Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-32-2018.pdf
PDF · 85.53 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/32/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47232480, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava proti žalovanému: K.. K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX N., o zaplatenie 216,52 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19Csp/1/2017 - 19 zo dňa 7.12.2017 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a trovách konania.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 100,52 Eur a úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,40 Eur a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vzťah medzi žalobcom ako poskytovateľom služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania a žalovaným ako fyzickou osobou je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti. Ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome je evidovaný na základe zmluvy o dodávke elektriny, podľa ktorej dodávateľ elektrinu zabezpečuje odberateľovi elektriny do odberného miesta. Z týchto dôvodov považoval tento vzťah za spotrebiteľský. Tým pádom zmluvu podrobil ex offo súdnej kontrole a dospel k záveru, že jednotlivé úhrady, ktoré žalovaný mal v prospech žalobcu uhrádza, sčasti sú už premlčané, a to za obdobie od 1.1.2012 do 1.1.2014. ostatné splátky za január 2015 a nasledujúce mesiace až do januára 2017 mohol uplatniť v trojročnej premlčacej dobe. Žalobca podal žalobu na súd 2.1.2017 a žalovaný do uvedeného dátumu úhrady v počte 25, ktoré neuhradil, boli premlčané, v celkovej sume 116 eur. Zvyšné nepremlčané úhrady od 1.1.2014 do 30.6.2015 v celkovej výške 83,52 eur priznal žalobcovi. Zároveň zaviazal žalovaného aj na zaplatenie zmluvnej pokuty a poštových sadzieb vo výške 1,40 eur, ktoré súviseli s vymáhaním dlžných súm. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca vo vzťahu k výroku, ktorým bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá. Dôvodom pre toto odvolanie bolo, že vzťah nemožno odvodzovať zo zmluvy spotrebiteľského charakteru. Úhrada za služby verejnosti je vo svojej podstate neekvivalentnou platbou a platitelia sú teda povinní ju platiť bez ohľadu na to, či túto službu využívajú alebo nie. Preto z podstaty tohto nemôže ísť o zmluvný vzťah, o čom svedčí § 3 zák. č. 340/2012 Z.z. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, platia ustanovenia Občianskeho zákonníka, kde ide o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. V tomto konaní nejde o spor medzi platiteľom a dodávateľom elektriny. Je vylúčené, aby v tejto veci išlo spor spotrebiteľský. Svojim poslaním a špecifickými
zákonnými požiadavkami na obsah vysielania je Slovenský rozhlas a televízia nepochybne odlišná od komerčných vysielateľov. V zmysle § 19 ods. 6 zák. o RTVS, žalobca nemôže verejné prostriedky, t.j. príjmy z úhrad za služby verejnosti, ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania, používať na podnikateľskú činnosť. Zákon o RTVS dôsledne rozlišuje medzi vyberaním úhrady za služby verejnosti a podnikateľskou činnosťou žalobcu. Následne došlo k nesprávnej právnej kvalifikácii tohto vzťahu, ako vzťahu spotrebiteľského a aplikácii § 5b zák. o ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ ide o trojročnú premlčaciu dobu, zákon o úhradách však žalobcovi umožňuje vykonať právo na súde až v deň nasledujúcim po uplatnení 30-dňovej lehoty od momentu uplatnenia práva momentom zrodu žaloby teda môže byť až deň nasledujúci po 30-dňovej lehote, ktorou doručí výzvu žalobca platiteľovi. Podľa názoru žalobcu záver, že premlčanie začne plynúť pred splatnosťou pohľadávky, je v príkrom rozpore s podstatou inštitútu premlčania. Momentom zrodu žaloby je deň 21.6.2016 a týmto dňom začala plynúť premlčacia doba ohľadom nárokov žalobcu. Bol porušený princíp rovnosti zbraní a v tomto prípade citoval Nález Ústavného súdu SR II.ÚS 249/2012 a tiež okolnosť, že žalovaný sa k veci nevyjadril. Nevzniesol žiadne skutkové tvrdenia a žalobca je presvedčený, že nebola splnená podmienka toho, že nebolo nariadené vo veci pojednávanie. Rovnako nebol dodržaný ani postup podľa § 138 CSP, že v zmysle kontroly ex offo premlčacej doby mal súd prvej inštancie žalobcu vyzvať na späťvzatie časti žaloby, ktorú považoval za nedôvodnú. Ďalej považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nedostatočne odôvodnené a v takomto prípade bola aj porušená zásada právnej ochrany oboch strán, v danom prípade žalobcu. V zmysle uvedeného navrhoval zaviazať rozhodnutím odvolacieho súdu žalovaného aj na zvyšný nárok, teda žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, resp. ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „odvolací súd“ a „CSP“) prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým ako aj právnym záverom a v na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 6. Žalovaný je platiteľom úhrady za služby verejnosti v zmysle zákona č. 340/2012 Z.z. a uvedenú úhradu mal platiť vo výške 4,64 Eur mesačne. Súd z Oznámenia o kontrole platenia úhrady zistil, že bolo kontrolované odberné miesto elektriny: Komenského 24, Prešov s tým, že odberateľom elektriny je žalovaný a to od 01.12.2011. V rámci tohto oznámenia bolo žalovanému oznámené, že od júla 2015 mu budú účtovať úhradu v zmysle zákona vo výške 4,64 Eur mesačne. Súd z Prehľadu predpisov a platieb zistil, že žalovaný neplatil úhradu za obdobie od 01.12.2011 - 30.11.2016 v celkovej výške 224,12 Eur. Podľa Potvrdenia tarifnej ceny za úradnú zásielku zo strany Slovenskej pošty, a.s. v období 01.01.2016
- 30.09.2016 bola cena za l ks 1,40 Eur. 7. Podľa § 7 ods. 1 a 2 z. č. 340/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. 8. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, vyberateľ úhrady na účely výberu úhrady a kontroly platenia úhrady vedie evidenciu platiteľov. Evidencia platiteľov obsahuje dátum vzniku, zmeny a zániku povinnosti platiť úhradu, a ak ide o platiteľa podľa a) § 3 písm. a), meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu odberného miesta, číslo sústredeného inkasa platieb obyvateľstva, ak platí úhradu prostredníctvom poštového podniku, číslo odberného miesta, adresu na doručovanie písomností, skutočnosti podľa § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 druhej vety a ods. 3 a rodné číslo, ak je platiteľ oslobodený od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1 alebo platí úhradu zníženú podľa § 6 ods. 3, b) § 3 písm. b), ktorý je 1. právnickou osobou, obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo organizácie, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady, 2. fyzickou osobou, obchodné meno, miesto podnikania, identifikačné číslo organizácie alebo meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady.
9. Podľa § 10 cit. zákona, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb23) súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu
a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur. Ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu a) 33 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. a), b) 66 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. b), c) 100 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. c), d) 133 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. d), e) 166 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. e).
10. Nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde. Vyberateľ úhrady nie je povinný postupovať podľa odseku 5, ak tak rozhodne generálny riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska a a) je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery platiteľa vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu nároku, b) vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu nároku, alebo c) s ohľadom na výšku vymáhanej sumy a predpokladané náklady na jej vymoženie by bolo vymáhanie nehospodárne.
11. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je oprávnený vymáhať voči žalovanému nárok spočívajúci v zaplatení tzv. úhrad za služby verejnosti v zmysle zákona č. 340/2012. Je nepochybné, že predmetom žaloby je nárok vyplývajúci priamo zo zákona č. 340/2012 Z.z., resp. zo zákona č. 68/2008 ohľadom nárokov splatných do 31.12.2012. Tieto právne predpisy obsahujú úpravu vzťahov súvisiacu s existenciou a platením úhrad za služby verejnosti. 12. Spornou bola otázka začiatku plynutia premlčacej lehoty na zaplatenie tzv. úhrad za služby verejnosti. Aj podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí tvrdenie žalobcu o začiatku plynutia premlčacej doby uplynutím lehoty na základe výzvy v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2,3,4 zákona č. 340/2012 Z.z. s tým, že až po splnení uvedeného procesného postupu si tieto môže uplatniť na súde podľa § 10 ods. 5 citovaného zákona. 13. V zmysle ustanovenia § 7 zákona č. 340/2012 Z.z. je platiteľ úhrad za služby verejnosti povinný tieto uhrádzať mesačne vždy do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca a s tým, že ak ich v zákonom stanovenej lehote nezaplatí v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 citovaného zákona, je v omeškaní. 14. Vzhľadom na zákonom určenú dobu ich splatnosti v súlade s ustanovením § 101 v spojení s ustanovením § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je tak začiatok plynutia premlčacej doby určený dňom nasledujúcim po splatnosti každej z mesačných úhrad za služby verejnosti. 15. Ustanovenie § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. síce upravuje procesný postup vyberateľa pre účely uplatnenia si nároku na zaplatenie úhrad poštových sadzieb, ako aj pokút na súde, avšak nemá vplyv na určenie začiatku a plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na zaplatenie úhrad určenej v súlade s ustanovením § 101 a 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 7 zákona č. 340/2012 Z.z. 16. Žalobca zo zákona vedie evidenciu platiteľov úhrad za služby verejnosti a to na účely výberu úhrady a kontroly platenia úhrady. Jeho povinnosťou bolo včas zaslať písomnú výzvu žalovanému na zaplatenie omeškaných úhrad. Keďže žalobca zjavne objektívne disponoval údajmi o platení úhrad zo strany žalovaného, resp. o jeho omeškaní s ich platením už v čase, keď neboli premlčané, nie je zrejmé, prečo výzvu na ich zaplatenie žalovanému nezaslal skôr. Výklad začiatku plynutia premlčacej doby na uplatnenie si nároku na zaplatenie úhrad za služby verejnosti prezentovaný žalobcom, vedie k neprípustnému záveru o jeho časovo neobmedzenom práve ich uplatnenia v súdnom konaní tak ako v tomto prípade po uplynutí viac ako 8 rokov od dátumu ich splatnosti určenej zákonom v ustanovení § 7 zákona č. 68/2008 resp. 340/2012 Z.z., čo je v rozpore s princípom právnej istoty. K uvedenému odvolací súd dáva do pozornosti žalobcu zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. práva patria len bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje práva uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V demokratickej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním, môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení (uznesenie NS SR z 08.11.2011 pod sp. zn. 1Sžr/38/2011).
17. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP potvrdil. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 v spojení s ustanovením § 255 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).