Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15C-18-2018.pdf
PDF · 86.51 KB
Case nature
Subarea
15C/18/2018
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľky: Y.. Y. T., W.. XX. XX. XXXX, F. X. X, XXX XX T., proti žalovanému: Š. Č., XX. XX. XXXX F. N. XX, XXX XX T., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa neoprávneného prístupu a zásahov do počítača a iné, takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 17. 04. 2018, doplnený podaniami doručenými súdu 08. 06. 2018 a 15. 06. 2018, z a m i e t a.
II. Navrhovateľka n e m á nárok na náhradu trov konania a odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 13. 04. 2018, doručeným súdu dňa 17. 04 2018, sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil odporcovi zákaz neoprávneného prístupu na vzdialenú plochu jej počítača a neoprávneného zásahu do jej systému a programov v počítači. Vzhľadom na neúplnosť a nezrozumiteľnosť tohto podania ju Okresný súd Prešov uznesením 15C/18/2018-3 zo dňa10. 05. 2018 vyzval, aby svoj návrh doplnila, na čo navrhovateľka reagovala podaniami doručenými súdu v dňoch 08. 06. 2018 a 15. 06. 2018. Navrhovateľka sa teda domáha, aby súd zakázal odporcovi neoprávnene sa pripájať na vzdialenú plochu jej počítača a zasahovať do systému a programov v tomto zariadení a ani do iných elektronických zariadení, ktoré bude v budúcnosti vlastniť, taktiež mu zakázal poškodzovať jej zariadenie vírusmi, vstupovať do celosvetovej internetovej siete pod jej menom a priezviskom, zneužívať jej identitu v kontakte s tretími stranami, a to z akéhokoľvek a zariadenia použitím CD-romu (resp. jeho kópie) a na ňom skopírovaným mobilným pripojením s technológiou mobilného kľúča na špecifikovanom telefónnom čísle. Tiež sa domáhala uloženia zákazu žalovanému používať akýmkoľvek spôsobom v súčasnosti aj budúcnosti osobné dáta a informácie zo súkromia navrhovateľky ako aj iných osôb, ktoré získal neoprávneným prehľadávaním jej súborov. Napokon sa domáhala, aby bolo odporcovi súdom zakázané prostredníctvom navrhovateľkinho počítača obťažovať a sledovať ju cez webkameru, nahrávaním zvuku z jej obydlia, zastrašovaním cez zhotovené záznamy o sledovaní a zvukoch, ktoré odporca umiestňuje na pracovnej ploche jej počítača a vytiahnutím jej súborov s komentárom a vyhrážaním.
2. Z odôvodnenia tohto návrhu s jeho doplneniami vyplýva, že odporca sa už od 05. 09. 2017 neoprávnene pripája na počítač navrhovateľky, pričom toto neoprávnené pripájania bolo konštatovať aj súdnou znalkyňou a odborom počítačovej kriminality Prezídia PZ SR. Odporca tiež zámerne ničí jej počítač, pod jej menom koná vo vzťahu k tretím stranám prostredníctvom internetovej siete, zneužíva jej identitu, ukladá v jej počítači počítačové hry určené na distribúciu. Uvedený prístup do je počítača odporca získal prostredníctvom skopírovania pôvodného pripojenia na CD - rom cez mobilný kľuč s konkrétnym telefónnym číslom, čím si vytvoril mobilné širokopásmové pripojenie v programe Windows, z ktorého dôvodu navrhovateľka predčasne ukončila zmluvu o pripojení sprostredkujúcu jej internetové pripojenie cez mobilný kľúč. Odporca oklamal za týmto účelom podporu Microsoft o tom, že je pracovníkom pracovnej skupiny v PC a potrebuje prístup na vzdialený počítač. Odporca z jej účtu v jej
počítači telefonuje, posiela e-maily, faxy, sťahuje súbory, inštaluje škodlivé aplikácie, blokuje aktualizácie systému, znefunkčnil antivírusový program, šíri prostredníctvo sietí net.tcp a net.pipe informácie, ktoré majú šíriť chaos a nepokoje. Od februára 2018 sa o činnosti odporcu vedie trestné stíhanie na OO PZ Prešov Juh pod ČVS: ORP-126/JU-PO-2018.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila Odborné vyjadrenie K.. J. Y. z 26. 10. 2017 o tom, že počítač navrhovateľky je od 04. 09. 2017 poškodený, Žiadosť o predčasné ukončenie zmluvy o pripojení z 09. 01. 2018 a viaceré kontrolné scany o výsledkoch kontroly svojho počítača.
4. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
11. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Cieľom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery strán sporu v prípadoch, keď strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať až do rozhodnutia vo veci samej, alebo zabezpečovania výkonu rozhodnutia.
14. Podľa § 247 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. (ďalej len „TZ“) kto to prekoná bezpečnostné opatrenie, a tým získa neoprávnený prístup do počítačového systému alebo jeho časti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky
15. Podľa § 247a ods. 1 TZ kto obmedzí alebo preruší fungovanie počítačového systému alebo jeho časti a) neoprávneným vkladaním, prenášaním, poškodením, vymazaním, zhoršením kvality, pozmenením, potlačením alebo zneprístupnením počítačových údajov, alebo b) tým, že urobí neoprávnený zásah do technického alebo programového vybavenia počítača a získané informácie neoprávnene zničí, poškodí, vymaže, pozmení alebo zníži ich kvalitu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
16. Podľa § 247b ods. 1 TZ kto úmyselne poškodí, vymaže, pozmení, potlačí alebo zneprístupní počítačové údaje alebo zhorší ich kvalitu v rámci počítačového systému alebo jeho časti, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
17. Podľa § 247c ods. 1 TZ kto neoprávnene zachytáva počítačové údaje prostredníctvom technických prostriedkov neverejných prenosov počítačových údajov do počítačového systému, z neho alebo v jeho rámci vrátane elektromagnetických emisií z počítačového systému, ktorý obsahuje takéto počítačové údaje, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky
18. Podľa § 375 ods. 1 TZ kto inému spôsobí vážnu ujmu na právach tým, že a) uvedie niekoho do omylu alebo b) využije niečí omyl, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
19. Podľa § 376 TZ kto neoprávnene poruší tajomstvo listiny alebo inej písomnosti, zvukového záznamu, obrazového záznamu alebo iného záznamu, počítačových dát alebo iného dokumentu uchovávaného v súkromí iného tým, že ich zverejní alebo sprístupní tretej osobe alebo iným spôsobom použije a inému tým spôsobí vážnu ujmu na právach, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
20. Z ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 326 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že za účelom nariadenia neodkladného opatrenia je zo strany jeho navrhovateľa v danom prípade potrebné splniť súčasne dve podmienky, a to osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a zároveň uviesť skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán.
21. V tomto prípade nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, predstavujú osobnostné práva navrhovateľky, keďže táto tvrdí, že odporca neoprávnene zasahuje do jej súkromia, zneužíva jej meno a prejavy osobnej povahy, čo jej môže privodiť aj narušenie jej občianskej cti. Navrhovateľka ako každá fyzická osoba má pritom právo na ochranu svojej osobnosti, do ktorej spadajú vyššie uvedené zložky, preto v prípade neoprávnených zásahov do jej osobnostných práv sa táto môže domáhať ich súdnej ochrany. Na základe uvedeného súd konštatuje, že navrhovateľkou bola v dostatočnej miere osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
22. Súd však dospel k záveru, že v tomto prípade absentuje bezodkladná potreba úpravy pomerov strán. Všetky konania, ktorých ďalších výkon navrhovateľka navrhuje neodkladným opatrením odporcovi zakázať, napĺňajú skutkové podstaty vyššie uvedených trestných činov, teda trestného činu neoprávneného prístupu do počítačového systému § 247 ods. 1 TZ, trestného činu zásahu do počítačového systému podľa § 247a ods. 1 TZ, trestného činu neoprávneného zásahu do počítačového údaja podľa § 247b ods. 1 TZ, trestného činu neoprávneného zachytávania počítačových údajov podľa § 247c ods. 1 TZ, trestného činu neoprávneného zásahu do cudzích práv § 375 ods. 1 TZ a § 376 TZ. Sama navrhovateľka vo svojom návrhu opakovane uvádza, že odporca v jej počítači vykonáva kriminálnu činnosť. Civilného súdu neprináleží konštatovať vinu odporcu za spáchanie týchto trestných činov, teda uskutočnenie vyššie popísaných činností v minulosti. Zároveň však podľa názoru súdu nie je
možné odporcovi nariadením neodkladného opatrenia tieto činnosti zakázať do budúcna, keďže všetky už zakázané sú, a to priamo zákonnou normou - Trestným zákonom.
23. Trestný zákon popisuje a sankcionuje také závažné porušenia resp. ohrozenia chránených práv a záujmov, ktoré predstavujú ohrozenie celej spoločnosti ako takej a jej hodnôt, konania napĺňajúce znaky trestných činov sú preto postihnuteľné samotným štátom, bez potreby počiatočnej iniciatívy konkrétnej obete. Závažnosť týchto konaní pritom charakterizuje aj skutočnosť, že sankcie, ktoré je možné za ne uložiť svojou intenzitou ďaleko presahujú prostriedky nápravy prípustné v civilnom konaní, keďže je možné človeka za ich spáchanie aj pozbaviť na osobnej slobode. Funkcia Trestného zákona pritom nie je iba represívna, ktorá nastupuje po odsúdení páchateľa a tkvie uložení mu trestu, ale aj preventívna, spočívajúca v odstrašení potenciálnych páchateľov od páchania trestnej činnosti práve hrozbou trestom. Trestný zákon ako zákonná norma zaväzuje každého v jeho pôsobnosti, nielen odporcu. Ak existuje osoba vykonávajúca činnosť, ktorú navrhovateľka žiada odporcovi zakázať, táto osoba pácha trestnú činnosť (resp. činnosť inak trestnú), a za účelom jej postihnutia sa vyžaduje riadne preukázanie viny a odsúdenie príslušným trestným súdom. Takáto osoba vykonáva túto činnosť s vedomím jej kriminálnej povahy. V tejto súvislosti zároveň ostáva otázna možnosť vymožiteľnosti prípadne nariadeného neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, teda akú ochranu by bolo spôsobilé priniesť navrhovateľke, keď ani skutočnosť, že popísaná činnosť napĺňa znaky skutkovej podstaty trestných činov páchateľa neodradila (uvedené súd dodáva bez toho, aby pristúpil k posúdeniu, či v navrhovateľkinom počítači niekto skutočne takúto činnosť vykonáva a kto to je, resp. aby s konečnou platnosťou právne kvalifikoval takúto činnosť).
24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd uzatvára, že vyhovenie návrhu navrhovateľky, teda nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení by predstavovalo duplicitný zákaz činností, ktoré sú už ako jednotlivé trestné činy zakázané samotným Trestným zákonom, pričom aj prostriedky vymožiteľnosti civilnoprávneho rozhodnutia sú bez významu oproti sankciám hroziacim v prípade porušenia Trestného zákona. V tomto prípade je teda súdna ochrana, ktorej sa navrhovateľka svojím návrhom domáha, nadbytočná, keďže jej je voči popísaným činnostiam poskytnutá priamo ochrana zákonná. Takýto stav teda neodzrkadľuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán súdnym rozhodnutím dočasnej povahy, čo znamená, že nie sú splnené podmienky na vyhovenie jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 17. 04. 2018, doplnený podaniami doručenými súdu 08. 06. 2018 a 15. 06. 2018 zamietol, keďže že nie sú splnené podmienky na jeho nariadenie v zmysle § 325 ods. 1 C.s.p.
26. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
27. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľka nemá nárok na náhradu trov konania a odporcovi túto náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľka bola v konaní plne neúspešná, keďže jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo ani sčasti vyhovené. Úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil, zo spisu nevyplýva, aby mu nejaké preukázateľné trovy vznikli, preto súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).