Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/92/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobcu: P. F., nar. XX. P. XXXX, bytom Q., X. F. XXXX/X, proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 19. februára 2018 č. k. 30C/4/2018-11 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500182086 a z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500176959, uzavretých medzi žalobcom a žalovanou. Súčasne rozhodol o poučení žalovanej, že môže podať žalobu proti žalobcovi o plnenie zo zmluvy o úvere č. 8500182086 a zo zmluvy o úvere č. 8500176959. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 33 eur Slovenskej republike na účet súdu. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 337 ods. 1, 3 (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskoršieho právneho predpisu). Vecne zdôvodnil, že vzťah medzi sporovými stranami je vzťahom spotrebiteľským. Medzi stranami došlo k uzavretiu Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8500176959 na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500176959 a Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8500182086 na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500182086. Dohoda o zrážkach zo mzdy je voči platiteľovi mzdy účinná a veriteľ na základe nej nadobúda právo na výplatu zrážok okamihom jej predloženia platiteľovi. Výkon zrážok zo mzdy môže pozastaviť len súd. Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže je založená na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva, konkrétne ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, umožňujúce postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako ovplyvniť. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha žiadnej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Uvedená podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkami dobrej viery a legitímnymi záujmami spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neplatná (§ 53 ods. 1 a 5 O. z.). Žalobca ako zmluvná strana nemá možnosť jednostranne dosiahnuť zrušenie dohody o zrážkach zo mzdy, ani pozastavenie vykonávania zrážok zamestnávateľom. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo (z úradnej povinnosti) súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je preto nevyhnutné poskytnúť ochranu, ak existuje nebezpečenstvo, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa umožní plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, bez súdnej kontroly (por. rozsudok C-106/77 Simmenthal). Spotrebiteľ v čase vzniku právneho vzťahu nemal inú možnosť, ak chcel získať úver, než pristúpiť na vopred formulovanú dohodu o zrážkach zo mzdy (hoci nebola priamo súčasťou zmluvy o úvere). Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že konanie žalovanej, predložením žiadosti zamestnávateľovi žalobcu o výkon zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, osvedčuje skutočnosti tvrdené žalobcom o potrebe neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, z dôvodu hroziacej ujmy na jeho majetkových právach. Nariadenie neodkladného opatrenia nemôže žalovanej, ako právnickej osobe hromadne poskytujúcej nebankové úvery, nevykonávaním zrážok, ohroziť jej ďalšie podnikateľské aktivity, ani vážne zasiahnuť jej majetkovú sféru. Prípadné práva veriteľa nebudú nijako dotknuté, pretože je namieste, aby sa vykonávali spôsobom rešpektujúcim právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalovanej nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky žalobou na príslušnom súde. Je tiež povinnosťou žalovanej oznámiť zamestnávateľovi, aby nepokračoval v zrážkach zo mzdy žalobcu. Z dôvodu, že súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej a žalobcovi neuložil povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP, súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 337 ods. 1 poučil žalovanú, ako stranu, ktorej neodkladným opatrením uložil povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených (§ 337 ods. 3 . Vzhľadom na úspech žalobcu, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovi preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto mu náhradu trov konania súd prvej inštancie nepriznal. O povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 33 eur bolo rozhodnuté podľa § 4 ods. 2 písm. u/ v spojení s § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná navrhujúc jeho zmenu, zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z podstaty predmetného procesného inštitútu vyplýva, že jeho podmienkou je primeranosť zásahu (neodkladným opatrením) do práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Nesmie vyvolať právne účinky, ktoré idú nad rámec nevyhnutnosti. Uvedené kritériá v danom prípade splnené neboli. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol len na základe tvrdení žalobcu o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy nemala byť dojednaná ako individuálny právny úkon. Neodkladné opatrenie však nemožno nariadiť bez osvedčenia základných predpokladov odôvodňujúcich jeho nariadenie. Nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu je taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností v ňom tvrdených, pri ktorom je dôvodný predbežný záver, že tieto skutkové okolnosti sú pravdivé. Z právneho hľadiska je predpokladom úspešnosti návrhu, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežný právny záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Je preto nutné sa zaoberať aj otázkou práv a povinností tvoriacich obsah právneho vzťahu účastníkov. Uvedené zásady rozhodovania napadnutým uznesením rešpektované neboli. Dôvody vedúce k záveru o existencii bezprostrednej ujmy na strane žalobcu sa taktiež neuvádzali. Súd prvej inštancie neodôvodnil prečo je potrebné pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia, v čom sú splnené zákonné podmienky a prečo je potrebné ho nariadiť v rozsahu vyplývajúcom z uznesenia. Dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrel žalobca so žalovanou práve z dôvodu prípadného neplnenia záväzkov zo zmlúv o revolvingovom úvere, k čomu aj reálne došlo, pričom žalobca neuhradil žalovanej ani istinu úverov, na základe uzavretých zmlúv. Súd prvej inštancie vychádzal výlučne z tvrdení žalobcu, bez náležitého bližšieho preskúmania vo vzťahu k uzatvoreným zmluvným vzťahom. Nebolo preukázané v čom uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy vytvára nerovnováhu v právnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, ako ani na základe akej okolnosti dospel súd k záveru o neobjektívnosti výšky pohľadávky veriteľa, ktorá bola oznámená zamestnávateľovi žalobcu. Záver súdu prvej inštancie o neprijateľnosti dojednania dohody o zrážkach zo mzdy nemá oporu v skutočnosti, ktorou je zákonnosť a prípustnosť tohto inštitútu (dohody o zrážkach zo mzdy), a to nielen z pohľadu vnútroštátneho práva, ale i únijného práva. Neprijateľnou podmienkou je ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán. Neprijateľnou podmienkou nie je dohoda, ktorá kopíruje obsah zákonnej úpravy. Uvedené vyplýva aj zo smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej ustanovenia smernice, upravujúce neprijateľné podmienky, sa nepoužijú na podmienky, ktoré odrážajú zákonné ustanovenia členského štátu. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou, keďže ide o spôsob zabezpečenia upravený právnou úpravou (§ 551 O. z., § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Dňa 23. decembra 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým

sa mení a dopĺňa zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 19 ods. 13 bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Zákonodarca tak stanovil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je naďalej prípustný spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie dospel k záveru o opodstatnenosti návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia len na základe skutočností, že žalovaná predložila žiadosť o výkon zrážok platiteľovi mzdy. Takéto tvrdenie odporuje všeobecnej úprave zákonného inštitútu dohôd o zrážkach zo mzdy. Vytvára predpoklad, v ktorom by k posúdeniu nároku ako oprávneného, postačovalo samotné tvrdenie bez preukázania konkrétnych okolností, odôvodňujúcich jeho aplikáciu. Žalovaná sa nestotožnila taktiež so záverom, že ako právnickej osobe podnikajúcej v oblasti poskytovania úverových produktov nariadenie neodkladného opatrenia nemôže spôsobiť značnú finančnú ujmu, ani ohroziť jej podnikateľské aktivity. Súd takýmto tvrdením porušuje zásadu kontradiktórnosti konania. Skutočnosť, že veriteľ má prístup k väčšiemu zdroju finančných prostriedkov, ešte neznamená, že mu takýmto rozhodnutím nebude spôsobená ujma (či už vo forme finančného nároku na vrátenie dohodnutej sumy alebo negatívnym rozhodnutím, ktoré je následne publikované a prístupné aj vo vzťahu k verejnosti). Je preukázateľné a nesporné, že žalobca k dohode pristúpiť nemusel a dohodu mohol odmietnuť (ako to vyplýva z výslovného textu právneho úkonu). Subjektom, ktorému bola spôsobená ujma, je žalovaná, keďže žalobca nepristúpil ani k vráteniu reálne poskytnutých peňažných prostriedkov (istiny) úveru.

3. Žalobca navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

4. Odvolací súd podľa § 34 (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/ , po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 , preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

5. V posudzovanej veci je neodkladné opatrenie faktickým opatrením predstavujúcim úpravu pomerov, obmedzujúcim žalovanú v realizácii zabezpečovacieho prostriedku jej pohľadávky voči žalobcovi. Posúdenie existencie potreby neodkladnej úpravy pomerov záviselo na okolnostiach konkrétneho prípadu.

6. Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje pohľadávku veriteľa tým, že táto pohľadávka sa postupne uspokojuje zrážkami zo mzdy dlžníka, ktoré vykonáva jeho platiteľ mzdy (zamestnávateľ). Po predložení dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi dlžníkovi mzdy je tento platiteľ povinný realizovať zrážky zo mzdy a vyplácať ich veriteľovi až do uspokojenia jeho pohľadávky (ak by tak neurobil, zodpovedá veriteľovi za prípadnú škodu). Okrem zabezpečovacej funkcie má preto dohoda o zrážkach zo mzdy aj uhradzovaciu funkciu.

7. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi, a to Dohodami o zrážkach zo mzdy, žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy, potvrdením platiteľa mzdy (Volkswagen Slovakia a.s.) o predložení Dohody o zrážkach zo mzdy, ako i vyúčtovaním mzdy, preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Platiteľ mzdy žalobcu sa zaviazal vykonávať pravidelné mesačné zrážky zo mzdy dlžníka na účet žalovanej, až do doby písomného oznámenia žalovanej o splatení pohľadávky. Z vyúčtovania mzdy žalobcu za október 2017 vyplývala už konkrétna realizácia zrážok zo mzdy v celkovej výške 123,98 eur.

8. Žalobca tiež osvedčil danosť práva predložením dvoch typových formulárových dohôd o zrážkach zo mzdy, ako i realizáciu týchto zrážok zo mzdy, bez súdnej kontroly zmluvných podmienok, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ktoré súd skúma z úradnej povinnosti ex offo, ako i naplnenie obligatórnych náležitostí dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečujúca pohľadávku žalovanej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500182086 a pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500176959, neobsahuje presnú a určitú (konkrétnu) výšku pohľadávky, ktorá má byť ňou zabezpečená, ale opisuje možné spôsoby jej vzniku (okrem uvádzanej výšky úveru, úrokov, príslušenstvo tvoria i náklady, ktoré preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami, ktoré vyplynú, alebo vzniknú na základe či v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami). Dojednanie vymedzujúce predmet dohody o zrážkach zo mzdy je preto neurčité, osvedčuje

(na účely neodkladného opatrenia) neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky z hľadiska spotrebiteľského práva, a teda i neplatnosť. Neprípustne umožňuje navyšovanie zrážok zo mzdy, čím dochádza k obchádzaniu dojednaní v zmluvách o spotrebiteľskom úvere (jednostranným vymedzením výšky dlžnej pohľadávky).

9. Vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom súkromnoprávnym, pre ktorý je charakteristická rovnosť strán (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Znamená to, že žiadny účastník právneho vzťahu nemôže inému účastníkovi jednostranne uložiť povinnosť alebo zriadiť oprávnenie. Vzťah medzi účastníkmi konania je založený na princípe dôvery spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa. Žalovaná ako osoba podnikajúca na trhu má odbornú prevahu nad žalobcom ako spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje a preto od nej možno očakávať, že sa bude vo vzťahu k nemu správať poctivo.

10. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať faktickú nerovnosť spotrebiteľa vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii (uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy), jeho väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva ako i možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. V rámci spotrebiteľských vzťahov je preto legitímne obmedzenie autonómie vôle zmluvných strán princípom ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa (ktorý koná s dôverou v druhou stranou prezentovaný skutkový stav). Nahradenie zdanlivej (formálnej) rovnováhy faktickou zahŕňa tiež povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnej povinnosti) preskúmať a prihliadať na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-240/98 až C-244/98 Oceáno Grupo Editoriál a Salvat Editores, C-168/05 Mostaza Claro). Vysoká ochrana spotrebiteľa z pohľadu rešpektovania vnútroštátnych európskych štandardov je garantovaná vo vzťahu k spotrebiteľovi nielen v oblasti hmotného práva, ale aj procesného práva, čo znamená zohľadnenie procesného postavenia slabšej strany v konaní. Z tohto dôvodu je súd povinný prihliadať aj na to, aby mu výkon práva dodávateľa nebol neodôvodnene na ujmu.

11. Bola preto osvedčená potreba ochrany práv žalobcu ako spotrebiteľa v prípade už realizujúcich sa dohôd o zrážkach zo mzdy, vykonávaných bez dohody o konkrétnej dlžnej sume pohľadávky a súdneho prieskumu pohľadávky, zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy.

12. Neodkladným opatrením dochádza len k zmrazeniu vyplácania spornej dlžnej sumy, preto sa nejedná o neprimeraný zásah vo vzťahu k žalovanej, v porovnaní s následkami, ktoré by malo ďalšie realizovanie zrážok zo mzdy na základe dohôd o zrážkach zo mzdy žalobcu.

13. Odvolacia námietka žalovanej, že súd prvej inštancie dospel k záveru o opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len na základe tvrdení žalobcu, že dohoda o zrážkach zo mzdy nemohla byť dojednaná ako individuálny právny úkon, nebola dôvodná. Neodkladnosť úpravy pomerov vyplývala z požiadavky vyžadujúcej zásah do vzniknutej situácie, ktorý spĺňal podmienku adekvátnosti. V dôsledku zrealizovania zrážok spornej pohľadávky zo spotrebiteľských zmlúv, mohlo by dôjsť k neoprávnenému zásahu do majetkovej sféry žalobcu, pričom neodkladným opatrením sa len pozastavuje výkon zabezpečovacieho inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy (vyplácanie sporných dlžných súm).

14. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nevychádzal len z tvrdení žalobcu, ale predovšetkým z predložených listinných dôkazov, odôvodňujúcich záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé. Zaoberal sa obsahom právneho vzťahu účastníkov, z ktorého sa vyvodzuje uplatňovaný nárok. Súd prvej inštancie konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy je založená na mimosúdnom výkone zrážok zo mzdy, ktorý umožňuje postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly a ktoré zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako ovplyvniť. Výkon zrážok zo mzdy, jednostranne (žalovanou) stanovenej výšky zabezpečovanej pohľadávky, teda nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti, preto spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, čo je v rozpore s požiadavkou dobrej viery i legitímnymi záujmami spotrebiteľa a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie zdôraznil, že predmetné dohody o zrážkach zo mzdy umožňujú obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok (či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa). Dospel tak k správnemu záveru o potrebe neodkladnej

úpravy pomerov z dôvodu hroziacej ujmy na majetkových právach žalobcu. Neodkladným opatrením nebudú dotknuté práva žalovanej, ktorej nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky žalobou na príslušnom všeobecnom súde, v ktorom konaní k výške dlhu sa budú môcť vyjadriť obidve zmluvné strany (dodávateľ aj spotrebiteľ).

15. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie obsahuje teda skutkovú i právnu argumentáciu a nestotožnenie sa s ňou neznamená absenciu odôvodnenia splnenia zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia (súd prvej inštancie uviedol dôvody vedúce k záveru o existencii hrozby bezprostrednej ujmy na strane žalobcu, ako i vymedzil materiálne podmienky odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia). Na uvedené závery nemá vplyv skutočnosť, či došlo k plnej úhrade istiny úverov (takýto limit Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala).

16. Súd prvej inštancie náležite zdôvodnil, čím uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy vytvára nerovnováhu v právnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa. Vo svojich záveroch uviedol, že práva veriteľa by mali byť vykonávané spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a žalovaná sa môže domáhať pohľadávky žalobou na príslušnom súde. Nerovnováha zmluvných strán vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ je vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, pretože dlžník nemôže ovplyvniť výšku zrážok zo mzdy, umožňujúcich postihovať jeho majetok bez súdnej kontroly (na základe subjektívne stanovenej výšky dlžnej pohľadávky žalovanou) .

17. Poukaz na ustanovenie smernice, podľa ktorej sa ustanovenia smernice upravujúcej neprijateľné podmienky nepoužijú na podmienky, ktoré odrážajú zákonné ustanovenia členského štátu, nebol náležitý.

18. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako dvojstranný právny úkon má taktiež spotrebiteľský charakter a preto napriek prípustnosti aplikácie tohto inštitútu v právnom poriadku, neznamená vylúčenie Dohody o zrážkach zo mzdy z obligatórneho súdneho prieskumu zmluvnej nerovnováhy a neprijateľných zmluvných podmienok.

19. Záver súdu prvej inštancie o primeranosti neodkladného opatrenia, v dôsledku čoho nevykonávanie zrážok nemôže ohroziť podnikateľské aktivity žalovanej, ani vážne zasiahnuť jej majetkovú sféru, vyplýval z charakteru zabezpečovacieho inštitútu (dohody o zrážkach zo mzdy), ktorým sa len obmedzuje výkon práva žalovanej spôsobom, smerujúcim k rešpektovaniu právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa a žalovaná sa môže domáhať svojej pohľadávky žalobou na príslušnom všeobecnom súde. Ďalšou realizáciou zrážok zo mzdy by mohlo dôjsť k neprimeranému zvýhodneniu veriteľa v neprospech spotrebiteľa, keďže dohody o zrážkach zo mzdy umožňujú vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá veriteľovi neprináleží. Neodkladným opatrením sa zamedzí nemožnosti preskúmať dôvodnosť výšky pohľadávky žalovanej a nekalosť zmluvných podmienok, čím je odôvodnené pozastavenie vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

20. Zmluvná sloboda spotrebiteľa, najmä vo vzťahu k obsahovým náležitostiam formulárových zmlúv, je len iluzórna, keďže listiny vo formulárovej podobe pripravuje veriteľ. Argument, že spotrebiteľ je slobodný v tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, nie je namieste vzhľadom na to, že v jednotlivých odboroch podnikania postupujú spravidla zmluvní partneri spotrebiteľov obdobne a preto spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol nepristúpiť na vopred pripravené zmluvné podmienky, odsúdil by sám seba k životu mimo bežnú spoločnosť, bez využívania služieb. Nič také po spotrebiteľovi spravodlivo požadovať nemožno. Od jeho zmluvných partnerov však naopak požadovať možno, aby sa vo svojej činnosti správali voči spotrebiteľovi poctivo (uvedené už odznelo v rozsudku Okresného súdu Chebe sp. zn. 15C/410/2009).

21. K námietke žalovanej o nevrátení reálne poskytnutých peňažných prostriedkov úveru (istiny) je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie vo výroku napadnutého uznesenia poučil žalovanú o možnosti podania žaloby vo veci samej a právnych následkoch s tým spojených (§ 337 ods. 3 . Následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom k tomu, že samotné neodkladné opatrenie postačovalo na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami, rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia konzumuje rozhodnutie vo veci samej. Žalovaná bola preto poučená ako sa efektívne domáhať prípadnej procesnej ochrany a v rámci výroku tohto uznesenia uviedol súd prvej inštancie aj strany a predmet konania vo veci samej.

22. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

23. Potvrdenie rozhodnutia sa vzťahovalo aj na rozhodnutie o náhrade trov konania. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 vznikol mu nárok na náhradu trov konania, ktoré mu však preukázateľne nevznikli a preto mu náhrada trov konania priznaná nebola.

24. Z dôvodu, že žalobca bol úspešný aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

25. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.