Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-360-2017.pdf
PDF · 170.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/360/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovaným: 1/ V. o zaplatenie 1.828,08 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.186,02 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.186,02 eur od 9. 8. 2015 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 50,- eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 15. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 15. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z am i e t a .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 29,76 %, ktorý sú títo žalovaní povinní žalobcovi splniť spoločne a nerozdielne a o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22. 12. 2017 domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 1.828,08 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 9. 8. 2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 30. 1. 2015 uzavrel so žalovanými Zmluvu o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 1.500,- eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 47,43 eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Poukazoval na to, že žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č.1, pričom do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru spolu mu nakoniec zaplatili len sumu 163,98 eur a pretože žalovaní boli v omeškaní s úhradou splátky č. 3 o viac ako 3 mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, z dôvodu omeškania. Podľa žalobcu žalovaná suma vo výške 1.828,08 eur predstavuje nesplatenú sumu úveru a úroku. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na úrok z omeškania, odvolávajúc sa na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30. 1. 2015 a oznámenie o zosplatnení s doručenkou.
4. Žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili.
5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 13. 7. 2018, na ktoré sa žalobca ani jeho právny zástupca napriek riadnemu a včasnému predvolaniu, právnemu zástupcovi žalobcu doručenému dňa 4. 6. 2018 nedostavili. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť svojho právneho zástupcu na pojednávaní s tým, že na žalobe trvá a súhlasí aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. V súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
6. Stanovisko žalovaného v 1. rade na pojednávaní k žalobe bolo také, že zmlúv so žalobcom mal uzavretých viac, prostredníctvom zrážok zo mzdy aj spláca žalobcovi nejaké splátky, avšak nevie na ktorú zmluvu konkrétne. Uviedol, že ak by mal žalobcovi niečo platiť, nedokáže tak urobiť naraz ale len v splátkach vo výške maximálne 50,- eur mesačne, nakoľko dlhov má viac.
7. Pri svojom výsluchu žalovaný v 1. rade tvrdil, že veci okolo uzavretia zmluvy vybavovala jeho priateľka, ktorá ale nie je stranou zmluvy. Nevie už uviesť, aká suma úveru bola konkrétne vyplatená, peniaze na splátky dával priateľke, ktorá ale splátky úveru nesplácala o čom on nevedel. Nevie ani aká suma v splátkach bola zaplatená, vie len, že tlačivo zmluvy podpisovali oni so žalovanou v 2. rade ako prví, a to v Kežmarku. Potvrdil, že chodili mu od žalobcu výzvy, prišlo mu aj oznámenie o zosplatnení úveru. Požiadal o povolenie splácať dlžnú sumu žalobcovi v splátkach po 50,- eur mesačne vzhľadom na jeho príjem a pomery, ktoré podrobne špecifikoval.
8. Stanovisko žalovanej v 2. rade na pojednávaní k žalobe bolo také, že chcela by, aby dlžnú sumu splácal žalovaný v 1. rade v splátkach po 50,- eur mesačne, nakoľko dal jej prísľub že stačí len jej podpis na zmluve a úver bude splácať on, keďže jej žiadne peniaze vyplatené neboli.
9. Pri svojom výsluchu žalovaná v 2. rade uviedla, že nič viac než to, čo uviedol žalovaný v 1. rade k veci uviesť nevie, nakoľko ona len podpísala papiere, čo prebehlo veľmi rýchlo, a nič iné ohľadom úveru viac neriešila, keďže žalovaný v 1. rade a jeho priateľka ju len poprosili aby aj ona išla podpísať ten úver, ktorý by inak nebol poskytnutý s tým, že splácať ho budú oni. Uviedla, že chodili jej od žalobcu výzvy a upomienky, prišlo jej aj oznámenie o zosplatnení úveru. Pripojila sa k žiadosti žalovaného v 1. rade o povolenie splácať dlžnú sumu žalobcovi v splátkach po 50,- eur mesačne vzhľadom na jej príjem a pomery, ktoré podrobne špecifikovala.
10. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, keďže ho považoval za nevyhnutný pre rozhodnutie tohto spotrebiteľského sporu (§ 295 CSP), oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovanými namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, oboznámením sa s obsahom výplatných pások predložených žalovaným v 1. rade a zistil tento skutkový stav:
11. Zo zmluvy predloženej žalobcom, č. zmluvy XXXXXXXXXX označenej ako Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu súd zistil, že v zmluve ako veriteľ je uvedená spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., teda žalobca, ako dlžník žalovaný v 1. rade a ako spoludlžník žalovaná v 2. rade. V bode 5 zmluvy, označenom ako údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v eurách sa uvádza, že dlžník žiada spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok: Informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá) 81,99 eur, poskytnutá čiastka úveru /úverový limit/: 1.500,- eur. Splatnosť úveru /počet splátok/ 42. Mesačná splátka /vrátane úrokov/ 47,43 eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) 2.142,06 eur. Predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov za úver /v %/ 26,17, ročná úroková sadzba úveru /v %/ 18,08. Priemerná RPMN za úver /v %/ 36,30 eur. Poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur. Ako účel čerpania úveru je tam uvedená dovolenka.
12. Pod týmto textom pod bodom 6 sú uvedené údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v eurách, v ktorých sa uvádza: Informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná
splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb) 81,99 eur, poskytnutá čiastka úveru / úverový limit/: 1.500,- eur. Splatnosť úveru /počet splátok/ 42. Mesačná splátka /vrátane úrokov/ 47,43 eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 2.142,06 eur. Ročná percentuálna miera nákladov za úver /v %/ 26,01, ročná úroková sadzba úveru /v %/ 18,08. Priemerná RPMN za úver /v %/ 36,30 eur. Poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur.
13. Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu - zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu bola podpísaná dlžníkom a spoludlžníkom, teda žalovanými v S. dňa 27. 1. 2015 a veriteľom, teda žalobcom v Bratislave dňa 30. 1. 2015.
14. Žalobca tvrdil, že žalovaní záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnili, už pri prvej z dohodnutých 42 mesačných splátok sa dostali do omeškania so splácaním, preto žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, o čom ako dôkaz predložil oznámenie o zosplatnení zo dňa 16. 7. 2015 spolu s doručenkou, s tým, že žalovaní doposiaľ mu uhradili len 163,98 eur a dlžia mu 1.828,08 eur.
15. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalovaným úver nebol poskytovaný na účel výkonu podnikania či povolania, pričom žalovaní pri uzatváraní zmluvy nevystupovali ako podnikatelia. Zo zmluvy, z jej označenia i použitej terminológie typickej pre spotrebiteľské úvery je zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľský úver, preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).
16. Z formy a obsahu zmluvy uzatváranej so žalovanými je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“, typovú zmluvu. Zo žalobcom predloženého vyhotovenia Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu je zrejmé, a je to vyjadrené už aj v samotnom jej označení (žiadosť/zmluva), že v danom prípade k uzavretiu zmluvy nedošlo stretnutím obsahovo zhodných prejavov vôle strán v tom istom mieste a čase, ale najskôr žalovaní v Kežmarku dňa 27. 1. 2015 požiadali o úver a následne dňa 30. 1. 2015 v Bratislave malo dôjsť k jeho schváleniu. Najskôr teda bola dňa 27. 1. 2015 vypísaná žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru v bode 5 tlačiva. Následne dňa 30. 1. 2015 žalobca vyplnil v žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v bode 6 údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere a vyhotovil pre žalovaných písomné Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 30. 1. 2015, v ktorom ako veriteľ oznámil dlžníkom schválenie úveru. Právny vzťah medzi stranami, ktorý mal byť založený predmetnou zmluvou je preto nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu 30. 1. 2015 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
18. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). 19. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
20. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20150101> a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150101>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20150101>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20150101>, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150101> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
21. Podľa § 11 ods. 1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 30. 1. 2015 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150101>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150101>, r) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150101> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20150101>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150101> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
22. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzatváraná žalobcom so žalovanými je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
25. Žalobca predložením písomného vyhotovenia žiadosti/zmluvy zo dňa 30. 1. 2015 preukázal, že poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaným spotrebiteľský úver vo výške 1.500,- eur pri poplatku za poskytnutie úveru 150,- eur, reálne teda poskytnutá bola suma 1.350,- eur. Súd na základe poznatkov z vlastnej rozhodovacej činnosti ako aj zo skutočností vyplývajúcich zo spisu nemá pochybnosti, že poplatok za poskytnutie úveru, ktorý v zmysle článku 2 bod 2.5 tzv. Zmluvných dojednaní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (čl. 4 spisu) splatným bol v deň uzavretia zmluvy bol hradený tak, že jeho výška sa odpočítala od úverovej istiny, čím reálne vyplatená dlžníkom bola suma nie 1.500,- eur ale len 1.350,- eur. Potvrdzuje to aj vyčíslenie žalovaného nároku žalobcom, keďže ten požaduje žalobou na žalovaných zaplatenie sumy 1.828,08 eur čo je rozdiel medzi sumou v zmluve uvedenou ako celková čiastka k zaplateniu (2.142,06 eur) a sumou úhrad žalovaných a poplatku za
poskytnutie úveru. Súčet skutočných úhrad žalovaných vo výške 163,98 eur a poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur rovná sa sume 313,98 eur, pričom po odpočítaní sumy 313,98 eur od celkovej čiastky k zaplateniu (2.142,06 eur - 313,98 eur) výsledkom je práve žalovaná suma 1.828,08 eur. Žalovaní nepopreli, že na úhradu nárokov z tejto zmluvy zaplatili doposiaľ žalobcovi len sumu 2x81,99 eur, spolu teda 163,98 eur tak ako to tvrdil žalobca a ako to vyplýva z prehľadu platieb na čl. 29 spisu. Žalobca tvrdí, že tým, že žalovaní nerealizovali svoju zmluvnú povinnosť v celom rozsahu, neuspokojené ostali nároky špecifikované v žalobe. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky má oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. V danom prípade totiž na rozdiel od žalobcu súd je toho názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovaným poskytnutý je z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročný a bez poplatkov. Preto veriteľovi z úveru vznikol iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške žalovaným reálne poskytnutej sumy, t.j. 1.350,- eur. A keďže z tejto sumy žalovaní uhradili doposiaľ len 163,98 eur a úver žalobca po práve predčasne zosplatnil, ako dôvodnú súd žalobu uznal v rozsahu zaplatenia nevrátenej časti úverovej istiny, t.j. v časti zaplatenia istiny 1.186,02 eur (1.350 eur - 163,98 eur) a úroku z omeškania z nevrátenej úverovej istiny v sadzbe 5,05 % ročne od 9. 8. 2015 do zaplatenia.
26. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu, keď malo dôjsť k uzavretiu zmluvy (30. 1. 2015), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ. O aké náležitosti ide a či ich zmluva obsahuje je pritom potrebné a možné posudzovať výlučne podľa právnej úpravy účinnej v čase jej uzavretia. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
27. V tu súdenom spore strany uzatvárali písomnú formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere tým spôsobom, že najprv žalovaní dňa 27. 1. 2015 podpísali príslušný formulár označený ako „Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu“ vyplnením časti 5 „Údaje o požadovanom úvere“. Žalobca zmluvu podpísal neskôr, dňa 30. 1. 2015 po vyplnení časti 6 tlačiva „Údaje o schválenom úvere“. V oboch týchto častiach sú totožné údaje a to poskytnutá čiastka úveru - 1.500,- eur, splatnosť úveru - 42 splátok, mesačná splátka vrátane úrokov 47,43 eur, mesačná splátka spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá 81,99 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.142,06 eur, RPMN za úver 26,17 %, ročná úroková sadzba úveru 18,08 %, priemerná RPMN za úver 36,30 %, poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur.
28. V bode 7 a 14 Zmluvy sa konštatuje, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu a že zmluvné strany prehlasujú, že so zmluvnými dojednaniami sa oboznámili.
29. V bode 3.1 spomínaných zmluvných dojednaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu žalobcu sú uvedené predpoklady, z ktorých sa vychádzalo pri výpočte RPMN a to z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, výšky poskytnutého úveru a doby splácania.
30. Podľa bodu 13.1 spomínaných zmluvných dojednaní bola stanovená možnosť okamžitej splatnosti úveru v prípade omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky o viac ako 3 mesiace.
31. V bode 4.5 zmluvných dojednaní sa konštatuje, že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je dňom konečnej splatnosti úveru.
32. V zmluvných dojednaniach pod bodom 7 sú vymenované prílohy ako súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a medzi nimi aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi obsahujúce všetky identifikačné údaje schváleného úveru. Splátkový kalendár sa tam však neuvádza. 33. Dňa 30. 1. 2015 žalobca vypracoval oznámenie veriteľa o schválení úveru, ktoré mal zaslať aj žalovaným. V ňom vypísal všetky údaje o schválení úveru podľa zmluvy a navyše v ňom rozčlenil splátku úveru na istinu a úrok, uviedol tiež dátum splatnosti prvej splátky - 3. 3. 2015 a poslednej 3. 8. 2018.
Uvedená je tam aj periodicita splácania - mesačne s dátumom splatnosti v tretí deň v mesiaci. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť bola vyčíslená na sumu 2.142,06 eur. Zo spisu však nevyplýva, že by žalobca toto oznámenie žalovaným aj doručil.
34. Z tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaní nespochybnili vyplýva, že žalovaní žalobcovi zaplatili do dňa vyhlásenia rozsudku len 163,98 eur.
35. Listom zo dňa 16. 7. 2015 žalobca oznámil žalovanému 1. rade zosplatnenie úveru v dôsledku omeškania s úhradou splátok č. 3, 4 a 5 vo výške 245,97 eur. V liste ďalej uviedol, že uplynutím 15 dní od jeho doručenia sa stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Žalovanému v 1. rade bol tento list doručený 22. 7. 2015.
36. Súd už uviedol, že obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona a medzi nimi pod písm. f/ je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a pod písmenom k) termíny splátok. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601>, r) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20140601>, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ).
37. Povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. musia byť uvedené v zmluve, čo znamená, že musia byť výsledkom zmluvného konsenzu oboch jej strán a to odhliadnuc od toho, že zmluva nemusí tvoriť jeden dokument, ale pokiaľ niektoré náležitosti zmluvy boli uvedené iba v tzv. oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré však nebolo podpísané žalovanými a na ktoré písomne nereagovali akceptáciou tohto návrhu (opak žalobca nepreukázal), pričom v samotnej nimi podpísanej zmluve ani nie je odkaz na spomínané oznámenie ako súčasť zmluvy, nie je možné prijať záver, že zákonná požiadavka obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujúca či už splatnosť mesačnej splátky alebo termín konečnej splatnosti úveru bola zachovaná spomínaným oznámením. Písomná forma zmluvy (§ 9 ods. 1 ZoSÚ) vrátane spomínaných povinných zákonných náležitostí musí byť dodržaná aj v procese kontraktácie týchto jednotlivých náležitostí zmluvy. V samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani zmienka o splatnosti mesačnej splátky a o termíne konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ tieto náležitosti žalobca uviedol v ďalšom dokumente, teda v spomínanom oznámení, bolo potrebné, aby žalovaní tento nový návrh žalobcu ohľadom týchto náležitostí písomne akceptovali. Musí byť totiž dodržaný proces uzatvárania zmlúv podľa § 43 a násl. Občianskeho zákonníka.
38. Podľa § 43a ods. 1 prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
39. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. 40. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
41. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
42. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
43. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
44. Ako už súd uviedol, písomná akceptácia žalovaných vo vzťahu k termínu mesačnej splátky a termínu konečnej splatnosti úveru chýba a preto je nutné uzavrieť, že nedošlo k písomnej dohode strán o týchto náležitostiach zmluvy.
45. Súd zdôrazňuje, že vychádzajúc z formulácie „termín konečnej splatnosti úveru“ je nepochybné, že tento termín musí byť určený dátumovo (minimálne mesiacom a rokom, pokiaľ by bola jasne v zmluve uvedená splatnosť mesačnej splátky). Nemožno termín splatnosti nahrádzať matematickým výpočtom jednotlivých splátok. Napokon je to zrejmé aj zo skutočnosti, že zákonodarca počet splátok stanovil pri ďalšej povinnej náležitosti zmluvy uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k/ a preto nemohol mať na mysli počet splátok aj pri náležitosti predstavujúcej termín konečnej splatnosti úveru. Spotrebiteľ totiž musí mať jasno už pri uzatvorení zmluvy akú dlhú dobu a do kedy má úver splácať, pretože práve to je účelom citovaného zákonného ustanovenia. Spotrebiteľ teda má byť jasne a zrozumiteľne informovaný o konkrétnom termíne, dátume konečnej splatnosti, ktorý musí byť v zmluve výslovne uvedený bez ohľadu na to, že je možné ho vyvodiť z počtu splátok. Ak by za postačujúcu bola považovaná možnosť jednoduchého výpočtu termínu konečnej splatnosti, v takom prípade by v zmluve vždy stačilo uviesť náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona, t.j. výšku, počet a termíny splátok a zákonodarca by do zákona vôbec nemusel zakomponovať ust. § 9 ods. 2 písm. f), nakoľko toto by potom úplne stratilo zmysel, lebo z výšky, počtu a termínov splatnosti splátok by sa termín konečnej splatnosti dal vypočítať vždy. Zákon o spotrebiteľských úveroch ale napriek tomu osobitne, jasne a jednoznačne hovorí o jednej z náležitostí zmluvy - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Teda musí to byť konkrétny termín. Takýto údaj ale v zmluve absentuje, navyše keďže chýba aj údaj o splatnosti jednotlivých splátok a termíne prvej splátky, aj jeho odvodený výpočet je nemožný. Poskytnutý úver súd preto posudzoval ako úver poskytnutý bez úroku a bez poplatku.
46. Súd zastáva názor, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí síce byť obsiahnutá v jednom dokumente, ale ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 v zmluve musí byť jasný odkaz na konkrétny dokument (čo tu nebolo), ktorý by navyše musel byť odovzdaný žalovanému ako spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, čo v prípade spomínaného oznámenia veriteľa nepochybne nebolo a ani nemohlo byť (z časového hľadiska) naplnené.
47. Vyššie uvedené závery teda znamenajú, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.
48. Pre úplnosť treba uviesť, že súdu z jeho činnosti (napr. z odvolania žalobcu proti rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 10Csp/332/2017 kde rovnako bol obdobný úver žalobcu z dôvodov totožných s touto vecou vyhodnotený ako bezúročný a bezpoplatkový) je známa argumentácia žalobcu snažiaca sa vyššie uvedené závery súdu spochybniť tým, že zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako Žiadosť/Zmluva ale aj zmluvnými dojednaniami, ktoré predstavujú neoddeliteľnú súčasť zmluvy, ako aj prílohami tvoriacimi súčasť zmluvných dojednaní (v zmysle článku 7 ods. 7.1 písm. g) medzi uvedené prílohy patrí aj Oznámenie veriteľa o schválení úveru). Podľa tejto argumentácie žalobcu požiadavka zákona je preto naplnená, lebo deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/111/2014-166, ktorý ohľadne významu oznámenia veriteľa ako súčasti zmluvy uviedol, že v zmysle čl. 7 zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy, podľa vôle zmluvných strán teda toto oznámenie tvorí súčasť zmluvy a vychádzajúc z počtu splátok a ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky. Žalobca ďalej vo vzťahu k predmetnému oznámeniu veriteľa o schválení úveru argumentoval tým, že skutočnosť, že toto oznámenie nebolo osobitne podpísané je bez právneho významu, lebo listina o právnom úkone môže pozostávať aj z niekoľkých strán pričom nemusia byť samostatne podpisované jednotlivé strany tvoriace listinu, ale stačí ak je podpísaná listina ako celok.
49. S vyššie uvedenou argumentáciou sa súd nestotožňuje. Účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako
profesionála pri poskytovaní úverových služieb. Je potom úplne zrejmé, že nemôže obstáť argumentácia žalobcu, ktorá obhajobu dodržania zákonom predpísaných náležitostí zmluvy stavia v podstate na tvrdení, že všetko je v poriadku, lebo zmluva podpísaná žalovanými v jej predtlačenom texte konštatuje, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Zmluvné dojednania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (tie nie sú podpísané žalovanými napriek tomu, že miesto pre ich podpis je na nich výslovne vyznačené) a že tie v článku 7 bod 7.1 písm. g) za prílohu zmluvy vyhlasujú Oznámenie veriteľa o schválení dlžníkovi.
50. Požiadavke jasnosti, zrozumiteľnosti a transparentnosti informovania spotrebiteľa o náležitostiach úveru, ktoré musí poznať už v čase keď sa pre úver rozhoduje a podpisuje zmluvu, v žiadnom prípade nemôže zodpovedať postup, keď veriteľ (tu žalobca) od spotrebiteľa de facto chce, aby sa k zákonom predpísanej náležitosti zmluvy dopátral tak, že cez predformulovaný odkaz v Žiadosti/Zmluve sa dostane k predformulovaným zmluvným dojednaniam s ďalším predformulovaným odkazom na Oznámenie veriteľa o schválení úveru, ktoré sa takto vyhlasuje za súčasť zmluvy, hoci ide o listinu vyhotovenú až niekoľko dní po jej podpise dlžníkom, ktorý tak jej obsah nielenže nemôže ovplyvniť, ale v čase podpisu žiadosti/zmluvy ani poznať. 51. K poukazu na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktoré má podporovať argumentáciu žalobcu súd uvádza, že výsledkom aktuálneho odvolacieho prieskumu uvedenej argumentácie žalobcu je jej jednoznačné odmietnutie. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 22. 11. 2017 sp. zn. 1Co/34/2017 najmä na body 22, 26 a 27 jeho odôvodnenia kde sa konštatuje, cit.: “Možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že predmetný úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nenaplnenia ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch z dôvodu absencie údaju o konečnej splatnosti úveru. Nemožno v tomto smere súhlasiť s argumentáciou spočívajúcou v tom, že pokiaľ zmluva obsahuje údaj o splatnosti poslednej splátky ide vlastne o informáciu o konečnej splatnosti úveru, pretože zákon v § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch jednoznačne hovorí o údaji týkajúcom sa doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pričom ide o údaj rozdielny od termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pretože tento je údaj uvedený v § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ide teda z pohľadu zákona (ako uviedol aj súd prvej inštancie) o dva rozdielne údaje, ktoré nemožno stotožňovať, pretože zákon ich špecifikuje rozdielne a uvádza v dvoch rozdielnych zákonných ustanoveniach (§ 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a v § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, ktorý pojednáva o počte a termínoch splátok)... Nemožno súhlasiť s argumentáciou, že oznámenie o schválení úveru postačuje pre záver o určenie konečnej splatnosti úveru. Sporové strany uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, v ktorej tento údaj chýba a oznámenie veriteľa o schválení úveru je vlastne len jednostranný právny úkon, ktorý nemožno považovať za zmluvné dojednanie. Naviac zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať písomnú formu, a teda musí byť účastníkmi zmluvy podpísaná (pozri rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/56/2014 z 2. 7. 2015). Oznámenie o schválení revolvingového úveru preto nemôže byť považované za písomne uzavretú zmluvu, nakoľko žalobkyňou (pozn. dlžníkom) podpísané nie je. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani čl. 7 zmluvných dojednaní - žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, pretože žiadne zmluvné dojednanie nemôže byť považované za platné, pokiaľ nerešpektuje zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje písomnú formu, t.j. aj podpis na zmluve o spotrebiteľskom úvere, teda aj vo vzťahu k dojednaniam, ktoré sú uvedené v Oznámení veriteľa o schválení revolvingového úveru, čo sa v danom prípade nestalo. Bez tohto súhlasu dlžníka tento dokument možno považovať len za jednostranný právny úkon v zmysle vyššie uvedeného...Žalovaný (pozn. tu žalobca) nielen nepreukázal, že zmluvné dojednania, na ktoré sa odvoláva v priebehu konania, ako aj v odvolaní sú takého charakteru, že s nimi bola žalobkyňa riadne oboznámená. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, pokiaľ ide o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru, pričom tento právny záver je založený na ustanovení §/ 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch.“
52. Súd v tejto súvislosti zároveň podporne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 6. 2016 sp. zn. 7Sžo/61/2015, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/48/2014 <http://merit.slv.cz/4S/48/2014>-50 zo dňa 13. novembra 2014 v ktorom sa okrem iného konštatuje, že „Tým, že Zmluva o pôžičke neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, t. j. konkrétne termíny jednotlivých splátok, výšku istiny, úrokov a iných poplatkov a obsahuje len výšku jednotlivých splátok, počet splátok a termín konečnej splatnosti s tým, že ďalšie údaje sú obsiahnuté v
splátkovom kalendári, ktorý bol spotrebiteľovi preukázateľne doručený až po podpise zmluvy o úvere, aj podľa názoru súdu je takáto obchodná praktika neprípustná a odporujúca čestnej obchodnej praxi. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že uvedené informácie boli obsahom samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj splátkového kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Je neprípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, ktoré zmluva pod sankciou neplatnosti, resp. pod sankciou straty práv veriteľa na úroky a poplatky musí obsahovať, boli spotrebiteľovi len dodatočne po podpise zmluvy doručované poštou a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy bez toho, aby bol k tomu potrebný písomný súhlas druhej zmluvnej strany. Takýto postup je v rozpore aj s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.“
53. Len pre úplnosť súd uvádza, že ani údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru uvedený v zmluve (1.500,- eur) nepovažuje za správny, čo v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je ďalší dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
54. Vo vzťahu k uvedenému súd poukazuje na rozsudok SD EÚ vo veci C-377/14, ktorý vo výroku rozsudku v bode 3. výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.
55. V kontexte už uvedeného je zrejmé, že v tu prejednávanom spore celková suma, ktorú žalovaní reálne dostali k dispozícii od žalobcu, a teda celková výška úveru činila v skutočnosti len 1.350,- eur a nie sumu 1.500,- eur uvedenú v zmluve.
56. Súd v tejto súvislosti podporne poukazuje na závery v obdobnom spore žalobcu a jeho obdobného úveru, v ktorom Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 21. 6. 2018 sp. zn. 22Co/33/2018 vo vzťahu k celkovej výške úveru a poplatku za poskytnutie úveru uviedol, cit.: „Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že pri Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu si žalovaný ( pozn. v predmetnom spore bol v pozícii žalovaného žalobca v tu súdenej veci) ako veriteľ vyúčtoval poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur. Z rozhodovacej praxe je tunajšiemu súdu známe, že žalovaný poskytnutý úver automaticky zníži o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Spotrebiteľ tak reálne neobdrží sumu, ktorá je uvedená v zmluve ako istina/ výška úveru, ale istinu poníženú o výšku poplatku za poskytnutie úveru. V prípade predmetného úveru žalobkyňa teda od žalovaného obdržala sumu 1.350,- eur a nie 1.500,- eur ako to uviedol žalovaný a ako to je chybne uvedené aj v predmetnej zmluve. Žalovaný si tak vyúčtoval poplatok vo výške 10 % samotného úveru, ktorý žalobkyňa reálne nikdy neobdržala. Vzhľadom na výšku predmetného poplatku a spôsob jeho úhrady, takéto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.“
57. S poukazom na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9. 11. 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že v prípade vyššie popísaných nedostatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej so žalovanými ide o vážne nedostatky ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške a trvaní záväzku. Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí pritom vyslovil, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Takisto vyslovil, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V tu súdenom spore ale ako už bolo uvedené, podmienky tejto zmluvy neumožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, nakoľko nie je priamo v nej v čase podpisu dlžníkmi uvedený ani dátum prvej splátky, ani poslednej splátky ani jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom vyjadrený deň v mesiaci kedy majú byť splátky splatné, rovnako chýba termín konečnej splatnosti úveru, pričom v spojení s ďalšími vytýkanými nedostatkami zmluvy (nesprávne uvedenie celkovej výšky úveru) ide v súhrne o nedostatky, ktoré bezosporu mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a
predstavu o výške a trvaní záväzku. Aj vzhľadom k tomu, čo vyplýva z formulára zmluvy, a síce že tá nebola uzavretá stretnutím dvoch obsahovo zhodných prejavov vôle strán v tom istom mieste a čase, ale najskôr žalovaní dňa 27. 1. 2015 v Kežmarku podpísali návrh zmluvy a až následne dňa 30. 1. 2015 došlo k jeho akceptovaniu veriteľom treba uviesť, že už len vzhľadom na danú skutočnosť a časový odstup bolo mimoriadne dôležité jasne a zrozumiteľne uviesť v zmluve zákonom predpísané údaje. Totiž už len vzhľadom na daný časový rozdiel medzi podpisom zmluvy dlžníkmi a veriteľom bolo extrémne dôležité presne v zmluve uviesť napr. splatnosť prvej a ďalších splátok aby spotrebiteľ presne vedel odkedy, kedy a dokedy má plniť splátky.
58. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd uzavrel, že žalobcovi v danom prípade vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru vznikol nárok len na vrátenie sumy reálne žalovaným poskytnutej, teda sumy 1.350,- eur.
59. Niet pochýb, že žalovaným boli žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky v tejto výške a že veriteľovi vzniklo právo na úhradu tejto úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú žalovaným reálne poskytol. Z poskytnutej sumy 1.350,- eur žalovaní uhradili doposiaľ len 163,98 eur, čo nespochybnili. Súd preto mal za preukázaný vznik nároku veriteľa na úhradu úverovej istiny vo výške 1.186,02 eur (1.350,- eur
- 163,98 eur). Keďže nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaní sumu 1.186,02 eur do dňa vyhlásenia rozsudku mu neuhradili, pričom aj sami žalovaní jej nezaplatenie potvrdili, súd žalobe v časti nároku na zaplatenie sumy 1.186,02 eur vyhovel a uložil žalovaným ako spoludlžníkom povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V prevyšujúcej časti požadovanej istiny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
60. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.828,08 eur od 9. 8. 2015 do zaplatenia.
61. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
62. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
63. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
64. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
65. Žalobca, vychádzajúc zo žaloby určil začiatok omeškania žalovaných od ktorého požadoval úrok z omeškania na deň 9. 8. 2015 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou ich záväzkov úver predčasne zosplatnil. Úrok z omeškania žiadal v sadzbe 5,05 % ročne, ktorá nepresahuje zákonnú sadzbu úroku z omeškania, preto úrok z omeškania v tejto sadzbe bol dôvodný a súd ho žalobcovi priznal.
66. Ako už bolo uvedené, v súdenej veci sa jednalo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa v zmysle tejto zmluvy malo uskutočniť v splátkach, preto ak veriteľ chcel žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, bol povinný postupovať podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v tom čase. Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20120301>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalovaní nerozporovali splnenie podmienok pre predčasné zosplatnenie úveru a toto bolo po práve, lebo žalovaní boli v omeškaní s plnením svojho záväzku viac ako 3 mesiace, boli upozornení
na možnosť zosplatnenia úveru, ktorá stranami bola dohodnutá a preto boli povinní celú nevrátenú istinu úveru vrátiť žalobcovi v lehote im na to poskytnutej v oznámení o zosplatnení úveru, t.j. do 15 dní od jeho doručenia. Žalobca predložil oznámenie o zosplatnení úveru s doručenkou len vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, nakoľko však žalovaná v 2. rade na pojednávaní pri výsluchu sama potvrdila, že aj jej oznámenie o zosplatnení úveru bolo riadne doručené, súd považoval túto skutočnosť za nespornú a nemal pochybnosti o povinnosti žalovaných zaplatiť istinu úveru do 15 dní od doručenia oznámenia o zosplatnení úveru. Keďže sa tak nestalo, žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením sumy 1.186,02 eur, preto ak žalobca odo dňa 9. 8. 2015 žiadal úrok z omeškania, bolo to po práve.
67. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní dňa 9. 8. 2015 preukázateľne boli v omeškaní so zaplatením nevrátenej úverovej istiny vo výške 1.186,02 eur, čo ničím nespochybnili a ich omeškanie trvá, uložil im súd spolu so sumou 1.186,02 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.186,02 eur od 9. 8. 2015 do zaplatenia. V časti zaplatenia úroku z omeškania zo sumy prevyšujúcej výšku prisúdenej istiny 1.186,02 eur súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko nad istinu 1.186,02 eur súd žalobu čo do istiny považoval za nedôvodnú a tak s plnením neexistujúceho nároku sa žalovaní do omeškania dostať nemohli.
68. Keďže žalovaní na pojednávaní predniesli žiadosť o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach, ktorú aj náležite odôvodnili, súd preskúmal túto žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust. § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku povolil žalovaným s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy a ich ničím nespochybnené osobné, majetkové a zárobkové pomery zistené z ich výsluchu ako aj z výplatných pások žalovaného v 1. rade platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 50,- eur mesačne spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku, majúc za to, že takáto výška splátok je v súlade so zásadou spravodlivej ochrany práv vyjadrenou v čl. 2 Civilného sporového poriadku pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia. Vzhľadom na príjmy, výdavky a celkové pomery žalovaných zistené z ich výsluchu a výplatných pások žalovaného v 1. rade z ktorých vyplýva, že sú mu zo mzdy vykonávané zrážky pričom jeho čistým príjmom je len suma cca 400,- eur mesačne a príjem žalovanej v 2. rade je podľa jej tvrdenia pri výsluchu len vo výške cca 520,- eur mesačne, nie je pri výdavkoch žalovaných reálne v ich silách splatiť dlžnú sumu jednorázovo, či vo vyšších mesačných splátkach. Súd prihliadal na to, že úver z viny veriteľa bol bezúročný a bez poplatkov a na zreteľ vzal aj porovnanie, aký dopad by mohlo mať nevyhovenie žiadosti o splátky vo výroku o splatnosti na žalovaných v porovnaní s dopadom vyhovenia tejto žiadosti na pomery žalobcu, ktorý ako veľká obchodná spoločnosť poskytujúca úvery nebude tým nijako výrazne dotknutý.
69. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaní boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky- úrok z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).
70. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku - Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.
71. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9.
72. Nie je pritom podľa názoru súdu vôbec podstatné, či žalobca príslušenstvo pohľadávky vo svojej žalobe vyčíslil, kapitalizoval, alebo či ho žiadal „do zaplatenia“, nakoľko rozhodujúce je len to, či ho zaplatiť žiada alebo nie. Odporovalo by základnej logike, ak by do úspechu či neúspechu žalobcu nemalo byť príslušenstvo pohľadávky poňaté len z dôvodu, že žalobca, hoci jeho zaplatenie žiada (a tak v prípade úspechu žaloby v tejto časti by ho žalovaný aj musel zaplatiť) uviedol, že žiada ho „do zaplatenia“, keďže § 217 ods. 1 CSP v takom prípade odkazuje na stav v čase vyhlásenia rozsudku. Je na výlučnom rozhodnutí žalobcu aké nároky v žalobe uplatní, pričom si musí byť vedomý všetkých dôsledkov z toho vyplývajúcich vrátane dôsledkov na rozhodnutie o trovách konania v prípade, že v niektorom z nárokov nebude úspešný vôbec alebo len v časti. Podľa názoru súdu aj vzhľadom na účel Civilného sporového poriadku a jeho ciele premietnuté napr. do takých jeho základných princípov ako sú upravené v článku 2, 3 či 5 Civilného sporového poriadku nemôže mať v tomto zákone žiadnu oporu taký jeho výklad, ktorý by žalobcov priam nabádal „skúšať“ na príslušenstve pohľadávky v podobe úrokov a úrokov z omeškania uplatňovať akokoľvek vysoké nároky, často podstatne prevyšujúce samotnú sumu žalovanej istiny s vedomím, že ich prípadné nepriznanie nebude mať žiaden odraz v rozhodnutí o trovách konania.
73. V danom prípade žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP) činí 2.098,71 eur (1.828,08 eur ako v petite žaloby žiadaná istina + 270,63 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1.828,08 eur od 9. 8. 2015).
74. Prisúdená istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP) činí 1.361,59 eur (1.186,02 eur ako prisúdená istina + 175,57 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1.186,02 eur od 9. 8. 2015).
75. Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 64,88 %, žalovaní boli vo veci úspešní v rozsahu 35,12 %.
76. Po odpočítaní úspechu žalovaných v rozsahu 35,12 % od úspechu žalobcu v rozsahu 64,88 % vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 29,76 %.
77. Postupujúc podľa § 255 ods. 2 CSP preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP v treťom výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v rozsahu 29,76 %, ktorí sú títo žalovaní povinní žalobcovi splniť spoločne a nerozdielne.
78. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.