Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-346-2017.pdf
PDF · 122.03 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/346/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec v spore žalobcu V. S., D.. XX.XX.XXXX, H. N. U., F.N. L., štátna občianka SR, v zast. JUDr. Vladimír Sidor, advokát so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, IČO: 42 256 593 proti žalovanému Profi Credit Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava 26, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, v zast. JUDr. Andrea Cviková, advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, v konaní o zaplatenie 430,38 Eur s prísl., takto
rozhodol:
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 430,38 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 26.10.2016 až do zaplatenia a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 Eur a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyňa m á nárok voči žalovanému na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením prvostupňového súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd dňa 22.02.2018 sa žalobkyňa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 430,38 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 26.10.2016 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa ako dlžník a spotrebiteľ uzavrela so žalovaným ako veriteľom a dodávateľom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500101324“ („Zmluva č. 1“) a Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 85001330 („Zmluva č. 2“). Predmetom zmlúv bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru. Obe predmetné zmluvy sú totožné s nasledujúcou špecifikáciou: poskytnutá čiastka 1 500 Eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, mesačná splátka vrátane úrokov 47,43 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2 142,06 Eur, RPNM za úver 26,01 %, ročná úroková sadzba úveru 18,08 %. Žalovaná uviedla, že predmetné zmluvy nie sú v súlade ochranou spotrebiteľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi. Výška RPMN v predmetných zmluvách je uvedená nejasným, nezrozumiteľným spôsobom. V zmluva je uvedená RPMN zmätočným spôsobom, nakoľko je v bode 5 Údaje o požadovanom revolvingovom úvere zmluvy uvedená iná RPMN ako v bode 6 Údaje o schválenom revolvingovom údaje. Uvedené rozdielne výšky RPMN boli pre žalobkyňu ako spotrebiteľku nejasné a zmätočné, keďže definitívne, takto sa nemohla kvalifikovane rozhodnúť či do zmluvného vzťahu vstúpi alebo nie. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/685/2014 zo dňa 23.04.2015, ktorý potvrdil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ak je v zmluve výška RPMN uvedená nezrozumiteľným a nejasným spôsobom. Vzhľadom na uvedené sa zmluva v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 v spojení s § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročnú a bez poplatkovú. Výška RPMN uvedená v predmetnej zmluve je preto nesprávna. Schválená RPMN vo výške 26,01 % schválená v predmetnej zmluve v bode 6 nezodpovedá skutočnej RPMN vzhľadom na výšku poskytnutého úveru, počet a výšku splátok. Žalovaný vykonal započítanie sumy poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150 Eur, ktorú odpočítal z
dohodnutej výšky úveru a v skutočnosti žalobkyni poskytol len sumu 1 350 Eur. Celkoví výška úveru tak predstavovala len sumu 1 350 Eur z dôvodu započítania poplatku za poskytnutie úveru. Vzhľadom na uvedené malo byť pri výpočte RPMN sa vychádza zo sumy 1 350 Eur, pričom žalovaný pri výpočte RPMN vychádzal zo sumy 1 500 Eur a preto RPMN uvedená v zmluve je zjavne nesprávna. Výsledná RPMN je tak vo výške 36,34 % a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť úver + úrok za celú dobu čerpania úveru = 1 992,06 Eur a nie 2 142,06 Eur ako je uvedené v oznámení veriteľa os chválení úveru dlžníkovi zo dňa 29.01.2015. Takto žalovaný neposkytol schválenú a zmluvne dohodnutú výšku úveru vo výške 1 500 Eur, ktorú krátil o sumu 150 Eur. V rozložených mesačných splátkach žalobkyňa opakovane zaplatila poplatok za poskytnutie úveru, t.j. 42 splátok x 47,43 Eur = 1 992,06 Eur, čo preukázateľne vyplýva z oznámenia veriteľa zo dňa 29.01.2015, kde sa uvádza, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť + poplatok za poskytnutie úveru predstavuje sumu 2 142,06 Eur. Poskytnutá suma úveru bola úročená. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radilingerová proti Finway, a.s., kde predmetom otázky súdneho dvora bolo započítanie poplatku za poskytnutie úveru do výšky úveru na účely výpočtu RPMN kedy peniaze reálne spotrebiteľovi poskytnuté neboli ale veriteľ ich zahrnul do istiny úveru. Súdny dvor uviedol, že do celkovej výšky úveru v zmysle čl. 3 písm. l a čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48 nemožno zahnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Preto čl. 3 písm. l a č.l. 10 ods. 2 Smernice 2008/48 ako aj bod prílohy I. tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverov a ktorý nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6S/21/2013 súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je poplatok za poskytnutie pôžičky, pretože uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi služby spotrebiteľského úveru treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru. Ak žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul len poplatky za poskytnutie pôžičky, ide o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe - poskytnutie úveru, pričom takéto konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje. Poskytovanie úveru za stavu, že si z neho pred jeho poskytovaním dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť je v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa pritom započítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/201. Sumu, ktorú si žalovaný veriteľ započítal v okamihu poskytnutia úveru s odôvodnením, že ide o poplatok za uzavretie úveru súd prvého stupňa správne odpočítal od výšky úveru. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd len doplnil, že aj tento poplatok je neprijateľný z dôvodu jeho neurčitosti. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalovaný bližšie nešpecifikoval aké skutočnosti plnenia dostáva spotrebiteľ, za ktorého má zaplatiť poplatok. Odplata pri spotrebiteľských úveroch a pôžičkách nesmie prevyšovať najvyššiu prípustnú mieru odplaty určenú Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. Najvyššia prípustná miera odplaty je stanovená ako dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov bánk ako voči zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za kalendárny štvrťrok predchádzajúci uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Žalobkyňa poukázala na to, že okrem úmyslu veriteľa úročiť poplatok za poskytnutie úveru je zrejmé, že vypočítaná skutočná RPMN vo výške 36,34 % ako odplata pri spotrebiteľských úveroch a pôžičkách prevyšuje najvyššie prípustnú mieru odplaty určenú nariadením vlády, ktorá v čase podpisu zmluvy predstavovala 30,32 %. Vzhľadom na uvedené je úver v zmysle § 11 ods. 1 v spojení s § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa tiež namietala neuvedenie spôsobu započítania splátok úveru na istiny, úroky a poplatky ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa namietala absenciu adresy veriteľa na podanie reklamácii a sťažností v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. Uvedené činí v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve tak isto nie je dojednaná končená splatnosť úveru, ktorá musí byť určená pevným dátumom aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal dostatočné informácie na kvalifikované rozhodnutie. V tejto v súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.07.2015 sp. zn. 17Co/2/2015, Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.02.2016 sp. zn. 16Co/267/2015 a rozhodnutie Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 11.04.2014, sp. zn. 20C/136/2013. Absencia termínu konečnej splatnosti tak spôsobuje, že úver zo zmluvy je podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa riešila so žalovaným nároky mimosúdnou cestou. Žalovaný bol pred sporovými výzvami zo dňa 13.05.2016
upozornený na nedostatky a zrejmé rozpory zmluvy so zákonom. Žalobkyňa ku dňu spísania žaloby uhradila na obe zmluvy čiastku vo výške 1 565,19 Eur, čo vzhľadom na poskytnutú čiastku úveru 1 350 Eur preplatok na jednej zmluve predstavuje čiastku 215,19 Eur, t.j. 430,38 Eur na oboch zmluvách, čo zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne. Žalobkyňa zároveň požadovala vrátiť preplatok späť z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného spolu so zákonným úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 430,38 Eur od 26.10.2016, čo súviselo s tým, že žalobkyňa svojou pred sporovou výzvou zo dňa 13.05.2016 upozornila na nedostatky a zrejmé rozpory zmluvy so zákonom, pričom žalovaný svojou odpoveďou zo dňa 26.10.2016 vyjadril negatívny postoj k doriešeniu danej veci. Uvedený dátum je tak dňom, keď žalovaný už vedel, že sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, mal dostatok času bezdôvodné obohatenie vydať až do zaplatenia. Žalobkyňa žiadala zároveň aj zaplatenie v prípade procesného úspechu primeraného finančného zadosťučinenia s poukazom na § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Hmotnoprávnym predpokladom na priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspech spotrebiteľa vo veci samej, pričom nie je nevyhnutné aby spotrebiteľ utrpel akúkoľvek ujmu, ale postačí ak správanie veriteľa bolo spôsobilé ujmu spotrebiteľovi privodiť. Žalobkyňa v rámci prostriedkov procesného útoku predložila súdu písomné dôkazné prostriedky: Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500101330, Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500101324, Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500101330, vyjadrenie žalovaného k zmluve č. 8500101330 zo dňa 26.10.2016, vyjadrenie žalovaného k zmluve č. 8500101324, Predsporová výzva zo dňa 13.05.2016 2x, výpis z účtu žalobkyne vedeného v Tatra banke, a.s. č. 2617173613, detaily pohybu účtu zo dňa 03.11.2017, výpis z účtu žalobkyne č. 2617173613 (na č.l. 21-52), výpis z obchodného registra žalovaného.
2. Súd vo veci vydal dňa 18.01.2018 platobný rozkaz.
3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Žalovaný namietal, že vzhľadom na ustanovenie čl. 2 ods. 2.1 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere v nadväznosti na č.l. 3 ods. 3.1 a č.l. 3 ods. 1 zmluvných dojednaní, z ktorých vyplýva, že predpokladaná RPMN v bode 5 a hodnota RPMN v bode 6 znamená RPMN je možné určiť až po jeho schválení Tento spôsob stanovenia RPMN a predpokladanej RPMN nebol nikdy posúdený ako protiprávny v rámci kontrolných činností. Údaj o RPMN nie je zmluvná podmienka a nedá sa dohodnúť. Žalovaný poukázal na ustanovenie Smernice EP a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice 87/102/ EHS. Z jej ustanovení vyplýva, že zmluva o úvere má obsahovať údaje o RPMN vypočítaný v čase jej uzavretia. Keďže únijné právo jednoznačne určuje okamih kedy a ako sa má určiť hodnota RPMN, t.j. v čase uzavretia zmluvy, preto záver žalobcu o tom, že by sa údaj RPMN ako údaj uvádzaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere mal dohodnúť odporuje únijnému právu a ide o poručenie č.l. 22 ods. 1 smernice. Rozdiel medzi predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení, čo je určené v bode 6 presne. Pri podaní žiadosti o úvere údaje o dátume vyplatenia úveru známy nie je, ten sa stane známy až pri schválení úveru. Z toho dôvodu sa môže údaj o RPMN odchyľovať. Žalovaný poukázal na rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 8C/38/2016-92 zo dňa 15.12.2017. Poskytnutie úveru predstavuje z hľadiska splnenia záväzku veriteľa poskytnúť úveru. Pojem poskytnutia úveru nie je synonymom vyplatenia úverových peňažných prostriedkov. Poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy rozumie teda aj započítanie. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. Obdo V 47/2001 (ZSP 8/2004), podľa ktorého plnenie úverového vzťahu môže mať aj formu plnenia záväzkov dlžníka priamo jeho veriteľovi v hotovosti alebo na jeho účet v peňažnom ústave. Poskytnutím úveru sa teda rozumie úkon, ktorým sa splní záväzok poskytovateľa úveru uvoľniť peňažné prostriedky spôsobom a vo forme, ktorá je medzi stranami dohodnutá. V danom prípade sa zmluvné strany dohodli na započítaní poplatku za poskytnutie úveru v určenej výške, pričom táto okolnosť vyplýva z bodu 10 zmluvných dojednaní ako aj zo samotnej zmluvy o revolvingovom úvere vody 5 a 6. Poplatok za uzatvorenie zmluvy je súčasťou celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Uvedené vyplýva aj z výsledkov činnosti NBS ako orgánu dohľadu nad finančným trhom. Žalobkyňa v tom, že RPMN sa počíta aj zo sumy poplatku za poskytnutie úveru, bola o tom písomne informovaná. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru, tieto sú uvedené v zmluvných dojednaniach v zmysle čl. 14, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a tvoria prílohovú súčasť zmluvy o RÚ a v zmysle čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní v deň splatnosti poslednej splátky je dňom konečnej splatnosti úveru. Z čl. 9 ods. 9.1 zmluvných dojednaní vyplýva, že zmluva o RÚ je uzavretá na dobu neurčitú. V deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi. V tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/111/2014-166, podľa ktorých v zmysle čl. 7 zmluvných dojednaní predstavuje oznámenie veriteľa neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Termín konečnej splatnosti nie je požiadavkou uvedenie presného dátumu, pretože v takom prípade by zákonodarca by použil spojenie dátum, tak ako to napríklad uvádza pri náležitostiach týkajúce sa spotrebiteľa dátum narodenia v § 10 ods. 2 písm. b), dátum čerpania ods. 2 písm. c) údaje zo zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho dátume. Žalovaný zároveň poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, kde samotný súdny dvor uvádza, že ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 850010324 a Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500101330 obsahujú určenie termínu konečnej splatnosti viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok a spôsobom vyplývajúcim z čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Preto prípadný záver súdu spájajúci bezúročnosť úveru s neuvedením termínu konečnej splatnosti odporuje Smernici 2008/48/ES, pričom Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15 konštatoval, že čl. 23 Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej úprave stanovuje, že v prípade ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Ani neuvedenie termínu končenej splatnosti by nemohlo viesť k záveru bezúročnosti úveru pretože nie je v zmysle uvedené spôsobilé spochybniť možnosť, aby dlžník posúdil rozsahu svojho záväzku v zmysle zmluvy. Závery rozhodnutia Súdneho dvoru EÚ potvrdzuje zmena úpravy zákona č. 129/2010 Z. z., kde bol vypustený pojem termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
4. Súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu a zistil nasledovné čiastkové skutkové zistenia. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vložka č. 22160/B súd zistil, že žalovaný je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu a poskytovanie spotrebiteľských úverov. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 850010330 a č. 8500101324 súd zistil, že žalobkyňa podľa bodu 5 údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR s poznámkou „vyplňte“ žiadal ako dlžník spoločnosť žalovaného ako veriteľa o poskytnutie čiastky úveru 1 500 Eur so splatnosťou úveru 42 počet splátok, 26. deň v mesiaci. Mesačná splátka vrátane úrokov mala byť vo výške 47,43 Eur. Dlžník sa zaväzoval zaplatiť 2 142,06 Eur pri predpokladanej RPMN za úver 26,17 Eur. Ročná úroková sadzba úveru 18,08 % pri priemernej RPMN za úver 36,30 %. Poskytnutá čiastka revolvingu mala byť 1 500 Eur. Celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť je vo výške 2 142,06 Eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu je v sume 26,17 %. Ročná úroková sadzba revolvingu mala byť 18,08 %. Z údaji o schválenom revolvingovom úvere v EUR bod 6 s poznámkou „nevypĺňajte“ mala byť poskytnutá čiastka úveru 1 500 Eur, splatnosť úveru, počet splátok 42. Mesačná splátka vrátane úrokov 47,43 Eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť úver + úroky za celú dobu čerpania úveru 2 142,06 Eur. RPMN za úver 26,01 %. Ročná úroková sadzba úveru 18,08 %. Priemerná RPMN za úver je vo výške 26,30 %. Poskytnutá čiastka revolvingu 1 500 Eur. Celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť, t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu 2 142,06 Eur. Predpokladá RPMN po poskytnutí revolvingu v percentách 26,01 %. Ročná úroková sadzba revolvingu 18,08 %. Ročná úroková sadzba úrokov z omeškania v percentách 5,5 %. Poplatok za poskytnutie úveru bol uvedený vo výške 150 Eur. Žalobkyňa podpísala zmluvu dňa 27.01.2015 v Lučenci.. Žalovaný podpísal zmluvu dňa 29.01.2015 v Bratislave. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 850010330 vyplývajú údaje zo strany žalovaného o schválenom úvere pre žalobkyňu, kde schválená výška úveru predstavuje 1 500 Eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 47,43 Eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru 02.03.2015, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 02.08.2018, periodicita splácania úveru mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania 22, celková výška úveru 1 500 Eur, RPMN úveru 26,01 %, priemerná hodnota RPMN 36,30 %, schválená výška revolvingu 1 500 Eur, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu 1 500 Eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 47,43 Eur, ročná úroková sadzba úveru 18,08 %. Celková čiastka, ktorú musí dlžní zaplatiť pri každom revolvingu 2 142,06 Eur, ročná úroková sadzba revolvingu 18,08 %, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy 29.01.2015. Z výpisov z účtu žalobkyne v spojení so skutkovými tvrdeniami žalobkyne (ktoré neboli spochybnené žalovaným) súd zistil, že žalobkyňa uhradila na každú jednotlivú zmluvu 1 565,19 Eur. Z výsluchu žalobkyne súd
zistil, že bod 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 850010330 a č. 8500101324 vypĺňala pani H.Č.. Svedkyňa Vlasta H. uviedla, že bod 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 850010330 a č. 8500101324 vyplnila ona. Bod 6 nebol vyplňovaný pani H.. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 850010330 a č. 8500101324 nebola doručená žalobkyni v deň keď ich podpisovala, lebo ju schvaľujú následne v Bratislave a až následne sa zasiela žalobkyni. Žalobkyni žalovaný poskytol sumu vo výške dva krát po 1 350 po odpočítaní poplatku Eur (nesporné skutkové tvrdenie žalobcu).
5. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), účinného k 27.01.2015: Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
6. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) účinný k 27.01.2015: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
7. Podľa § 43a ods. 1 OZ: Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
8. Podľa § 43c ods. 1 OZ: Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
9. Podľa § 44 ods. 2 OZ: Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ: Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ: (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
12. Podľa § 457 OZ: Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
13. Podľa § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 853 ods. 1 OZ: Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
15. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka: Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný k 27.01.2015 (ďalej len „ZSU“):
Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa § 2 písm. a), b): Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZSU: Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
19. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa: Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá
20. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žaloba je dôvodná. Z konania vyplynulo, že žalovaný predložil žalobkyni formulárovú Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 850010300 a 8500101324, nakoľko sa jedná o zmluvu vyhotovenú na predtlačenom formulári používanú vo viacerých prípadoch, ktorej si obsah spotrebiteľ nemôže meniť a údaje sa do nej vpisujú žalovaným. Z povahy žalovaného ako podnikateľského subjektu poskytujúceho úvery a žalobkyne ako fyzickej osoby nekonajúcej v rámci predmetu svojho podnikania vyplýva, že uvedené zmluvy pokiaľ by boli uzatvorené platne, bola by spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 a nasl. OZ. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že formulárová žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluva o revolvingovom úvere č. 8500101300 a č. 8500101324 v bode 5 označená slovom „vyplňte“ v nadväznosti na skutočnosť zistenú z výsluchu svedkyne S. H. ako aj vedomosť súdu z viacerých konaní žalovaného mal preukázané že tieto žiadosti/zmluvy boli vyplnené len po bod 5 ku dňu podpisu žiadosti zo strany žalovaného t. j. 27.01.2015 vykonanú v Lučenci. Z tejto zistenej skutočnosti ako aj z podpisu žalovaného zo dňa 29.01.2015 v Bratislave vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že údaje v bode 6 vyplňoval žalobca v Bratislave dňa 29.01.2015. Z uvedeného teda vyplýva, že návrhy na uzavretie zmluvy, ktoré boli vyplnené žalovaným prostredníctvom viazaného finančného agenta S. H. a podpísaný žalobkyňou v porovnaní s prijatím návrhu zo strany žalovaného má rozdielnu hodnotu RPMN, t.j. 29,17 % v porovnaní so 26,01 %. V zmysle § 44 ods. 2 OZ tak ide o prijatie návrhu, ktorý obsahuje zmeny a je odmietnutím návrhu, čím má súd za to, že nedošlo k uzavretiu zmluvy. Súd sa s odkazom na argumentáciu nestotožnil s názorom žalovaného, že bola postačujúci len dohoda o výške úveru a úroky, (keďže v prípade uzavretia zmluvy by sa jednalo o spotrebiteľský úver v súlade s § 1 ods. 2 ZSU) v súlade s § 9 ods. 2 písm. j) ZSU musí v momente jej uzatvorenia obsahovať RPNM. Pokiaľ teda žalovaný zvolil spôsob uzatvárania zmluvy tak, že dodatočne akceptoval návrh žalobkyne avšak so zmenou v hodnote RPNM, došlo k prijatiu návrhu so zmenou, ktorá nebola dodatočne písomne akceptovaná žalobcom a takáto zmluva nebola uzavretá a teda nevznikla. Keďže zmluva nebola uzatvorená a žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky len v skutočnej výške 2 x 1 350 Eur, nakoľko si teda z pôvodne poskytovanej čiastky 1500 Eur sťahoval poplatok 2 x 150 Eur za poskytnutie služby podľa bodu 6 žiadosti/zmluvy, žalovaný mal tak nárok len na vrátanie sumy 2 x 1 350 Eur a to v súlade s § 457 OZ, keď analogicky v súlade s § 853 ods. 1 OZ ako v prípade bezdôvodného obohatenia, keď v prípade účastníkov zmluvy, ktorá nevznikla, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Keďže žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu vyššiu, t.j. 2 x 1565,19 Eur došlo u žalovaného v zmysle § 451 ods. 2 OZ k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu (keďže súd mal za to, že uvedená úverová zmluva nevznikla). Takto bol žalovaný povinný vydať žalobkyni sumu vo výške 430,38 Eur (t.j. 2 x 215,19 Eur) a v uvedenom
rozsahu súd žalobkyni priznal uvedený nárok. Pokiaľ ide o príslušenstvo nároku súd aplikoval § 517 ods. 2 OZ v nadväznosti na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. a priznal úrok z omeškania vo výške 5% (nakoľko sadzba ECB bola k uvedenému dátumu bola 0% + 5% bodov) ročne od 26.10.2016 t. j. dňom ktorým žalovaný písomne odmietol vydať bezdôvodné obohatenie. Súd zároveň žalobkyni priznal nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200,- Eur v súlade s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., pretože žalobkyňa bola v konaní úspešná a teda úspešne uplatnila porušenie povinnosti žalovaného podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZSU uviesť v spotrebiteľskej zmluve a zároveň zmluve o spotrebiteľskom úvere správnu RPNM (čoho následkom bolo neuzatvorenie zmluvy) pričom následne takto získané bezdôvodné obohatenie odmietala žalobkyni vydať. Žalovaný uvedenú praktiku využíval vo viacerých prípadoch, čo je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti, pričom takto uvádzal spotrebiteľa do omylu v otázke správnej výšky RPNM, pričom podľa súdu sa jedná o podstatnú náležitosť spotrebiteľského úveru podľa§ 9 ods. 2 písm. j) ZSU, na základe ktorej si spotrebiteľ vie porovnať výhodnosť alebo nevýhodnosť úveru. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. pre priznanie finančného zadosťučinenie postačuje porušenie zákona a teda nemusí spotrebiteľovi vzniknúť ujma. Pokiaľ ide o výšku primeraného zadosťučinenia súd považoval výšku 100,- Eur na každú sumu ako primeranú a to k možnosti žalovaného obohatiť sa porušením spotrebiteľského práva o 792,06 Eur na každú zo zmlúv (celková suma, kt. mala žalobkyňa podľa jednej Zmluva o revolvingovom úvere získať 2.142,06 - 1.350 sumu kt. poskytol žalobkyni= 792,06), preto súd uvedenému vyhovel.
21. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“): Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 2 CSP: O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Nakoľko bol žalobca v plnom rozsahu úspešný, súd priznal žalobcovi v súlade s § 255 ods. 1 CSP plnú náhradu trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením prvostupňového súdu po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.