva je pre úpravu právnych vzťahov a spotrebiteľských záväzkov určujúcim právnym predpisom Občiansky zákonníka, ktorý v tejto sfére predstavuje lex specialis právny režim spotrebiteľských zmlúv ku všetkým ostatným právnym predpisom s obdobným predmetom súkromnoprávnej regulácie dotýkajúcim sa spotrebiteľských zmlúv a záväzkov z nich plynúcich. Ide o prioritné pôsobenie Občianskeho zákonníka na všetky záväzkové vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ a ktoré môžu byť upravené aj v osobitných právnych predpisoch. Občiansky zákonníka v tejto časti preto pôsobí ako právny predpis nielen osobitnej právnej povahy, ale aj právny predpis absolútnej výkladovej priority pre celú sféru spotrebiteľských záväzkov a normatívnu úpravu ich prvkov obsiahnutú v Občianskom zákonníku, ako aj v akomkoľvek inom osobitnom právnom predpise. Právny režim záväzku, ktorého účastníkom je spotrebiteľ a ktorý má svoj základ v Obchodnom zákonníku sa riadi výhradne právnym režimom Občianskeho zákonníka. Celý právny režim sa tak bude spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka a jediné, čo je regulované Obchodným zákonníkom je právny základ záväzku. Súd v tomto smere poukazuje na novelu Občianskeho zákonníka 102/2014 Z. z., ktorou bola v § 52 ods. 2 doplnená tretia veta, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie neobsahuje prechodné ustanovenia, čo znamená, že od dňa jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Uvedené napokon aj vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR, napríklad sp. zn. XMCdo XX/XXXX C. XMCdo XX/XXXX.

42. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalovaná ako spotrebiteľ uzatvorila dňa 08.01.2011 Zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, na základe ktorej sa jej pôvodný žalobca zaviazal poskytnúť úverový rámec vo výške 900,00 Eur s mesačnými splátkami vo výške 30,00 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky pôvodného žalobcu bez podpisu účastníkov záväzkového vzťahu.

43. Keďže sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, súd ex offo skúmal zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve ako aj k nej naviazaných zmluvných dojednaniach (a to aj bez ohľadu na žalovanou vznesené námietky).

44. Po preskúmaní uvedenej zmluvy súd uvádza, že tá nespĺňa náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. účinnom v rozhodnom čase, konkrétne § 9 ods. 2 písm. j) a k) s následkom podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, a síce predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. V zmluve je predtlačenou formou uvedený predschválený úverový rámec vo výške 900,00 Eur, štandardná mesačná splátka 30,00 Eur (bez špecifikácie, koľko činí mesačná istina, úrok a iné poplatky) a štandardná úroková sadzba v zmysle platného cenníka 1,90 % p.m./22,80 % p.a. Z uvedených strohých predtlačených údajov tak nie je možné zistiť termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Ak by aj žalobca teoreticky chcel operovať s rozhodnutím Súdneho dvora U. M.-XX, je potrebné uviesť, že dané rozhodnutie bolo prijaté 09.11.2016, pričom daná zmluva bola uzatvorená dňa 08.01.2011. Pri, na prvom pohľade jednoznačnom, rozpore požiadavky smernice EÚ a znenia vnútroštátneho zákona, súd v plnom rozsahu pri výklade sporného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, poukazuje na konštantnú judikatúru slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Uvedené závery vyplývajú napríklad z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 07.06.2017 alebo sp. zn. XXCo/XXX/ XXXX zo dňa 20.04.2017. V nadväznosti na uvedené je možné ustáliť, že Smernici nie je možné ani po uvedenom rozsudku Súdneho dvora U. M. XX-XX priznať ani priamy ani nepriamy účinok. Je potrebné vyhodnotiť nečlenenie splátok na istinu úroky a poplatky ako neprijateľnú spotrebiteľskú podmienku. Súdny dvor EÚ totiž poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. Na záver súd považuje za potrebné ešte doplniť, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor a spotrebiteľskú úverovú zmluvu, v ktorej nie sú uvedené informácie o splátkach v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov, že v prípade čiastočných plnení žalovanou sa vo veci aplikuje § 566 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého "pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak". Samotné uvedenie mesačnej splátky vo výške 30,00 Eur spotrebiteľovi neudáva koľko má uhradiť na istinu úveru a koľko na odplatu veriteľa titulom úrokov z úveru a poplatkov za úver, a teda nemá ani možnosť skontrolovať, či veriteľ pri započítavaní splátky na istinu úveru, na úroky a poplatky nepostupuje svojvoľne. S tým je spojená aj ďalšia vada predmetnej zmluvy, a síce neuvedenie RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona. V zmluve je síce v bode V. "vyhlásenie klienta a ďalšie informácie o karte" uvedený informatívny výpočet RPMN, avšak tento výpočet je v predtlačenej forme, pričom nezohľadňuje špecifiká každej jednej uzatvorenej zmluvy. Uvedené potvrdzuje aj znenie, že klient vyčerpá spotrebiteľský úver platbou kartou u obchodníka dňa 01.01.2010. Keďže bola zmluva uzavretá dňa 08.01.2011, je tak zrejmé, že ide o zjavne neaktuálne predtlačený formulár, čo žalobca ani nerozporoval a uviedol, že "RPMN pri revolvingových úveroch nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť". Náklady, ktoré súvisia s touto službou a dohodou však boli pôvodnému žalobcovi navyše známe už v čase uzavretia zmluvy. Nič teda nebránilo ich zahrnutiu do výpočtu celkových nákladov úveru. Otázku absencie RPMN pri revolvingových úveroch vyriešila súdna prax, ako napr. Krajský súd v Trnave v rozsudku zo dňa 06.05.2013 sp. zn. XXCo/XX/XXXX, Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku zo dňa 08.11.2016 sp. zn. XXCo/XXX/XXXX a v rozsudku zo dňa 10.10.2012 sp. zn. XXCo/ XXX/XXXX, Krajský súd v Žiline v rozsudku zo dňa 27.11.2013 sp. zn. XCo/XXX/XXXX, či rozsudky Okresného súdu Prešov zo dňa 27.10.2017 sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX, Okresného súdu Revúca zo dňa 28.06.2016 sp. zn. XC/XX/XXXX, Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 10.10.2017 sp. zn. XXCsp/ XXX/XXXX, Okresného súdu Prievidza zo dňa 22.06.2016 sp. zn. XC/XXX/XXXX alebo Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 30.06.2016 sp. zn. XXC/XX/XXXX so záverom, že zákon č. 129/2010 Z. z. určil ako zákonnú náležitosť stanovenie RPMN (bez rozlíšenia, či ide o revolving, resp. iný druh úveru) akcentujúc jej dôležitosť zákonným znením, že ak nie je RPMN uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pôvodný žalobca (platí aj pre terajšieho žalobcu), ako dodávateľ finančnej služby a profesionál na finančnom trhu nemôže túto skutočnosť opomínať a nemôže sa tejto povinnosti zbavovať. Pôvodný žalobca aj dokonca v niektorých vyššie označených rozhodnutiach pri rovnakom skutkovom základe ako v prejednávanej veci vystupoval s totožným formulárovým právnym prejavom. Súdu je navyše z rozhodovacej praxi známe aj to, že iné bankové, ako aj nebankové subjekty, inštitúcie pri obdobných revolvingových úveroch, resp. zmluvách o vydaní a používaní kreditnej karty uvádzajú v týchto zmluvách aspoň predpokladanú RPMN, čo je v ostrom kontraste s praxou a tvrdením žalobcu o nemožnosti uvádzať RPMN pri tomto type spotrebiteľských úveroch. Neuvedenie RPMN v zmluve tak má za následok, že úver je bez poplatkov a bez úrokov.

45. Po preskúmaní predmetnej zmluvy ako aj priložených a na zmluvu naviazaných obchodných podmienok súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v bode 44 obchodných podmienok v znení "Banka je oprávnená cenník jednostranne meniť a dopĺňať z dôvodu zmeny obchodnej politiky banky, zmien všeobecne záväzných právnych predpisov alebo situácie na finančnom trhu". Toto dojednanie totiž predstavuje a zakladá výrazný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa bez akejkoľvek možnosti jeho intervencie.

46. Neprijateľná zmluvná podmienka je obsiahnutá aj v bode 71 obchodných podmienok. Je výslovne neprípustné aby obchodné podmienky obsahovali dojednanie o rozhodcovskej doložke, resp. zmluve, navyše v prípade ak sú tieto obchodné podmienky nepodpísané zmluvnými stranami. Nejedná sa tak o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku - zmluvu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného aj tým, že text spotrebiteľskej zmluvy má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Zásada poctivosti sa však vzťahuje aj na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, nesmú slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom napísanej forme (ako prejednávaný prípad) dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú, napríklad rozhodcovská doložka (ako prejednávaný prípad). Pokiaľ tak dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. I keby dlžník - spotrebiteľ tento text čítal, pravdepodobne dojednania o rozhodcovskej doložke uniknú jeho pozornosti a preto súd tento postup veriteľa považuje za postup v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovská zmluva musí mať navyše písomnú formu, ktorá predpokladá dve náležitosti: písomnosť, teda obsah prejavu vôle zachytený v texte listiny (teda zmluvy) a podpis konajúcej osoby. Dojednanie o rozhodcovskej zmluve v rámci spotrebiteľskej zmluvy totiž zásadne nemôže byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok (zmluvných dojednaní), ale iba priamo spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis, resp. samostatnej zmluvy s podpismi zmluvných strán. V tomto prípade zmluvné dojednania, v ktorých je rozhodcovská doložka obsiahnutá, nie sú stranami podpísané a preto je súd názoru, že nebola dodržaná písomná forma v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. 47. Súd preto vyhodnotil ustanovenie o rozhodcovskej doložke v obchodných podmienkach za neplatné, a to ešte aj z dôvodu, že nebolo individuálne dojednané a spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Text obchodných podmienok vrátane tohto dojednania si dodávateľ pripravil vopred, pričom spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Dodávateľ využil svoje postavenie, rozhodcovskú doložku zakomponoval do obchodných podmienok, a teda spotrebiteľ bol nútený obchodné podmienky bezvýhradne prijať. Samotné znenie tohto dojednania obchodných podmienok je totiž navyše v absolútnom rozpore s právom. Ak si pôvodný žalobca pripravil pôdu na prípadné v budúcnosti konané rozhodcovské konania v znení "banka ponúka návrh na riešenie sporov prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie. V prípade, že tento návrh nie je zo strany klienta preukázateľne odmietnutý do 30 dní od uzatvorenia Zmluvy, banka považuje rozhodcovskú zmluvu formou rozhodcovskej doložky, za uzavretú a spory bude riešiť rozhodcovský súd podľa jeho pravidiel, ktoré sa na základe tohto odkazu stávajú súčasťou zmluvy", tak takéto konanie nemožno v žiadnom prípade tolerovať a ide o neprípustné zneužitie postavenia dodávateľa a jeho nekalé konanie. Nie je možné, resp. je absolútne vylúčené, aby obchodné podmienky, ako už súd spomenul vyššie, obsahovali rozhodcovské dojednanie, navyše bez podpisu strán, avšak odkaz, že spotrebiteľovi je ponúknutý návrh a ak ten nie je zo strany klienta preukázateľne odmietnutý do 30 dní od uzatvorenia zmluvy, tak banka (dodávateľ) považuje rozhodcovskú zmluvu formou rozhodcovskej doložky, za uzavretú a spory bude riešiť rozhodcovský súd, predstavuje zjavne poškodzujúce dojednanie. Spotrebiteľ očakáva od dodávateľa - v tomto prípade banky, profesionálne konanie a odbornú starostlivosť, a nie skryté konanie s cieľom vzdialeným a nezlučiteľným od poctivých finančných služieb, ktoré by mali banky poskytovať a praktizovať. Týmto dojednaním spotrebiteľ stráca akékoľvek právo brániť sa, a na tom nemení nič ani skutočnosť, že pôvodný žalobca túto doložku nevyužil a tento konkrétny spor sa prejednáva pred všeobecným súdom. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom, že si preukázateľne vymieňuje rozhodcovské konania. Rozhodcovskú doložku v takomto znení je možné bez akýchkoľvek pochybností označiť ako za špekulatívnu a odporujúcu právu i dobrým mravom a v konečnom dôsledku za neplatnú.

48. Nad rámec uvedeného súd ďalej uvádza, že žalobca účtoval žalovanej rôzne administratívne poplatky a úroky, ktoré nemajú právny základ. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Tieto sporné poplatky nesledujú skutočný záujem spotrebiteľa - dlžníka. Poplatky za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dojednania v obchodných podmienkach pod bodom 43. a 44. sú taktiež v rozpore so spotrebiteľským právom. Je neprípustné aby si banka ako dodávateľ vsunula do obchodných podmienok, ktoré majú obsahovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, dojednanie, ktoré ju oprávňuje jednostranne meniť cenník, ktorý je zverejnený v priestoroch banky a na jej stránke. Je potrebné tiež pripomenúť, že ak bola dohodnutá mesačná splátka vo výške 30,00 Eur pri úverovom rámci 900,00 Eur (a nie ako tvrdil žalobca - 1.050,00 Eur pri splátke 35,00 Eur) a tieto administratívne poplatky za správu rizikovej pohľadávky sú vo výške 24,90 Eur, teda takmer v rovnakej výške ako samotná splátka, tak takéto konanie nemá oporu v práve ale ani v elementárnej logike. Banka si tak v bode 36. obchodných podmienok neprípustne zabezpečila a potom aj účtovala dvojnásobné (duplicitné) poplatky.

49. Na záver je ešte potrebné pripomenúť a zdôrazniť, že ak pôvodný žalobca dňa 04.09.2013 uvedenú zmluvu vypovedal a vyhlásil predčasnú splatnosť dlžného zostatku, ktorý vyčíslil na 1.357,86 Eur, tak súdu nie je zrejmé, na základe akého ustanovenia, resp. právneho predpisu postupoval, keď si v žalobe uplatnil už dlžnú sumu vo výške 1.737,46 Eur. Zosplatnenie úveru predstavuje ukončenie záväzkového vzťahu, navyše uvedenou listinou sám pôvodný žalobca tento právny vzťah so žalovanou ukončil. Ak by aj bola samotná zmluva a obchodné podmienky po právnej stránke v poriadku (čo v žiadnom prípade nie sú), tak takýto postup žalobcu, ktorý aj po ukončení zmluvného vzťahu s druhou stranou pokračuje v jeho úročení a navyšovaní cez rôzne administratívne poplatky a sankčné úroky za omeškanie, považuje súd prinajmenšom za nešťastný, ak nie prameniaci z právnej nevedomosti.

50. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a nesporné, že pôvodný žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume 899,81 Eur, čo napokon vyplýva z prehľadu výpisov (č. l. 11 a nasl.), ako aj z vyjadrenia samotného žalobcu (č. l. 75). Z tohto výpisu i vyjadrenia žalobcu tiež vyplýva, že žalovaná plnila v sume 1.745,20 Eur (1.645,20 Eur + úhrada vo výške 100,00 Eur dňa 24.10.2016). Ak je potom úver čerpaný vo výške 899,81 Eur bez poplatkov a bez úrokov a žalovaná uhradila 1.745,20 Eur, je zrejmé, že nárok žalobcu, požadovaný žalobou, je nedôvodný a je bez právnej sily a relevancie. Vzhľadom na uvedené sa súd už nezaoberal vznesenou námietkou premlčania.

51. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

52. Keďže žalobca dňa 14.03.2018 zobral žalobu v časti 452,11 Eur späť (v časti 352,11 Eur bez udania dôvodu a v časti 100,00 Eur z dôvodu úhrady žalovanou dňa 24.10.2016), súd konanie v tejto časti zastavil, pričom súhlas žalovanej s týmto späťvzatím podľa § 146 nezisťoval, nakoľko späťvzatie bolo súdu doručené pred prvým pojednávaním vo veci.

53. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom zavinení zastavenia konania. V prípade ak strana, ktorá podala žalobu a bez rozhodnutia súdu túto žalobu bez uvedenia dôvodu zobrala späť, tak zavinila zastavenie konania. Žalovanej teda v takomto prípade nemožno pričítať procesné zavinenie. Trovy v tejto časti potom znáša žalobca. V konaní žalobca procesne zavinil, že sa konanie v časti 352,11 Eur, ktorá bola zobratá späť bez uvedenia dôvodu, zastavilo. Naopak vo zvyšnej časti 100,00 Eur, ktorá predstavuje úhradu žalovanej po začatí konania, bol žalobca úspešný.

54. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a podaný výklad, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobu po čiastočnom späťvzatí a zastavení vo zvyšnej časti zamietol.

55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal pomerné právo na náhradu trov. Žalobca si uplatňoval sumu vo výške 1.737,46 Eur. Úspešný bol iba v časti o zaplatenie sumy 100,00 Eur, vo zvyšku bol neúspešný. Naopak žalovaná bola úspešná v časti 1.637,46 Eur, čo predstavuje 94,24 % úspechu a 5,76 % neúspechu, čistý úspech žalovanej teda

predstavuje 88,48 % (94,24 mínus 5,76). V súlade s § 262 ods. 1 súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. V uznesení o výške trov konania súd taktiež rozhodne aj o vrátení kráteného súdneho poplatku podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

1/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.