Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-48-2018.pdf
PDF · 90.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2P/48/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske, v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, vo veci starostlivosti o maloleté deti Q. Y., G.. XX.XX.XXXX Q. Q. Y., G.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom, dieťa rodičov: Q. Y., G.. XX.XX.XXXX, K. R., R. XX/X, a P. Y.M., G.. XX.XX.XXXX, E. K. R., R. XX/X, o zvýšenie výživného otca k maloletým na návrh matky maloletých, takto
rozhodol:
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 3C/83/2008-28 z 12.02.2008 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému Q. Y., G.. XX.XX.XXXX zo sumy 36,51,-€ mesačne na sumu 60,-€ mesačne a k maloletej Q. Y., G.. XX.XX.XXXX zo sumy 36,51,-€ mesačne na sumu 72,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť otec maloletých k rukám matky maloletých vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 16.07.2018.
II. Zročné výživné otca k maloletým deťom súd n e u r č u j e.
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 01.06.2018 sa matka maloletých domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej Q. zo sumy 50,-€ na sumu 200,-€ a k maloletému Q. zo sumy 50,-€ na sumu 150,- € s účinnosťou od podania návrhu. Návrh odôvodnila tak, že od posledného rozhodnutia o výživnom už uplynulo dlhé obdobie, doposiaľ zvýšenie výživného nežiadala. Pred dvoma rokmi sa ústne dohodli na zvýšení výživného na 50,-€ na každé z detí, avšak výživné platí nepravidelne až mu vznikol dlh na výživnom 980,-€. Po rozvode sa odsťahovala s deťmi zo spoločnej domácnosti. Odporcovo stretávanie s deťmi je zriedkavé, stretávajú sa len náhodne v dedine. Maloletá študuje na učilišti v Topoľčanoch, odbor kozmetika. Matka jej platí zvýšené náklady na štúdium, tiež cestovné a vreckové 60,-€ mesačne. Mesačne sa skladajú 15,-€ na maturitný ples. Q. sa stravuje v školskej jedálni na čo platí matka cca 25,- € mesačne. Obom deťom platí životné poistenie a to Q. 7,-€ a Q. 23,-€. Q. nosí zubný strojček a okuliare, zubný strojček by mal nosiť aj Q.. Dcéra navštevuje posilňovňu, kde permantentka stojí 30,-€ mesačne. Deti majú obilné telefóny, matka im platí kredit. Matka býva s deťmi v podnájme u zamestnávateľa, kde platí nájom 200,-€.
(2) Otec maloletých s návrhom nesúhlasil, navrhol určiť vzhľadom k jeho majetkovým pomerom výživné maximálne 60,-€ mesačne na dieťa.
(3) Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť.
(4) Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní, výsluchom matky, otca a oboznámením listinných dôkazov a pripojených spisov zistil nasledovný skutkový stav.
(5) Vyživovacia povinnosť otca k deťom bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 3C/83/2008-28 z 12.02.2008, právoplatným 19.02.2008 tak, že bola na čas po rozvode určená k mal. Q. vo výške 1100,-Sk (36,51-€) a rovnako k mal. Q.. Rodičia sa na tejto výške výživného dohodli. Matka už v tom čase bývala s deťmi v podnájme. Bola na rodičovskej dovolenke s mal. Q., poberala rodičovský príspevok. Mal. Q. bola žiačkou 1. ročníka ZŠ. Otec bol súkromný podnikateľ v oblasti kamenárstva. Mal vyživovaciu povinnosť aj k mal. Z. Y. určenú vo výške 1000,-Sk.
(6) Podľa odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni a potvrdenia o príjme matky je táto zamestnancom Viery Babišovej - Obchodné služby od 10.03.2008. Jej čistý mesačný príjem za obdobie 07/2017 -06/2018 je 383,78-€. Pracuje v obchode s rozličným tovarom.
(7) Otec maloletých je živnostník s predmetom podnikania dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, prípravné práce pri realizácii stavby, výroba nekovových minerálnych výrobkov a výrobkov z betónu, sadry a cementu, paletovanie prírodného kameňa. Podľa daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2017 dosiahol príjem zo živnosti 4876,-€ a výdavky 2925,60-€, teda zisk pred zdanením 1950,40-€.
(8) Podľa šetrenia pomerov v rodine ÚPSVaR Partizánske matka priznala príjem cca 420,-€ mesačne. Okrem výdavkov uvedených v návrhu uviedla výdavky na stravu cca 300,-€ mesačne, výdavky na benzín 20,-€ mesačne, výdavky na telekomunikačné služby 20,-€ mesačne. Otec sa na predvolanie za účelom šetrenia pomerov v rodine nedostavil.
(9) Matka maloletých uviedla, že príjem má iba z uvedeného pracovného pomeru. Po rozvode si BSM nevyporiadavali, je evidovaná ako spoluvlastník na dome, ktorý obýva otec maloletých detí. Má staršie motorové vozidlo r.v. 1999, to je evidované na brata. Dcéra Q. má fixný zubný aparát a dioptrické okuliare, v súvislosti s tým jej vznikajú pravidelné výdavky. Dcéra Q. sa nestravuje v školskej jedálni, sumu na stravu má v rámci vreckového. Na výživu detí otec zaplatil v roku 2018spolu sumu 340,-€. Asi pred 4 týždňami v júni zaplatil sumu 100,-€. Výživné platí v hotovosti, v máji zaplatil 70 €, v apríli 70,-€, vo februári 100,-€. Na výživnom dlží 1100,-€. Inú vyživovaciu povinnosť ako k mal. Q. Q. Q. nemá. Jej vypomáhajú finančne rodičia, deti sa stretávajú so starou matkou zo strany otca, tá keď príde z Rakúska, kde robí opatrovateľku, tak raz za dva týždne, deťom dá nejaké peniaze. So starou matkou zo strany otca vychádzajú deti dobre.
(10) Otec maloletých uviedol, že okrem vyživovacej povinnosti k mal. Q. a Q. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu Š.T. M., ten má 5 rokov. Vyživovacia povinnosť mu bola naposledy určovaná Okresným súdom Partizánske a bola určená vo výške 30,-€ mesačne (č.k. 1P/24/2016). Obýva sám rodinný dom, ktorý je v spoluvlastníctve s matkou maloletých, avšak on naň spláca hypotekárny úver vo výške 150,-€ mesačne. Zostatok úveru je ešte asi 5 000,-€. Náklady na bývanie má cca do 100,-€ mesačne. Užíva staršie motorové vozidlo Mercedes r.v. 1999, je aj držiteľom dodávky. Dodávku kupoval asi pred 5 rokmi za 800 €, nie je prihlásená. Mercedes je riadne prihlásený, platí naň poistenie. Úver na bývanie sa snaží splácať, platí však oneskorene. S deťmi sa nestretáva, pretože mu to matka detí zakazuje. Darčeky deťom nekupuje, avšak keď deti stretne, dostanú od neho lebo cez jeho matku 5-10 €. Má veľa exekúcií týkajúcich sa pôžičiek od kamarátov, bankových inštitúcií, aj dlhov súvisiacich s poistením. Cez zimu väčšinou prácu nemá. V sezóne máva zákazky. Má nepravidelný príjem. Pokiaľ má príjmy, má aj výdavky napríklad na materiál. Nezamestnal sa na pracovný pomer, pretože by mal z príjmu exekučné zrážky. Mal problémy aj s tým, že mu nevyplácali odmenu za prácu, nevyplatil ho ani vlastný švagor. Na otázku sudcu, či si dokázal niekedy zabezpečiť trvalejší príjem na úrovni cca 500 € mesačne, uviedol, že áno.
(11) Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rodine") plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(12) Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
(13) Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(14) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(15) Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(16) Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(17) Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(18) Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
(19) Základným pravidlom, ktorým sa súd riadi pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti je to, že životná úroveň rodičov a dieťaťa by sa mala rovnať, čo vyplýva z § 62 Zákona o rodine. Životná úroveň dieťaťa sleduje životnú úroveň rodičov v obidvoch smeroch, t.j. ak u rodičov poklesne z dôvodov nezavinených, je dôvodné premietnutie tejto skutočnosti aj do výživného. Súd tiež nie je oprávnený revidovať pôvodné rozhodnutie o výživnom a opätovne prehodnocovať tie isté skutočnosti, s ktorými sa už súd skôr vyporiadal.
(20) Na základe vykonaného dokazovania má súd preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov detí, ktoré odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Súd upravoval výživné naposledy, keď bola matka ešte s maloletým Q. na rodičovskej dovolenke a mal. Q. bola žiačkou 1. ročníka ZŠ. V súčasnosti sú obe deti školopovinné, dcéra stredoškoláčka, pričom matka má aj ďalšie vyššie uvedené výdavky na deti. Matka je zamestnaná no príjem má na úrovni 400,-€ mesačne. Príjmy otca sú síce preukázané, no neodzrkadľujú jeho reálne schopnosti a možnosti dosiahnuť určitý príjem, ktorý by umožnil určiť výživné inak ako na základe fikcie o možnom dosiahnuteľnom príjme.
(21) Pokiaľ by súd vychádzal len z vykázaného výsledku hospodárenia otca detí, jeho príjem by bol cca 1950,-€ ročne t.j. 162-€ mesačne. Otec maloletých pritom podniká ako kamenár už dlhodobo. Sám aj uviedol dôvod, prečo nehľadá zamestnanie na trvalý pracovný pomer. Má dlhy, jeho príjem by podliehal exekúcii. Takto je zrejmé, že formálne vykazovaný príjem otca nezodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam, ale danej sociálnej situácii a nevyrovnaným záväzkom. Súd tak nemôže vychádzať z reálne vykázaného príjmu, pretože je zrejmé, že nízky príjem otca je výsledok jeho spôsobu vyporiadania sa so záväzkami, pričom otec sa formálne vzdáva bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine - výhodnejšieho z pohľadu záujmu maloletého dieťaťa na riadnom plnení vyživovacej povinnosti. Nemožno vychádzať ani zo zákonnej fikcie uvedenej v § 63 ods. 1 Zákona o
rodine, pretože príjem otca je známy, a nemožno ani reálne predpokladať, že dosahuje príjem na úrovni 20 - násobku životného minima.
(22) Z vyššie uvedených dôvodov má súd za to, že k reálnej životnej úrovni otca sa nedá matematicky dopátrať z formálne preukázaných príjmov. Súd vychádzal z toho, že je schopný dosiahnuť čistý príjem vo výške priemernej mzdy v stavebníctve za rok 2018 čo je za prvý kvartál roku 2018 suma 661,-€ brutto, zdroj: http://statdat.statistics.sk. Takýto príjem je bližší reálnym možnostiam otca maloletých a tej skutočnosti, že aj na základe zákonnej fikcie určený predpokladaný príjem by nemal byť nezlučiteľný z realitou. Racionálne určené výživné je totiž výživné, ktorého platenie je v reálnych schopnostiach povinnej osoby, má vplyv na životnú úroveň povinného a napokon aj na prípadnú trestnoprávnu zodpovednosť v prípade zavineného zanedbávania povinnej výživy.
(23) Súd dospel k záveru, že otec maloletých je dlhodobo reálne schopný dosiahnuť príjem na úrovni cca 500,-€ netto, ktorý príjem je tak primeraný jeho schopnostiam a možnostiam. Súd určil výživné na mal. Q. vyššie od mal. Q., prihliadnuc na náklady súvisiace so zdravotným stavom dieťaťa. Takto výživné na mal deti Q. a Q. predstavuje spolu sumu 132,-€ mesačne a spolu s výživným na mal. Š. M. sumu 162,-€. Pri predpokladanom príjme cca 500,-€ mesačne ide o 32,40% predpokladaného príjmu pričom výživné k mal. Q. Q. Q. predstavuje 26,40%, čo možno považovať za primerane vysokú sumu. Uhrádzanie nákladov na živobytie troch detí už predstavuje významnú časť príjmu rodiča. Je potrebné si uvedomiť, že s počtom vyživovacích povinností by malo byť vynakladané vyššie úsilie na výživu detí, nie naopak to byť dôvod na znižovanie životnej úrovne detí znižovaním výživného. Rovnako by mali byť viac racionalizované výdavky na osobnú potrebu rodičov.
(24) Súd určil zvýšené výživné od rozhodnutia vo veci samej zohľadniac návrh matky, preto zročné (už splatné) výživné neurčoval.
(25) Podľa § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP") o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. O trovách konania súd nerozhodoval, pretože návrh na priznanie trov konania nebol podaný.
Poučenie:
Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.