Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-19-2017.pdf
PDF · 170.57 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Denisou Drúžkovou v spore žalobkyne: X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX Bratislava - V., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., so sídlom Heydukova 12, 811 08 Bratislava, IČO: 47 234 318, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody na zdraví, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.225,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 22.252,- eur od 01.07.2016 do 15.02.2017, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,56 %.
IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Bratislava I súdny poplatok vo výške 133,50 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.01.2017 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumy vo výške 31.152,80 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 22.252,- eur od 02.07.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 25.09.2015 v čase približne o 18.45 hod. došlo na križovatke ciest I/75 a III/50815 v 53,975 km k dopravnej nehode na tom skutkovom základe, že vodič nákladného motorového vozidla zn. F. K., EČV: K.-XXXAX a prívesu značky T., EČV: K.-XXXYC F. U. pri vchádzaní do križovatky z vedľajšej cesty III/50815 na hlavnú cestu I/75 pri odbočení doľava nerešpektoval dopravné značenie „P1 - Daj prednosť v jazde“, pričom došlo k zrážke s osobným motorovým vozidlom značky X., EČV: Q.-XXXDI jazdiacim po hlavnej ceste, ktorý riadila žalobkyňa. Žalobkyňa pri dopravnej nehode utrpela závažné poranenia, v dôsledku ktorých bola viackrát ústavne hospitalizovaná a musela sa podrobiť náročnej a komplikovanej liečbe. Vznik úrazu bol riadne nahlásený poisťovateľovi - žalovanému.
Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18.07.2016, č.k. 2T/89/2016 bol obvinený F.. U. právoplatne odsúdený za prečin ublíženia na zdraví v zmysle § 157 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.
Podľa správy zo Slovenskej kancelárie poisťovateľov bolo nákladné motorové vozidlo zn. F. K., EČV: K.-XXXAX poistené v čase dopravnej nehody, t.j. ku dňu 25.09.2015 poisťovateľom KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. VIG (č. poistnej zmluvy 6562611863), čo zakladá pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného.
Výzvou zo dňa 14.03.2016 si žalobkyňa uplatnila u žalovaného nárok na náhradu škody na zdraví titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 22.252,- eur (1260 bodov x 17,66 eur). Uplatnený nárok zodpovedal základnému bodovému ohodnoteniu SSU stanovenému ošetrujúcim lekárom žalobkyne MUDr. F. P., PhD. v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 24.02.2016. Nakoľko žalovaný dobrovoľne neuspokojil uplatnený nárok ani čiastočne, je žalobkyňa nútená domáhať sa svojich legitímnych nárokov súdnou cestou.
Žalobkyňa má za to, že utrpené poškodenie zdravia má nepriaznivé následky pre jej životné úkony, na uspokojovanie jej životných a spoločenských potrieb ako aj na plnenie spoločenských úloh, teda že ohľadom sťaženia spoločenského uplatnenia u nej ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Žalobkyňa nemala do času, keď sa stala dopravná nehoda prakticky žiadne zdravotné problémy a plnohodnotne a aktívne prežívala svoj život spôsobom zodpovedajúcim jej mladému veku. Žalobkyňa bola v čase vzniku úrazu v najproduktívnejšom veku, mala množstvo záľub a úspešne napredovala aj v profesijnom živote. Úraz vážnym spôsobom zasiahol do jej spôsobu života a pre žalobkyňu je dodnes veľmi ťažké vyrovnať sa s trvalými následkami, ktoré zanechal na jej zdraví. Odo dňa dopravnej nehody má problém ísť sama v aute, čo ju ovplyvňuje najmä pri vykonávaní pracovných povinností, ale tiež v jej súkromnom živote. Musela zo svojho života vylúčiť viacero voľnočasových aktivít, ktorým sa pred dopravnou nehodou aktívne a s obľubou venovala, nakoľko sa pre ňu po vzniku úrazu stali prílišnou fyzickou záťažou. Trvalé následky výrazným spôsobom znížili kvalitu života žalobkyne a spôsobili, že je po nehode obmedzená prakticky v každej oblasti prežívania svojho života, a to po fyzickej i psychickej stránke. V zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 21.09.2016, číslo: 796 022 7341 0 bola žalobkyňa uznaná invalidnou, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť jej bola určená vo výške 50 %. V prípade uplatneného nároku na náhradu škody na zdraví pripadol posledný deň zákonnej lehoty na dobrovoľné plnenie v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) a § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. (3 mesiace a 15 dní) na 01.07.2016 (výzva na plnenie zaslaná žalovanému dňa 15.03.2016 elektronickou formou). Z uvedeného dôvodu je žalovaný v omeškaní s plnením odškodnenia SSU odo dňa 02.07.2016. Vzhľadom na uvedené sa žalobkyňa domáha uspokojenia predmetného nároku spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 22.252,- eur od 02.07.2016 do zaplatenia.
3. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, keď nárok žalobkyne považoval za nepreukázaný a neodôvodnený. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 16.02.2017 poskytol žalobkyni plnenie vo výške 22.252,- eur, v časti sťaženia spoločenského uplatnenia teda žalobkyňu v celom požadovanom rozsahu uspokojil. K nároku žalobkyne na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 40% uviedol, že vyjadrenie žalobkyne, ktorým odôvodňuje predmetný uplatnený nárok, je len nekonkrétnym vyhlásením, že pred nehodou netrpela žiadnymi problémami, pričom po dopravnej nehode nemôže plnohodnotne prežívať svoj život, ďalej, že mala množstvo záľub, žiadne však žalobkyňa nekonkretizuje. Rovnako nekonkretizuje, prečo by predmetné záľuby nemohla v súčasnosti vykonávať. Ďalej žalobkyňa uvádza, že úspešne napredovala v profesijnom živote, avšak z podanej žaloby vôbec nie je zrejmé, akú prácu žalobkyňa vykonávala. Konštatovanie, že žalobkyňa musela vynechať veľ voľnočasových aktivít, ktoré sú pre ňu fyzickou záťažou, je taktiež nekonkrétne. Uvedené tvrdenia žalobkyne sú zovšeobecnené, neurčité, nekonkretizované a z uvedeného dôvodu nepreskúmateľné. Taktiež s ohľadom na odborný posudok o invalidite má žalobkyňa navrhované pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku, takže môže profesijne naďalej napredovať. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa pri výške 165 cm a váhe 115 kg (vyplýva z odborného posudku o invalidite) trpí klinickou obezitou, ktorá ju v značnej miere môže limitovať pri bežných úkonoch, a tiež vplýva na jej pohybové schopnosti, pričom nie je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.
Žalovaný ďalej poukázal na Odborný posudok o invalidite priložený k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, v zmysle ktorého rozhodujúce zdravotné postihnutie tvorí 40 %. Zvýšenie percentuálnej miery o 10 % je zapríčinené dorzopatiou, ktorá podľa názoru žalovaného vôbec nesúvisí s predmetnou dopravnou nehodou, a teda nie je v jej príčinnej súvislosti. Žalovaný je toho názoru, že v danej veci postupoval pri likvidácii predmetnej udalosti správne a žalobkyni poskytnuté peňažné plnenie bolo s ohľadom na jej zdravotný stav a utrpenú ujmu dostatočné. Zvýšenie náhrady podľa zákona č. 437/2004 Z.z. predpokladá
existenciu ďalších skutočností umožňujúcich prijať záver, že obmedzenie poškodeného (žalobcu) nie je možné vyjadriť len základným odškodnením. Postup podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. prichádza do úvahy len v skutočne výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy ani základné zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia dostatočne nevyjadruje následky, ktoré sú do budúcnosti v dôsledku poškodenia trvale obmedzené alebo stratené, čo podľa názoru žalovaného nie je daný prípad. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že ani posudzujúci lekár nezvýšil bodové ohodnotenie v zmysle ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. na maximálnu možnú mieru. Teda aj z uvedeného postupu posudzujúceho lekára má žalovaný za to, že nie je dôvod na posudzovanie predmetného nároku ako prípadu osobitného zreteľa.
K uplatnenému úroku z omeškania žalovaný uviedol, že sa nikdy nevyhýbal poskytnutiu plnenia a so žalobkyňou stále komunikoval. Taktiež informoval žalobkyňu, že nakoľko k dopravnej nehode došlo dňa 25.09.2015, s poukazom na ustanovenie § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. možno zdravotný stav považovať za ustálený spravidla po uplynutí jedného roku od poškodenia zdravia (25.09.2016). V nadväznosti na uvedené je žalovaný toho názoru, že neporušil ustanovenie § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., a teda sa nemohol dostať do omeškania.
4. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa tak, že hoci žalovaný zastáva názor, že dorzopatia u žalobkyne nevznikla v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, v zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne „pri úrazovom deji tiež došlo k podvrtnutiu chrbtice z čoho rezultuje cervikokraniálny syndróm“. Keďže cervikokraniálny syndróm (diagnóza M53.0) je jednou z podskupín diagnózy M53 - iné dorzopatie nezatriedené inde, žalobkyňa má za objektívne preukázané, že bola uznaná invalidnou výlučne v dôsledku poškodenia zdravia utrpeného pri dopravnej nehode. V zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne je žalobkyňa aj naďalej schopná vykonávať pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku, avšak bez nadmernej fyzickej záťaže ľavej dolnej končatiny. Pred vznikom úrazu pracovala ako manažérka a jej práca si vyžadovala pravidelné cestovanie autom. Po dopravnej nehode nie je z dôvodu chronických bolestí schopná prejsť sama autom dlhšie vzdialenosti a aj pri samotnej chôdzi je nútená používať francúzsku barlu, čo ju obmedzuje nielen v profesnom, ale tiež v osobnom živote. Nemôže vykonávať voľnočasové aktivity, ako plávanie a turistika, ktorým sa pred poškodením zdravia s obľubou venovala. Dopravná nehoda vážnym spôsobom ovplyvnila tiež psychické zdravie žalobkyne, v dôsledku čoho bola nútená vyhľadať odbornú pomoc psychiatra. Úraz pre žalobkyňu znamenal vážne narušenie fyzickej aj duševnej integrity, čo výrazným spôsobom obmedzilo možnosti jej realizácie vo všetkých sférach uplatnenia. Z uvedených dôvodov považuje žalobkyňa v jej prípade navýšenie ZBO SSU o 40 % za plne legitímne. Žalobkyňa považuje za plne dôvodný i uplatnený nárok na úroky z omeškania. Pri koncipovaní podmienky uplynutia jedného roka od poškodenia zdravia v zákonnom ustanovení § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. použil zákonodarca slovo „spravidla“. Text normatívneho ustanovenia teda nemožno interpretovať v tom zmysle, že SSU je možné hodnotiť výlučne až po uplynutí jedného roka od poškodenia zdravia. S ohľadom na uvedené sa žalobkyňa domnieva, že na posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku postačuje naplnenie prvej podmienky, a to ustálenie zdravotného stavu poškodeného. Podľa lekárskej správy MUDr. F. P., PhD. zo dňa 09.02.2016 bol „nález stacionárny, bez perspektívy zlepšenia s negatívnou prognózou“. Podmienka ustálenia zdravotného stavu tak podľa žalobkyne bola naplnená už ku dňu vyhotovenia predmetnej lekárskej správy a teda od tohto dátumu bolo možné vydať lekársky posudok o SSU. Žalobkyňa v súvislosti s ustanovením § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. dala do pozornosti tiež Ústavným súdom SR formulovanú zásadu prednosti ústavne konformného výkladu.
Keďže žalovaný v zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 15.02.2017 pristúpil k likvidácii poistnej udalosti a poskytol žalobkyni odškodnenie ZBO sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 22.252,- eur, ktoré zodpovedalo priznaným 1260 bodom pri hodnote bodu vo výške 17,66 eur, žalobkyňa vzala žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 22.252,- eur s tým, že sa v ďalšom konaní domáha zaplatenia titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumy vo výške 8.900,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 22.252,- eur od 02.07.2016 do 15.02.2017 a náhrady trov konania.
5. Žalovaný sa vyjadril k obsahu podania žalobkyne písomne tak, že má za to, že žalobkyňa bola uznaná invalidnou v dôsledku choroby a nie dopravnej nehody, keďže v odbornom posudku o invalidite je na strane č. 3 uvedené, že invalidita vznikla v dôsledku choroby. Žalovaný poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad určené najvyššie výmery odškodnenia
je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického) života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody (3Cdo 90/2004, 1Cdo 64/2009, 5Cdo 104/2011). Žalovaný má za to, že žalobkyňa nepreukázala, že by sa v danom prípade malo jednať o prípad hodný osobitného zreteľa. Ohľadom omeškania žalovaného uviedol, že z lekárskej správy MUDr. P. zo dňa 09.02.2016 nemožno podľa názoru žalovaného prijať úplne jednoznačný záver o ustálení zdravotného stavu žalobkyne k uvedenému dátumu. Navyše žalobkyňa od 29.05.2016 do 26.06.2016 podstúpila aj kúpeľnú liečbu a neustále chodila na vyšetrenia, a preto nemožno jednoznačne tvrdiť, že ku dňu 09.02.2016 bol zdravotný stav ustálený. Aj z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že sa nemohol dostať do omeškania.
6. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa tak, že hoci ustanovenie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. nemožno interpretovať spôsobom, že uznanie invalidity je jediným dôvodom hodným osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady za SSU, s prihliadnutím na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 21.09.2016, číslo 796 022 7341 0, ktorým bola žalobkyňa uznaná invalidnou, považuje svoj nárok na navýšenie SSU za plne legitímny. Žalobkyňa opätovne podotkla, že k uznaniu invalidity nesporne došlo v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia, ktoré utrpela pri dopravnej nehode zo dňa 25.09.2015, pričom na podporu svojich tvrdení poukázala na stranu č. 2 posudku o invalidite zo dňa 01.08.2016. Žalobkyňa ako úspešná vedúca manažérka spracovateľského centra finančnej hotovosti bola nútená pravidelne jazdiť motorovým vozidlom. V súčasnosti v dôsledku chronických bolestí je sotva schopná zvládnuť krátke vzdialenosti. Šoférovanie predstavujúce neodmysliteľnú súčasť pracovnej náplne žalobkyne, má v dôsledku traumatizujúcej udalosti negatívny vplyv i na jej psychické zdravie. Nedokáže sedieť na mieste spolujazdca, ani na zadnom sedadle, keďže stratila dôveru v ostatných vodičov (musí jazdiť výlučne ona). Vedenie motorového vozidla je však pre ňu nesmierne stresujúce, nakoľko sa jej neustále vracajú nepríjemné spomienky sprevádzané panickými záchvatmi. Napríklad na diaľnici pri predbiehaní kamiónmi, alebo pri zapnutej zvukovej signalizácii sanitky pociťuje búšenie srdca. Tieto stavy ju opakovane nútia odstaviť vozidlo, kým sa neupokojí. Kým pred úrazom ju práca bavila a uspokojovala, dnes ju poškodené zdravie v práci obmedzuje natoľko, že sa už viac necíti byť užitočná. Žalobkyňa v čase predmetnej dopravnej nehody mala len 36 rokov. S ohľadom na poškodenie zdravia spôsobené dopravnou nehodou bola nútená vzdať sa svojich obľúbených aktivít. Kým pred dopravnou nehodou medzi jej obľúbené aktivity neodmysliteľne patrili pravidelné prechádzky v prírode, beh či turistika, dnes je ich realizácia s prihliadnutím na pretrvávajúce zdravotné komplikácie vylúčená. Ďalšou aktivitou, ktorej sa žalobkyňa s obľubou venovala bolo plávanie. V súčasnosti jej zdravotný stav návštevu kúpalísk či plavární do značnej miery komplikuje. Vzhľadom na prítomnosť osteosyntetického materiálu v ľavej dolnej končatine má žalobkyňa problémy najmä pri kontakte bosých chodidiel s betónovým povrchom. Z toho dôvodu si musela žalobkyňa nevyhnutne zaobstarať topánky do vody, vďaka čomu sa však pri pohľade iných návštevníkov cíti pomerne nekomfortne. Úraz negatívnym spôsobom zasiahol do života žalobkyne i z kozmetického hľadiska. Jazvy, ktoré jej na ľavej dolnej končatine zanechali operačné zákroky, znižujú jej sebavedomie. Okrem jaziev jej daná končatina neustále opúcha. Prítomný edém ľavej dolnej končatiny spôsobuje žalobkyni výrazné komplikácie pri výbere vhodnej obuvi. Keďže žalobkyňa žije sama v jednoizbovom byte, je odkázaná výlučné sama na seba. Pred nehodou zvládala žalobkyňa starostlivosť o domácnosť bez výraznejších problémov, avšak v súčasnosti je pri domácich prácach limitovaná prudkými bolesťami hlavy i rúk, ktoré pociťuje v dôsledku úrazom poškodenej krčnej chrbtice. Intenzívne bolesti, ktoré žalobkyňu sužujú sa stávajú ešte neznesiteľnejšími pri zmenách počasia, na ktoré jej organizmus reaguje mimoriadne senzitívne. Žalobkyňa je nútená tieto bolesti zmierňovať pravidelným užívaním analgetík. Žalobkyňa tiež trpí častými pocitmi únavy, čo spôsobuje, že nie je schopná dosahovať pôvodné výkony či už v pracovnom alebo v súkromnom živote.
Ohľadom omeškania uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že sa nikdy nevyhýbal poskytnutiu poistného plneniu, keďže žalovaný ani po takmer 10 mesiacoch od doručenia výzvy, ktorou si žalobkyňa voči nemu uplatnila nárok na navýšenie SSU, neukončil šetrenie poistnej udalosti napriek tomu, že disponoval dostatočnými podkladmi pre likvidáciu predmetného nároku. Keďže si žalovaný nesplnil svoju legálnu povinnosť poskytnúť plnenie v zákonnej lehote 3 mesiace a 15 dní podľa § 11 ods. 6 písm. a) a § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., preukázateľne sa dostal s plnením daného nároku do omeškania. Zároveň je žalobkyňa presvedčená, že žalovanému neprináleží kompetencia spochybňovať včasnosť vydania lekárskeho posudku ošetrujúcim lekárom, na podporu čoho poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.09.2014, sp. zn. 1S/142/2013.
7. Podaním doručeným súdu dňa 09.11.2017 žalobkyňa navrhla pripustiť zmenu žaloby jej rozšírením v časti navýšenia SSU o sumu 3.673,60 eur tak, že v ďalšom konaní sa bude domáhať titulom navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumy vo výške 12.574,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 22.252,- eur od 01.07.2016 do 15.02.2017 a plnej náhrady trov konania. Žalobkyňa svoj návrh na pripustenie zmeny žaloby odôvodnila tým, že dňa 29.11.2016 vypracovala ošetrujúca lekárka žalobkyne, psychiatrička MUDr. I. U. lekársky posudok, v ktorom priznala žalobkyni bodové ohodnotenie psychických trvalých následkov vo výške 760 bodov. Výzvou na plnenie a návrhom na uzavretie dohody o vyrovnaní zo dňa 01.12.2016 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného uspokojenia nároku na náhradu škody na zdraví titulom psychickej časti ZBO SSU vo výške 13.442,- eur (760 bodov x 17,66 eur) a zároveň ho vyzvala na uzavretie dohody o náhrade za SSU zvýšenej o 40 %, t.j. o sumu 5.368,80 eur. Žalovaný v zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 10.08.2017 pristúpil k likvidácii poistnej udalosti a poskytol žalobkyni odškodnenie ZBO SSU vo výške 9.184,- eur, ktoré zodpovedalo uznaným 520 bodom pri hodnote jedného bodu vo výške 17,66 eur. Žalobkyňa sa síce nestotožňuje s výškou poskytnutého peňažného plnenia, ale z dôvodu hospodárnosti konania (nutnosť znaleckého dokazovania) ho akceptuje. V predmetnom oznámení o poistnom plnení žalovaný zároveň oznámil, že nesúhlasí s uzatvorením dohody o navýšení SSU. Z toho dôvodu si žalobkyňa uplatňuje nárok na zvýšenie psychickej časti SSU o 40 % z poskytnutého plnenia, ktorý zodpovedá sume vo výške 3.673,60 eur.
8. Súd uznesením zo dňa 15.06.2018 v súlade s dispozičným prejavom žalobkyne konanie v časti o zaplatenie sumy 22.252,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 22.252,- eur od 16.02.2017 do zaplatenia zastavil. Následne súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 18.06.2018 rozhodol o podaní žalobkyne doručenom súdu dňa 09.11.2017 tak, že pripustil zmenu petitu žaloby v tomto znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu vo výške 12.574,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 22.252,- eur od 01.07.2016 do 15.02.2017, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa má nárok na plnú náhradu trov konania.“
9. Súd sa oboznámil s písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi sporových strán, vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
10. Dňa 25.09.2015 v čase o 18.45 hod. sa stala dopravná nehoda tak, že vodič nákladného motorového vozidla značky F. K. evidenčného čísla K. s prívesom značky T. evidenčného čísla K. F. U. jazdiaci po ceste č. III/50815 v katastri mesta Nové Zámky v km 53,975, kde pri vjazde na križovatku tejto cesty, označenej ako vedľajšia cesta, s cestou č. I/75, označenou ako hlavná cesta, nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu vozidla, nerešpektoval dopravnú značku P1 „Daj prednosť v jazde!“, nedal prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu značky X. evidenčného čísla Q., vchádzajúcemu na križovatku po hlavnej ceste, v dôsledku čoho došlo k zrážke. Žalobkyňa ako vodička osobného motorového vozidla značky X. evidenčného čísla SC967DI v dôsledku uvedenej dopravnej nehody utrpela trieštivú intraartikulárnu zlomeninu ľavej pätovej kosti s posunom a poklesom Bohlerovho uhla, hematóm v oblasti podbrušia s dobou liečenia a pracovnej neschopnosti v trvaní do 31. decembra 2015. Tieto skutočnosti vyplývajú z Trestného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/89/2016 zo dňa 18.07.2016, ktorým bol obvinený F. U. uznaný za vinného zo spáchania nedbanlivostného prečinu ublíženia na zdraví a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v cestnej premávke na dobu 40 mesiacov. S nárokom na náhradu škody bola žalobkyňa odkázaná na občianske súdne konanie.
11. Podľa údajov na webovej stránke Slovenskej kancelárie poisťovateľov, motorové vozidlo zn. F., EČV: K. XXXAX bolo ku dňu 25.09.2015 poistené v spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. VIG.
12. Podľa Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného dňa 24.02.2016 MUDr. F. P., PhD., ortopédom, bolo stanovené bolestné vo výške 285 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne vo výške 1260 bodov (položka č. 410 - obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu stredne ťažké vo výške 120 bodov, položka č. 411 - úplná strata pronácie a supinácie nohy vo výške 150 bodov, položka č. 414 - plochá noha alebo vbočená noha a iné poúrazové deformity nohy a členkového kĺbu vo výške 200 bodov + navýšenie podľa § 10 zákona č. 437/2004 Z.z. položiek
č. 410, 411 a 414 o 50 % - pretrvávajú chronické bolesti, výrazne zhoršená mobilita, pri chôdzi nutná vychádzková palička, výrazne obmedzené a bolestivé bežné denné úkony, položka č. 427 - trvalé poúrazové poruchy krvného a lymfatického obehu vo výške 150 bodov, položka č. 432a - pooperačné jazvy do 30cm2 vo výške 30 bodov, položka č. 304b - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice o 200 % ľahké s príznakmi koreňového dráždenia vo výške 250 bodov + navýšenie podľa § 10 zákona č. 437/2004 Z.z. o 50 % - pretrváva bolestivosť krčnej i bedrovej chrbtice, vyžarovanie bolesti do dolných končatín, pre bolesti výrazne zhoršená mobilita a bežné denné úkony).
13. Listom označeným ako Výzva na plnenie a návrh na uzavretie dohody o vyrovnaní zo dňa 14.03.2016 si žalobkyňa uplatnila u žalovaného nárok na náhradu škody na zdraví titulom bolestného vo výške 5.034,- eur (285 bodov x 17,66 eur) a titulom ZBO SSU vo výške 22.252,- eur (1260 bodov x 17,66 eur). Zároveň vyzvala žalovaného na uzavretie dohody o náhrade za SSU zvýšenej o 40 %, t.j. o sumu 8.900,80 eur. Celkovo si tak žalobkyňa uplatnila nárok na odškodnenie SSU po jeho zvýšení v sume 31.152,80 eur (22.252,- eur + 8.900,80 eur).
14. Žalobkyňa si dňa 15.03.2016 uplatnila elektronicky zaslanou výzvou na plnenie u žalovaného nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, na ktorú žalovaný odpovedal tak, že sťaženie spoločenského uplatnenia rieši až po roku od dopravnej nehody a potom bude potrebné doložiť aktuálny posudok podložený aktuálnou zdravotnou dokumentáciou (po roku) a v prípade, ak bude žalobkyňa invalidná, tak je potrebné doložiť aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne a priznaní invalidného dôchodku.
15. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie číslo 796 022 7341 0 zo dňa 21.09.2016 bol žalobkyni od 1. januára 2016 priznaný invalidný dôchodok v sume 174,10 eur mesačne.
16. Podľa Odborného posudku o invalidite zo dňa 01.08.2016 žalobkyňa bola uznaná za invalidnú od 01.01.2016 z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobkyne boli uznané choroby pohybového a podporného aparátu, postihnutie končatín, stav po trieštivej zlomenine pätovej kosti s poruchou chôdze a iné zdravotné postihnutie u žalobkyne boli uznané choroby pohybového a podporného aparátu, dorzopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách. Podľa odôvodnenia posudku u žalobkyne sa jedná o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý vznikol pri autonehode v mesiaci 09/2015. Pri úrazovom deji došlo k trieštivej zlomenine pätnej kosti ľavej dolnej končatiny, so závažným posunutím Böhlerovho uhla. Zlomenina bola riešená osteosyntézou a dlhodobou fixáciou. Aj napriek tomu pretrváva závažná porucha hybnosti v dolnom členkovom zhybe pretrvávajúcimi bolesťami a opuchom. Chôdza možná len za pomoci FB. Pri úrazovom deji tiež došlo k podvrtnutiu chrbtice z čoho rezultuje cervikokraniálny syndróm. Žalobkyni je navrhované pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku. Môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej fyzickej záťaže ĽDK, môže vykonávať ľahšiu fyzickú prácu.
17. Podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 15.02.2017 žalovaný dňa 13.02.2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe čoho poukázal žalobkyni poistné plnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia (náhradu za somatickú časť nároku) vo výške 22.252,- eur za celkový počet 1260 bodov, pri hodnote bodu 17,66 eur (likvidované na základe lekárskeho posudku, ktorý vystavil MUDr. F. P., PhD. zo dňa 24.02.2016).
18. Podľa Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného dňa 29.11.2016 MUDr. I. U., psychiatrom, bolo stanovené sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne vo výške 760 bodov (položka č. 254 - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy vo výške 260 bodov a položka č. 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií vo výške 500 bodov).
19. Podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 10.08.2017 žalovaný dňa 09.08.2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe čoho poukázal žalobkyni poistné plnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia (náhradu za psychickú časť nároku) vo výške 9.184,- eur za celkový počet 520 bodov (položka č. 255), pri hodnote bodu 17,66 eur (likvidované na základe znaleckého posudku 237/2017 vypracovaného znaleckou organizáciou forensic.sk, Inštitút forenzných a medicínskych expertíz s.r.o.).
20. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že pokiaľ ide o jej prácu, musí vykonávať služobné cesty, ktoré väčšinou zamietne, lebo sa majú konať až v Košiciach, čo nezvláda. Pri šoférovaní si musí robiť prestávky, trpí úzkosťami, nedôveruje iným vodičom, musí šoférovať ona. Ak vidí ísť okolo kamión, má búšenie srdca, je bojazlivá. Taktiež ju pri šoférovaní pri stláčaní spojky bolí noha. Hlavne čo sa týka psychiky ju to dosť obmedzuje v práci, keďže služobné cesty sú pre ňu dôležité. Navštevuje psychiatričku, od ktorej má predpísané lieky, ktoré užíva. Taktiež máva bolesti hlavy, pri ktorých užíva lieky proti bolesti. V domácnosti jej i obyčajné utieranie prachu robí problémy, keďže nemá rovnováhu na stoličke a nemá stabilitu na tej nohe. Pokiaľ ide o šport, pred dopravnou nehodou behala, hrala badminton, chodila na dlhšie prechádzky so psom, čo sa teraz už nedá. Teraz chodí so psom na prechádzky asi na 10 až 15 minút. Nie sú pri tom nejaké ťažkosti, ale tiež ju to unaví, preto ide o také krátke prechádzky. Pred dopravnou nehodou chodila behať sama, na poľné cesty, nakoľko vtedy bývala ešte v Moste, asi 3-4 krát do týždňa po práci. Behala asi hodinu až hodinu a pol. Badminton hrávala rekreačne, príležitostne, predovšetkým pri záhradných príležitostiach. V súčasnosti badminton už vôbec nehrá, keďže ho hrávala bosá, a teraz i pri najmenšom pichnutí cíti bolesť. Pri nakupovaní obuvi odchádza väčšinou z obchodu nahnevaná, keďže si nevie kúpiť také topánky, aké by chcela. Keďže má rozšírenú nohu, musí hľadať obuv s vyššou podrážkou alebo si potom musí kupovať ortopedické vložky. Obuv si kupuje, ak sa jej podarí, v bežných obchodoch. MUDr. P. aj pri komisii sa lekár vyjadrili k prognóze jej zdravotného stavu tak, že lepšie to už nebude, bude sa to už len zhoršovať. Pokiaľ ide o spoločenské podujatia, pred dopravnou nehodou chodievala na zábavy s partiou, diskotéky. Po dopravnej nehode prestala chodiť úplne všade, nedá sa jej tancovať a sedenie pri stole nie je nič pre ňu. Pokiaľ ide o divadlá a kino, ak tam nie je zábradlie, musí si kúpiť lístok v nižšej časti, ktorý je drahší. Žalobkyni zostali na nohe jazvy, kvôli ktorým si kupuje vyššie topánky, nenosí už sandále a šľapky. Stalo sa jej, že keď krívala, tak sa jej v práci smiali. Pri každej zmene počasia ju jazvy bolia a musí si na ne prikladať studené obklady. Poškodenie zdravia u žalobkyne si vyžiadalo používanie zdravotných pomôcok, a síce používa palicu a kupuje si ortopedické vložky. Palica je nevyhnutnou pomôckou aj v tom smere, že ak šliapne na nejaký hrboľ, má väčšiu istotu. V práci od stola k stolu prejde aj bez nej, ale na väčšiu vzdialenosť si ju už berie. Nakoľko je žalobkyňa zamestnaná, kde musí chodiť, noha jej opúcha, je dosť unavená, a potom každé jedno upratovanie, keď príde po práci unavená, je pre ňu ťažké. Uvedené obtiaže v období pred dopravnou nehodou nevnímala. Žalobkyňa v súčasnosti vykonáva vedúcu spracovateľského centra. Jej náplň práce spočíva v kontrole spracovania tržby, služobné cesty a aj vybavovanie na polícii čo sa týka tržby. Jeden deň v práci behá, ďalší deň môže sedieť celý deň za počítačom, ale väčšinou teda behá. Žalobkyňa v predmetnej firme pracovala aj pred dopravnou nehodou, ale na inej pozícii, pričom dopravná nehoda oddialila jej postup o 3 mesiace. Na otázku, či je nevyhnutné vykonávať služobné cesty služobným vozidlom alebo je možné na tieto dochádzať aj vlakom, žalobkyňa uviedla, že pre firmu je efektívnejšia cesta autom, nakoľko majú zvýhodnené tankovanie. Šoférovanie jej spôsobuje aj fyzické ťažkosti, bolieva ju tá ľavá noha a tiež krčná chrbtica. Motorové vozidlo, ktorým žalobkyňa jazdí má manuálnu prevodovku, pričom neskúšala jazdiť s automatickou prevodovkou, keďže na to nemá peniaze. Žalobkyňa mala i pred dopravnou nehodou zdravotné ťažkosti, ale s bedrovou chrbticou, má vysunutú platničku. Tieto ťažkosti boli riešené tak jednorazovo, teraz už nepociťuje bolesť. Na otázku, či pociťuje nejaké obmedzenia pri plaveckej činnosti, žalobkyňa uviedla, že nakoľko uprednostňuje jazerá, musela si kúpiť plavecké topánky, keďže väčšina jazier je kamienkových. Pri samotnom plávaní to nie je až také strašné, len nepoužíva nohy až tak ako predtým. Žalobkyňa po dopravnej nehode bola na dovolenke, s kolegyňou v Grécku. Na fotografiách žalobkyne zo sociálnej siete predložených žalovaným nie je vidieť palicu z dôvodu, že sa nechcela fotiť s palicou, zrejme ju teda mala kolegyňa. Na ďalších fotografiách išlo o turistiku na Biely kameň, bola žalobkyňa s kolegyňou. K ďalšej fotografii žalobkyňa nevedela uviesť, či na ceste v smere do Piešťan šoférovala ona, už si to nepamätá. Na ďalšej fotografii ide o rodinnú oslavu v byte žalobkyne. Ďalšia fotografia je z vianočného večierku, ktorý žalobkyňa organizovala pre zamestnancov a na ktorom sa chvíľu zdržala. Pri fotografii z 21.01.2018 žalobkyňa nevedela presne uviesť, o akú akciu išlo. Pri poslednej fotografii išlo o návštevu brata v Ostrave, kam sa žalobkyňa dopravila autom, šoférovala jej mama.
21. Podľa § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
22. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
23. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
25. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
26. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
27. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.
28. Podľa § 10 ods. 4 veta prvá zákona č. 437/2004 Z.z., bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví.
29. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.
30. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom, najviac však do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5; ak ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, dohodu s poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ alebo Slovenská kancelária poisťovateľov.
31. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z., poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.
32. Podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný.
33. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenia alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
34. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
35. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
37. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
38. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa utrpela poškodenie zdravia pri dopravnej nehode dňa 25.09.2015, ktorú spôsobil vodič majúci uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovaného. Pasívna legitimácia žalovaného v konaní vyplýva z § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. K bodovému hodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia došlo v lekárskych posudkoch, na základe ktorých žalovaný poskytol žalobkyni čiastočné peňažné plnenie, kde v podstate žalovaný akceptoval bodové hodnotenie v somatickej časti nároku v plnom rozsahu a v psychickej časti nároku síce len čiastočne, čo však žalobkyňa z dôvodu hospodárnosti konania (nutnosť znaleckého dokazovania) akceptovala. Žalobkyňa si žalobou v zmysle jej modifikácií (čiastočného späťvzatia žaloby a zároveň zmeny žaloby jej rozšírením) uplatňovala mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to tak somatickej ako aj psychickej časti, keďže v tejto časti žalovaný nepristúpil k uzavretiu dohody a taktiež príslušné úroky z omeškania, keďže k poskytnutiu poistného plnenia - náhrady za somatickú časť nároku došlo až v priebehu súdneho konania.
39. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe možno vyhovieť len čiastočne. Súd považoval nárok žalobkyne za dôvodný v časti uplatnených úrokov z omeškania, keďže nárok na zaplatenie odškodnenia titulom ZBO SSU vo výške 22.252,- eur si žalobkyňa uplatnila u žalovaného dňa 15.03.2016, pričom žalovaný bol povinný postupovať pri likvidácii škodovej udalosti v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z., ktorý v § 11 ods. 6 písm. a) ustanovuje zákonnú lehotu 3 mesiace, v rámci ktorej je žalovaný povinný ukončiť šetrenie udalosti a následne v súlade s ust. § 11 ods. 7 citovaného zákona v lehote 15 dní po skončení prešetrovania poskytnúť poistné plnenie. V tomto smere nepovažoval súd za dôvodné tvrdenia žalovaného o predčasnosti uplatnenia nároku. Súd sa naopak v tejto časti stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že v zmysle ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. na posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku postačuje splnenie podmienky ustálenia zdravotného stavu poškodeného a nevyžaduje sa bezpodmienečné uplynutie jedného roka od poškodenia zdravia. V tomto smere nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že sťaženie spoločenského uplatnenia riešia až po roku. Súd teda v konaní vychádzal z toho, že ak MUDr. F. P., PhD. pristúpil dňa 24.02.2016 k vystaveniu Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, považoval v tomto období na základe svojich odborných znalostí a zdravotnej dokumentácie žalobkyne jej zdravotný stav za ustálený. V sporovom konaní, o ktoré ide i v posudzovanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazného bremena. K splneniu tejto povinnosti je pritom zaviazaná každá zo strán sporu. Preto v prípade, ak žalovaný namietal predčasnosť uplatnenia nároku, bolo jeho povinnosť preukázať, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo až v neskoršom období. Túto skutočnosť však žalovaný v konaní žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal. Nakoniec žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti vychádzal práve z lekárskeho posudku vystaveného MUDr. F. P., PhD. dňa 24.02.2016, ktorý v celom rozsahu akceptoval. Vzhľadom na uvedené súd vychádzal z toho, že žalobkyňa si svoj nárok riadne uplatnila u žalovaného dňa 15.03.2016 a v tomto období už svoj nárok i riadne preukázala. Žalovaný bol teda povinný postupovať v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. a v súlade s lehotami v tomto zákone stanovenými, čiže najneskôr do 15.06.2016 ukončiť šetrenie udalosti (lehota 3 mesiace od oznámenia v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) citovaného zákona) a následne najneskôr do 30.06.2016 poskytnúť žalobkyni poistné plnenie (lehota 15 dní od ukončenia prešetrovania v zmysle § 11 ods. 7 citovaného zákona). Keďže žalovaný svoju povinnosť v uvedených zákonných lehotách nesplnil, nasledujúcim dňom, t.j. dňom 01.07.2016 sa s poskytnutím plnenia dostal do omeškania, a žalobkyni tak od tohto dňa vznikol nárok na úroky z omeškania. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške 5 % ročne, ktorá výške je v súlade s Občianskym zákonníkom ako aj nariadením vlády, a to zo sumy poskytnutého poistného plnenia - náhrady za somatickú časť nároku vo výške 22.252,- eur odo dňa 01.07.2016, ktorým sa žalovaný dostal do omeškania, až do dňa 15.02.2017, kedy došlo k poskytnutiu plnenia žalobkyni. Súd teda žalobe v časti uplatnených úrokov z omeškania vyhovel v plnom rozsahu.
40. Ďalej si žalobkyňa titulom náhrady škody na zdraví uplatnila proti žalovanému nárok na tzv. mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to tak somatickej ako aj psychickej časti nároku vo výške 40 %. Ako hlavné dôvody pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia uvádzala invaliditu, vek 36 rokov v ktorom utrpela zranenie, neustále bolesti, ako aj obmedzenia v pracovnom a spoločenskom živote. Žalobkyňa dôvodila, že po dopravnej nehode nie je z dôvodu chronických bolestí schopná prejsť sama autom dlhšie vzdialenosti, pričom služobné cesty sú pre ňu veľmi dôležité, a aj pri samotnej chôdzi je nútená používať francúzsku barlu. Nemôže vykonávať voľnočasové aktivity, ako plávanie, bedminton, turistika, dlhšie prechádzky so psom, ktorým sa pred poškodením zdravia s obľubou venovala. Dopravná nehoda vážnym spôsobom ovplyvnila tiež psychické zdravie žalobkyne, vedenie motorového vozidla je pre ňu nesmierne stresujúce, trpí úzkosťami, má búšenie srdca, nedôveruje iným vodičom, je bojazlivá. Prestala chodiť na zábavy s partiou, diskotéky, keďže sa jej nedá tancovať a sedenie pri stole nie je nič pre ňu. V domácnosti jej i obyčajné utieranie prachu robí problémy. Poukázala i na jazvy ktoré jej na ľavej dolnej končatine zanechali operačné zákroky a ktoré znižujú jej sebavedomie, pri každej zmene počasia ju bolia a musí si na jazvy prikladať studené obklady. Prítomný edém ľavej dolnej končatiny spôsobuje žalobkyni výrazné komplikácie pri výbere vhodnej obuvi.
41. Na rozdiel od náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, výška tzv. mimoriadneho zvýšenia SSU nie je exaktne daná počtom bodov určených v lekárskom posudku, ale jej výšku ponechal zákonodarca buď na dohodu medzi poškodeným a poskytovateľom náhrady (v danom prípade poisťovateľom) alebo na uvážení súdu. Súd môže priznať mimoriadne zvýšenie SSU iba vtedy, ak ide o prípad hodný osobitného zreteľa, ktorým môže byť napr. uznanie invalidity poškodeného, pričom vo vzťahu k výške mimoriadneho zvýšenia SSU zákon ustanovuje iba jej hornú hranicu - 50 % náhrady za SSU. Výšku mimoriadneho zvýšenia SSU teda stanovuje súd v rozpätí od 0 - 50 % náhrady za SSU.
42. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pri posudzovaní nároku na mimoriadne zvýšenie SSU súd musí v prvom rade vyhodnotiť, či sa v konkrétnom prípade jedná o prípad hodný osobitného zreteľa.
43. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zákonom predpokladané skutočnosti na priznanie uplatneného mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v prejednávanej veci boli splnené len čiastočne. Rozsah priznania nároku v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. je predmetom a výsledkom výlučne úvah súdu, kedy je nutné vychádzať z preukázaných skutkových okolností, osvedčujúcich vznik následkov poškodenia zdravia v oblasti spoločenskej, pracovnej, kultúrnej a podobne. Zákon ohraničuje možnosť navýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia maximálne o 50%, pričom súd je povinný reflektovať a zohľadniť závažnosť vzniknutých následkov, okolnosti konkrétneho prípadu, za zachovania primeranosti a proporcionality. Výrazné zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je vyhradené výlučne prípadom, kedy je poškodený vplyvom následkov úrazu takmer vyradený zo života a kedy jeho predpoklady pre uplatnenie v spoločnosti sú takmer stratené, kedy poškodený ani pri vynaložení obrovského úsilia nie je schopný vykonávať bežné, základné životné úkony (por. napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.09.2005, sp. zn. 3 Cdo 74/2005). Napriek uvedenému žalobkyňa požadovala zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia takmer v maximálnej výške.
44. Súd zvážil všetky obmedzenia žalobkyne, ktoré vznikli dôsledkom dopravnej nehody, prihliadol k charakteru týchto následkov, k rozsahu v akom je obmedzená v možnosti uplatniť sa v živote, v spoločnosti v porovnaní s predchádzajúcim rozsahom a kvalitou jej profesionálneho, spoločenského a iného uplatnenia, pričom dospel k záveru, že čo sa týka nároku žalobkyne na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, toto zvýšenie je dôvodné len z dôvodu invalidity, ktorá je ako jeden z prípadov hodných osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia explicitne uvedená v ustanovení § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Podľa predložených listinných dokladov žalobkyňa jednoznačne invalidnou uznaná bola. Lekárskym posudkom posudkového
lekára Sociálnej poisťovne zo dňa 01.08.2016 bola stanovená miera jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 % a rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. 796 022 7341 0 zo dňa 21.09.2016 jej bol priznaný invalidný dôchodok. V zmysle Odborného posudku o invalidite rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobkyne boli uznané choroby pohybového a podporného aparátu, postihnutie končatín, stav po trieštivej zlomenine pätovej kosti s poruchou chôdze a iné zdravotné postihnutie u žalobkyne boli uznané choroby pohybového a podporného aparátu, dorzopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, čo sú následky dopravnej nehody zo dňa 25.09.2015. Taktiež z odôvodnenia posudku vyplýva, že u žalobkyne sa jedná o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý vznikol pri autonehode v mesiaci 09/2015. Pri úrazovom deji došlo k trieštivej zlomenine pätnej kosti ľavej dolnej končatiny, so závažným posunutím Böhlerovho uhla. Pri úrazovom deji tiež došlo k podvrtnutiu chrbtice z čoho rezultuje cervikokraniálny syndróm. Súd mal teda v konaní za preukázané, že žalobkyňa bola uznaná invalidnou v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou.
45. Okrem invalidity žalobkyne súd nemal preukázanú existenciu iných dôvodov hodných osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Väčšina žalobkyňou uvádzaných okolností bola zohľadnená už v samotnom odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď skutočnosti ako pretrvávajú chronické bolesti, výrazne zhoršená mobilita, pri chôdzi nutná vychádzková palička, výrazne obmedzené a bolestivé bežné denné úkony boli dôvodom pre zvýšenie bodového ohodnotenia v Lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vystavenom dňa 24.02.2016 MUDr. F. P., PhD. o 50 %, pričom už predpokladom takéhoto primeraného zvýšenia odškodnenia stanoveného lekárskym posudkom je existencia výnimočných skutočností, odôvodňujúcich záver, že najmä vzhľadom na uplatnenie poškodeného v živote a spoločnosti, vrátane výkonu doterajšieho povolania, možnosti uplatniť sa v rodinnom, kultúrnom a športovom prostredí aj s ohľadom na vek poškodeného v čase vzniku škody na zdraví i na jeho predpokladané uplatnenie v živote nemožno obmedzenie vyjadriť len základným bodovým ohodnotením. Podľa názoru súdu tak obmedzenia a strata možností žalobkyne uplatniť sa v živote a v spoločnosti, na ktoré poukazovala a ktoré mali byť dôvodom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, boli už zohľadnené v posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, keď lekár bodové hodnotenie z uvedených dôvodov zvýšil o 50 %, čo súd v danom prípade považoval za postačujúce. V tejto súvislosti súd poukazuje i na tú skutočnosť, že ani posudzujúci lekár nezvýšil bodové hodnotenie v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. na maximálnu možnú mieru. Znížený záujem žalobkyne o činnosti, ktorým sa venovala pred dopravnou nehodou - spoločenské podujatia ako zábavy s partiou, diskotéky, na ktoré prestala žalobkyňa chodiť preto, že sa jej nedá tancovať a sedenie pri stole nie je nič pre ňu, nemožno ani okrajovo považovať za také zásahy do jej života, ktoré by mohli dosahovať intenzitu dôvodov hodných osobitného zreteľa a odôvodňovať priznanie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že z voľnočasových aktivít, ktorým sa žalobkyňa pred poškodením zdravia venovala, nemôže úplne vykonávať len behanie, keďže i pri samotnej chôdzi je nútená používať francúzsku barlu, ostatné aktivity i keď s obmedzeniami vykonávať môže, žalobkyňa nie je nesebestačná, nie je imobilná. Pokiaľ ide o prechádzky so psom, tieto naďalej praktizuje, i keď ide o prechádzky kratšieho trvania. Taktiež sa môže venovať i plávaniu, s obmedzením v podobe topánok do vody. Rovnako žalobkyňa podľa jej vyjadrenia bedminton, ktorý hrávala, rekreačne, pri záhradných príležitostiach, už vôbec nehrá len z dôvodu, že ho hrávala bosá a teraz i pri najmenšom pichnutí cíti bolesť, pričom zároveň nevylúčila, že by bedminton pri použití vhodnej obuvi mohla i naďalej hrávať. Navyše súd mal z predložených fotografií preukázané, že žalobkyňa sa po dopravnej nehode zúčastňuje spoločenských podujatí, bola na dovolenke a praktizuje i turistiku, hoci súd nespochybňuje, že s určitými obmedzeniami. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na vyjadrenia lekárov k prognóze jej zdravotného stavu, ktorý sa bude už len zhoršovať, lepšie to už nebude, je to dôvod na znovuposúdenie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 4 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., avšak nie pre jeho mimoriadne zvýšenie súdom.
46. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pri rozhodovaní o výške priznania mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal len zo skutočnosti, že žalobkyňa bola v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou uznaná invalidnou. V tomto smere vychádzal z okolnosti, že miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v jej prípade bola stanovená na 50 %, čo je dolná hranica pre priznanie invalidného dôchodku. I keď súd nespochybňuje, že žalobkyňu v dôsledku škody na zdraví postihli následky, ktoré ju obmedzujú a menia jej uplatnenie v živote, či už osobnom, rodinnom, spoločenskom, športovom, ako i pracovnom, tieto nenastali v takom rozsahu, že by žalobkyňu vylúčili zo spoločenského života, prípadne znemožnili jej výkon akéhokoľvek povolania, aby tak išlo o výnimočný prípad, ktorý by odôvodňoval odškodnenie na takmer hornej hranici zákonom prípustnej miery zvýšenia
náhrady za SSU. Posudzujúc vplyv poškodenia zdravia žalobkyne na jej život, ako i možnosti uplatnenia sa v pracovnej sfére a v spoločnosti mal za to, že pri preukázanom obmedzení žalobkyne, požadované zvýšenie náhrady za SSU až o 40 % je neadekvátne a nezodpovedajúce zmenám, ku ktorým došlo ku kvalite života žalobkyne v porovnaní s jej doterajším životom. Je potrebné totiž vziať na zreteľ, že žalobkyňa je plne spôsobilá zabezpečovať si samostatne vlastné životné potreby, pracuje ako vedúca spracovateľského centra. Naďalej môže pracovať na pôvodnom pracovisku, dokonca po dopravnej nehode povýšila, hoci dopravná nehode jej postup oddialila o 3 mesiace. Pokiaľ ide o služobné cesty, ktoré sú z hľadiska jej pracovnej náplne pre ňu dôležité a ktoré musí väčšinou zamietať, keďže ich s ohľadom na následky dopravnej nehody nezvláda, v tejto súvislosti žalobkyňa nevylúčila, že by tieto mohla absolvovať s využitím iného spôsobu dopravy než služobným autom, keď vykonávanie služobných ciest autom odôvodnila len efektívnosťou takto zvoleného spôsobu dopravy pre firmu, keďže majú zvýhodnené tankovanie.
47. Vzhľadom na skutočnosť, že ostatné dôvody uvádzané žalobkyňou, okrem uznania invalidity, sú zohľadnené v tzv. „základnej" náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia alebo nedosahujú intenzitu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pri zohľadnení skutočnosti, že miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť je na dolnej hranici pre priznanie invalidného dôchodku a skutočnosti, že u žalobkyne sa nejedná o najťažší stav (úplné alebo takmer úplné vylúčenie z bežného života), ale len o obmedzenie v ďalšom živote a v uplatnení sa v spoločnosti, dospel súd k záveru, že v tomto konkrétnom prípade je dôvodné žalobkyni priznať zvýšenie náhrady za sťaženie jej spoločenského uplatnenia v rozsahu 10 % zo základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, avšak len v somatickej časti, t. j. vo výške 10 % zo sumy 22.252,- eur, čo je 2.225,20 eur a čo súd považuje za odškodnenie postačujúce a primerané všetkým okolnostiam. V psychickej časti nároku súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže ako už bolo uvedené, jediným dôvodom, pre ktorý súd pristúpil k zvýšeniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, bola invalidita žalobkyne, pričom žalobkyňa bola uznaná invalidnou výlučne v dôsledku somatických následkov dopravnej nehody. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vypočítané zo základnej bodovej výmery predstavuje už samo vo svojej podstate náhradu za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a pre plnenie jeho spoločenských úloh, pričom mimoriadne zvýšenie SSU prichádza do úvahy len výnimočne, v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Vzhľadom na uvedené, vo zvyšnej časti, v ktorej si žalobkyňa uplatňovala tzv. mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia až do sumy 12.574,40 eur, súd žalobu žalobkyne zamietol.
48. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
50. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
51. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa po rozšírení žaloby sa ňou domáhala voči žalovanému zaplatenia celkovej sumy 34.826,40 eur. Súd konanie v časti sumy 22.252,- eur zastavil na základe späťvzatia žaloby z dôvodu poskytnutia poistného plnenia žalovaným v priebehu konania - zastavenie konania teda procesne zavinil žalovaný, a preto v tejto časti vznikol nárok na náhradu trov konania žalobkyni. Žalobkyni ďalej vznikol nárok na náhradu trov konania v časti sumy, ktorej súd jej žalobe vyhovel, t.j. v časti sumy 2.225,20 eur. Vo zvyšnej časti, v ktorej súd žalobu zamietol, mal úspech žalovaný. Na
základe uvedeného súd v konaní ustálil, že čistý úspech žalobkyne bol vo výške 40,56 % (miera úspechu žalobkyne predstavuje 70,28 % a u žalovaného 29,72 %), a preto jej v tomto rozsahu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. O výške týchto trov bude v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
54. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
55. Keďže žalobkyňa bola v konaní od platenia súdneho poplatku oslobodená a súd jej žalobe čiastočne vyhovel, s poukazom na ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 6 % z priznanej sumy, t.j. vo výške 133,50 eur (podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).