Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0Er/487/1996

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: Obec Bátorove Kosihy, Hlavná č. 873, 946 34 Bátorove Kosihy, v konaní zast.: JUDr. Iveta Majlingová, so sídlom Pohraničná 7, 945 01 Komárno, proti povinnému: Izonil Slovakia, spol. s r.o. (predtým: Supramil spol. s r.o.), so sídlom č. 334, 946 31 Chotín, IČO: 31 409 547, o vymoženie pohľadávky vo výške 5.332,84 Eur (160.657,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, v Komárne dňa 16.07.2018, sudkyňou JUDr. Erikou Jóbovou, takto

rozhodol:

Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Beate Boncsekovej, Exekútorský úrad Komárno, Ul. biskupa Királya č. 12, P.O.BOX č. 109 (EX 70/1996), náhradníkovi súdneho exekútora JUDr. Štefana Galambosa, náhradu trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.10.1996 sa oprávnený domáhal proti povinného vymoženia pohľadávky vo výške 5.332,84 Eur (160.657,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Komárno sp. zn. Rob 1761/93 zo dňa 04.02.1994. Exekučné konanie sa začalo dňa 29.10.1996.

2. Okresný súd Komárno vydal dňa 08.11.1996 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5204*000439 pre súdneho exekútora JUDr. Štefana Galambosa, Exekútorský úrad Komárno, Dunajské nábrežie 12 (EX 70/1996).

3. Ustanoveným náhradníkom súdneho exekútora JUDr. Štefana Galambosa je súdny exekútor JUDr. Beata Boncseková, Exekútorský úrad Komárno, Ul. biskupa Királya č. 12, P.O.BOX č. 109.

4. Dňa 15.11.2017 predložil súdny exekútor návrh na priznanie trov exekúcie vo výške 84,83 Eur v konaní zastavenom pre vyhlásenie konkurzu.

5. Preskúmaním skutkového stavu v obchodnom vestníku súd zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 32K/51/2014 zo dňa 09.03.2015 bol na majetok povinného (dlžníka) vyhlásený konkurz.

6. Podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

7. Konania o výkon rozhodnutia a exekučné konania, ktoré začali pred začatím konkurzného konania a ktoré sa zverejnením uznesenia o začatí konkurzného konania ex lege prerušili, sa vyhlásením konkurzu ex lege zastavujú. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii zároveň zakazuje po vyhlásení konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie.

8. Pokiaľ je na majetok povinného vyhlásený konkurz, má konkurzné konanie absolútnu prednosť pred všetkými súdnymi a správnymi konaniami. Po vyhlásení konkurzu je v zásade vylúčené, aby veriteľ mohol byť individuálne uspokojený. Veriteľ, ktorý chce, aby jeho pohľadávka bola uspokojená voči dlžníkovi, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, nemá inú právnu možnosť, ako si uplatniť svoju pohľadávku prihláškou v konkurze. Každý, kto tvrdí, že je veriteľom a podá prihlášku, stáva sa procesným veriteľom. Takýmto veriteľom je aj súdny exekútor, ktorý pôsobil ako súdny exekútor v exekučnom konaní, ktoré sa podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii ex lege zastavilo.

9. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

10. Do druhej skupiny sporov patria spory, ktoré sa začnú proti správcovi, ale len v tých prípadoch, ak to explicitne upravuje a pripúšťa zákon č. 7/2005 Z.z. Ide o incidenčné spory, ktoré sú vyvolané konkurzom a bez ktorých nemožno konkurzné konanie skončiť. Konanie o trovách exekučného konania nie je uvedené medzi týmito konaniami.

11. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 104/2008 zo dňa 1.9.2008 v prípade, že nedošlo k zastaveniu exekučného konania rozhodnutím súdu, ale ex lege - vyhlásením konkurzu, exekučný súd pri tomto spôsobe zastavovania exekúcie nevydáva rozhodnutie o zastavení exekučného konania. Otázku, či má súd v danej procesnej situácii rozhodnúť o trovách exekúcie nerieši zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ale § 203 ods.3 Exekučného poriadku.

12. Podľa §-u 203 ods.3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

13. Podľa §-u 235 ods.2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

14. Právna úprava trov exekúcie obsiahnutá v § 203 ods. 3 bola v tejto podobe zavedená novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č.348/2011 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2012.

15. S poukazom na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad dňa 29.10.1996, súd sa bude pri rozhodovaní o trovách exekúcie riadiť právnym názorom Najvyššieho súdu vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 104/2008 zo dňa 1.9.2008, a o trovách exekúcie nebude rozhodovať podľa §-u 203 ods.3 Exekučného poriadku účinného od 1. januára 2012.

16. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR treba na základe analógie procesného práva postupovať aj v takomto prípade podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. To znamená, že v prípade exekúcie zastavenej ex lege (§ 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii) je povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (analogicky ako v prípade zastavenia exekúcie rozhodnutím súdu). Súdny exekútor je procesne oprávnený domáhať sa rozhodnutia súdu o trovách exekúcie aj v prípade zastavenia exekučného konania ex lege.

17. V danom prípade má súdny exekútor vždy právo na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti a na odmenu za úkony, ktoré už vykonal, teda trovy, ktoré mu už výkonom exekučnej činnosti vznikli. Na tom nič nemení ani zastavenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, voči ktorej sa vedie exekúcia. Keďže v zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný, súdnemu exekútorovi vzniká voči povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu už exekútor nemá možnosť si pohľadávku uspokojiť v exekučnom konaní podľa § 197 Exekučného poriadku a § 200 ods.2 Exekučného poriadku. Jeho pohľadávka nadobúda charakter pohľadávky

konkurznej, ktorú si musí exekútor prihlásiť do konkurzu. V konečnom dôsledku môže nastať aj stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie, čo nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, keď súdny exekútor nebude uspokojený pri trovách exekúcie, a ktoré nesie, je odôvodnené a do značnej miery aj kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Možno preto ustáliť, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie (Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva - van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983, séria A, č.70 a tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 272/08 zo dňa 22.10.2008).

18. Z uvedeného vyplýva, že po vyhlásení konkurzného konania má súdny exekútor možnosť prihlásiť do konkurzu trovy exekúcie, ktoré mu vznikli, a preto nie je možné ich viac vymáhať v exekučnom konaní. Preto súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Komárno.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (CSP), ktorý je v súlade s § 470 ods. 1 predpisom lex generalis aj k Exekučnému poriadku účinnému do 31.8.2005, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.