Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12CoP-8-2022.pdf
PDF · 112.87 KB
Case nature
Subarea
12CoP/8/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudkýň JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci starostlivosti o maloletého S. K., nar. XX.XX.XXXX, a maloletého Z. K., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom ako matka, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, deti rodičov matky JUDr. J.., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. Nográdyho 716/39, 960 01 Zvolen, právne zastúpenej JUDr. Rastislavom Trnkom, advokátom so sídlom Nám. SNP 75/26, 960 01 Zvolen a otca Ing. S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. K. XX, XXX XX L., právne zastúpeného JUDr. Janou Šálkovou, advokátkou so sídlom Bystrická 101, 966 81 Žarnovica, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 19P/2/2022-32 z 20. januára 2022, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“), napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletého S. K., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky. Zároveň upravil styk otca s maloletým S. K. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. a každý párny týždeň v stredu od 16:00 do 18:00 hod. a od soboty od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec je oprávnený maloletého S. K. v stanovené dni a hodiny prevziať pred bytom matky a je povinný maloletého v stanovené dni a hodiny na tom istom mieste matke odovzdať. Matka je povinná maloletého S. K., v stanovené dni a hodiny na stanovenom mieste odovzdať otcovi so všetkými potrebnými vecami a pripraviť maloletého na styk s otcom. Otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého S. K. sumou 200,- Eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Zároveň matku maloletých detí okresný súd zaviazal povinnosťou písomne informovať otca mesačne najneskôr k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave obidvoch maloletých detí, aktivitách maloletých, o dlhodobom (viac ako 5-dňovom) pobyte maloletých mimo ich bydliska, o osobných potrebách maloletých, o nakladaní s majetkom maloletých, ako aj o ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí. V prípade, že sa maloletým zhorší zdravotný stav, matka je povinná o uvedenom bezodkladne informovať otca, a to najneskôr do 24 hodín od uvedenej skutočnosti. Matka je povinná plniť uvedenú informačnú povinnosť v písomnej forme, prostredníctvom e-mailu: a@b.c <mailto:a@b.c> (I. výrok). Súd vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (II. výrok). O dobe trvania neodkladného opatrenia rozhodol tak, že trvá do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 7P/58/2021 (III. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (IV. výrok).
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že je súčasne vedené konanie o rozvod manželstva rodičov maloletých detí a konanie o úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
pod sp. zn. 7P/58/2021. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd osvedčené, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, ich vzťahy sú rozvrátené a vôbec nekomunikujú, pričom maloleté deti sú vo faktickej starostlivosti matky. Okresný súd vyhodnotil, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že na tento čas otec súhlasí s tým, aby boli maloleté deti zverené do starostlivosti matky s tým, že otec má záujem stretávať sa, nateraz len s maloletým S., a to aj vzhľadom na skutočnosť, že maloletý XX.XX.XXXX sa narodil XX.XXXX a v čase vydania tohto rozhodnutia mal 2 mesiace. Konštatoval, že maloleté deti do apríla 2021 žili v stabilnom prostredí, avšak hádky rodičov na ne bezpochyby nepôsobili pozitívne. Okresný súd dospel k záveru, že styk otca s maloletým S. K. by mal byť zachovaný, a keďže rodičia sa na styku otca s maloletým nevedia dohodnúť, musí byť upravený rozhodnutím súdu. Podľa názoru okresného súdu zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky by nebolo potrebné upravovať neodkladným opatrením, nakoľko na tomto je medzi rodičmi zhoda, avšak z dôvodu potreby zladenia tak faktického, ako aj právneho stavu, súd uznal potrebu neodkladného opatrenia aj v tejto časti. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia o zverení, styku, výške výživného a informačnej povinnosti rodiča k maloletým deťom, súd prihliadol na návrh otca, ktorý potrebu neodkladnosti osvedčil. Pokiaľ ide o podstatné informácie týkajúce sa maloletých detí, súd uložil matke informačnú povinnosť s poukazom na ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine. Okresný súd návrh zamietol v časti, ktorou sa otec domáhal, aby matke bola uložená povinnosť informovať otca aj o ďalších informáciách, ktoré si otec vyžiada, a to z dôvodu, že formulovaná informačná povinnosť je bez bližšej špecifikácie a okresnému súdu pripadala príliš rozsiahla, značne neurčitá a neprimeraná. Okresný súd považoval za potrebné do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci sp. zn. 7P/58/2021, upraviť styk otca s maloletým dieťaťom tak, aby bol zachovaný kontakt s maloletým S. z dôvodu, že by nemal trpieť odlukou rodičov a stretávanie maloletého s otcom by malo zostať zachované.
3. V zákonnej lehote podala proti uzneseniu odvolanie matka. Navrhla uznesenie zmeniť a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Odvolanie podala proti všetkým výrokom neodkladného opatrenia (okrem výroku II. a IV.), t. j. aj proti výrokom, ktoré znejú v jej prospech, avšak len z dôvodu, že podľa jej názoru neodkladné opatrenie nemalo byť ani vydané, nakoľko neboli a nie sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie. Výrok o zverení maloletého S. do osobnej starostlivosti napadla len formálne, ako výrok základný, ktorý je predpokladom pre výrok o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému S., ako aj pre výrok o úprave styku otca s maloletým S.. Namietala, že okresný súd v odôvodnení nijako nevysvetlil naliehavosť úpravy vyživovacej povinnosti otca a ak otec popisuje údajné problémy v stretávaní so starším synom, nijako to neosvedčilo potrebu úpravy jeho vyživovacej povinnosti neodkladným opatrením.
4. V odvolaní poukázala, že okresný súd mal vykonať aspoň základné prešetrenie pomerov oboch účastníkov konania prostredníctvom kolízneho opatrovníka a mal aj prostredníctvom neho zistiť postoj matky k návrhu podanému otcom. Nie je pravdou, že sporadické stretávanie otca s maloletým synom by bolo kvôli matke. Otec sa o syna nezaujímal, resp. zaujímal sa a navštevoval ho len sporadicky, čo prispelo k tomu, že maloletý XX.XX. nie je zvyknutý byť s otcom a ako sa začal realizovať styk otca s maloletým S. v zmysle neodkladného opatrenia, správanie maloletého sa radikálne zmenilo k horšiemu. V stredu 26.01. pri prvom prevzatí, matka spozorovala mierny tik v tvári maloletého. Dňa 29.01.-30.01. sa maloletý S. vrátil od otca po prvom celodennom sobotnom pobyte v stave, že dostal hysterický záchvat plaču, plakal niekoľko hodín, bil seba samého, matka ho nevedela utíšiť, bol agresívny a veľmi rozrušený. Otec odovzdal maloletého matke pomočeného, zakakaného a zjavne vyčerpaného, nevyspatého. Matka si všimla intenzívne tiky na tvári a v očiach maloletého, ktoré sa objavovali v niekoľkosekundovej pravidelnosti. Záchvaty a plač maloletého sa opakovali aj v nedeľu. Matka ponúkla otcovi možnosť poobedňajšieho prespania maloletého v byte matky, pokojne aj za prítomnosti otca. Otec sa matke priznal, že neuložil syna na poobedný spánok. Sám otec povedal, že syn nie je u neho zvyknutý a že tiky v tvári si všimol aj on. Tiky sa začali objavovať vždy po styku s otcom, pričom v dňoch, kedy sa syn s otcom nekontaktoval, tiky úplne vymizli. Matka ďalej poukázala na to, že realizovať styk s otcom v takom rozsahu, ako je upravené neodkladným opatrením, je pre maloletého S. problém a stres, pretože nie je na to zvyknutý, je to pre neho veľa byť s otcom po tak dlhú dobu bez matky. Otec nepozná a nie je ochotný dodržiavať akýkoľvek režim maloletého, čo má vážne dôsledky na jeho psychický a fyzický stav, a preto nie je na mieste, aby s ním otec mal možnosť realizovať styk počas celého dňa. Ďalej namietala, že nemá ani len presnú vedomosť o tom kde a v akých podmienkach momentálne otec býva. Adresa trvalého pobytu otca je adresou jeho rodičovského domu, avšak či sa tam skutočne zdržiava matka nevie. Nejedná sa o riadny dom, ale o maličký, stiesnený, tmavý, vlhký (pre malé dieťa nevhodný) domček, kde nie sú priestory ani vybavenie pre malé deti. Matka považuje zistenie tejto skutočnosti za dôležité,
keďže súd upravil styk otca so synom aj každú párnu sobotu a nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod., kedy po celú dobu nemôže byť otec so synom vonku kvôli aktuálnemu chladnému počasiu. Z dôvodu pandemickej situácie sú aj možnosti trávenia času vo verejných zábavných zariadeniach obmedzené. Súd prvej inštancie pochybil, keď nenechal pred rozhodnutím prešetriť bytové pomery otca, bez ďalšieho upravil styk otca s maloletým S. vo veľmi veľkom rozsahu, t. j. 8 hodín.
5. Matka tiež namietala, že je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 písm. b) Civilného sporového poriadku, pretože súd prvej inštancie svojím procesným postupom pred rozhodnutím o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia znemožnil matke k návrhu sa vyjadriť, čím porušil právo matky na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórnosti. Okrem toho porušil aj právo maloletých detí na spravodlivý proces, keď pred rozhodnutím o návrhu otca nezisťoval pomery prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ktorého ustanovil. Prešetrenie pomerov v domácnosti matky bolo nevyhnutné z dôvodu zistenia alebo overenia denného režimu maloletého, ktorý otec vôbec nerozoberá. Maloletý S. chodieva spávať o 19.00 hod, a teda približne od 17.30 hod. začínajú jeho predspánkové rituály ako večera, večerná hygiena, príp. kúpanie alebo rozprávka. Z tohto dôvodu čas styku do 18.00 hod. je nevhodný. Maloletý sa ťažšie adaptuje na zmeny, potrebuje mať úkony starostlivosti presne nastavené. Uvedené súvisí so zhoršením jeho psychického stavu. Matka ďalej namietala, že otcovi v styku s maloletým S. nikdy nebránila. SMS komunikáciu otec realizoval na telefónnom čísle, o ktorom vedel, že je matkou neskôr už nepoužívané, mailová komunikácia bola odosielaná na starú emailovú adresu matky, ktorú používala pred manželstvom, o čom mal otec tiež vedomosť, že ju matka nekontroluje, nepoužíva. Otec maloletého odišiel z domácnosti skôr, a to už v júli 2020 a nie ako tvrdí v návrhu, že nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2021. Maloletý S. je zmätený, keď má byť s otcom celodenne každý druhý týždeň dva dni po sebe a preto sa matka domnieva, že momentálna realizácia styku mu spôsobuje stres, čo sa prejavuje na jeho psychickom stave, o čom predložili prvotnú lekársku správu. Momentálne obdobie je pre maloletého S. zaťažujúce, pretože mu pribudol nový súrodenec, čo sa spája so žiarlivosťou a dožadovaním sa častejšieho kontaktu s matkou a jej pozornosti. Otec sa na druhého syna ani neopýtal, nebol ho pozrieť, nechce ho vidieť, v komunikácii, ktorú predložil o ňom hovorí ako o „druhom dieťati“. Pri maloletom Jánovi sa nedá hovoriť o pravidelnom režime, nedá sa stanoviť presný čas stretávania. Ak by otec chcel a mal záujem, mohol by ho vziať aspoň na malú prechádzku.
6. Matka tiež nesúhlasila ani s uložením informačnej povinnosti. Namietala, že táto časť napadnutého uznesenia nie je v súlade so zákonom, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Poukázala na ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine, v zmysle ktorého iba rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, sa môže na súde domáhať práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Maloletý Ján nebol zverený do osobnej starostlivosti ani jedného z rodičov, preto súd prvej inštancie nemal žiaden zákonný podklad na to, aby matke uložil informačnú povinnosť vo vzťahu k maloletému Jánovi. Nestotožnila sa ani s uložením informačnej povinnosti vo vzťahu k maloletému S., keďže otec sa o neho nezaujímal, nezaujímalo ho nič o zdravotnom stave syna, nič o jeho aktivitách, dennom režime, sporadicky ho bol navštíviť a poprechádzať sa s ním pred bytovým domom. S matkou vôbec nekomunikoval, jej prítomnosť zámerne ignoroval. Z dôkazov, ktoré predložil otec, nevyplýva, že by matka neposkytovala informácie o maloletých deťoch a preto sa uloženie informačnej povinnosti matke javí ako šikanózne a považuje ho za predčasné, keď z listinných dôkazov, ktoré predložil, nevyplýva, že by sa dožadoval informácií o deťoch, ktoré mu neboli poskytnuté. Jeho správy boli zamerané na realizáciu styku so starším synom a nie na poskytovanie informácií o nich.
7. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť, alternatívne navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že doplní dočasné zverenie maloletého Jána do osobnej starostlivosti matky a výrok I. až VII. potvrdí ako vecne správny. Zároveň navrhol, aby o trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že styk medzi maloletým S. a otcom bol v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia narušený, nakoľko sa vôbec nerealizoval a na základe nariadenia neodkladného opatrenia sa obnovilo stretávanie otca s maloletým. Mal za to, že súd prvej inštancie postupoval pri vydaní napadnutého uznesenia postupom, ktorý ukladá zákon, t. j. nemal a nemusel zisťovať postoj matky k podanému návrhu a rozhodol v lehote na to určenej a tým nedošlo k porušeniu práv matky, ako ani k porušeniu práv dieťaťa na spravodlivý proces. Tvrdil, že nie sú pravdivé tvrdenia matky, že otec sa o maloletého S. predtým nezaujímal a vôbec nemožno hovoriť o pasivite otca. Záujem otca o svoje deti otec dostatočne preukázal predloženou SMS a mailovou komunikáciou. Zároveň preukázal nezáujem matky umožňovať deťom pravidelný kontakt s otcom. Aj zo skoršej komunikácie
rodičov je zrejmé, že otec mal o svojho syna S. a rovnako aj o syna Jána vždy záujem. Návštevy otca sa uskutočňovali sporadicky, bolo to len kvôli matke, ktorá bezdôvodne bránila v kontakte. Otec sám upozornil matku na problém s tikmi u S. a žiadal ju o informácie odkedy tento problém maloletý má. Otec si to všimol hneď ako si pre neho prvýkrát prišiel. Pri osobnom kontakte dňa 30. 01. 2022 v čase 10:00 h matka otcovi vôbec nepovedala to čo tvrdí v odvolaní. Syna S. doniesol otec matke včas, bol veselý, napapaný, vycikaný, čistý a mal aj poobedný spánok. Prvý víkend prebehol úplne v poriadku, o čom svedčia aj fotky. Takto v poriadku prebieha každý kontakt otca so synom. Je pravdou, že prvý deň syn počas obeda nespal, ale to sa dalo aj čakať, keďže bol pre neho v cudzom prostredí a po dlhej dobe so starými rodičmi. Otec skutočnosť, že bolo všetko v poriadku, okrem spánku, v sobotu matke oznámil. Má záujem dodržiavať režim dieťaťa vrátane spánkového režimu. Matka nemieni normálne komunikovať s otcom, a potom mu to vytýka v rámci odôvodnenia svojho odvolania. Podľa názoru otca rozsah styku upravený v napadnutom rozhodnutí je úplne v poriadku a bude dobrým podkladom pre rozhodnutie vo veci samej v rozvodovom konaní. Čas uvedený v uznesení nijakým spôsobom nezasahuje do denného režimu dieťaťa, lebo matka to doposiaľ otcovi nikdy neuviedla a sama uvádza, že syna ukladá na nočný spánok okolo 19. hodiny. Otec matke detí obidva dni sobotu a nedeľu oznámil, kam ide so synom, matka mala vedomosť o tom, že s ním ide k starým rodičom. Čo sa týka rodičovského domu, kolízny opatrovník bol na šetrení, ale vo veci rozvodu. Otec súdu uviedol, kde aktuálne býva a prvostupňový súd mal vedomosť o tom, že otec má bytovú otázku poriešenú. Otec nemal vedomosť o tom, že manželka je v nemocnici, napísala mu to až 29. 11. 2021, vôbec nereagovala na správy od otca, keď on sa neustále zaujímal o syna, o ňu, o termín pôrodu a termín tehotenstva. O maloletého N. sa zaujímal hneď, ako sa dozvedel, že sa narodil, pričom dôležitým faktom je, že matka otcovi ani neoznámila, že sa N. narodil. Pri osobných stretnutiach sa otec matky pýtal na syna Z., ale vôbec s ním nekomunikovala, iba mu odovzdala malého S.. Maloletý S. je vždy rád, keď si otec pre neho príde, poteší sa, čoho dôkazom je aj to, že syn za otcom úplne bez problémov ide a strávia spolu čas určený v neodkladnom opatrení. Spúšťačom tikov maloletého S. môže byť aj napätá atmosféra a odmietavý postoj matky voči otcovi, čo maloleté dieťa určite vníma. Styku s maloletým XX. sa otec opakovane dožadoval, ale bez reakcie matky, resp. 21. 02. 2022 matka napísala mail, že kontakt povolí, realita je však taká, že zatiaľ mu syna Jána ukázala na pár sekúnd 17. 02. 2022. O tom, že si matka zmenila mail a telefónne číslo otca neinformovala. Otec to zistil až z dokumentu právneho zástupcu matky. Potreba úpravy informačnej povinnosti je nevyhnutnosťou, nakoľko matka sama dobrovoľne otca neinformuje o maloletých deťoch. Matka absolútne s otcom nespolupracuje, nemá záujem na tom, aby sa vzťah detí s otcom budoval, prehlboval a utužoval. Otec uviedol, že jedine rodič maloletého dieťaťa je povinný informovať druhého rodiča, ktorý práve nemá maloleté dieťa v osobnej starostlivosti a nie je to všeobecný lekár, prípadne materská škola a pod. Obsah, ako aj forma uloženej informačnej povinnosti spĺňa predpoklady vyžadované zákonom o rodine a nemožno dať za pravdu tvrdeniu matky, že ide o uloženie povinnosti, ktorá by bola šikanózna, či nedôvodná. Vzťahy medzi rodičmi sú značne komplikované, rodičia úplne odlišne hodnotia tie isté situácie a sami sa na úprave práv a povinností voči ich deťom nie sú schopní dohodnúť.
8. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka, uviedla, že otec sa o maloletého Q. začal zaujímať až po dvoch mesiacoch jeho života, a to tiež len formou mailov. Osobne sa o neho doteraz s celou jeho rodinou nezaujímal, nikto ho neprišiel navštíviť. Matka dokonca ponúkla otcovi, aby sa prišiel na maloletého Z. pozrieť minulú párnu sobotu o 13.00 hod., kedy chodí von a kedy má otec styk s maloletým S., ale otec neprišiel. Matka ohľadom S.ových tikov predložila objektívny dôkaz od lekárky. Namietala, že nie je pravdou, že na tiky upozorňoval otec, pretože na ne upozornila až matka. Objavili sa až po prvom víkende, ktorý strávil maloletý S. s otcom. Matka raz pripravila maloletého S. na styk s otcom aj napriek tomu, že maloletý bol nachladnutý, aby predišla konfliktu s otcom, keďže otec sa snaží vo všetkom vidieť zámer a vyvolávať konflikt. Otec odmieta akceptovať to, že maloletý S. ochorie a tomu prispôsobiť stretávanie.
9. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky a ani k vyjadreniu otca a vyjadreniu matky nevyjadril.
10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a 2 CSP a contrario) uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prípade otcom podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ide o návrh podaný počas prebiehajúceho konania o rozvod manželstva rodičov maloletých detí a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode vedené pod sp. zn. 7P/58/2021. Konanie vo veci samej teda ešte skončené nie je. Aktuálne nie je upravený súdnym rozhodnutím výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Osobnú starostlivosť o maloleté deti S. a Z. vykonáva a riadne zabezpečuje matka a otec maloletých detí to rešpektuje. Otec hoci si plní aj vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom domáhal sa osobitne dočasnej úpravy výživného vo vzťahu k maloletému S. a to vo výške 200,- eur mesačne.
13. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa otec zjavne domáhal najmä dočasnej úpravy styku s maloletým S. z dôvodu, že mu matka bráni realizovať styk s maloletým S. a z dôvodu obáv, aby sa nenarušili jeho väzby so synom, ako aj z dôvodu zhoršenej komunikácie rodičov. Vo vzťahu k maloletému XX. Otec otec nežiadal úpravu styku z dôvodu útleho veku dieťaťa, pretože mal za to, že bude postačujúca úprava výkonu rodičovských práv a povinností v rámci rozvodového konania.
14. Otec sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal aj dočasného uloženia informačnej povinnosti matke k maloletému S. a XX. Matka. Z podaného návrhu je možné vyvodiť záver, že uvedenú informačnú povinnosť otec žiadal z dôvodu narušenej a nedostatočnej komunikácie medzi rodičmi maloletých detí.
15. Okresný súd rozhodol o neodkladnom opatrení tak, že vyhovel otcovmu návrhu takmer v celom rozsahu a to v úprave osobnej starostlivosti, výživného, v úprave styku, a iba v úprave informačnej povinnosti a to konkrétne v časti, v ktorej otec žiadal uloženie povinnosti matke informovať otca aj o ďalších informáciách, ktoré si otec vyžiada považoval okresný súd za nesprávne formulovanú, bez bližšej špecifikácie, príliš rozsiahlu, neurčitú a neprimeranú a preto v tejto časti návrh otca zamietol. V ostávajúcej časti návrhu otca na uloženie dočasnej informačnej povinnosti k maloletým deťom okresný súd vyhovel.
16. Matka v odvolacom konaní najmä namietala, že okresný súd pochybil v tom, že o neodkladnom opatrení rozhodol predčasne a to do dvoch dní od jeho podania na súde s tým, že nenechal prešetriť pomery kolíznym opatrovníkom, čím porušil procesným postupom právo na spravodlivý proces. Zistenie postoja matky k návrhu otca minimálne prešetrením pomerov v jej domácnosti považovala za nevyhnutné aj z dôvodu zistenia a overenia denného režimu maloletého, ktorý otec vôbec nerozoberal. Namietala, že otcovi v styku s maloletým S. nikdy nebránila.
17. Ďalej v odvolaní k uloženej informačnej povinnosti namietala vo vzťahu k maloletému Z., že okresný súd pochybil v tom, že maloletý Z. nebol zverený do osobnej starostlivosti matky a preto okresný súd s poukazom na § 24 ods. 5 Zákona o rodine nemal zákonný podklad na to, aby uložil informačnú povinnosť matke k maloletému Z.. Taktiež namietala, že si informačnú povinnosť voči otcovi maloletých detí plní a z listinných dôkazov, ktoré predložil otec nevyplýva, že by sa dožadoval informácií o deťoch, ktoré mu neboli poskytnuté a jeho správy boli zamerané na realizáciu styku s maloletým S..
18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia konštatuje, že matka maloletých detí dôvodne spochybnila správnosť napadnutého uznesenia o nariadenom neodkladnom opatrení. Okresný súd postupoval nesprávne, pretože o návrhu rozhodol bez toho, aby aspoň požiadal kolízneho opatrovníka o zaslanie aktuálnej správy z prešetrenia pomerov v rodine rodičov maloletých detí. Hoci rozhodnutiu o neodkladnom opatrení nemusí podľa § 329 ods. 1 CSP prechádzať výsluch účastníkov, zistenie ich stanovísk, resp. nariadenie pojednávania a hoci pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je časový priestor na preverenie všetkých relevantných okolností prípadu a toto možno realizovať len v konaní o merite veci, rozhodnutie v mimosporovom konaní, teda aj neodkladné opatrenie, musí reflektovať na skutočný stav veci (§ 35 CMP). Za účelom toho je súd nielen oprávnený, ale povinný vykonať aj iné než navrhnuté dôkazy (§ 36 CMP), prirodzene, v rámci zachovania rýchlosti poskytnutia ochrany neodkladným opatrením. Preto ani pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, ktoré sa týka maloletého dieťaťa nie je možné prehliadať uvedené zásady. Rýchlosť rozhodnutia nemôže byť na úkor zistenia stavu veci. V prejednávanom prípade ide o maloleté deti veľmi útleho veku a preto, aj
keď ide o rozhodovanie o neodkladnom opatrení, nie je možné rozhodnúť o výkone rodičovských práv a povinností bez toho, aby boli brané v celom rozsahu do úvahy záujmy maloletých detí. Nemožno rozhodnúť o úprave styku a informačnej povinnosti bez toho, aby súd poznal iba tvrdenia jedného z rodičov (prípadne aj oboch) a nemal žiadne relevantné dôkazy (aktuálnu správu z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom) o skutočnostiach podmieňujúcich sledovanie záujmov maloletých detí.
19. Prvoinštančný súd v dôsledku toho vôbec neuviedol, na základe akých konkrétnych skutočností, resp. dôkazov dospel k prijatým záverom, keď napr. nesprávne uviedol, že maloleté deti žili do apríla roku 2021 v stabilnom prostredí, pričom je zrejmé, že maloletý Z. sa narodil až v decembri 2021. Z rozhodnutia nevyplýva, prečo práve prvoinštančným súdom zvolený rozsah styku má byť v záujme maloletého S. a aké konkrétne dôvody ho viedli k uloženiu rozsiahlej informačnej povinnosti matke (rovnajúcej sa v podstate už meritórnemu rozhodnutiu), hoci neodkladné opatrenie má promptne riešiť najpodstatnejšie otázky právneho vzťahu.
20. Za tohto stavu musel odvolací súd zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP, pretože napadnuté rozhodnutie opomína záujmy maloletých detí.
21. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude zabezpečiť aktuálnu správu z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom, zistiť aktuálny denný režim maloletých detí, vysporiadať sa s tvrdením matky o spánkovom režime maloletého S. (matka namietala nevhodnosť dĺžky realizácie styku otca s maloletým S. v trvaní až do 18.00 hod, keď maloletý je zvyknutý chystať sa na spanie už od 17.30 hod.), lekárskou správou o maloletom S. (zistená tiková porucha - čl. 60 spisu) a ak bude osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia v súvislosti s informačnou povinnosťou matky (matka poukazovala na listinné dôkazy, ktoré podľa jej názoru boli zamerané na realizáciu styku a nie na informačnú povinnosť), bude nevyhnutné upraviť aj osobnú starostlivosť o maloletého Z. s poukazom na § 24 ods. 5 Zákona o rodine, keď informačná povinnosť ako vyplýva zo zákonného ustanovenia je priamo naviazaná na rozhodnutie o osobnej starostlivosti maloletého dieťaťa jedného z rodičov.
22. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
23. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie vysvetlí aj to, z akého dôvodu rozhodol o náhrade trov konania, ak neodkladné opatrenie je viazané na právoplatné skončenie konania sp. zn. 7P/58/2021 a súčasne podľa § 262 ods. 1 CSP sa o trovách konania rozhoduje v konečnom rozhodnutí.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).