Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/52/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci vyslovenia prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia umiestneného: PharmDr. U. B., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, X., toho času Nemocnica s poliklinikou Sv. Lukáša Galanta, a.s., Galanta, Hodská 373/38, zastúpeného procesným opatrovníkom: V. B., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, X., do zdravotníckeho zariadenia: Nemocnica s poliklinikou Svätého Lukáša Galanta, a.s., Hodská 373/38, Galanta, o odvolaní umiestneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 25.6.2018, č.k. 12Pu/3/2018-4, a proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 25.6.2018, č.k. 12Pu/3/2018-12, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie umiestneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 12Pu/3/2018-4 zo dňa 25.6.2018 o d m i e t a .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 12Pu/3/2018-12 zo dňa 25.6.2018 p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Galanta začal uznesením zo dňa 25.6.2018, č.k. 12P/3/2018-3, konať vo veci prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení PharmDr. U. B. na psychiatrickom oddelení NsP Sv. Lukáša a to na základe podnetu psychiatrického oddelenia NsP Sv. Lukáša zo dňa 22.6.2018 o tom, že v uvedený deň o 02.37 hod. pri príjme na ich oddelenie nepodpísal informovaný súhlas so svojou hospitalizáciou, pričom jeho zdravotný stav vyžaduje psychiatrickú hospitalizačnú starostlivosť.

2. Následne súd uznesením zo dňa 25.6.2018, č.k. 12P/3/2018-4 ustanovil umiestnenému za procesného opatrovníka V. B., nar. XX.X.XXXX, U. XX, X.. Postupoval tak podľa ustanovenia § 256 CMP, pretože považoval za potrebné ustanoviť umiestnenému procesného opatrovníka z dôvodu ochrany jeho záujmov, keďže súd mal pochybnosti, či má umiestnený spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Preto mu ustanovil procesného opatrovníka v osobe jeho sestry, ktorá s ustanovením za opatrovníka súhlasila a uviedla, že je spôsobilá na právne úkony v celom rozsahu.

3. Následne po vykonanom skrátenom dokazovaní súd uznesením zo dňa 25.6.2018, č.k. 12Pu/3/2018-12, rozhodol, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení článku 17 ods. 1, 2 a 6 Ústavy SR, ďalej aplikáciou ustanovenia § 253, § 254 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 a 2, § 256, § 257 ods. 1, 2 a 3, § 258 ods. 1 a 2, § 259, § 260 ods. 1, 2 a 3, § 261, § 262 ods. 1, 2 a 3, § 263, § 264 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len , ako aj ustanoveniami § 6 ods. 9 písm. d) a § 9 ods. 4 Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vecne súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po oboznámení sa s názorom ošetrujúceho lekára, primára, so zdravotnou dokumentáciou umiestneného a po vykonaní

výsluchu umiestneného dospel k záveru, že tu boli splnené dôvody na prevzatie PharmDr. U. B. do zdravotníckeho zariadenia bez jeho súhlasu.

4. Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že výpoveďou ošetrujúceho lekára a primára psychiatrického oddelenia zistil, že umiestnený bol dňa 22.6.2018 o 2:37 hod privezený RZP na centrálny príjem za asistencie príslušníkov PZ, prijímajúci lekár skonštatoval akútne zhoršený psychický stav, v ktorom dominujú predovšetkým bludy. Podľa vyjadrení ošetrujúceho lekára a primára psychiatrického oddelenia umiestnený zjavne trpí psychotickou, v tomto čase akútnou epizódou s chorobne zvrátenými obsahmi v myslení, o ktorých je nevyvrátiteľne presvedčený, tieto naliehavo a nekriticky podáva. Z doposiaľ dostupnej dokumentácie a informácií o pacientovi vyplýva, že bol v už r. 1997 a 2016 hospitalizovaný na Psychiatrickej klinike LF UK a UNB Bratislava, išlo o paranoidnú schizofréniu z roku 1997 a v roku 2016 o akútnu psychotickú poruchu s prevahou bludov. Jeho správanie je spoločensky nebezpečné, nakoľko agresia patologicky motivovaná u umiestneného môže byť aj brachiálna nevylučujúc inštrumentálnu, zameraná na veci, majetok, inštitúcie ale i osoby, a to predovšetkým na svoju sestru, ale i na ženy všeobecne, pričom existuje riziko, že umiestnený by bol nebezpečný aj sám pre seba v prípade, ak by bol v rámci svojho bludu zahnaný pre neho do bezvýchodiskovej situácie. V prípade ak by nebol hospitalizovaný, príznaky duševnej choroby sa budú stupňovať, naberú na svojej intenzite a konanie sa stane, resp. môže sa stať razantnejšie, presadzujúcejšie a naplnia podstatu ohrozenia seba i okolia. Z výsluchu umiestneného súdu vyplynulo, že je toho názoru, že žiadnou psychickou poruchou netrpí. Svoju hospitalizáciu považuje za únos z vlastného domu a za dôvod únosu považuje to, že jeho sestra V. B. vlastní mikrovlnné vojenské zbrane, s ktorými sa dajú oslepovať oči. Ďalším dôvodom jeho umiestnenia je, že má u seba 40 dokumentov, ktoré chce odovzdať na Najvyšší súd a Ústavný súd, ktoré pôjdu do OSN a na Medzinárodný trestný súd do Haagu. Svoje umiestnenie na psychiatrii nepovažuje za dôvodné.

5. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že osobná sloboda patrí k základným ľudským právam, ktoré sú garantované nielen Ústavou SR, ale aj Listinou základných práv a slobôd. Dôvody v zmysle článku 17 ods. 6 Ústavy SR, pre ktoré môže byť (fyzická) osoba umiestnená bez svojho súhlasu v ústave, vykonávajúcom zdravotnú starostlivosť, sú uvedené v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom z ustanovenia § 6 ods. 9 písm. d) tohto zákona vyplýva, že informovaný súhlas sa v prípade ústavnej starostlivosti nevyžaduje, ak ide o (fyzickú) osobu, ktorá v dôsledku svojej duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie zdravotného stavu tejto osoby. Súd mal za to, že v danom prípade boli splnené zákonné dôvody na to, aby bol umiestnený prevzatý do zdravotníckeho zariadenia bez jeho súhlasu a to vzhľadom na pretrvávajúce chorobné príznaky, podmieňujúce ohrozenie zdravia i života umiestneného a jeho okolia, ako aj vzhľadom na zásadnú nekritickosť voči svojmu ochoreniu, ktoré má z aspektu psychiatrického protispoločenské konsekvencie a preto je v jeho prípade potrebná ústavná liečba. Stav umiestneného nie je dostatočne stabilizovaný a existuje reálna hrozba, že v prípade prepustenia a v dôsledku neliečenia by mohlo dôjsť k vážnemu zhoršeniu jeho zdravotného stavu, resp. k ohrozeniu jeho okolia, pričom v psychotickom stave je jeho správanie nepredvídateľné.

6. Proti uzneseniu č.k. 12Pu/3/2018-4 (ktorým umiestnenému bol v konaní ustanovený za procesného opatrovníka V. B., nar. XX.X.XXXX, U. XX, X.) aj proti uzneseniu č.k. 12Pu/3/2018-12 (ktorým súd rozhodol, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné), podal v zákonnej lehote odvolanie umiestnený a to svojím podaním, doručeným okresnému súdu 29.06.2018.

7. V uvedenom podaní namietal závery súdu prvej inštancie, ktorý mu ustanovil sestru V. B. za jeho procesného opatrovníka, a ktorý rozhodol o tom, že prevzatie do ústavu je dôvodné. V obsiahlom odvolaní uvádzal predovšetkým množstvo dôvodov, pre ktoré nemôže byť jeho sestra procesným opatrovníkom. Takto okrem iného dôvodil, že za komunizmu bola agentkou ŠtB a teraz pracuje pre SIS a obchodníkov s ruskými vojenskými raketami, vyše 900 nocí ho mučí mikrovlnnými Hi- Tec vojenskými zbraňami, ktorými ho vyháňa z domu, pričom jej hlavnou úlohou je ukradnúť mu dom a celý majetok a zastaviť ho akýmkoľvek spôsobom, pokiaľ napíše sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva, žalobu na Medzinárodný trestný súd v Haagu proti I. režimu, podnety na Bezpečnostnú radu OSN proti I. a Slovensku ako aj M., Y. a sestre V. B.. Menovaná nemôže byť jeho opatrovníkom tiež preto, lebo na Medzinárodnom trestnom súde jej hrozí doživotné väzenie za lekárske a vojenské zločiny v čase

mieru a proti ľudskosti a v tomto procese hlavným svedkom bude práve umiestnený, opatrovníčkou mu nemôže byť aj z dôvodu, že v meste X. podala na neho niekoľko trestných oznámení a tiež je pod doživotnou ochranou I., M., a G. ako aj ruských obchodníkov s ruskými vojenskými raketami a teda má postavenie nad zákonmi. Umiestnený odmieta akéhokoľvek opatrovníka a pokiaľ mu napriek tomu súd udelí procesného opatrovníka, žiada za opatrovníka X. M. alebo X., riaditeľa NAKY. Je duševne zdravý, súd však podľa grafológie textu zistí, ako je toxikovaný neznámymi injekciami a psychofarmakami. Disponuje kópiami dokumentov, ktoré odovzdal Najvyššiemu súdu SR a prezidentskej kancelárii ako aj Ministerstvu spravodlivosti SR a parlamentu SR o zločinoch, ktoré sa voči jeho osobe vykonávajú od roku 1994 z politických dôvodov, o ktorých už vedia všetky veľvyslanectvá. Odvolateľ žiada o opustenie psychiatrie a odchod domov na slobodu, nakoľko tu ide o neodôvodnené politické uväznenie, žiada, aby kauzu U. ulica v X. prevzal krajský súd, žiada o pomoc Medzinárodný červený kríž v Ženeve a žiada dohľad Najvyššieho súdu nad kauzami. Odmieta uznesenie sp.zn. 12Pu/3/2018-4 a 12Pu/3/2018-12. Okresný súd by o jeho otázke nemal rozhodovať kvôli totálnej dezinformačnej a diskreditačnej činnosti namierenej proti jeho osobe zo strany celých spoločenstiev (polície, SIS, Ministerstva vnútra, Ministerstva zdravotníctva, Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií), žiada o zrušenie uznesení a o jeho prepustenie na slobodu, z dôvodu, že je duševne zdravý ale vystavený osobnej pomste I., V. B. a V. dôstojníka KGB. Jeho umiestnenie v nemocnici bolo nedôvodné, bol obeťou veľmi ťažkého zločinu.

8. Opatrovníčka umiestneného sa k odvolaniu nevyjadrila.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 7 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CMP, § 362 ods. 1 , postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal obe napadnuté uznesenia, ako aj konanie im predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 a dospel k záveru, že proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie č.k. 12Pu/3/2018-4 zo dňa 25.6.2018 zákon odvolanie nepripúšťa (§ 357 C.s.p.) a proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie č.k. 12Pu/3/2018-12 zo dňa 25.6.2018, je síce tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 v spojení s § 59 ods. 1 , avšak napadnuté rozhodnutie je vecne správne a treba ho potvrdiť. 10. V prípade uznesenia č.k. 12Pu/3/2018-4, ktorým umiestnenému bol v konaní ustanovený procesný opatrovník, odvolací súd konštatuje, že treba vychádzať z ustanovenia § 357 obsahujúceho taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie. Civilným sporovým poriadkom síce nie je uzavretý taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie, keďže je možné ho rozšíriť aj na výpočet uznesení obsiahnutých v osobitných zákonoch ak tento osobitný zákon odvolanie pripúšťa. V tomto prípade však proti uzneseniu o ustanovení procesného opatrovníka umiestnenému, vydaného podľa § 256 v spojení s § 68 a nasl. CSP, odvolanie nepripúšťa ani Civilný mimosporový poriadok ako osobitný zákon.

11. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. Vzhľadom na to, že v danom prípade odvolanie umiestneného smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, nemohol odvolací súd rozhodnutie napadnuté odvolaním preskúmať a meritórne o ňom rozhodnúť, ale musel o ňom rozhodnúť v súlade s ustanovením § 386 písm. a) spôsobom uvedeným vo výroku I. tohto uznesenia.

13. Pokiaľ ide o druhé, odvolaním napadnuté uznesenie a to č.k. 12Pu/3/2018-12, toto je rozhodnutím meritórnym, proti ktorému odvolanie prípustné je ( § 59 ods. 1 . Odvolací súd po preskúmaní celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a poukazuje na správnosť jeho dôvodov a iba na doplnenie a zdôraznenie jeho správnosti uvádza:

14. V preskúmavanej veci bolo konanie na súde prvej inštancie začaté na základe osobne podaného oznámenia psychiatrického oddelenia NsP Sv. Lukáša Galanta, z ktorého vyplynulo, že dňa 22.6.2018 o 2:37 hod. bol pacient privezený RZP na centrálny príjem za asistencie príslušníkov PZ, ktorý nepodpísal informovaný súhlas s hospitalizáciou, pričom ide o pacienta dvakrát hospitalizovaného v UNB PK

Mickiewiczova ul., ktorý nespolupracuje v ambulantnej sfére, neužíva predpísané lieky, v domácom prostredí trpí bludmi a je agresívny a z pohľadu ošetrujúceho lekára a primára psychiatrického oddelenia tejto nemocnice pacient potrebuje psychiatrické ústavné liečenie. Po doručení tohto oznámenia súd prvej inštancie postupoval v zmysle ust. §252 a nasl. CMP, uznesením zo dňa 25.06.2018 začal konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia menovaného v zdravotníckom zariadení, zároveň umiestnenému ustanovil procesného opatrovníka na ochranu jeho záujmov v tomto konaní, následne osobne vykonal jeho výsluch v zdravotníckom zariadení a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach, vrátane práv podľa § 257, § 258 § 259 CMP, vykonal tiež výsluch ošetrujúceho lekára a primára psychiatrického oddelenia a ešte v ten istý deň sudca v predmetnej veci rozhodol napadnutým uznesením, že prevzatie menovaného bolo prípustné.

15. Podľa § 253 ods. 1 CMP, zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. 16. Podľa § 258 ods. 1 a 2 CMP, umiestneného súd poučí o jeho procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu. Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný stav umiestneného. 17. Podľa § 260 ods. 1, 2, 3 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy. 18. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného. 19. Podľa § 262 ods. 1, 2, 3 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody. 20. Podľa § 263 CMP, zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné. 21. Podľa § 264 zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné. 22. Podľa § 265 po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd vyslovil, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, pokračuje súd v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení. 23. Podľa § 6 ods. 4 Zákona o zdravotnej starostlivosti je informovaný súhlas preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona, resp. ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia. 24. Podľa § 6 ods. 9 pís. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti sa informovaný súhlas nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. 25. Podľa § 9 ods. 4 Zákon o zdravotnej starostlivosti, pokiaľ ide o ústavnú starostlivosť osoby, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu (§ 6 ods. 9 písm. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti), poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia. 26. Právo na osobnú slobodu je zaručené prostredníctvom Čl. 5 Dohovoru, Čl. 8 Listiny základných ľudských práv a slobôd a čl. 17 Ústavy SR. Procesné záruky zákonnosti zadržania fyzickej osoby na základe § 6 ods. 9 písm. d/ obsahuje Civilný mimosporový poriadok v § 252 a nasl. tak, aby v odôvodnených prípadoch mohol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na prejavenú vôľu pacienta, avšak po splnení presne stanovených podmienok. Prostriedkom pre poskytnutie zdravotnej starostlivosti je tu totiž zadržanie osoby, ktoré predstavuje nútené obmedzenie osobnej slobody, čím poskytovateľ zasahuje minimálne do dvoch ústavných práv

a to práva na osobnú slobodu a práva na súkromie/ochranu integrity. Je pochopiteľné, že takéto obmedzenie si vyžaduje zákonnú reguláciu z pohľadu hmotného práva, ako aj definovaním procesných záruk zákonnosti tohoto postupu. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon a tým je Civilný mimosporový poriadok, ktorý v § 252 až § 271 upravuje osobitné konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení súdom (tzv. detenčné konanie). Detenčné konanie pozostáva z dvoch štádií, z ktorých prvým je posudzovanie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti a druhým štádiom je posudzovanie držania osoby v ústave už umiestnenej. 27. V prejednávanej veci odvolací súd preskúmaval správnosť postupu a rozhodnutia súdu v prvom štádiu detenčného konania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v zmysle zákona a vo veci aj správne rozhodol. Súd prvej inštancie začal vo veci konať bezodkladne po doručení oznámenia zdravotníckeho zariadenia o prevzatí pacienta do ústavu, ihneď vydal uznesenie o začatí konania a zároveň mu ustanovil procesného opatrovníka na ochranu záujmov umiestneného a to blízku osobu z rodinného prostredia, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, a u ktorej je predpoklad, že bude konať v súlade so záujmami zastúpeného, pričom zároveň s ustanovením do funkcie súhlasí. Súd umiestneného riadne poučil o jeho procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu, prípadne dôverníka, ktorý nebude jeho zástupcom, ktoré právo menovaný nevyužil. Povinnosťou súdu bolo rozhodnúť v 5-dňovej lehote v zmysle § 262 ods. 2 CMP, pričom je zrejmé, že vzhľadom na krátkosť času nie je možné v takýchto veciach vykonávať obšírne dokazovanie, ale súd sa obmedzí na vykonanie nevyhnutných dôkazov a oboznámenie so zdravotnou dokumentáciou umiestneného, vypočutie umiestneného a ošetrujúceho lekára. V predmetnej veci súd prvej inštancie bezodkladne vypočul v nemocnici umiestneného, ošetrujúceho lekára aj primára psychiatrického oddelenia, ktorí opísali priebeh preberania do ústavu, zdravotný stav a správanie sa umiestneného, pričom podľa ich vyjadrenia je umiestnenie menovaného v ústave aj bez jeho súhlasu nevyhnutné, pretože trpí psychiatrickou diagnózou, náležite sa nelieči, pričom nie je vylúčené, že môže byť nebezpečný pre svoje okolie i pre seba, nakoľko môže konať pod vplyvom bludov. Z výsluchu umiestneného potom vyplýva, že s hospitalizáciou nesúhlasí, pretože sa necíti byť psychiatrickým pacientom, považuje sa za obeť prenasledovania tajnou službou s cieľom pripraviť ho o majetok. Z výpovede menovaného je zrejmý zhoršený psychický stav, v ktorom dominujú bludy a prítomnosť bludov napokon potvrdzuje aj obsah podaného odvolania. 28. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v intenciách Civilného mimosporového poriadku a vecne správne rozhodol, keď skonštatoval, že k prevzatiu PharmDr. U. B. do ústavu zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov, s čím sa odvolací súd plne stotožnil, keďže výsledky vykonaného dokazovania potvrdili, že podmienky pre umiestnenie menovaného boli splnené a k jeho prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 12Pu/3/2018-12 ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil. 29. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .