Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-19-2021.pdf
PDF · 165.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3C/19/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: P. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. Y. XX, O., zast. Bellás legal s.r.o., so sídlom Štefánikova 40, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54087872, proti žalovaným: 1. rade: S. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/X, O., 2. rade: Ing. I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/X, O., žalovaní v 1. a 2. rade zast. JUDr. Dominikou Lidayovou Bašaryovou, advokátkou, AK Riadok 7, 034 01 Ružomberok, IČO: 53468911, 3. rade: C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, O., 4. rade: V. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, O., žalovaní v 3. a 4. rade zast. JUDr. Lenkou Zábojníkovou, advokátkou, AK Námestie A. Hlinku 12A, 034 01 Ružomberok, IČO: 53479530, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.
II. Súd p r i z n á v a žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.07.2021 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že žalobca je spoluvlastníkom v jednej osmine k pozemkom zapísaných na LV č. XXXX pre Okres Ružomberok, Obec Ružomberok, katastrálne územie Ružomberok: - pozemok parc. KN „C" č. XXXXX/X o výmere 60 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom je postavená stavba - humno, súp. č. XXXX, - pozemok parc. KN „C" č. XXXXX/X o výmere 45 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, - pozemok parc. KN „C" č. XXXXX/X o výmere 14 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie. Ďalej žiadal, aby súd určil, že žalobca je spoluvlastníkom v jednej osmine k pozemkom zapísaných na LV č. XXXX pre okres Ružomberok, obec Ružomberok, katastrálne územie Ružomberok:
- pozemok parc. KN „C" č. XXXXX/X o výmere 146 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie. V odôvodnení svojej žaloby uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre okres Ružomberok, obec Ružomberok, katastrálne územie Ružomberok, a to pozemok parc. KN „C" č. XXXXX/X o výmere 60 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom je postavená stavba humno súp. č. XXXX, pozemok parc. KN „C" č. XXXXX/X o výmere 45 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parc. KN „C" č. XXXXX/X o výmere 14 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Uvedené pozemky vlastnia žalovaný v l. a 2. rade titulom nadobudnutia, a to kúpne zmluvy č. 40/98, V XXXX/XX, oprávnenej držby od 02.08.2000 N 137/99, Z 906/2000, oprávnenej držby od 10.10.2000 N 140/99, Z 905/2000. Žalovaní v 3. a v 4. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre okres Ružomberok, obec Ružomberok, katastrálne územie Ružomberok, a to pozemok parc. KN „C" č. XXXXX/X o výmere 146 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Uvedené pozemky vlastnia žalovaní v 3. a 4. rade titulom nadobudnutia, a to oprávnená držba od 02.08.2000 N 138/99,
Z 907/2000 a oprávnená držba od 10.10.2000 N 141/99, Z 908/2000. Žalobca je synom nebohého I. C., ktorý zomrel dňa 03.04.2009 a synovec pani S. E., ktorá je sestra nebohého I. C.. I. C. bol spoluvlastníkom horeuvedených nehnuteľností a to vo veľkosti podielu 1/8, rovnako ako jeho sestra S. E.. S. E. všetky nehnuteľnosti (pozemky) v obci Vlkolínec darovala žalobcovi. Po smrti I. C., otca žalobcu, zdedila spoluvlastnícky podiel k pozemkom parc. KN „C" č. XXXXX/X a parc. KN „C" č. XXXXX/ X podľa osvedčenia o dedičstve 9D/19/2009, Dnot 64/2009 (právoplatné a vykonateľné dňa 27.11.2009) mama žalobcu R. C.. Po smrti R. C. pripadol všetok majetok, medzi inými aj spoluvlastnícke podiely k horeuvedeným pozemkom žalobcovi, a to podľa osvedčenia o dedičstve 9D/12/2011, Dnot 44/2011 (právoplatné a vykonateľné dňa 15.06.2011). Žalobca sa o skutočnosti, že nie je spoluvlastníkom predmetných pozemkov, dozvedel niekedy v období roku 2014 a táto skutočnosť ho vzhľadom k predmetných dedičským konaniam zaskočila. V nasledovnom období prebehlo viacero stretnutí so žalovanými, avšak ani jedno sa neskončilo dohodou. V roku 2021 oslovil žalovaných s výzvou na vysporiadanie spoluvlastníckeho podielu. Odpoveď žalovaných bola negatívna a nemali zo žalobcom záujem o vyporiadanie predmetných spoluvlastníckych podielov. Následne zaslal žalovaným podanie právny zástupca žalobcu, a to vo forme výzvy zo dňa 29.03.2021, na ktoré reagovala právna zástupkyňa žalovaných odpoveďou na výzvu zo dňa 20.04.2021. Na uvedenú odpoveď reagoval právny zástupca žalobcu vyjadrením k odpovedi na výzvu zo dňa 04.05.2021, ku ktorej sa právna zástupkyňa vyjadrila odpoveďou zo dňa 26.05.2021. Žalobca v zmysle horeuvedených skutočností má za to, že žalovaní neboli pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností dobromyseľní. Oprávnená držba predpokladá: a) vôľu nakladať s vecou ako vlastnou, b) faktické ovládanie veci, c) dobrú vieru, že mi vec či právo patrí so zreteľom na všetky okolnosti, čo zahŕňa aj ospravedlniteľnosť omylu (skutkového či právneho) a d) existenciu nadobúdacieho titulu. „Jednoduchá" držba definovaná v § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka však pre vydržanie nestačí, pretože sa k nej musí pripojiť aj existencia dobrej viery držiteľa, že mu vec alebo právo ktoré má v držbe, patrí. Až takáto kvalifikovaná držba môže založiť, za splnenia ostatných podmienok vydržania, nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Oprávnená držba je špecifickou formou držby a je určená v § 130 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že k základným znakom držby (t.j. k vôli držať vec ako vlastnú a k faktickému ovládaniu veci) sa pripája ďalší znak
- dobromyseľnosť (dobrá viera) držiteľa v tom, že mu vec patrí a to so zreteľom na všetky okolnosti. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 207/2005 zo dňa 01.01.2013. Na základe uznesenia tunajšieho súdu dňa 30.08.2021 doplnil žalobný petit a žiadal, aby súd rozhodol tak, že súd určuje, že žalobca P. C. je spoluvlastníkom v jednej osmine k pozemkom zapísaných na LV č. XXXX pre okres Ružomberok, obec Ružomberok, katastrálne územie Ružomberok: - Pozemok parc. KN „C" č. XXXXX/X o výmere 60 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom je postavená stavba humno, súp. č. XXXX, - Pozemok parc. KN „C" č. XXXXX/X o výmere 45 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, - Pozemok parc. KN „C" č. XXXXX/X o výmere 14 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie. Súd určuje, že žalobca P. C. je spoluvlastníkom v jednej osmine k pozemkom zapísaných na LV č. XXXX pre Okres Ružomberok, Obec Ružomberok, katastrálne územie Ružomberok: - Pozemok parc. KN „C" č. XXXXX/X o výmere 146 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie.
2. Vyjadrenie žalovaných v 1. a 2. rade k žalobe. Rodina žalovaných užíva vyššie špecifikované nehnuteľnosti v súčasnom rozsahu nerušene viac ako 50 rokov, resp. časť z uvedených nehnuteľností pravdepodobne viac ako 160 rokov. Žalobca žalovaných prvýkrát kontaktoval v roku 2017. Následne došlo k niekoľkým osobným stretnutiam aj písomnej komunikácii. Požiadavky žalobcu voči žalovaným sa od roku 2017 niekoľkokrát zmenili. Najprv niekedy v prvej polovici roka 2017 doručil žalovaným (za okolností, na ktoré si vzhľadom na časový odstup už presne nespomínajú) zoznam spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach: parc. č. XX, parc. č. XXXX, parc. XXXX, parc. č. 1 a parc. č. XX vo Vlkolínci a podiel na bližšie nešpecifikovanom humne, pričom tieto ponúkal žalovaným na odkúpenie za sumu vo výške 11.537,20 eur. Krátko na to doručil žalovaným (za okolností, na ktoré si už vzhľadom na časový odstup presne nespomínajú) zoznam, podľa ktorého žalovaným ponúkal na predaj spoluvlastnícky podiel na parcele č. XX a parcele č. XX vo Vlkolínci a spoluvlastnícky podiel na bližšie nešpecifikovanom humne za kúpnu cenu vo výške 16.512,- eur. Následne dňa 12.06.2017 žalobca žalovanému v 2. rade osobne na pracovisku odovzdal list označený ako Návrh na odkúpenie spoluvlastníckych podielov, ktorým žalovaným v 1. a 2.rade ponúkal na predaj spoluvlastnícke podiely na parc. č. XX, parc. č. XX a bližšie nešpecifikovanej nehnuteľnosti (humne) za kúpnu cenu vo výške 16.512,- eur. Z uvedenej ponuky nebolo žalovaným zrejmé, aké nehnuteľnosti im žalobca ponúka na predaj, keďže špecifikácia nehnuteľností nevychádzala z aktuálnych údajov katastrálneho operátu. Žalovaná v 1.rade preto požiadala žalobcu o zaslanie ponuky, ktorá by obsahovala špecifikáciu nehnuteľností podľa
aktuálneho stavu. Následne bol žalovanej v 1.rade doručený list, označený ako Oznámenie, datovaný 03.07.2017, ktorým žalobca žalovanej v 1.rade oznámil, že berie svoj návrh späť a bude žiadať o „obnovu dedičského konania". Vo februári 2021 bol žalovanej v 1.rade doručený list od žalobcu označený ako Výzva na vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu zo dňa 06.02.2021, v ktorej sa žalobca označuje ako spoluvlastník nehnuteľnosti parc. č. XXXXX/X v k. ú. O. a žiada od žalovanej v 1.rade a žalovaného v 2.rade za svoj údajný spoluvlastnícky podiel náhradu vo výške 3.000,- eur. Následne až 06.04.2021 bol žalovanej v 1.rade doručený list od právneho zástupcu žalobcu, označený ako Výzva zo dňa 29.03.2021. Až v tejto výzve (resp. vysvetlení v ďalšej komunikácii s právnych zástupcom žalobcu zo dňa 04.05.2021) je prvýkrát spomenutý údajný žalobcov nárok na spoluvlastnícky podiel na parc. č. XXXXX/ X a parc. č. XXXXX/X, ku ktorým si žalobca dovtedy nerobil žiadny nárok, ani v dovtedajších písomných podaniach, ani na osobných stretnutiach. Vyššie popísané konanie žalobcu, ktorý takmer v každom podaní doručenom žalovaným v 1. a 2. rade vznáša nároky k iným nehnuteľnostiam je špekulatívne. Vznášanie údajných vlastníckych nárokov žalobcu k pozemkom parc. č. XXXXX/X a XXXXX/X v k. ú. Ružomberok je pre žalovanú v 1.rade nepochopiteľné jednak z dôvodu, že v doterajšej komunikácii trvajúcej viac ako štyri roky sa žalobca k týmto parcelám žiadnym spôsobom nevyjadroval, napriek tomu, že v žalobe uvádza, že sa o svojom nároku dozvedel v r. 2014. Ide o parcely, na ktorých je postavený rodinný dom č. 9033 (parc č. XXXXX/X) vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 1.rade a betónový chodník okolo domu a schodisko do verandy (parc. č. XXXXX/X), ktoré rodina žalovanej v 1.rade užíva viac ako 160 rokov a za celé toho obdobie nie je žalovaným známe, že by si k predmetným nehnuteľnostiam uplatňovali akékoľvek nároky iné osoby. Rodinný dom žalovanej v 1.rade je súčasťou dvojdomu, pričom zadná časť tohto dvojdomu (rodinný dom č. 9034) bola v minulosti vo vlastníctve rodiny žalobcu. Otec žalobcu tento dom spolu s pozemkom v roku 1970 predal kupujúcim, MUDr. R. D. a C. D.. V dôsledku nedôsledností pri prevode vlastníckeho práva však títo kupujúci boli nútení iniciovať súdne konanie o určenie vlastníckeho práva, ktoré bolo vedené na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši pod sp.zn. 10C/97/91, pričom predmet konania sa týka aj vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom je dom postavený. V návrhu manželov D. na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti v konaní 10C 97/91 sa o. i. uvádza: „Podľa udania odporcu v treťom rade - I. C. (otca žalobcu) uvádzaný rodinný dom bol stavaný takým spôsobom, že jeho právni predchodcovia - starí rodičia a právni predchodcovia 1./2/. odporcu (otca a tety žalovanej v 1. rade - B. L. a M. T., rod. L.) začali spoločne niekedy v 19. storočí stavať jeden rodinný dom. Už po dostavaní domu sa právni predchodcovia C. a právni predchodcovia L. dohodli, že dom si rozdelia tak, že jednu časť budú užívať ako vlastníci C. a druhú časť ako vlastníci L.. Teda už v tomto čase došlo k rozdeleniu nehnuteľnosti čo do vlastníctva i úžitku.... Drevenica č. XX, ktorú sme v roku 1970 kúpili bola postavená v roku 1857, ako o tom svedčí letopočet na tráme v izbe. Je zrejmé, že od uvádzaného roku došlo k rozdeleniu pôvodne stavaného rodinného domu spoločne na časť užívanú C. a L..... Je zrejmé, že dlhotrvajúcim užívaním došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva podľa uhorského obyčajového práva." Tieto tvrdenia boli v priebehu konania potvrdené otcom žalobcu aj otcom žalovanej v 1.rade. Poukázali tiež na rozsudok Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši sp.zn. 10C 97/91 zo dňa 26.01.1993. Vyššie uvedené okolnosti ohľadne výstavby a užívania dvojdomu, a tým logicky aj pozemkov, na ktorých je postavený, museli byť žalobcovi známe. Navyše žalobca nemôže tvrdiť, že by mu vyššie uvádzané okolnosti neboli známe aj z dôvodu, že dňa 20.11.2020 na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši nahliadol do súdneho spisu v konaní 10C/97/91 a vyhotovil si z neho fotokópie, ako to preukazuje úradný záznam zo dňa 20.11.2020. Uvedené iba potvrdzuje presvedčenie žalovaných, že žalobca si voči nim uplatňuje domnelé nároky špekulatívne a napriek tomu, že si je sám vedomý ich neopodstatnenosti. Za rovnako nedôvodné a ničím nepodložené považuje žalovaná v 1.rade aj údajné vlastnícke nároky žalobcu k pozemku parc. č. XXXXX/X, v k. ú. Ružomberok. Táto parcela je vo vlastníctve žalovanej v 1.rade a jej rodiny viac ako 50 rokov. Zo žaloby, rovnako ako ani z obsahu predchádzajúcich mimosúdnych rokovaní nie je zrejmé, z akých konkrétnych dôvodov žalobca usudzuje, že v prípade vydržania vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam neboli splnené všetky zákonné podmienky vydržania. Dobromyseľnosť ako vnútorné psychické presvedčenie držiteľa sa v praxi preukazuje nepriamo na základe vonkajších okolností a preto je logické, že z hľadiska dokazovania sa dôkazné bremeno ukladá tomu, kto namieta oprávnenosť držby. Vzhľadom na okolnosti držby, nemá žalovaná v 1.rade žiaden dôvod domnievať sa, že nehnuteľnosti by mohli byť vo vlastníctve iných osôb. Otec žalobcu Vlkolínec (kde sa nehnuteľnosti nachádzajú) počas života pravidelne navštevoval, počas tohto obdobia vlastnícke právo rodiny žalovaných plne rešpektoval a nevznášal vo vzťahu k nehnuteľnostiam žiadne nároky. V čase jeho smrti v roku 2009 už žalovaní všetky predmetné nehnuteľnosti ako vlastníci užívali v súčasnom rozsahu viac ako 40 rokov, čoho si žalobcov otec musel byť vedomý. Rodina žalobcu už nie je uvedená medzi vlastníkmi nehnuteľností v spoločnom dvore napríklad ani v dokumentoch z r. 1974. Rodina žalovaných uhrádza vo vzťahu
k nehnuteľnostiam, na ktoré si robí nárok žalobca, daň z nehnuteľnosti, zabezpečuje starostlivosť o pozemky, ktoré sú súčasťou ochranného pásma pamiatky UNESCO. Žalobca ani jeho otec nikdy neprejavili záujem o úhradu pomernej časti dane z nehnuteľnosti, o kosenie pozemkov, odstránenie náletových drevín a podobne. Žalovaný pri príchode na prvé osobné mimosúdne rokovanie ani nevedel určiť, kde sa nehnuteľnosti, na ktoré si robí nárok, nachádzajú.
3. Vyjadrenie žalovaných v 3. a 4. rade k žalobe. Žalobcom uplatnený nárok žalovaní v 3. a 4. rade popierajú v celom rozsahu a podanú žalobu považujú za nedôvodnú. Žalovaní v 3. a 4. rade ako manželia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. a obci Ružomberok, evidovanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom, a to pozemku - parcela reg. „C" KN parc. č. XXXXX/X o výmere 146 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1-ina. Ich vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti bolo zapísané do katastra nehnuteľností na základe notárskej zápisnice N 138/99 a notárskej zápisnice N 141/99 (osvedčenia vyhlásenia o vydržaní) v roku 2000, t.j. už pred viac ako 20 rokmi. Žalovaní, resp. ich právni predchodcovia, predmetnú nehnuteľnosť nerušene v dobrej viere užívajú už od nepamäti, túto ako aj ďalšie nehnuteľnosti nadobudli v celosti ešte prastarí rodičia žalovanej v 3.rade. Skutočnosť, že žalovaní a ich právni predchodcovia nerušenie a dobromyseľne tieto nehnuteľnosti užívali, je možné preukázať tiež výsluchom vlastníkov susediacich nehnuteľností, ako aj rodinných príslušníkov žalovaných. Po tom, čo v roku 1999 žalovaní zistili, že prevody vlastníckeho práva neboli vyznačené v katastri nehnuteľností, rozhodli sa vzniknutú situáciu dať aj formálne do poriadku a urobili pred notárom vyhlásenie o vydržaní, aby mohlo byť ich vlastnícke právo zapísané. Z podanej žaloby nie je zrejmé, prečo sa žalobca domnieva, že žalovaní nesplnili všetky zákonné podmienky vydržania vlastníckeho práva. Zákonom ustanovené podmienky vydržania sú: a) existencia držby veci z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou a či je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí; b) uplynutie ustanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe (trojročná doba pri hnuteľných veciach, desaťročná doba pri nehnuteľných veciach); c) spôsobilosť predmetu vydržania. Je nepochybné, že existencia držby, uplynutie vydržacej doby, ako aj spôsobilý predmet vydržania boli naplnené. Ak žalobca namieta oprávnenosť držby, musí uviesť dôvody, z ktorých možno usudzovať nedobromyseľnosť vydržiteľa a podložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Rozlišujúcim kritériom, či ide o oprávnenú alebo neoprávnenú držbu, je teda dobromyseľnosť držiteľa. Dobrá viera držiteľa predstavuje psychickú kategóriu. Ide o vnútorné presvedčenie subjektu, že nekoná protiprávne, keď si prisvojuje vec alebo právo. Na dobrú vieru držiteľa možno usudzovať najmä z okolností, ktoré sprevádzali držbu. Máme za to, že všetky okolnosti svedčia o dobromyseľnosti žalovanej v 3.rade a žalovaného v 4.rade. Ak by existovali pochybnosti, či ide o oprávnenú alebo neoprávnenú držbu, zákon konštruuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, že ide o oprávnenú držbu. Otec žalobcu nikdy nenamietal vlastnícke právo žalovanej v 3.rade a žalovaného v 4.rade, vedel, že žalovaní, resp. ich právni predchodcovia túto nehnuteľnosť ako aj ďalšie nehnuteľnosti vo Vlkolínci užívajú ako vlastné. Od vydržania vlastníckeho práva žalovaným v 3. a 4.rade uplynuli už desiatky rokov. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že pôvod vydržania ako súkromnoprávneho inštitútu siaha do rímskeho práva, v ktorom sa vydržanie vyvinulo popri premlčaní, keď sa dlhodobej dobromyseľnej držbe poskytovala ochrana vo forme osobitnej námietky premlčania. Právne poriadky, ktoré sa vyvíjali pod priamym vplyvom rímskeho práva, chápu vydržanie a premlčanie ako „dve strany tej istej mince"- vydržaním sa práva nadobúdajú a premlčaním strácajú. Zdá sa nepochopiteľné, že žalobca ani jeho právni predchodcovia sa toľké roky o ich domnelý majetok vôbec nezaujímali, a to napriek tomu, že žijú v jeho blízkosti. Ak by si mysleli, že im naozaj patrí, bolo by prirodzené, že si budú plniť svoje povinnosti vlastníka. Aj Európsky súd pre ľudské práva akceptuje vydržanie ako nespochybniteľný titul nadobudnutia vlastníckeho práva, keď poukázali na rozhodnutie z 15.11.2005 v prípade J.A. Pye (Oxford) Ltd v. Spojené kráľovstvo (sťažnosť č. 44302/02) vo vzťahu k nečinnosti zo strany sťažovateľov (pôvodných vlastníkov). Z podanej žaloby nie je zrejmé, či si žalobca v žalobnom návrhu uplatňuje spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/8 po svojom otcovi I.ovi C. alebo po tete Anne E.. Ani pri mimosúdnych rokovaniach žalobca presne neuviedol, z akého titulu voči žalovaným uplatňuje svoje finančné nároky. Svoje návrhy voči žalovaným niekoľkokrát zmenil a žalovaní vôbec nechápali, čoho sa jeho požiadavky vlastne týkajú. Napriek tomu, že žalovaní si neboli a nie sú vedomí žiadneho pochybenia na ich strane, boli ochotní so žalobcom rokovať, tento však svoje nároky, resp. ich právny dôvod, dostatočne nešpecifikoval. Ani z podanej žaloby sme nezistili žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali nároky žalobcu voči žalovaným. Žalobca tvrdí, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/8 na nehnuteľnosti zdedil po svojej matke, ktorá ho zdedila po svojom manželovi, t.j. otcovi žalobcu. Zároveň tvrdí, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/8 nadobudol žalobca darom od svojej tety S. E.. Tieto skutočnosti však žalobca nijako nepreukázal, nepredložil ani žiadne dedičské rozhodnutie, ani
darovaciu či inú scudzovaciu zmluvu. Nie je zrejmé ani to, ako je možné, že žalobca sa mal o tom, že vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti sú žalovaná v 3. a 4.rade, dozvedieť až v roku 2014, keď títo boli na príslušnom liste vlastníctva evidovaní už v roku 2000, ešte za života otca žalobcu, v dedičskom konaní po poručiteľovi I.ovi C. preto tieto nemohli byť prededené na matku žalobcu, ani následne po matke na žalobcu. Žalobca v žalobe označil čísla dedičských rozhodnutí, ich obsah však bližšie nevymedzil a ani ich nepredložil. Podľa ustanovenia § 132 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak povedané, strana sporu musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Hovorí sa o tzv. delení alebo presúvaní dôkazného bremena. V tomto konaní je obsahom dôkazného bremena žalobcu najmä osvedčenie skutočností, z ktorých by vyplývalo vlastnícke právo žalobcu, a zároveň preukázanie, že na strane žalovaných neboli splnené podmienky vydržania vlastníckeho práva. Žalobca doposiaľ neuviedol žiadne skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť jeho nároku. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaní v 3. a 4.rade navrhujú, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
4. Replika žalobcu. Žalobca naďalej zotrváva na všetkých doterajších vyjadreniach, ktoré boli v konaní produkované a odkazuje na všetky dôkazy, ktoré boli konajúcemu súdu predložené. Z vyjadrenia žalovaných v 3. a 4. rade zo dňa 18.10.2021 vyplýva, že žalovaná v 3. rade aj žalovaný v 4. rade uplatnený nárok popierajú v celom rozsahu a podanú žalobu považujú za nedôvodnú. K uvedenému chce žalobca uviesť, že po smrti otca zdedil spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Ružomberok, evidovanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom, pozemku parcela reg. "C" KN parc. č. XXXXX/X o výmere 146 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a to na základe osvedčenia o dedičstve 9D/19/2009, Dnot 64/2009 (právoplatné a vykonateľné dňa 27.11.2009). Po smrti R. C. pripadol všetok majetok, medzi inými aj spoluvlastnícky podiel k horeuvedenému pozemku žalobcovi, a to podľa osvedčenia o dedičstve 9D/12/2011, Dnot 44/2011 (právoplatné a vykonateľné dňa 15.6.2011). Na podporu uvedených tvrdení predložil žalobca osvedčenie o dedičstve 9D19/2009, Dnot64/2009 (právoplatné a vykonateľné dňa 27.11.2009) a osvedčenie o dedičstve 9D/12/2011, Dnot 44/2011 (právoplatné a vykonateľné dňa 15.6.2011). Z uvedených osvedčení o dedičstve jednoznačne vyplýva nezrovnalosť o vlastníctve žalovanej v 3. rade a žalovaného v 4. rade, nakoľko podľa ich tvrdení sa vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti stali v rok 2000, ale žalobca predmetnú nehnuteľnosť zdedil po smrti svojho otca v roku 2009 a rovnako po smrti svojej mamy v roku 2011. Preto tvrdenie žalovaných v 3. a 4. rade o tom, že nehnuteľnosť nemohla byť prededená na matku žalobcu a ani následne po matke na žalobcu sa nezakladajú na pravde o čom jednoznačne svedčia doložené osvedčenia o dedičstve. Z vyjadrenia žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade vyplýva niekoľko skutočností ku ktorým žalobca uviedol, že nikto nespochybňuje a nikdy nespochybňoval vlastníctvo rodiny Surových, ktorý nadobudli nehnuteľnosti otca žalobcu, nakoľko o tejto skutočnosti existuje aj doklad o predaji, ktorý bol žalobca vyhľadať v archíve v Liptovskom Mikuláši. Okrem už spomínaných nehnuteľností otec žalobcu spolu so sestrou (tetou žalobcu) vlastnili ešte ďalšie majetky - nehnuteľnosti na Vlkolínci, ktoré neboli predmetom predaja v roku, keď otec žalobcu predával nehnuteľnosť rod. D.. Jeho prejav vôle predať nehnuteľnosť bol v tom čase zaznamenaný. Odpredaj nehnuteľností rod. Surových žalobca ani jeho otec nikdy nespochybňoval o čom svedčí aj rozhodnutie súdu z roku 1993, že im nehnuteľnosti riadne predal. Žalovaní uvádzajú, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom súdneho sporu užívajú už 50 rokov. To je obdobie okolo roku 1970 kedy I. C., otec žalobcu odpredal nehnuteľnosti rod. Surových. Žalovaní mali vedomosť, ktoré nehnuteľnosti I. C. predal rod. D. a rovnako vedeli, že I. C. spoločne so sestrou sú ešte vlastníkmi ostatných nehnuteľností. Žalovaní podľa svojho vyjadrenia, mohli pred 50 rokmi postupovať rovnako ako rodina D. a nehnuteľnosti nadobudnúť do vlastníctva od I. C. so sestrou, rovnakou cestou. Žalovaní však takúto možnosť nevyužili, ale ešte za života otca žalobcu v roku 2000 zrealizovali nadobudnutie nehnuteľností s podielmi od otca žalobcu a jeho sestry vydržaním napriek vedomosti, že spoluvlastníci sú žijúci.
5. Duplika žalovaných v 1. a 2. rade. Žalobca doložil Osvedčenie o dedičstve 9D/19/2009-106, Dnot 64/2009, z ktorého vyplýva, že po jeho otcovi I.ovi C., zomrelom 03.04.2009 bola prededená parcela č. XX v PKN zápisnici č. 87 o výmere 86 m2 pod B 17 písm. a, v podiele 1/8-iny prináležiacej poručiteľovi (s tým, že 146 m2 z pôvodnej výmery parcely už bolo vysporiadaných geometrických plánom a nebolo predmetom dedenia po žalobcovom otcovi). Dedičom bola p. R. C., matka žalobcu. Žalobca takisto doložil Osvedčenie o dedičstve 9D/12/2011-105, Dnot 44/2011 z dedičského konania po svojej matke. Z tohto osvedčenia však nevyplýva, že by vyššie vymedzená nehnuteľnosť bola
predmetom dedenia a že by ju nadobudol žalobca. Z dokumentov doložených žalobcom nevyplýva žiadny nárok žalobcu alebo akýchkoľvek tretích osôb k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania sa nachádzajú v spoločnom dvore. Pôvodne pravdepodobne existovala jedna veľká parcela siahajúca od cesty až po záhrady. Z pôvodnej väčšej parcely č. XX boli postupne na základe geometrických plánov odčlenené viaceré samostatné parcely, predovšetkým parcely zastavané jednotlivými rodinnými domami a hospodárskymi budovami v spoločnom dvore. V súčasnosti existuje parcela registra „E" o výmere 29 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie evidovaná Okresným úradom Ružomberok, Katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXXX pre k. ú.: O., obec: O., okres: Ružomberok, na ktorej je žalobca evidovaný ako podielový spoluvlastník vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 (2 x 1/8), pričom titulom nadobudnutia vo vzťahu k 1/8 bolo dedenie. Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že mal zdediť spoluvlastnícky podiel na parcele č. XX, takýto spoluvlastnícky podiel aj zdedil a je aj v súčasnosti evidovaný ako podielový spoluvlastník parcely č. XX pre k. ú. Ružomberok. Nie je preto známe, na základe čoho by mal žalobca nadobudnúť spoluvlastnícky podiel aj na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných. Predmetom tohto súdneho konania je určenie, či žalobca je alebo nie je vlastníkom (podielovým spoluvlastníkom) nehnuteľností vymedzených v žalobe. Podľa názoru žalovaných v 1. a 2. rade je nepochybné, že žalobca podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností nie je a podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností sú žalovaní, a to v súlade so zápismi na príslušných listoch vlastníctva. Nestotožňujú sa s právnym názorom, že žalovaní nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam až dňom 02.08.2010. Sú toho názoru, že vlastnícke právo k predmetných nehnuteľnostiam nadobudli už právni predchodcovia žalovaných, na účely tohto konania však nie je potrebné uskutočniť dokazovanie smerujúce k preukázaniu času, spôsobu a iných okolnosti nadobudnutia vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalovaných. Ak by aj mali žalovaní nadobudnúť vlastnícke právo až dňom 02.08.2010, žalobcom boli prvýkrát oslovení až v roku 2017 a žalobca sám vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 01.03.2022 priznal, že nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom tohto konania, sa začal zaoberať až v roku 2014 a že tieto nehnuteľnosti žalobca ani jeho otec neužívali a neprejavovali o ne záujem. Jednoznačne teda nedošlo k napadnutiu oprávnenej držby žalovaných v období od 02.08.2000 do 02.08.2010. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj ďalších dôvodov uvedených v ich predchádzajúcich podaniach jednoznačne vyplýva, že žalobca nepreukázal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania a jeho žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Preto žiadajú, aby súd žalobu zamietol.
6. Duplika žalovaných v 3. a 4. rade. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 02.11.2021 tvrdí, že po smrti otca zdedil spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Ružomberok, evidovanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom, a to pozemok - parcela reg. C KN parc. č. XXXXX/X o výmere 146 m2, a to na základe osvedčenia o dedičstve 9D/19/2009, Dnot 664/2009 (právoplatné a vykonateľné dňa 27.11.2009). Tieto žalobcove tvrdenia nezodpovedajú skutočnosti. Podľa predloženého osvedčenia o dedičstve 9D/19/2009, Dnot 664/2009, predmetom dedenia bola parc. č. XX evidovaná v PK zápisnici č. XX, pôvodne k.ú. E., a to o výmere 86 m2, pričom v osvedčení o dedičstve sa výslovne uvádza, že z pôvodnej parcely bolo podľa geometrického plánu č. 20/99 vysporiadaných 146m2, ktoré sú ako parcela C KN zapísané na LV č. XXXX. Týchto 146 m2 zodpovedá výmere pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalovaných v 3. a 4. rade. Navyše, podľa predmetného osvedčenia o dedičstve, dedičstvo po poručiteľovi I.ovi C. nadobudla R. C. v celosti. Treba povedať, že pôvodná parcela č. XX bola vo výmere 228 m2, ale postupnými prevodmi bola rozdelená medzi viaceré osoby, pričom formálne bola v dotknutej časti vysporiadaná práve geometrickým plánom č. 20/99, ktorý bol podkladom pre notársku zápisnicu - osvedčenie právne významnej skutočnosti, na základe ktorej boli žalovaní v 3. a 4. rade zapísaní do katastra nehnuteľností ako vlastníci. V dedičskom konaní po neb. Emílii C. (9D/12/2011-105, Dnot 44/2011) taktiež nebol predmetom dedenia pozemok, ktorý je predmetom tohto sporu o určenie vlastníckeho práva. Žalobcom predložené dedičské rozhodnutia teda nič nemenia na skutočnosti, že žalovaní v 3. a 4. rade predmetnú nehnuteľnosť dobromyseľne ako svoju užívali viac ako 10 rokov, a túto nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobca neuviedol dôvody, z ktorých by bolo možné usudzovať nedobromyseľnosť vydržiteľov - žalovaných v 3. a 4. rade. Podmienky vydržania boli splnené už pred zápisom žalovaných do katastra nehnuteľností na základe Notárskej zápisnice N 138/99, NZ 206/99, žalobca však ani počas plynutia 10 rokov od zápisu žalovaných v 3. a 4. rade do katastra nehnuteľností nespochybnil ich oprávnenú držbu a nespochybňovali ju ani právni predchodcovia žalobcu. Neexistujú pochybnosti o tom, že držba žalovaných v rade 3. a 4. bola počas celej vydržacej doby oprávnená. Nemôže byť na ujmu žalovaných, ak žalobca ako domnelý
vlastník, resp. jeho právni predchodcovia, za celé desaťročia neurobili žiadne úkony s cieľom vyhnúť sa strate tvrdeného vlastníckeho práva. Štát nie je povinný chrániť osobu pred jej vlastnou nedbanlivosťou alebo nepozornosťou. Podľa ich názoru žalobca ani nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby, keď neuviedol a nepreukázal, z čoho odvodzuje svoje domnelé vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8-ina k celku. Záverom navrhli, aby súd žalobu žalobcu voči žalovaným v 3. a 4. rade zamietol.
7. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrval na podanej žalobe tak, ako bola písomne podaná. Ďalej uviedol, že pri zisťovaní podľa dedičského konania po jeho neb. otcovi I.ovi C., ktorý pochádzal z E., zistil, otec mu zomrel v r. 2009, bolo napísané aj humno v pozostalosti, že humno sa nepredalo. Čo sa týka chalupy, kde sa narodil, sa predalo, má od toho aj doklad, že bolo predané p. D.. Čiže v otcovej pozostalosti nebolo napísané ohľadne humna, že sa nepredalo, ale boli tam nejaké zápisnice, teda nejaké zmeny urobené, ale pri dedičstvo smrti mamy, ktorá zomrela v 2010 roku, už bolo o humne písané viacej, ktorá bola dedičkou ona. Už bolo, zápisnica č.XX Vlkolínec parcela č. XX humno o výmere 86 štvorcov pod B317 a v podiele 1/8, ešte na meno I. C., po ktorom bola nadobúdateľkou v uvedenom podiele poručiteľka R. C. podľa osvedčenia o dedičstva 9D/19/2009, Dnot 64/2009, ktoré sa stalo právoplatné a vykonané dňa 27.11.2009 v CKN 60m2 vysporiadaných osvedčením zo dňa 26.08.1999, geometrický plán 20/99, PVZ 838/00, list vlastníctva XXXX 146m2 vysporiadaných osvedčením zo dňa 26.08.1999, geometrický plán 20/99, PVZ 852/00, list vlastníctva XXXX. Podľa tohto začal si vysporadúvať veci na Vlkolínci, začal chodiť za obidvoma, čiže jedná sa o humno, parcelu pod humnom, ktorá ide až na tých 146 štvorcov a ešte mali takisto pod drevenicou mali nevysporiadaný pozemok. O tieto tri veci sa jedná teraz. Jeho otec za života nemal záujem o tieto pozemky, hoci on na Vlkolínec chodil. Žalobca začal dávať veci do poriadku asi tak po 2 rokoch potom, ako mu došlo dedičské rozhodnutie po mame. Čo sa týka humna, tak mu uviedol p. D., že keď sa rozprával s neb. p. L., otcom žalovaných 1. a 3., že aby sa do humna nestaral, že oni to humno chcú získať na seba.
8. Žalovaná v 1.rade vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že nevie, či si žalobca uvedomuje, že oni sa 50 rokov o to humno starajú, vymenili strechu, platia dane. Je pravdou, že žalobcov otec chodil bežne na E., chodil tam okrem iného na cintorín, lebo tam má pochovaných rodičov, ale nikdy neprišiel za nimi, že má voči nim nejaké nároky. Ju to strašne mrzí, že vyzerajú v očiach žalobcu ako nejakí zlodeji. Keby bol za nimi prišiel, tak by sa o tom rozprávali. Uvedomuje si, že jej otec a starý otec tieto veci nedotiahli do konca. Starajú sa o to celé roky, je vymenená už druhá strecha. Keď žalobcov otec zomrel, tak potom ich kontaktoval žalobca, najprv len odkazoval po kadekom, ale prišiel osobne v r.2017.
9. Žalovaný v 2.rade vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že na Vlkolínec chodieva od r.1987, kedy začal chodiť s manželkou, následne sa zobrali a potom sa už začal aj on aktívne podieľať na starostlivosti o tieto pozemky s tým, že to bral ako dedičstvo po jej predkoch. Jediný kontakt so žalobcovým otcom mal v čase, keď prebiehalo súdne konanie na Okresnom súde v Lipt. Mikuláši, asi r.1993, viezol tam manželkinho otca na pojednávanie na súd, on sám tam účastníkom konania nebol. Z tej komunikácie s ním mu vyplynulo, že C. nemali žiadne požiadavky ohľadom pozemkov na Vlkolínci a asi je to aj uvedené v zápisnici z toho konania. Potom už s p. C. nebol a potom sa stretol so žalobcom v r.2017. Následne ponúkali žalobcovi zmierne riešenie, to znamená odkúpenie jeho spoluvlastníckych podielov na pozemkoch vo Vlkolínci. Medzi otcom žalovanej v 1.rade a otcom žalobcu pred pojednávacou miestnosťou bola priateľská komunikácia, podali si ruky.
10. Žalovaná v 3.rade vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že si spomína, že cca. 12 rokov dozadu prišiel k nim do dvora nejaký neznámy človek s tým, že ho upozornila, že je to súkromný pozemok, čo tu robí, na čo on reagoval, že len sa prišiel pozrieť, že tam niekedy v minulosti býval. Preto dedukuje, že to bol žalobcov otec. On ale vtedy nič nenamietal, že by si niečo nárokoval a potom neskôr už ich kontaktoval žalobca v r.2017.
11. Žalovaný v 4.rade vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že pozná tieto nehnuteľnosti odvtedy, ako sú s manželkou spolu, už je to cca. 30 rokov. Zaujímal sa o tieto veci, nakoľko ho zaujíma Vlkolínec ako taký, jeho architektúra. Napr. čo sa týka toho humna, tak to prerábali veľmi dlho, bola to veľmi náročná práca, nielen na čas, ale aj na hmotné prostriedky. Keby sa celá rodina spoločným úsilím nepodieľali na týchto prácach, tak to humno by už padlo. Počas tejto dlhej doby sa nikdy nestretol s nikým z rodiny p. C., prvý krát cca. pred 4 rokmi, keď prišiel p. C. s požiadavkami.
12. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise: výpis z LV č.XXXX pre obec a k.ú. O., výpis z LV č. XXXX pre obec a k.ú. O., výzva právneho zástupcu žalobcu zo dňa 29.03.2021 adresovaná žalovanej v 3.rade, výzva právneho zástupcu žalobcu zo dňa 29.03.2021 adresovaná žalovanej v 1.rade, odpoveď na výzvu zo dňa 20.04.2021 zo strany právneho zástupcu S. J. a C. A., vyjadrenie k odpovedi na výzvu zo strany právneho zástupcu žalobcu zo dňa 04.05.2021, odpoveď k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 26.05.2021, odpoveď Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor adresovaná právnemu zástupcovi žalobcu na žiadosť o poskytnutie informácie zo dňa 26.08.2021, prehľad výmery pozemkov na Vlkolínci, návrh žalobcu na odkúpenie spoluvlastníckych podielov zo dňa 07.06.2017 adresovaný žalovanému v 2.rade, odpoveď žalovanej v 1.rade na návrh na odkúpenie spoluvlastníckych podielov zo dňa 21.06.2017 vrátane poštového podacieho lístka, oznámenie žalobcu adresované žalovanej v 1.rade zo dňa 03.07.2017, výpis z LV č. XXXXX pre obec a k.ú. O., výzva na vysporiadanie spoluvlastníckeho podielu zo strany žalobcu adresovaná žalovanej v 1.rade zo dňa 06.02.2021, výzva právneho zástupcu žalobcu adresovaná žalovanej v 1.rade zo dňa 29.03.2021 vrátane plnomocenstva a fotokópie obálky, žaloba v konaní vedenom Okresným súdom Lipt. Mikuláš sp.zn. 10C/97/1991 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 10C/97/91 zo dňa 26.01.1993 s potvrdenou doložkou právoplatnosti, úradný záznam Okresného súdu Liptovský Mikuláš o vyhotovení fotokópií zo súdneho spisu sp.zn. 10C/97/91, vyrozumenie Krajského strediska štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici zo dňa 13.11.1974 o zápise kultúrnej pamiatky do štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok, osvedčenie o dedičstve vydané JUDr. Karin Leštinskou, notárkou ako súdnou komisárkou so sídlom v Ružomberku, sp.zn. 9D/19/2009 zo dňa 27.11.2009 v dedičskej veci po poručiteľovi I.ovi C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. - V., E. XXX/X a osvedčenie o dedičstve vydané JUDr. Karin Leštinskou, notárkou ako súdnou komisárkou so sídlom v Ružomberku, sp.zn. 9D/12/2011 zo dňa 15.06.2011 v dedičskej veci po poručiteľke R. C., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. - V., E. XXX/X. Ďalej súd oboznámil spisy Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor, a to zápis listiny N 137/1999, návrh na záznam vlastníckeho práva, notárska zápisnica napísaná dňa 26.08.1999 na notárskom úrade JUDr. Vladimíra Baluna, notára so sídlom v Ružomberku, geometrický plán Štefana Šáleka, Rajecké Teplice zo dňa 15.02.1999 na určenie vlastníckeho práva k pozemkom parc.č. XXXXX/X,X a parc.č. XXXXX/X,X, výpis z pozemkovej knihy č. XXXX pre k.ú. E., výpis z pozemkovej knihy č.XX pre k.ú. E., vyjadrenie mesta Ružomberok a zápis listiny N XXX/XXXX, návrh na záznam vlastníckeho práva, notárska zápisnica napísaná dňa 26.08.1999 na notárskom úrade JUDr. Vladimíra Baluna, notára so sídlom v Ružomberku, geometrický plán Štefana Šáleka, Rajecké Teplice zo dňa 15.02.1999 na určenie vlastníckeho práva k pozemkom parc.č. XXXXX/X,X a parc.č. XXXXX/X,X, výpis z pozemkovej knihy č.XX pre k.ú. E., vyjadrenie mesta Ružomberok.
13. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav: Podľa § 2 ods.1,2,3 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam účinného do 30.11.2000: (1) Na základe osvedčenia notára4) (ďalej len „osvedčenie") vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení. (2) Ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov5) vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania;6) to platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení. (3) Po dobu uvedenú v odseku 2 má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa.
Podľa článku I. bod 1. zákona č. 393/2000 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov účinný od 01.12.2000, § 2 až 9 zákona č. 293/1992 Zb. vrátane nadpisu druhej časti sa vypúšťajú.
Podľa § 134 ods.1,3 Občianskeho zákonníka: (1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
(3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
14. V tomto spore domáhal sa žalobca určenia, že je spoluvlastníkom v jednej osmine k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX pre Okres Ružomberok, Obec Ružomberok, katastrálne územie Ružomberok:
- pozemok parc. KN „C" č. XXXXX/X o výmere 60 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom je postavená stavba - humno, súp. č. XXXX, - pozemok parc. KN „C" č. XXXXX/X o výmere 45 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, - pozemok parc. KN „C" č. XXXXX/X o výmere 14 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a určenia, že je spoluvlastníkom v jednej osmine k pozemkom zapísaných na LV č. XXXX pre okres Ružomberok, obec Ružomberok, katastrálne územie Ružomberok: - pozemok parc. KN „C" č. XXXXX/X o výmere 146 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie. Žalobca namietal splnenie zákonnej podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a to dobrej viery držiteľa (žalovaní v 1. až 4. rade).
15. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil s výpismi z LV, ktoré pripojil žalobca k žalobe, je to jednak výpis z LV č. XXXX pre obec a k.ú. O. na Okresnom úrade Ružomberok, katastrálny odbor, kde sú uvedené parcely reg. CKN XXXXX/X a CKN XXXXX/X a ako vlastníci sú zapísaní žalovaní v 1. a 2. rade v celosti, ako titul nadobudnutia je tam uvedená okrem iných oprávnená držba od 02.08.2000 N XXX/XX, NZ XXX/XXXX. Súd na základe návrhu žalobcu vyžiadal si z Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor predmetnú listinu a zistil z nej, že došlo na základe notárskeho osvedčenia k zápisu žalovaných v 1. a 2. rade na list vlastníctva v časti B-LV k uvedeným pozemkom parc.č. CKN XXXXX/ X a parc.č.CKN XXXXX/X s tým, že podľa vyjadrenia navrhovateľov predmetné pozemky nadobudli od právnych predchodcov B. L. otca a manželky, a to darom, ktorí tieto zamerané pozemky spolu s humnom už vysporiadané zase jeho otcom I.om L. C. v celosti, od ostatných poz.kn. spoluvlastníkov užíval a vlastnil, starí rodičia tieto pozemky s humnom odkúpili v 40-tych rokoch a takto vysporiadané nehnuteľnosti užívajú navrhovatelia dobromyseľne ako svoje vlastné, nerušene. Čo sa týka výpisu z LV č. XXXX pre obec a k.ú. O. na Okresnom úrade Ružomberok, katastrálny odbor, z tohto vyplýva, že žalovaní v 3. a 4. rade sú vlastníkmi v celosti pozemku parcela č. CKN XXXXX/X, kde je tiež zapísaný ako titul nadobudnutia oprávnená držba od 02.08.2000 N XXX/XX, NZ. Priložený bol geometrický plán, výpisy z pozemkovej knihy, ako aj vyjadrenie mesta Ružomberok. Súd si vyžiadal túto listinu z Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor a zistil z nej, že došlo na základe notárskeho osvedčenia k zápisu žalovaných v 3. a 4. rade na list vlastníctva v časti B-LV k uvedenému pozemku parc.č. CKN XXXXX/X s tým, že podľa vyjadrenia navrhovateľov predmetné pozemky nadobudli od právnych predchodcov B. L. otca a manželky, a to darom, ktorí tieto zamerané pozemky spolu s humnom už vysporiadané zase jeho otcom I.om L. C. v celosti, od ostatných poz.kn. spoluvlastníkov užíval a vlastnil, starí rodičia tieto pozemky s humnom odkúpili v 40-tych rokoch a takto vysporiadané nehnuteľnosti užívajú navrhovatelia dobromyseľne ako svoje vlastné, nerušene. Priložený bol geometrický plán, výpis z pozemkovej knihy, ako aj vyjadrenie mesta Ružomberok. V oboch prípadoch sa jednalo o osvedčenie podľa zákona č. 293/92 Zb. Z priložených pozemnoknižných zápisníc vyplýva vlastníctvo v prospech mal. I. C. a S. C., konkrétne poz.kn. zápisnica č. XXXX, PKN parc.č. XX (dom a spoločný dvor) tam sú podiely 6/24-ín na oboch pod B14a), b) a poz.kn. zápisnica č. XX, PKN parc.č. XX (humno) tam sú podiely 1/8-ina na oboch pod 17a), b). I. C. bol otcom žalobcu a S. C. bola sestrou otca žalobcu. Tieto zistené skutočnosti týkajúce sa zápisov na LV, ako aj vydania predmetných notárskych osvedčení neboli v konaní sporné. Sporné boli skutočnosti preukazujúce dobromyseľnosť žalovaných v 1. až 4. rade, resp. ich právnych predchodcov ako základný znak oprávnenej držby.
16. Ďalej boli predložené rozhodnutia v dedičských veciach po rodičoch žalobcu, I.ovi C. a R. C. - osvedčenia o dedičstve, z ktorých vyplýva, čo sa týka dedičského konania po I.ovi C., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, vedené Okresným súdom Ružomberok pod sp. zn. 9D/19/2009, že predmetom je aj PKN parc. č. XX (humno) zapísaná v poz.kn. zápisnici č.XX, pod B17 a) v podiele 1/8-ina na mene poručiteľa, avšak len o výmere 86 m2, pretože 146 m2 bolo už vysporiadaných geometrickým plánom GP 20/1999 (predmetný GP Štefana Šáleka) , zvyšok stav neidentický. V tomto prípade už toto dedičské rozhodnutie reflektuje skutočnosť, že došlo k zápisu na list vlastníctva v prospech žalovaných v 1. až 4. rade. Okrem toho je tu predmetom aj poz.kn. XXXX PKN parc. č. XX (dom a spoločný dvor) s tým, že je tu odkaz na geometrický plán Štefana Šáleka, Rajecké Teplice, bolo vysporiadaných 59m2 ( 210m2 vysporiadaných
iným geometrickým plánom), zvyšok stav neidentický, pod B14 a) v podiele 1 na mene poručiteľa. Je zohľadnená skutočnosť v tomto dedičskom konaní, že časť pozemkov pôvodne patriacich poručiteľovi už bola vysporiadaná geometrickým plánom, resp. plánmi, teda už predmetom dedenia nebola. Dedičstvo nadobudla pozostalá manželka poručiteľa R. C., následne po jej smrti nadobúdateľom pozemku parc.č. CKN XX zapísaného v poz.kn. zápisnici XXXX, spoločný dvor o výmere 288 m2 v podiele pod B14 a) o veľkosti 1-ina, v CKN 59 m2 (vysporiadaných osvedčením zo dňa 26.08.2009 GP 20/99, LV č. XXXX) a v CKN 210 m2 (vysporiadané GP 244-252-0150-XX, LV XXXXX), stav neidentický, sa stal žalobca, syn poručiteľky, ako vyplýva z osvedčenia o dedičstve vedenom po R. C., rod. B., zomr. XX.XX.XXXX, dedičské konanie vedené Okresným súdom Ružomberok pod sp.zn. 9D/12/2011. Súd poznamenáva, že PKN parc.č.XX vedená v poz.kn. zápisnici č. XX vôbec nebola predmetom dedenia po poručiteľke R. C.. Tieto zistené skutočnosti neboli v konaní sporné.
17. Žalobca v konaní tvrdil, že až v nadväznosti na tieto dedičské konania v r.2014 sa dozvedel skutočnosti, že na listoch vlastníctva sú zapísaní žalovaní v 1., 2., 3. alebo 4. rade ako vlastníci predmetných pozemkov. V roku 2017 písomnou výzvou zo dňa 12.06.2017 obrátil sa na žalovaného v 2. rade s návrhom na odkúpenie spoluvlastníckych podielov. Tieto zistené skutočnosti neboli v konaní sporné.
18. Súd mal preukázané splnenie požiadavky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 137 písmeno c) CSP. V danom prípade predmetnou žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalobca mienil zosúladiť stav právny, keď tvrdil, že on je spoluvlastníkom predmetných pozemkov v uvedenom podiele so zápisom v katastri nehnuteľností, kde z predložených výpisov z listov vlastníctva na predmetné pozemky vyplynulo, že ako vlastníci predmetných pozemkov sú vedení žalovaní v 1. a 2. rade na pozemok parc. č. CKN XXXXX/X, pozemok parc.č. CKN XXXXX/X, pozemok parc. č CKN XXXXX/X a žalovaní v 3. a 4. rade na pozemok parc.č. C KN XXXXX/X.
19. V ďalšom súd poukazuje na právnu úpravu zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. Podľa § 2 ods.1 tohto zákona na základe osvedčenia notára vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení. Podľa ods.2 tohto ustanovenia, ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania, to platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení. Podľa ods.3 tohto ustanovenia po dobu uvedenú v odseku 2 má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa. Zákonom č. 393/2000 Z.z. s účinnosťou od 1.12.2000 boli ustanovenia § 2 až § 9 zákona č. 293/1992 Zb. vypustené. Touto novelou právne postavenie osôb zapísaných v katastri nehnuteľností nebolo výslovne riešené. Súd poznamenáva, že právna úprava, ktorá bola obsiahnutá v zákone č. 293/1992 Zb., predstavovala špeciálnu právnu úpravu vydržania k všeobecnej právnej úprave, ktorá je obsiahnutá v Občianskom zákonníku v § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka. Táto jednoduchšia úprava zakotvená v zákone č. 293/1992 Zb. stanovovala jednoduchšie podmienky ako všeobecná úprava obsiahnutá v § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Predmetný zákon č. 293/1992 Zb. mal stanovené podmienky jednoduchšie - zápis do katastra nehnuteľností na základe notárskeho osvedčenia o oprávnenej držbe s tým, že bola určená lehota 10 rokov, čiže po 10 rokoch odo dňa zápisu bolo možné nadobudnutie vlastníckeho práva za podmienky ak iná osoba neuplatní vlastnícke právo k nehnuteľnosti na súde, resp. v inom určenom konaní. Tým, že táto právna úprava ku dňu 01.12.2000 sa zrušila, žiaden zápis nedosiahol dobu trvania 10 rokov, takže takýmto spôsobom vlastnícke právo nemohlo byť nadobudnuté, avšak skutočnosť oprávnenej držby bolo nutné zohľadniť, nakoľko je nutné vychádzať zo zásady zákazu tzv. pravej retroaktivity, to znamená, že vznik právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté sa posudzujú podľa právnych predpisov, ktoré sú tu v čase vzniku, to znamená v tomto prípade ku dňu, kedy boli zapísaní žalovaní v 1., 2., 3., alebo 4. rade do katastra nehnuteľností na list vlastníctva ako oprávnení držitelia, t.j. dňom 02.08.2000 v oboch prípadoch. Pokiaľ by špeciálna právna úprava platila naďalej, po 10 rokoch by sa títo stali vlastníkmi na jej základe za splnenia podmienky neuplatnenia vlastníckeho práva inou osobou. Keďže tá právna úprava bola zrušená, vlastníkmi na základe tohto zákona sa nemohli stať,
avšak platí všeobecná právna úprava podľa Občianskeho zákonníka § 134 ods. 1. Právne významné v tejto súvislosti je, že skutočnosť oprávnenej držby vznikla práve zo zákona, ktorý v danom čase platil, teda ku dňu 02.08.2000 - zákon č. 293/1992 Zb. A tým, že táto právna úprava bola zrušená, nič sa nezmenilo na tom, že držba predmetných pozemkov žalovanými v 1. až 4. rade bola oprávnená ku dňu zápisu do katastra nehnuteľností, t.j. ku dňu 02.08.2000. Súd poukazuje, že v tejto otázke je ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.04.2013 sp.zn. 6Cdo/47/2012, ktorý sa zaoberá vzťahom oprávnenej držby a zásadou zákazu pravej retroaktivity, z ktorého jednoznačne vyplýva, že ani zrušenie ustanovení §§ 2-9 zákona č. 293/1992 Zb. nič nezmenilo na vzniku práva oprávnenej držby, ktoré osoba zapísaná za vlastníka nadobudla zápisom do katastra nehnuteľností na základe notárskeho osvedčenia o držbe, a to na dobu 10 rokov, čiže zrušenie nemalo vplyv na ďalšiu existenciu tejto oprávnenej držby.
20. Následne bolo možné spochybňovať dobromyseľnosť žalovaných v 1. až 4. rade v priebehu plynutia 10-ročnej vydržacej doby. K tomu však zo strany žalobcu a predovšetkým otca ani matky žalobcu nedošlo. Z tohto dôvodu súd má za to, že nebola prerušená dobromyseľnosť ž žalovaní v 1. až 4. rade počas trvania celej vydržacej doby. Preto žalovaní v 1. až 4. rade nadobudli vlastnícke právo k predmetným pozemkom uplynutím vydržacej doby, t.j. dňom 02.08.2010. V tomto spore síce žalovaní v 1. až 4. rade poukazovali, že na základe všeobecnej právnej úpravy vydržania v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka nadobudli vlastnícke právo k predmetným pozemkom skorším dátumom. Súd má za to, že stanovenie skoršieho dátumu pre účely rozhodnutia súdu v tomto spore nie je relevantnou otázkou, vykonávanie dokazovania v tomto smere by bolo nadbytočné a nehospodárne, napokon žalovaní v 1. až 4. rade na tejto svojej námietke nezotrvali.
21. Súd zdôrazňuje, že zo žaloby nevyplynulo žiadne také skutkové tvrdenie, z ktorého by nasvedčovalo, že došlo k prerušeniu oprávnenej držby titulom nedobromyseľnosti žalovaných v 1. až 4. rade, a to od momentu vstupu do držby až do uplynutia vydržacej doby. Žalobca v žalobe poukázal, že až v r. 2014 zistil skutočnosti týkajúce sa zápisu vlastníctva v prospech žalovaných v 1. až 4. rade do katastra nehnuteľností a začal sa tým zaoberať. Prvé písomné podania, ktoré boli dané z jeho strany, boli z r.2017, teda nepochybne po uplynutí 10-ročnej vydržacej doby, čiže uvedená skutočnosť nie je spôsobilá objektívne spochybňovať dobromyseľnosť žalovaných. Podľa názoru súdu, keďže oprávnená držba bola na liste vlastníctva zapísaná od 02.08.2000 a je to verejný register, žalobca a najmä jeho otec - vlastník mal možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti už od 02.08.2000, nič mu v tom nebránilo a teda mohol túto držbu spochybniť akýmkoľvek spôsobom. Nebolo povinnosťou mesta Ružomberok, ani Správy katastra Ružomberok, resp. Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor osobitne oznamovať otcovi žalobcu - vlastníkovi skutočnosti, ktoré boli podkladom pre zápis oprávnenej držby v prospech žalovaných na list vlastníctva do katastra nehnuteľností podľa zákona č. 293/1992 Zb. V každom prípade ochrana vlastníka bola garantovaná tým, že tento mal možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti z katastra nehnuteľností, ktorý je verejným registrom. Sám žalobca uviedol vo svojom výsluchu, že jeho otec nemal záujem o tieto pozemky, hoci na E. chodil, z čoho možno vyvodiť záver, že za vlastníka sa nepovažoval. Uvedené je v súlade s výpoveďami žalovaných v 1. až 4. rade, ktorí uvádzali v spore, že sa dlhodobo starajú o nehnuteľnosti postavené na predmetných pozemkoch, napr. výmena strechy na humne, platia daň z nehnuteľností, pričom otec žalobcu ich nikdy nenavštívil, hoci videli, že na E. chodí - na cintorín, nikdy od nich predmetné pozemky nepožadoval, oslovil ich až žalobca písomnou výzvou na odkúpenie nehnuteľností v roku 2017. Taktiež z konania vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 10C/97/1991, kde predmetom bolo určenie vlastníckeho práva k rodinnému domu - drevenici č. XX vo E. postaveného na pozemku parc. č. 15619, ako aj k uvedenému pozemku parc. č. EKN XXXXX (nehnuteľnosti bezprostredne susediace s predmetnými nehnuteľnosťami) vyplynulo, že otec žalobcu, ktorý bol účastníkom uvedeného konania, situáciu ohľadom predmetných pozemkov dobre poznal a v prípade neoprávnených vlastníckych požiadaviek zo strany žalovaných v 1. až 4. rade, resp. ich právneho predchodcu B. L. (ktorý bol taktiež účastníkom uvedeného súdneho konania) týkajúcich sa predmetných pozemkov by bol schopný svoje vlastnícke právo hájiť a nezostal by pasívny. Práve uvedená skutočnosť ohľadom postoja otca žalobcu od 02.08.2000 až do jeho smrti dňa 03.04.2009 (bez námietok voči žalovaným v 1. až 4. rade) je jednou z podstatných skutočností pre rozhodnutie súdu v tomto spore k otázke dobromyseľnosti žalovaných v 1. až 4. rade počas plynutia vydržacej doby. Žalobca podľa názoru súdu pri podávaní žaloby túto skutočnosť vôbec nezohľadnil, hoci bol si jej dobre vedomý a vychádzal výlučne zo skutočnosti, že jeho otec bol vedený ako vlastník pozemkov pred zápisom oprávnenej držby v prospech žalovaných v 1. až 4. rade do katastra nehnuteľností počnúc dňom 02.08.2000 na základe zákona č. 293/1992 Zb.
22. Podľa názoru súdu vzhľadom na uvedené došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva v prospech žalovaných v 1. až 4. rade k predmetným pozemkom titulom vydržania. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.
23. O trovách konania súd rozhodol tak, že zaviazal žalobcu k náhrade trov konania žalovaných v 1., 2., 3. a 4. rade v rozsahu 100 % v zmysle § 255 ods.1 CSP, nakoľko žalovaní v 1., 2., 3. a 4. rade boli v spore úspešní v celom rozsahu na rozdiel od žalobcu, keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods.1,2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.