Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-125-2018.pdf
PDF · 82.69 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/125/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná a.s., so sídlom Citorínska 21, 811 01 Bratislava 1, IČO : 35 776 005, proti povinnému: S. O., nar. XX.XX.XXXX, so sídlom L. č. 4, XXX XX W. W., G.: XX XXX XXX, o vymoženie sumy 2 703,52 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, exekútorský úrad so sídlom Borovianska cesta 2564/17, 960 01 Zvolen, sp. zn. EX 1057/10, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1242/2010
- 39 zo dňa 28. decembra 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“) zastavil na základe podnetu súdneho exekútora exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a oprávnenému určil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 Eur.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že dňa 08.12.2017 bol doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, v ktorom súdu oznámil, že povinný nedisponuje žiadnym nehnuteľným, hnuteľným ani iným exekvovateľným majetkom. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie v sume 39,83 Eur. Súd prvej inštancie uviedol, že mal preukázanú nemajetnosť povinného, a to na základe lustrácií majetku povinného vykonaných súdom povereným súdnym exekútorom. Z tohto dôvodu zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že pre záver o nevyhnutnosti zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného je potrebné vychádzať z dôsledných lustrácií celého majetku povinného, ktoré má vykonať jednak súdom poverený súdny exekútor a následne i súd. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že dňa 25.10.2017 obdržal od súdneho exekútora sumu vo výške 481,51 Eur a dňa 20.11.2017 sumu vo výške 246,24 Eur na pohľadávku vymáhanú v exekúcii vedenej pod sp. zn. EX 1399/2007. Z týchto dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
5. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako
aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach.
6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku; exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 01.07.2010 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal dňa 07.07.2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vydal dňa 07.07.2010 poverenie č. 5601 056175* na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci sú platobné výmery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. k. PV 601/00058/2010 zo dňa 25.01.2010 a č. k. PV 601/00063/2010 zo dňa 25.01.2010, ktoré podľa vyznačenej doložky nadobudli právoplatnosť dňa 16.03.2010 a vykonateľnosť dňa 01.04.2010. Dňa 08.12.2017 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. K predmetnému podnetu súdny exekútor doložil listinné dôkazy: 1) Odpovedný hárok k žiadosti o poskytnutie súčinnosti podľa § 42 Exekučného poriadku, 2)Výpis z katastra nehnuteľností, 3)Výpis z informačného systému exekučných blokácií, 4)Výpis výsledkov lustrácie v spise sp. zn. EX 1057/10, 5)Výpis z centrálneho registra exekúcií. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie, vychádzajúc z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
12. Pod zastavením exekúcie je potrebné rozumieť procesný úkon (uznesenie) súdu prvej inštancie, ktorý smeruje k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie a je vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu a výnimočne aj pred jeho vydaním. Účinky zastavenia exekúcie spočívajú v tom, že sa prestanú vykonávať úkony na jej uskutočnenie. Nakoľko ide o trvalé upustenie od vykonávania exekúcie je nevyhnutné, aby zo strany súdneho exekútora boli dôsledne skúmané aktuálne majetkové pomery povinného. Tieto následne podliehajú skúmaniu súdom, ktorému je zverená právomoc rozhodnúť o zastavení exekúcie voči povinnému.
13. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku obsahuje taxatívny výpočet dôvodov, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Zastavenie exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku prichádza do úvahy vtedy, ak súdny exekútor náležitým spôsobom zisťoval majetkové pomery povinného a bolo zistené, že majetok, ktorý povinný vlastní, nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zistenia súdneho exekútora o nedostatku majetku povinného musia byť nielen preukázané, ale aj aktuálne.
14. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzal z podnetu súdneho exekútora a z predložených listinných dôkazov. Odvolací súd v nadväznosti na odvolaciu námietku oprávneného, ktorou poukázal na povinnosť dôsledného skúmania majetku povinného nie len zo strany súdneho exekútora, ale aj zo strany súdu, dospel k záveru, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného neúplne preskúmal skutkový stav veci. Z predloženého spisu súdu prvej inštancie (v zmysle zažurnalizovaných výsledkov lustrácií ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného) vyplýva, že povinný je od dňa
vzniku oprávnenia (t. j. dňa 13.06.1997) vedený v živnostenskom registri, pričom jeho činnosť nie je pozastavená. V zmysle výsledku lustrácie v registri Sociálnej poisťovne zažurnalizovanej v predloženom spise súdu prvej inštancie je zrejmé, že povinný bol vedený ako zamestnanec s pravidelným príjmom od 25.06.2017 do 13.11.2017, pričom exekúcia bola zastavená uznesením č. k. 4Er/1242/2010 - 39 zo dňa 28.12.2017.
15. Odvolací súd vykonal opakovane lustráciu povinného v registri Sociálnej poisťovne a zistil, že povinný bol vedený ako zamestnanec s pravidelným príjmom od 25.06.2017 do 13.11.2017 a rovnako aj od 23.02.2018 do 31.03.2018. Je zrejmé, že súd prvej inštancie sa dôsledne nezaoberal skúmaním majetkových a zárobkových pomerov povinného a nebral do úvahy skutočnosť, že v zmysle predloženého výsledku lustrácie v registri Sociálnej poisťovne bol povinný vedený ako zamestnanec s pravidelným príjmom mesiac pred rozhodnutím súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie pre preukázanú nemajetnosť povinného.
16. Odvolací súd uvádza, že samotné zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Pri rozhodovaní o zastavení exekúcie musí súd vychádzať z aktuálnych výsledkov lustrácií majetkových a príjmových pomerov povinného a musí brať do úvahy všetky okolnosti prípadu, pričom mu z nich musí jednoznačne vyplynúť záver o jeho nemajetnosti. Súdu prvej inštancie je síce zverená právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, avšak nemajetnosť povinného musí mať nad všetky pochybnosti preukázanú.
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie oprávneného za dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
18. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný zabezpečiť si aktuálnu správu súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného a následne posúdiť otázku, či sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie, pričom zohľadní všetky relevantné okolnosti, zárobkové pomery povinného, množstvo exekúcií vedených proti povinnému a vyhodnotí vplyv preukázaného príjmu na jeho majetnosť z hľadiska ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, najmä či sa nejedná o ojedinelý príjem nemajúci vplyv na nemajetnosť povinného. Samotná krátkodobá nemožnosť plniť svoj dlh, podľa názoru odvolacieho súdu, dostatočne neodôvodňuje záver o nemajetnosti povinného.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP)