Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_20C-22-2018.pdf
PDF · 80.43 KB
Case nature
Subarea
20C/22/2018
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobkyne Q. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom kpt. G. XXXX/X, E., právne zastúpenej JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom Palackého 85/5, Trenčín proti žalovanému: K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/X, E., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.06.2018 domáhala voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým mu súd zakáže scudziť osobné vozidlo, značka: VU. obchodný názov W., E. vozidla: XK, T. číslo motora K. XXXXXX, druh karosérie: AB I. XDV., farba strieborná metalíza svetlá, N.: E výrobné číslo karosérie (Z.): H rok výroby XXXX. Súčasne žiadala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa zásahov do jej užívacieho práva k osobnému vozidlu, značka: Z., obchodný názov W., E. vozidla: XK, T. číslo motora K. XXXXXX, druh karosérie: AB I. XDV., farba strieborná metalíza svetlá, N.: E výrobné číslo karosérie (Z.): H rok výroby XXXX. Uviedla, že so žalovaným dňa 13.10.2017 uzatvorila Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu Z., obchodný názov W., E. vozidla: XK, T. číslo motora: K druh karosérie: AB I. XDV., farba: A., N.: E výrobné číslo karosérie (Z.) H rok výroby: XXXX, ktorá má slúžiť na zabezpečenie splatenia Zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX. Zároveň Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu bol vykonaný príslušným orgánom evidencie motorových vozidiel zápis žalobkyne ako držiteľa motorového vozidla a žalovaného ako vlastníka. Žalovaný listom zo dňa 11.06.2018 vyzval žalobkyňu na úhradu dlžnej čiastku z pôžičky ato v sume 1.174,25 Eur najneskôr do 18.06.2018, kde zároveň žalovaný upozornil žalobkyňu, že v prípade nedodržania termínu, splátky vyhlási pôžičku za predčasne splatnú, čo by znamenalo, že podľa Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva by žalovaný pristúpil k výkonu zabezpečovacieho prevodu, odobraním osobného motorového vozidla. Žalobkyni ale finančné prostriedky zo Zmluvy o pôžičke vyplatené neboli, žalobca ich použil na úhradu zameškaných splátok k inému úveru, ktorý podľa žalovaného má voči Žalobkyni, ale uvedený úver, je v súčasnosti predmetom sporu.
Žalobkyňa teda považuje pohľadávku zabezpečenú zabezpečovacím prevodom práva za vyrovnanú a zaniknutú, nakoľko finančné prostriedky neboli vyplatené pre účely Žalobcu, ale žalovaný si vydobil, aby sa ňou uhradil dlh, ktorý je predmetom sporu, a teda zánikom pohľadávky ako hlavného záväzku zaniklo aj zabezpečenie formou zabezpečovacieho prevodu práva ako odvodeného záväzku a kde žalobkyňa by sa mala stať opäť vlastníkom predmetu zabezpečenia / ex lege prešlo vlastníctvo k hore opísaným hnuteľným veciam na žalobkyňu/. Žalovaný túto skutočnosť popiera, kde v dôsledku toho je právne postavenie žalobkyne čo do zániku zabezpečovacieho prevodu práva a čo do určenia vlastníckeho práva k hore opísaným hnuteľným veciam, zániku rozväzovacej podmienky a obnovenia vlastníckeho práva k predmetu zabezpečovacieho prevodu práva - hore opísaným hnuteľným veciam / zabezpečovacieho prevodu práva / neisté a sporné. Medzi žalobkyňou a žalovaným je teda spor o
právo. Podľa čl. V. bod 1 zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 13.10.2017 je prevádzajúci / žalobkyňa / oprávnený predmet zabezpečenia aj naďalej užívať, pri jeho užívam je však povinný si počínať tak, aby ho nepoškodzoval či nepoužíval spôsobom, ktorým by výrazne znižovali jeho hodnotu. Podľa osvedčenia o evidencii je žalovaný vlastníkom hore opísaných hnuteľných vecí, kde právnym titulom zápisu vlastníckeho práva je zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 13.10.2017 a žalobkyňa je ich držiteľom /užívateľom/. Žalobkyňa ďalej vo svojom návrhu poukázala na to, že ak medzi účastníkmi záväzkovoprávneho vzťahu vznikne spor o právo - právny konflikt, ktorý môže právoplatne vyriešiť len súd a nie jeden z účastníkov právneho vzťahu, ani notár, advokát, či iná súkromná osoba (viď čl. 6, § 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd) a len po právoplatnosti súdneho rozhodnutia sa vykoná buď dobrovoľná alebo nútená / exekučná / realizácia judikovaného práva či povinnosti (porov. rozh. č. 40 v časopise Zo súdnej praxe č. 4/1996, rozh. č. 59 Zo súdnej praxe č. 6/1997, rozh. č. 41 Zo súdnej praxe č. 4/2000). Uviedla, že občianske právo, resp. súkromné právo vôbec spočíva na zákaze svojpomoci ako prostriedku ochrany práva, smerujúcej k zmene existujúceho právneho stavu (tzv. svojpomoc útočná - ofenzívna). Naše platné právo nepripúšťa útočnú svojpomoc, smerujúcu k opätovnému nadobudnutiu svojho práva po tom, čo už trval určitý pokojný stav v tomto práve, aj keby tento stav bol neoprávnený / protiprávny /. V takomto prípade už svojpomoc použiť nemožno. Kto nerešpektuje tieto zásady a svojpomoc používa do pokojného, hoc aj protiprávneho stavu, a teda nie je v priamej (bezprostrednej) príčinnej súvislosti s hroziacim neoprávneným zásahom, sám sa dopúšťa protiprávneho konania, ktoré je postihnuteľné normami občianskeho práva. Žalobkyňa sa vyjadrila, že na základe uvedeného je hroziaca ujma žalobcu reálne väčšia, ako dočasná strata oprávnenia žalovaného nakladať s predmetnými hnuteľnými vecami a užívať ich po relatívne krátku dobu, t j. do rozhodnutia vo veci samej, resp. do zániku dôvodu na trvanie neodkladného opatrenia. Poukázala na to, že navrhované obmedzenie žalovaného je z pohľadu žalobkyne jediná možnosť ako zabezpečiť účel a cieľ tohto súdneho konania, t.j. poskytnúť ochranu právu žalobcu a jeho vymožiteľnosť a vykonateľnosť, pričom iný spôsob ako neodkladné opatrenie nie je v tomto prípade účinný, nakoľko v prípade nevydania neodkladného opatrenia a neuloženia zákazu žalovaného nakladať s majetkom, si môže žalovaný do konečného rozhodnutia súdu vo veci samej zrealizovať výkon zabezpečovacieho prevodu práva a previesť tak vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam na tretiu osobu formou ich priameho predaja. Navrhované neodkladné opatrenie podľa ust. § 325 ods.2 písm. c/ a d/ CSP je primerané povahe veci ako aj zabezpečeniu jej reálneho uspokojenia v budúcnosti. Scudzením v zmysle znenia petitu návrhu o vydanie neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť ku komplikácii postavenia žalobkyne (v zmysle otázky pasívnej legitimácie a preukazovania dobromyseľnosti tretej osoby), ako aj celého sporu (náročnosť dokazovania pri zmene vlastníka hnuteľných vecí), a preto má za to, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov podľa ust. § 325 ods. 1 CSP.
Žalobkyňa sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na preukázanie svojich tvrdení odvolala na listinné dôkazy: upomienka- Výzva na úhradu dlžnej čiastky - upozornenie a zmluvu o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 23.7.2015, ktoré však k návrhu nepripojila. Podľa § 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods.1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Z návrhu vyplýva, že žalobkyňa sa domáha pred začatím konania vo veci samej nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému zakázal scudziť osobné motorové vozidlo zn. Z. W., N.: E a uložil mu povinnosť zdržať sa zásahov do užívacieho práva žalobkyne motorového vozidla zn. Z. W., N.: E Čoho sa žalobkyňa mieni domáhať návrhom vo veci samej, vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla.
Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Použitie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy tak pred začatím konania ako aj počas konania, prípadne aj po je skončení, pričom podmienky ich použitia sú rovnaké. Rozhodovanie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti neodkladného opatrenia. Súd zisťuje len tie najvýznamnejšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
Civilný sporový poriadok vymedzuje obsahové náležitosti podania, a to jednak všeobecne v § 127 CSP a jednak osobitne pre jednotlivé druhy podaní, v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v § 326 a 132 CSP. Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vykazuje vady, súd skúma, či tieto vady bránia pokračovaniu v konaní. V takom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietne, bez toho, aby sa ním ďalej zaoberal. Ide najmä o vady všeobecných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326 v nadväznosti na § 132 a 127 CSP. Pokiaľ ide o osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nespôsobujú jeho nedostatky spravidla stav brániaci pokračovaniu v konaní. Pokračovaniu v konaní nebráni napríklad ani absencia, či absencia označenia dôkazov alebo listín, ktoré má navrhovateľ pripojiť v zmysle § 326 ods.2 CSP. Tieto vady návrhu však môžu byť dôvodom na jeho zamietnutie.
Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Keďže žalobkyňa k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojila listiny, na ktoré sa v návrhu odvoláva a ani iným spôsobom jednoznačne neosvedčila aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti jej nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, súd mal za to, že neosvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným a ani existenciu vlastníckeho, prípadne iného práva k predmetnému motorovému vozidlu, ochrany ktorého sa domáha. Na základe uvedeného súd už splnenie ďalších predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nezisťoval a s poukazom na citované zákonné ustanovenia a zistené skutočnosti konštatoval, že v danom prípade neboli splnené všetky predpoklady pre vydanie neodkladného opatrenia a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v troch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehota na odvolanie.