Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cb-18-2018.pdf
PDF · 161.24 KB
No categories available
19Cb/18/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcu AMSTAVBA s.r.o., IČO: 44152884, Majerská cesta 98, 974 01 Banská Bystrica, zast. Advokátska kancelária Krnáč s.r.o., IČO: 47232293, Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Spoločenstvo vlastníkov bytov ZÁHONOK A3, IČO: 31 901 034, Záhonok 1195/17-19, 960 01 Zvolen, zast. Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., Š. Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, o zaplatenie 2 908,26 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 189,36 Eur od 10.06.2017 do 07.07.2017, celkom v sume 12,23 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur.
III. Žalobca je povinný n a h r a d i ť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) dňa 26.01.2018 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2 908,26 Eur, spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 5 983,62 Eur od 10.06.2017 do 07.07.2017, úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 2 794,26 Eur od 08.07.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 240 Eur od 03.06.2017 do 17.07.2017, úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 114 Eur od 18.07.2017 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur, náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia a to na tom skutkovom a právnom základe, že žalovaný si prostredníctvom objednávok objednal poskytnutie služieb, ktoré sú bližšie špecifikované v jednotlivých faktúrach a ktoré služby žalobca pre žalovaného riadne a včas vykonal. Žalovaný dňa 07.07.2017 a 17.07.2017 vykonal čiastočné úhrady vo výškach 3 189,36 Eur a 126 Eur, pričom dlžná suma po vykonaných úhradách predstavuje 2 908,26 Eur. K žalobe priložil dodacie listy zo dňa 08.04.2017, 09.04.2017, 10.04.2017 a 12.04.2017, denné záznamy stavby z týchto dní, faktúru č. 2017165 na sumu 9 129,18 Eur, cenový rozpočet na sumu 9 129,18 Eur, faktúru č. 2017188 na sumu 240 Eur, dobropis č. 2017189 na sumu - 3 208,56 Eur, Cenové vyrovnanie na sumu 5 983,62 Eur, potvrdenie o zrealizovaní transakcie 3 189,36 Eur z 07.07.2017 a potvrdenie o zrealizovaní transakcie 126 Eur z 17.07.2017.
2. Upomínací súd zaviazal žalovaného platobným rozkazom na zaplatenej žalovanej sumy. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom žalovaný nárok namietal ako nedôvodný v celom rozsahu, nakoľko žalobca vyúčtoval za vykonané dielo podstatne vyššiu cenu, ako bola určená vo
vzájomne odsúhlasenej cenovej ponuke vo výške 3 189,36 Eur, pričom vyúčtovaná cena nezodpovedá ani skutočne zrealizovaným prácam. Nakoľko s vyúčtovanou cenou nesúhlasil, vrátil žalobcovi faktúry naspäť. Následne žalobca doručil žalovanému dobropis na sumu - 3 208,56 Eur a cenové vyrovnanie na sumu 5 983,62 Eur, s ktorou cenou žalovaný opäť nesúhlasil. Pokiaľ ide o práce súvisiace s čistením kanalizácie, žalobca ich znovu vyfakturoval v sume 240 Eur, avšak znova s prácami, ktoré si žalovaný neobjednal. Preto dobropis a faktúru opätovne vrátili žalobcovi. Žalovaný si dal vypracovať odborný posudok, z ktorého vyplynulo, že suma 9 129,18 Eur, ktorá bola žalobcom dodatočne ponížená dobropisom na sumu 5 983,62 Eur, nezodpovedá skutočne zrealizovaným prácam, je značne nadhodnotená, nakoľko cena uvedených prác podľa odborného posudku je vo výške 3 045,60 Eur. Z opatrnosti dňa 07.07.2017 žalovaný uhradil žalobcovi dohodnutú sumu 3 189,36 Eur a zároveň 14.07.2017 uhradil aj práce zo dňa 07.04.2017 na čistení vo výške 126 Eur, ktoré predchádzali samotnej realizácii diela. Žalovaný namietol, že žalobca si nesplnil svoju notifikačnú povinnosť podľa § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný nedal súhlas na navýšenie ceny diela a o navýšení ceny diela sa dozvedel až po jeho zrealizovaní. K odporu pripojil Odborný posudok vypracovaný Ing. Ivanom Mondočkom z 18.06.2017, list označený ako „vrátenie faktúry“ z 17.05.2017, fotodokumentáciu z realizácie diela, cenovú ponuku z 07.04.2017, faktúry, dobropis žalobcu a denné záznamy stavieb.
3. Žalobca na základe podaného odporu žalovaným navrhol v konaní pokračovať na príslušnom súdu a preto bola vec postúpená na tunajší súd. V predmetnom podaní žalobca uviedol, že cenovú ponuku vypracoval na základe žalovaným tvrdeného stavu a v cenovej ponuke boli uvedené len predpokladané dodané množstvá a predpokladané výkony v jednotkových cenách. Žalobca opakovane žalovanému zdôrazňoval ústnou formou, ako aj v emailovej komunikácii, že ide len o predbežnú cenovú ponuku, ktorá je určujúca pre výpočet jednotkových cien predmetu zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že rozpočet v nej bol len nezáväzný a že výška ceny diela bola závislá od žalobcom skutočne vykonaných a zrealizovaných prác pri výmene kanalizačného potrubia. Žalobca o vykonaných prácach viedol v súlade s predpismi stavebný denník. Pred začatím prác na diele poskytol štatutár žalovaného - pán Sabo nepravdivé informácie ohľadom inžinierskych sietí, resp. ich zrejme účelovo zatajil a predložil zamestnancom žalobcu neúplnú projektovú dokumentáciu. Zamestnanci žalobcu postupne zisťovali, že nad poškodeným potrubím v hĺbke asi jeden meter sa nachádza energokanál široký cca 2 metre, ktorý hĺbkou siahal až po kanalizáciu a tento nebol zakreslený v predloženej projektovej dokumentácii a na jeho existenciu neupozornil ani žalovaný. Steny výkopu sa začali zosúvať v dôsledku premočenia a žalobca bol ako odborne spôsobilá osoba povinný prispôsobovať realizované stavebné postupy, aby zabezpečil bezpečnosť svojich zamestnancov a aby riadne vykonal objednané dielo a tým odstránil poruchu. Zamestnanci žalobcu žiadali pána Saba, aby im priebežne podpisoval záznamy v stavebnom denníku ako aj dodacie listy, tento to však odmietal s tým, že všetko podpíše potom naraz, čo však po zrealizovaní diela odmietol urobiť. Objednané dielo bolo dokončené 12.04.2017, teda po piatich dňoch od jeho začatia. Žalovaný dielo nereklamoval. Žalobca prejavil vôľu a ochotu vec riešiť mimosúdne a poskytol žalovanému zľavu vo výške 3 208,56 Eur. Závery odborného posudku považuje žalobca za nepravdivé a účelovo prezentované, keďže odborník vychádzal z cenníkových stavebných prác, ktoré však nezodpovedajú dohode účastníkov ohľadom odsúhlasených jednotkových cien. Žalobca navrhol ako dôkazy vykonať výsluchy jeho zamestnancov, konateľa žalobcu a listinné dôkazy - cenovú ponuku, emailovú komunikáciu, stavebný denník a dodacie listy. Žalobca k právnej stránke veci uviedol, že na predmetnú zmluvu o dielo sa vzťahuje Obchodný zákonník a podľa dispozitívneho ustanovenia § 547 ods. 1 Obchodného zákonníka, upravujúceho cenu diela stanovenú rozpočtom vyplýva, že na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy. Na základe uvedených skutočností žiadal žalobe vyhovieť. K podaniu žalobca priložil cenovú ponuku z 07.04.2017, emailovú komunikáciu žalobcu so žalovaným, vážne lístky a dodacie listy.
4. Na základe uznesenia tunajšieho súdu na predmetné podanie reagoval žalovaný, ktorý opätovne žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, opätovne zdôraznil, že na predmetnú zmluvu o dielo sa vzťahuje Občiansky zákonník a že žalobca v rozpore s ust. § 635 Občianskeho zákonníka zvýšil cenu diela bez písomného súhlasu žalovaného.
5. Dňa 13.07.2018 sa za prítomnosti oboch sporových strán konalo pojednávanie.
6. Žalobca na pojednávaní na podanej žalobe naďalej trval a uviedol, že na základe cenovej ponuky, ktorá bola vystavená ako predbežná, žalobca zrealizoval opravu kanalizačného potrubia, išlo o havarijnú
situáciu a nebolo možné cenu vopred stanoviť. Žalovaný predbežnú kalkuláciu odsúhlasil a bol si vedomý, že nejde o konečnú cenu diela. Zamestnanci žalobcu po nastúpení na stavbu zistili, že neboli poskytnuté zo strany žalovaného všetky potrebné informácie, pri realizovaní prác sa objavili prekážky
- nachádzali sa tam inžinierske siete, ktoré komplikovali priebeh prác. Vzhľadom na havarijnú situáciu vystupoval kal priamo do zeminy a kontaminoval ju, rozsah prác sa značne zmenil oproti predbežnej kalkulácii. Žalobca riadne zhotovil dielo, závada bola odstránená a žalovaný žiadne vady diela žalobcovi nevytýkal, rozporoval následne len výšku faktúry. Žalobca vyfakturoval cenu len za skutočné práce a to podľa jednotkových cien, ktoré boli odsúhlasené. Štatutár žalovaného so štatutárom žalobcu nechcel ohľadom potreby navýšenia prác a ceny diela ani jednať, avšak štatutár žalovaného bol na mieste realizácie diela a sám videl, že sa zvyšoval rozsah prác. Všetko, čo žalobca predkladal štatutárovi žalovanému na podpis, tento podpísať odmietal s tým, že to podpíše všetko po dokončení, avšak neučinil tak ani vtedy. Cena diela sa nedala vopred odhadnúť, keďže nebolo vidno, čo je pod povrchom a keď ide o havarijný stav kanalizácie. Žalobca bol ochotný dielo zrealizovať aj cez víkend, ale za tých podmienok si určil aj ceny. Práce boli komplikované, všetko bolo podmočené. Žalobca uviedol, že si v písomnej forme notifikačnú povinnosť voči žalovanému ohľadom navýšenia rozsahu prác a ceny diela nesplnil, avšak štatutár žalovaného bol ústne o týchto skutočnostiach informovaný, čo preukážu aj výsluchy predvolaných svedkov. Žalovaným predložený odborný posudok žalobca spochybnil, nakoľko bol vyhotovený osobou, ktorá nebola prítomná počas rekonštrukcie a bol teda vyhotovený dodatočne a navrhol ako dôkaz vykonať znalecký posudok. Konateľ žalobcu poprel tvrdenia žalovaného, že by on alebo zamestnanci žalobcu boli na mieste realizácie dňa 07.04.2017, teda ešte pred začatím realizácie diela dňa 18.04.2017.
7. Žalovaný na pojednávaní taktiež zotrval na svojich tvrdeniach a žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania. Opätovne poukázal na skutočnosť, že v danom prípade treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka na predmetnú zmluvu o dielo, pričom cena bola určená rozpočtom v zmysle § 635 Občianskeho zákonníka, ktorú však žalobca bez jeho súhlasu jednostranne zvýšil. Žalobca ho bol povinný informovať o potrebe navýšenia ceny, kedy by mal potom žalovaný možnosť odstúpiť od zmluvy, alebo odsúhlasiť navýšenie ceny. Žalobca o tejto potrebe však neinformoval žalovaného. Informoval ho až po vykonaní diela. O navýšení ceny diela sa žalovaný dozvedel až 19.04.2017 a to prostredníctvom emailu a následne tiež po doručení faktúr. Žalobca podľa názoru žalovaného konal „na vlastnú päsť“ a neprislúcha mu nárok na vyplatenie rozdielu oproti dohodnutej cene. Čo sa týka predbežnej cenovej ponuky, išlo o predbežnú cenovú ponuku, nakoľko nebolo možné exaktne vopred určiť fixnú cenu, avšak žalobca zvýšil cenu diela o 87 % a aj to po dodatočnej zľave. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že cena bola stanovená podľa jednotkových cien, uviedol, že toto tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko v rozpočte neboli ceny za jednotku, ale boli tam aj konkrétne výmery a množstvá. Deň pred začatím vykonávania prác boli zamestnanci žalobcu priamo na mieste, nakoľko boli zavolaní, aby prečistili kanalizáciu tzv. krtkovaním, kde štatutárovi žalovaného oznámili, že krtkovaním sa kanalizácia vyčistiť nedá a že ju bude potrebné vymeniť. Na základe tejto skutočnosti bola následne zo strany žalobcu vypracovaná cenová ponuka a žalovaný ju až potom odsúhlasoval. Štatutár žalovaného žalobcu informoval o všetkých potrebných skutočnostiach, nakoľko mal k dispozícii aj doklady od sietí, ako ide kanalizácia, kde ústí, kadiaľ ide pouličné osvetlenie, ako ide elektrika, ako aj teplovod. Nič im nezatajil. Žalovaný poprel, že bolo potrebné vyniesť kontaminovanú zeminu až v takom rozsahu, ako uvádza žalobca. Štatutár žalovaného bol priamo na mieste v pondelok - ešte pred zásypom - avšak žalobca ho neinformoval o potrebe navýšenia ceny a zvýšenia rozsahu práce. Zrealizoval to bez jeho vedomia. Čo sa týka stavebného denníka, tento nebol vedený na mieste, pričom do tohto stavebného denníka mali byť zaznamenávané všetky úkony, ako aj potreba zvýšenia prác. Je pravda, že štatutár žalovaného odmietol zamestnancom žalobcu podpisovať dodacie listy, nakoľko bola odsúhlasená cenová ponuka a všetky relevantné skutočnosti mali byť zapísané do stavebného denníka. Štatutár žalovaného absolútne odmietol, že by ho ktokoľvek zo strany žalobcu, či už je to štatutár žalobcu alebo jeho zamestnanci, informoval o potrebe navýšenia ceny. Pokiaľ ide o tvrdenie, že odmietol zvolať zasadnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v rámci spoločenstva, uviedol, že toto konateľovi žalobcu povedal asi tak mesiac potom, ako už bolo zrealizované dielo, keď sa stretli ohľadom odkonzultovania už toho navýšeného rozpočtu. Podľa jeho názoru žalobca, pokiaľ dospel k zisteniu, že bude potrebné navýšiť cenu diela, mal to dať žalovanému písomne a počkať na odsúhlasenie a malo to byť aj zaznačené v stavebnom denníku. Štatutár žalovaného tiež odmietol obvinenie, že by konal úmyselne a účelovo - aj keď odmietol podpísať dodacie listy, nikde nebola uvedená zmienka o tom, že dôjde k zvýšeniu ceny.
8. Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako „Obchodný zákonník“) v znení účinnom do 30.04.2018, podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
9. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 30.04.2018, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
10. Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 31.08.2018 (ďalej len ako „ZVBaNP“), spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja.
11. V zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, tretia časť Obchodného zákonníka s názvom „Obchodné záväzkové vzťahy“ upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, na účely odseku 2, subjektom verejného práva je a) štátny orgán, b) obec, c) vyšší územný celok, d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4, e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d).
14. Podľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, a a) je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d), b) je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) alebo c) subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.
15. Podľa § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, na účely odseku 2 subjektom verejného práva sú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, a to aj keď nespĺňajú podmienky podľa odsekov 3 a 4.
16. V zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, bez ohľadu na povahu účastníkov sa treťou časťou Obchodného zákonníka s názvom „Obchodné záväzkové vzťahy“ spravujú záväzkové vzťahy: a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a
obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia, b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia, c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov, d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716), e) z bankovej záruky ( § 313), z cestovného šeku ( § 720) a sľubu odškodnenia ( § 725).
17. Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
18. Podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka, dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
19. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.
20. Podľa § 631 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Občiansky zákonník“ alebo ako „Obč.Z.“), zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
21. Podľa § 634 Obč.Z, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.
22. Podľa § 635 ods. 1 a 3 Obč.Z, ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal. Objednávateľ je oprávnený po oznámení novej ceny od zmluvy odstúpiť; ak bez zbytočného odkladu od zmluvy neodstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi novú cenu, ibaže k zvýšeniu ceny došlo po prekročení dohodnutej doby vykonania diela.
23. Podľa § 636 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom. Ak zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom podstatne prekročiť, je povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu; inak nemá právo za zaplatenie rozdielu v cene. Objednávateľ je oprávnený po oznámení novourčenej ceny od zmluvy odstúpiť; ak od zmluvy odstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne určenej ceny, len pokiaľ mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech. Odstúpením od zmluvy nie je dotknuté právo objednávateľa na náhradu škody. Ak objednávateľ neodstúpi od zmluvy bez zbytočného odkladu, je povinný zaplatiť za poskytnutú službu novourčenú vyššiu cenu.
24. Podľa § 517 ods. 2 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 Nariadenia Vlády SR 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Nariadenie Vlády SR“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z. (ďalej len ako „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
27. Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Podľa § 225 CSP ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne. Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.
32. Za nesporné medzi stranami súd považoval to, že (i) dňa 07.04.2017 o 18.30 h. zaslal žalobca emailom žalovanému cenovú ponuku na stavebné práce - rekonštrukciu kanalizačného potrubia na sumu 3 189,36 Eur, (ii) dňa 07.04.2017 o 19.08 h. zaslal žalovaný emailom žalobcovi objednávku na vykonanie diela podľa predloženej cenovej ponuky, (iii) v dňoch 08.04.2017, 09.04.2017, 10.04.2017 a 12.04.2017 (4 dni) vykonal žalobca pre žalovaného opravu (rekonštrukciu) kanalizačného potrubia, (iv) žalobca vystavil 24.04.2017 žalovanému za vykonané práce a dodaný materiál faktúru č. 2017165 vo výške 9 192,18 Eur, splatnú 24.5.2017, obsahujúcu aj sumu celkom 240 Eur za čistenie kanalizácie, (v) žalobca vystavil dňa 26.05.2017 žalovanému faktúru č. 2017188 na sumu 240 Eur za čistenie kanalizácie, splatnú 02.06.2017, (vi) žalobca vystavil dňa 26.05.2017 žalovanému dobropis faktúry v sume -3 208,56 Eur, splatnosť k 09.06.2017, podľa cenového vyrovnania v sume 5 983,62 Eur, (vii) faktúry boli žalobcovi zo strany žalovaného vrátené, nakoľko žalovaný fakturované sumy neuznával a (viii) že dňa 07.07.2017 a 17.07.2017 vykonal žalovaný v prospech žalobcu dve úhrady - na sumu 3 189,36 Eur a 126 Eur prostredníctvom bankových prevodov.
33. Za sporné medzi stranami považoval súd, či (i) došlo k uzavretiu zmluvy o dielo podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa Obchodného zákonníka, či (ii) došlo k dohode o cene diela podľa rozpočtu, alebo podľa merných jednotiek, či (iii) boli skutočne zrealizované všetky práce uvedené v podkladoch faktúry, či (iv) fakturované ceny sú primerané, či (v) žalobca upozornil žalovaného na potrebu zvýšenia objemu prác, dodávky materiálu a s tým súvisiace zvýšenie ceny diela a (vi) či pred začatím realizácie diela, dňa 07.04.2017 bol žalobca, resp. jeho zamestnanci žalobcu na predmetnom mieste realizácie diela.
34. Na pojednávaní vykonal súd s výnimkou návrhu žalobcu na dokazovanie znaleckým posudkom všetky navrhnuté resp. predložené dôkazy. Súd vykonal dokazovanie (i) výsluchom všetkých navrhovaných svedkov - zamestnancov žalobcu, Mareka Šotkovského, Vladimíra Tótha, Milána Tótha a Miloša Saba, ako aj (ii) fotodokumentáciou a zvukovo-obrazovými záznamami z miesta realizácie diela, zachytenými na DVD a tiež (iii) listinnými dôkazmi - cenovou ponukou z 07.04.2017 na sumu 3 189,36 Eur; emailovou komunikáciou zo dňa 07.04.2017 medzi štatutárom žalobcu a žalovaným, dodacími listami z 08.04.2017, 09.04.2017, 10.04.2017 a 12.04.2017, dennými záznamami stavby z 08.04.2017, 09.04.2017, 10.04.2017 a 12.04.2017, faktúrou žalobcu č. 2017165 na sumu 9 192,18 Eur, cenovým rozpočtom 2017036 na sumu 9 192,18 Eur, faktúrou žalobcu č.2017188 na sumu 240 Eur, dobropisom faktúry žalobcu č.2017189 na sumu - 3 208,56 Eur, cenovým vyrovnaním 2017036 na sumu 5 983,62 Eur; potvrdeniami o zrealizovaní transakcie v sume 3 189,36 Eur a v sume 126 Eur;
listom žalovaného označeným ako „vrátenie faktúry“ zo dňa 17.05.2017; listom žalovaného označeným ako „vrátenie faktúry zo dňa 08.06.2017, Odborným posudkom vypracovaným Ing. Ivanom Mondočkom dňa 18.06.2017 vrátane kontrolného rozpočtu zrealizovaných prác, vyjadrením žalobcu k fakturovaným prácam zo dňa 26.05.2017, emailovou komunikáciou zo dňa 19.04.2017 medzi štatutármi žalobcu a žalovaného a vážnymi lístkami zo dňa 10.04.2017 (listinné dôkazy úvedené v alinei „(iii)“ ďalej spolu aj len ako „Listinné dôkazy“).
35. Z Listinných dôkazov (konkrétne z cenového rozpočtu k faktúre č. 2017165 na sumu 9 192,18 Eur, ako aj z faktúry č. 2017188 na sumu 240 Eur) súdu vyplýva, že dňa 07.04.2017, teda ešte pred začatím realizácie diela (08.04.2017) boli žalobcom pre žalovaného vykonané práce - čistenie kanalizácie, za ktoré si žalobca vyfakturoval spolu 126 Eur. Ten istý deň, 07.04.2017, o 18.30 hod. poslal žalobca emailom žalovanému predbežnú cenovú ponuku na vykonanie diela - rekonštrukciu kanalizačného potrubia. V predmetnej predbežnej cenovej ponuke boli žalobcom nacenené položkovite konkrétne druhy prác a konkrétne dodávky materiálu (napr. demontáž a montáž obrubníkov, zarezanie esfaltu, dopravné náklady, kanalizačné potrubia etc.) s konkrétnymi mernými jednotkami (metre, metre kubické, hodiny etc.), s konkrétnymi číselnými údajmi pri týchto merných jednotkách - napr. zarezanie asfaltu 4 metre, výkopové práce 12 metrov kubických, čerpanie vody 1 hodina etc. Celková suma podľa predbežnej cenovej ponuky predstavovala 3 189,36 Eur. Dňa 07.04.2017 o 19.08 hod. poslal žalovaný emailom žalobcovi objednávku na základe predbežnej cenovej ponuky. Podľa listinných dôkazov - dodacích listov, denných záznamov stavieb a vážnych lístkov, bolo dielo realizované počas 4 dní, 08.04.2017, 09.04.2017, 10.04.2017 a 12.04.2017. Dodacie listy a stavebný denník vyhotovovali zamestnanci žalobcu a obsahujú počet pracovníkov, pracovný čas v jednotlivých dňoch, vykonané práce a merné jednotky. Vážne lístky vyhotovila spoločnosť KVEST s.r.o. Lom, Šalková, IČO: 31 558 518. Dodacie listy, denné záznamy stavby a ani vážne lístky nie sú podpísané zo strany žalovaného. Z emailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 19.04.2017 a z faktúry č. 2017165 a cenového rozpočtu 2017036 vyplýva, že žalovaný dňa 19.04.2017, teda až po dokončení diela (pozn. súdu - dňa 12.04.2017) zaslal cenový rozpočet a faktúru podľa „skutočného stavu vykonaných prác a použitého materiálu“ na sumu 9 192,18 Eur. V predmetnom rozpočte je oproti pôvodnému rozpočtu a cenovej ponuke zo dňa 07.04.2017 (i) nárast merných jednotiek pri niektorých položkách (napr. pri búracích prácach prierazov zrástol počet hodín z 3 na 7, pri výkopových prácach z 12 m3 na 35 m3 a pod.) ako aj (ii) pribudli nové položky - napr. čistenie kanalizácie vysokotlakovým strojom dňa 07.04.2017 (pozn. súdu - teda ešte pred začatím realizácie diela) v sume 36 Eur, motohodina vysokotlakového stroja dňa 07.04.2017 (pozn. súdu ešte pred začatím realizácie diela) v sume 90 Eur (pozn. súdu - celkom za deň 07.04.2017 suma 126 Eur), ako aj čistenie kanalizácie vysokotlakovým strojom dňa 09.04.2017 v sume 84 Eur a motohodina vysokotlakového stroja dňa 09.04.2017 v sume 30 Eur a ďalšie položky, ktoré navýšili „cenový rozpočet“ oproti predbežnej cenovej ponuke (v sume 3 189,36 Eur) na sumu 9 192,18 Eur. Žalovaný s takýmto navýšením ceny nesúhlasil a faktúru žalobcu, ktorá mu bola doručená 16.05.2017, vrátil žalobcovi dňa 17.05.2017, nakoľko faktúra nebola v súlade s cenovou ponukou zo dňa 07.04.2017 na sumu 3 189,36 Eur s tým, že žalovaný žiadal vystaviť osobitne faktúru za vykonané práce dňa 07.04.2017 (pozn. súdu - čistenie kanalizácie vysokotlakovým strojom v sume 36 Eur a motohodina vysokotlakového stroja dňa 07.04.2017 v sume 90 Eur, celkom na sumu 126 Eur). Dňa 26.05.2017 žalobca poslal žalovanému vyjadrenie k fakturovaným prácam, kde navýšenie ceny odôvodňoval rozmočenou prímesou kalov a zosuvom výkopu, čo vyvolalo nevyhnutnosť zeminu odviezť a nahradiť štrkom, čím sa zvýšili aj presuny, zásyp výkopu a hutnenie. Následne žalobca doručil dňa 06.06.2017 žalovanému dobropis na sumu - 3 208,56 Eur a cenové vyrovnanie na sumu 5 983,62 Eur, kde oproti cenovému rozpočtu zo dňa 19.04.2017 na sumu 9 192,18 Eur sú uvedené (upravené) pri niektorých položkách menšie merné jednotky (napr. pri výkopových prácach z 35 m3 na 20,36 m3 a pod). Dňa 08.06.2017 žalovaný oznámil žalobcovi, že Zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov Záhonok A3 neodsúhlasil sumu 5 983,62 Eur a preto žalobcovi vrátil faktúru aj s dobropisom. Dňa 18.06.2017 na základe objednávky žalovaného zo dňa 02.06.2017 vyhotovil Ing. Ivan Mondočko odborný posudok, v ktorom konštatuje, že „vystavená faktúra č.FA 2017165 na 9.192,18 Eur nezodpovedá skutočne zrealizovaným prácam a je značne nadhodnotená; vo vystavenej faktúre oproti ponuke sú práce, ktoré neboli vôbec zrealizované, resp. výmery sú nadhodnotené. Taktiež pri realizácii nebolo nutné odviezť všetku zeminu z výkopu a túto nahradiť štrkodrvou, resp. dovozom novej zeminy
s odôvodnením, že všetka zemina z výkopu bola kontaminovaná, čo podľa dostupnej fotodokumentácie nezodpovedá skutočnosti, kontaminovaná bola približne tretina výkopu, ostatná zemina sa dala využiť na zásyp“. Ďalej sa v predmetnom odborom posudku konštatuje, že „zhotoviteľ pri realizácii prác nepostupoval odborne, pri určení smeru kanalizácie mal za energokanálom vykopať sondu až po kanalizáciu, čím by presne určil smer prípojky na hlavný zberač“. Ďalej sa v predmetnom odborom posudku konštatuje že „je nutné konštatovať, že jednotkové ceny, ktoré zhotoviteľ použil pri oceňovaní prác sú značne nadhodnotené oproti cenám podľa platných cenníkov stavebných prác.“
36. Svedok Marek Šotkovský, zamestnanec žalobcu na pojednávaní uviedol, že približne pred rokom začali kopať vo Zvolene, na sídlisku Sekier, hneď ráno. Išlo o havarijný stav. Robilo sa to aj cez pracovné dni, aj cez víkend. Dielo trvalo približne týždeň a pol. Pred začatím prác ich štatutárny zástupca žalovaného neinformoval o tom, že na predmetnom mieste sa nachádzajú nejaké siete, alebo energokanál. Začali zapílovaním asfaltu, potom kopali bágrom do hĺbky približne dvoch metrov, kde bola ešte zemina suchá. Pod tou hĺbkou dvoch metrov začínala byť zemina už vlhká a páchla, nachádzali sa tam splašky, objavil sa aj energokanál (teplovodné rúry). Tam už začínala byť zemina viac vlhkejšia a bagristovi sa zosúvala pôda, preto musel viac kopať. Keď našli kanalizačnú rúru, táto bola v dezolátnom stave, museli odčerpávať splašky, bager musel viac vykopávať. Pokiaľ ide o štatutárneho zástupcu žalovaného, ten chodieval často pozerať na stavbu, aj si to fotil. Ukazovali mu, že je to podmočené a že sa to zosúva. So štatutárnym zástupcom žalovaného sa on o cene diela nerozprával a ani nepočul, že by sa s ním o cene diela niekto z jeho kolegov rozprával. Štatutárovi žalovaného boli predkladané dodacie listy na podpis, on ich však nechcel podpísať. Hádali sa s ním asi 10-15 min., potom volali konateľovi žalobcu, ktorému uviedli, že štatutárny zástupca žalovaného im odmieta podpísať dodacie listy. V priebehu prác sa na mieste nevyskytoval žiadny odborník, alebo znalec, ktorý by posudzoval priebeh prác.
37. Svedok Vladimír Tóth, zamestnanec žalobcu na pojednávaní uviedol, že vykonávali práce pri poruche kanalizácie vo Zvolene, na sídlisku Sekier, začalo to 08.04.2017, čo vie podľa dodacích listov a realizovalo sa to 3 dni. Išlo o havarijný stav, sťažený výkop, bolo to celé podhnité, zemina sa musela vyviezť a muselo sa to nahradiť štrkom. Štatutárny zástupca žalovaného bol prítomný počas priebehu rekonštrukcie, skoro každý deň okrem nedele. Neboli informovaní zo strany žalovaného, alebo jeho štatutárneho zástupcu o tom, že na mieste vykonávania rekonštrukcie vedú nejaké siete ani energokanál. Nebola im predložená ani žiadna dokumentácia. So štatutárnym zástupcom žalovaného sa on o cene diela nerozprával a keďže sa venoval práci, nevedel, či sa niekto z jeho kolegov s ním o cene diela rozprával. On osobne bol prítomný, keď boli štatutárnemu zástupcovi žalovaného predkladané na podpis dodacie listy, tento ich však nepodpísal a uviedol im, že to podpíše všetko naraz a že s tým problém nemá. V priebehu prác sa okrem nich na mieste nevyskytoval žiadny odborník, alebo znalec, ktorý by posudzoval priebeh prác.
38. Svedok Milan Tóth, zamestnanec žalobcu na pojednávaní uviedol, že približne pred rokom menili kanalizačné zariadenie vo Zvolene, ulicu si už nepamätal a trvalo to 3 dni. Realizovali výkopové práce s bagrom, avšak kanalizačnú rúru na mieste, kde im ju ukázal štatutárny zástupca žalovaného, nenašli. Následne pri výkopových prácach narazili na zeminu, ktorá zapáchala. Išlo o zeminu, ktorá bola strašne podmočená a zapáchala a v dôsledku tejto skutočnosti sa výkop neustále zosúval. Pokračovali vo výkopových prácach, nakoniec kanalizačnú rúru našli a táto rúra sa následne vymieňala. Neboli informovaní zo strany žalovaného, alebo jeho štatutárneho zástupcu o tom, že na mieste vykonávania rekonštrukcie vedú nejaké siete ani energokanál. Na mieste, kde sa realizovala rekonštrukcia, oni pred samotným začatím rekonštrukcie neboli. Potom, ako zistili, že sa na mieste nachádzajú rôzne prekážky, zmenil sa spôsob realizácie diela, museli sa posunúť do inej strany, aby tú rúru prakticky našli. Prítomnosť energokanálu im úplne sťažila robotu, bolo to treba podkopávať. So štatutárnym zástupcom žalovaného komunikoval ohľadom dodacieho listu, ktorý mu nechcel podpísať a tiež sa s ním jednal ohľadom množstva zrealizovaných výkopových prác, nakoľko v dodacích listoch boli uvedené m3 vykonaných výkopových prác, ako aj množstvo odvozenej zeminy. Predmetom dodacích listov boli už vykonané výkopové a búracie práce. Zrealizované práce sú tiež dokumentované vážnymi lístkami, ktoré sú potvrdzované na skládkach. Na mieste sa každý deň po dokončení prác vypisovali aj dodacie listy. O cene diela sa so štatutárnym zástupcom žalovaného nerozprával a nemal vedomosť ani o tom, že by sa niektorý z jeho kolegov o cene diela so štatutárnym zástupcom žalovaného rozprával. O cenách oni ako zamestnanci nevedia, lebo to rieši konateľ žalobcu, oni sú určení len na výkopové práce. Informoval štatutárneho zástupcu žalovaného, že sa pri výkope museli dať doprava, teda že museli kopať iným
smerom. Túto skutočnosť oznámil štatutárnemu zástupcovi žalovaného až potom, ako to bolo vykopané, teda po vykopaní prác. V priebehu prác sa okrem nich na mieste nevyskytoval žiadny odborník, alebo znalec, ktorý by posudzoval priebeh prác.
39. Svedok Miloš Sabo, bývalý zamestnanec žalobcu na pojednávaní uviedol, že pre žalovaného vykonávali stavebné práce. Nepamätal si presne kedy to bolo, myslel si, že to bolo v roku 2016, bolo to cez víkend a dokončovalo sa to nasledujúci pondelok, práce trvali 3 dni. Prvý deň sa stretli na mieste, štatutárny zástupca žalovaného im ukázal kanalizačnú šachtu, ktorá bola naplnená a začali s výkopovými prácami. Zarezali asfaltový chodník. Pri výkopových prácach približne v hĺbke 0,75 metra až 1 meter narazili na teplovod, o ktorom neboli informovaní a nachádzala sa tam aj voda, ktorá zapáchala, ktorá sa menila na blato, museli ju preto odčerpávať. Nemohli nájsť jednu prípojku a zosúvala sa pôda. Taktiež narazili aj na elektrický kábel. Druhý deň on v práci nebol a posledný deň sa realizovalo zasýpanie a odvoz prebytočného materiálu. S premočenou zeminou naložili tak, keďže ju nemohli dať naspäť do výkopu, že ju vyviezli a zahutnili to „makadamom“. Zeminu nemohli dať naspäť, nakoľko išlo o premočenú a zapáchajúcu zeminu, ktorá nemá hutnosť. V ich firme vždy robia všetko riadne a preto namiesto zeminy dali „makadam“. So štatutárnym zástupcom žalovaného komunikovali celý priebeh realizácie diela, najmä ohľadom smeru kanalizačnej prípojky a prípojok inžinierskych sietí. Štatutárny zástupca žalovaného bol na mieste realizácie diela prvý deň asi päťkrát, druhý deň on (pozn. súdu - svedok) nebol prítomný na stavenisku a posledný deň tam bol štatutárny zástupca žalovaného raz. O cene diela sa so štatutárnym zástupcom žalovaného nerozprával a nemal vedomosť ani o tom, že by sa niektorý z jeho kolegov o cene diela so štatutárnym zástupcom žalovaného rozprával. Oni ako zamestnanci ceny neriešia, oni sú len pri výkopových prácach, ceny rieši konateľ žalobcu. On nebol priamo prítomný pri tom, keď sa štatutárny zástupca žalobcu a štatutárny zástupca žalovaného bavili o cene diela, ale bol vzdialený, keď štatutárny zástupca žalobcu so štatutárnym zástupcom žalovaného riešil aj to, že s rozsahom vykonaných prác sa bude meniť aj cena. Konkrétne o množstve vykonaných prác sa so štatutárnym zástupcom žalovaného nebavili, nakoľko toto množstvo nebolo možné učiť a mohlo sa to v priebehu prác meniť. Pôda bola rozmočená, neustále sa zosúvala. Riešil so štatutárnym zástupcom žalovaného aj podpisovanie dodacích listov s tým, že dodacie listy sú štandardnou praxou, pričom však štatutárny zástupca žalovaného odmietal podpisovať dodacie listy s odôvodnením, že na to nie je oprávnený. Obsahom dodacích listov bolo všetko, čo sa v daný deň vykonalo. Dodacie listy sa vyhotovovali každý deň na základe vykonaných prác a obsahovali vykonané práce a množstvo dodaného tovaru. Počas rekonštrukčných prác nebol za žalovaného prítomný na stavenisku nijaký znalec alebo odborník.
40. Súd ďalej vykonal dokazovanie fotodokumentáciou a zvukovo-obrazovými záznamami z miesta realizácie diela, zachytenými na DVD- nosiči, ktorý predložil žalobca. Z predmetných dôkazov súdu vyplýva, že žalobca skutočne realizoval dielo - rekonštrukciu kanalizácie u žalovaného, že došlo k výkopu jamy, nahradeniu starej kanalizačnej rúry novou, že došlo k nakladaniu zeminy na nákladné vozidlo a že časť zeminy (neznámeho množstva) bola podmočená.
41. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 07.04.2017 k uzatvoreniu zmluvy o dielo, kedy sa žalobca a žalovaný dohodli na určitom predmete prác, dodávke materiálu, za predbežne odhadnutú cenu diela a s realizáciou diela žalobca začal nasledujúci deň, 08.04.2017. Spornou bola medzi stranami sporu otázka, či predmetná zmluva o dielo bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka (tvrdenie žalobcu), alebo podľa Občianskeho zákonníka (tvrdenie žalovaného). Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci súd dospel k záveru, že zmluva o dielo bola medzi stranami sporu uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko iba jeden subjekt zmluvného vzťahu (žalobca) je a bol podnikateľom. Obchodný zákonník vo svojom (kogentnom) ustanovení § 261 jednoznačne určuje, kedy sa na záväzkové vzťahy medzi subjektmi zmluvného vzťahu vzťahujú jeho ustanovenia tretej časti (Obchodné záväzkové vzťahy). V prvom rade (podľa odseku 1 cit.ust. § 261) táto časť Obchodného zákonníka upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Pojem podnikateľ definuje Obchodný zákonník v § 2 ods. 2. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej aj len ako „Spoločenstvo“) je v zmysle § ZVBaNP právnickou osobou, ktorá nie je založená na účel podnikania a dosahovania zisku, ale za účelom, aby spravovala spoločné nebytové priestory, príslušenstvo obytného domu a priľahlý pozemok, vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo tiež zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. To znamená, že nejde o činnosti, ktoré by napĺňali znaky podnikania podľa Obchodného zákonníka, ktorý podnikanie
definuje ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Spoločenstvo sa nezapisuje do obchodného registra ale do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja. Možno teda jednoznačne uzavrieť, že Spoločenstvo nie je podnikateľom, keďže nespĺňa ani jeden z atribútov podnikateľa podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, t.z. nejde o osobu zapísanú v obchodnom registri, nejde o osobu, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, nejde o osobu, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov a nejde o fyzickú osobu, ktorá by vykonávala poľnohospodársku výrobu a bola by zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. Spoločenstvo nie je ani (a) subjektom verejného práva, ani (b) štátnou organizáciou a ani (c) právnickou osobou v zmysle § 261 ods. 3, 4 a 5 Obchodného zákonníka, čo vylučuje aplikáciu Obchodného zákonníka na predmetnú zmluvu o dielo v zmysle § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným sa nespravuje podľa Obchodného zákonníka aj z dôvodu, že nie je ako zmluvný typ resp. obchod explicitne uvedená v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Preto by sa predmetná zmluva o dielo mohla spravovať ustanovenia Obchodného zákonníka jedine v prípade, ak by sa na tom žalobca a žalovaný v zmysle § 262 Obchodného zákonníka písomne dohodli, k čomu však v danom prípade nedošlo.
42. Druhou spornou otázkou medzi stranami sporu bolo, či došlo k dohode o cene diela podľa rozpočtu (tvrdenie žalovaného), alebo podľa merných jednotiek (tvrdenie žalobcu). Podľa názoru súdu v danom prípade nebola cena diela určená ani rozpočtom (v zmysle § 635 Obč.Z.) a ani dohodou o určení ceny diela na základe dohodnutých jednotkových cien za konkrétne práce a materiál. Ako vyplýva z emailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 07.04.2017, obaja používali termín „predbežná“ cenová ponuka. Použitím gramatického ako aj logického výkladu nie je možné dospieť k inému záveru, ako k tomu, že pojem „predbežná“ (cenová ponuka) neznamená dohodu o pevnej cene, resp. dohodu o pevnej cene rozpočtu. Rovnako tak logickým a gramatickým výkladom nie je možné dospieť k záveru, že došlo k dohode o jednotkových cenách konkrétnych prác a materiálu, nakoľko v cenového ponuke zo dňa 07.04.2017 nie sú uvedené ceny len za (jednu) jednotku vykonaných prác a dodaného materiálu, ale sú v nej obsiahnuté konkrétne predpokladané výmery a na to sú naviazané predpokladané jednotlivé (položkovité uvedené) ceny. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je bežnou praxou, že ceny materiálu nerastú absolútne lineárne v závislosti od množstva materiálu, nakoľko predajcovia pri väčších odberoch bežne poskytujú odberateľom zľavu, pričom výška zľavy závisí práve od množstva odobratého materiálu. Vzhľadom na skutočnosti vyššie uvedené, ako aj vzhľadom na názor súdu o podriadení predmetnej zmluvy o dielo režimu podľa Občianskeho zákonníka, došlo podľa názoru súdu medzi stranami sporu k dohode o cene diela odhadom, tak ako to predpokladá ustanovenie § 636 Obč.Z., nakoľko cenu diela a presný rozsah prác nebolo možné exaktne určiť vopred (čo zhodne potvrdili na pojednávaní aj sporové strany).
43. Ďalšou spornou otázkou medzi stranami sporu bolo, či žalobca upozornil žalovaného na potrebu zvýšenia objemu prác, dodávky materiálu a s tým súvisiace zvýšenie ceny diela. Ustanovenie § 636 ods. 1 Obč.Z. (obdobne tak aj ust. § 635 Obč.Z. pri cene určenej rozpočtom) na účel ochrany objednávateľa ako aj s cieľom zabrániť zložitým sporom a rozsiahlemu dokazovaniu v prípadných súdnych sporoch zakotvuje tzv. notifikačnú povinnosť zhotoviteľa diela, a to obligatórne v písomnej forme, čo znamená, že ak zhotoviteľ diela dodatočne zistí, že bude treba cenu diela určenú odhadom podstatne prekročiť, je povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu. Za podstatné prekročenie ceny diela určenej odhadom sa v zmysle súdnej praxe rozumie prekročenie ceny diela o 10 % až 20 %. V danom prípade žalobca ako zhotoviteľ prekročil pôvodne odhadnutú cenu diela o 188,21 %, po ponížení na základe dobropisu o 86,67 %, čo v oboch prípadoch súd považuje za podstatné prekročenie ceny diela určenej odhadom. Nesplnenie písomnej notifikačnej povinnosti zhotoviteľa Občiansky zákonník sankcionuje striktne tým, že zhotoviteľ nemá právo za zaplatenie rozdielu v cene. Sám žalobca na pojednávaní uviedol, že v písomnej forme si svoju notifikačnú povinnosť voči žalovanému nesplnil, čo spôsobuje, že žalobca v zmysle § 636 ods. 1 Obč.Z. nemá nárok na zaplatenie rozdielu v cene diela. Konateľ žalobcu uviedol, že na zmenu rozsahu prác a s tým súvisiacu zmenu ceny diela upozornil štatutára žalovaného ústne, čo však štatutár žalovaného výslovne na pojednávaní poprel. Svedkovia na pojednávaní vypovedali, že oni sa so štatutárom žalovaného o cene diele nerozprávali (nemali to ani v náplni práce). Jedine svedok Miloš Sabo uviedol, že konateľ žalobcu a štatutárny zástupca žalovaného sa bavili o tom, že s rozsahom vykonaných prác sa bude meniť aj cena, avšak priamo prítomný pri tom rozhovore nebol - bol vzdialený. To znamená, že z vykonaného dokazovania jednoznačne a nepochybne nevyplynulo ani to, že by si konateľ žalobcu voči žalovanému
splnil notifikačnú povinnosť čo i len ústne. V prípade, že by tomu aj tak bolo, k splneniu notifikačnej povinnosti žalobcu v písomnej forme, tak ako to striktne ukladá zákon, nedošlo. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že zhotoviteľ diela v zmysle § 631 Obč. Z. znáša aj nebezpečenstvo pri vykonávaní prác, pričom za nebezpečenstvo je nutné považovať i.a. aj riziko zvýšených nákladov na zhotovenie diela pre prípadné prekážky a ťažkosti pri výkone diela. Žalobca - zhotoviteľ ako odborne spôsobilá osoba musí mať znalosti nielen v oblasti technických postupov a noriem, ale musí byť osoba znalá aj pokiaľ ide o príslušnú právnu reguláciu v oblasti zmluvy o dielo, tak podľa Obchodného zákonníka ako aj podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluva o dielo je tým najfrekventovanejším typom zmluvy, ktorú žalobca ako zhotoviteľ v rámci svoje činnosti a bežnej praxi s objednávateľmi uzatvára. Žalobca si teda mal byť vedomý, že ak objednávateľ nie je podnikateľom a ak ním (žalobcom) odhadnutá cena diela bude v dôsledku prekážok alebo zmeny pomerov podstatne prekročená (čo zistil už v prvý deň začatia realizácie diela, ako to vyplynulo z dokazovania), mal zákonnú povinnosť splniť si svoju notifikačnú povinnosť voči žalovanému, čo však neučinil. Žalobca informoval žalovaného o zvýšení ceny diela písomne (emailom) až 19.04.2017, teda až týždeň po dokončení diela, kedy mu oznámil novú cenu diela, ktorá oproti pôvodnej cene predstavovala nárast až o 188,21 %. Nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu, že žalovaný vedel o zmene rozsahu prác a aj o zmene ceny diela, nakoľko bol na dennej báze prítomný na mieste realizácie diela. Takisto nemožno akceptovať argumentáciu žalobcu, že žalovaný o zmene rozsahu prác a tým aj o zmene ceny diela musel vedieť z dodacích listov, ktoré mu zamestnanci žalobcu dávali na podpis a ktoré odmietal podpisovať, nakoľko dodacie listy (ako vyplynulo aj z výpovede svedkov) obsahujú už vykonané (zrealizované) práce a dodávky materiálu, takže ak by ich aj žalovaný podpísal, mohlo by ísť len o splnenie notifikačnej povinnosti ex post a aj to len v prípade, že by v nich výslovne bolo uvedené, že sa cena diela mení. Z ustanovenia § 636 Ods. 1 Obč.Z. však jednoznačne vyplýva, že notifikačná povinnosť voči objednávateľovi sa musí splniť (písomne) bez zbytočného odkladu a teda vopred pred realizovaním nadprác, ktoré spôsobia navýšenie ceny diela - v opačnom prípade zhotoviteľ nárok na rozdiel ceny diela nemá a teda zhotoviteľ znáša v dôsledku porušenia jeho notifikačnej povinnosti riziko zvýšených nákladov na dielo, pokiaľ ich objednávateľ dobrovoľne neuhradí. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že v písomnej forme si žalobca svoju notifikačnú povinnosť podľa § 636 ods. 1 Obč.Z. voči žalovanému nesplnil a preto žalobca nemá voči žalovanému nárok na zaplatenie rozdielu v cene diela.
44. Ďalšími spornými otázkami medzi stranami sporu bolo, či boli skutočne zrealizované všetky práce uvedené v podkladoch faktúry a či fakturované ceny zo strany žalobcu sú cenami primeranými. Vzhľadom na to, že súd dospel k záverom o podriadení predmetnej zmluvy o dielo režimu podľa Obč.Z. a že žalobca si nesplnil písomnú notifikačnú povinnosť v zmysle § 636 ods. 1 Obč.Z., v dôsledku ktorej skutočnosti nemá nárok na rozdiel v cene diela, ergo má nárok len na zaplatenie pôvodne dohodnutej ceny (určenej odhadom) dňa 07.04.2017, súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovanie znaleckým posudkom, ktorý by podľa žalobcu mal vyvrátiť závery odborného posudku predloženého žalovaným o neprimeranosti cien, resp. o nevykonaní všetkých prác. Súd vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval za hospodárne vykonávať rozsiahle znalecké dokazovanie ohľadom toho, či boli skutočne vykonané všetky práce, dodaný všetok fakturovaný materiál a ani ohľadom skutočnosti, či sú žalobcom fakturované ceny primerané, nakoľko aj v prípade, že by znalecký posudok verifikoval tvrdenia žalobcu vo všetkých týchto jeho skutkových tvrdeniach, záver súdu (o tom, že žalobca podľa § 636 ods. 1 Obč.Z. nemá pre nesplnenie notifikačnej povinnosti voči žalovanému nárok na zaplatenie rozdielu v cene diela) by sa tým nezmenil. Len na okraj súd podotýka, že dodacie listy ako aj stavebný denník postrádajú istú mieru objektivity, keďže nie sú zo strany žalovaného podpísané. Náležitú mieru objektivity by mohli mať vážne lístky o množstve vyvezenej a uskladnenej zeminy, aj keď ani v tomto prípade nie je bez znaleckého dokazovania možné s istotou uzavrieť, že uskladnené množstvo zeminy zodpovedá množstvu zeminy vykopanej žalobcom na mieste realizácie diela. Pochybnosti o skutočnom množstve zrealizovaných prác a dodaného materiálu nevniesol len odborný posudok predložený žalovaným, ale vniesol ich aj sám žalobca, keď oproti cenovému rozpočtu z 19.04.2017 na sumu 9 192,18 Eur (kde malo ísť o „skutočne vykonané práce a dodaný materiál“) žalobca na základe cenového vyrovnania (na sumu 5 983,62 Eur) ponížil jednotlivé merné jednotky predmetných „skutočne vykonaných práce a dodaného materiálu“ na menšie množstvá. Aj z cenových rozpočtov, dodacích listov a z výpovedí svedkov vyplývajú isté nezrovnalosti, nakoľko dodacie listy sa týkajú 4 dní (08.04.2017, 09.04.2017, 10.04.2017 a 12.04.2017), svedkovia prevažne uviedli, že práce trvali 3 dni a v cenovom rozpočte je pri niektorých položkách narátaných 5 dní. V súvislosti s návrhom žalobcu na znalecké dokazovanie súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle § 153 ods. 2 CSP by súd uplatnením koncentračnej
zásady na predmetný návrh žalobcu (žalobca tento návrh uplatnil až tesne pred skončením dokazovania na pojednávaní), ani nemusel prihliadnuť, nakoľko by to jednoznačne vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania.
45. Ako sporné sa v priebehu pojednávania ukázalo aj to, či ešte pred začatím realizácie diela (dňa 07.04.2017) bol žalobca, resp. zamestnanci žalobcu na predmetnom mieste realizácie diela. Žalobca na pojednávaní poprel, že by on alebo jeho zamestnanci boli prítomní na mieste realizácie diela pred začatím realizácie diela (t.j. pred dňom 08.04.2017). Popieranie tejto skutočnosti zo strany žalobcu súd vyhodnotil ako účelové, keďže žalovaný na pojednávaní poukazoval na skutočnosť, že zamestnanci žalobcu boli prítomní ešte deň pred realizáciou diela, teda dňa 07.04.2017 na mieste, kde zistili, že kanalizácia sa nedá vyčistiť „krtkovaním“ a na základe toho poslal žalobca žalovanému cenovú ponuku na vykonanie diela a teda žalobca bol na mieste realizácie diela ešte pred uzavretím zmluvy o diela a mal možnosť si podmienky a miesto realizácie diela obzrieť. V rozpore s tvrdením žalobcu sú samotné listinné dôkazy, ktoré sám žalobca predložil v konaní - faktúry a cenové rozpočty, kedy si žalobca vyfakturoval za „čistenie kanalizácie vysokotlakovým strojom dňa 07.04.2017“ sumu 36 Eur a za „motohodinu vysokotlakového stroja dňa 07.04.2017“ sumu 90 Eur, celkom za deň 07.04.2017 teda sumu 126 Eur, ktorú sumu žalovaný aj uhradil, aj keď po lehote splatnosti.
46. Vzhľadom na skutočnosti vyššie uvedené súd vyhodnotil žalobu ako v prevažnej miere nedôvodnú, pričom žalobcovi (v dôsledku omeškania žalovaného so zaplatením dohodnutej ceny diela) priznal len nárok na úroky z omeškania, nie však vo výške 8 % ročne, ako si žalobca uplatnil, ale v zmysle § 517 ods. 2 Obč.Z. v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR v miere 5 % ročne z pôvodne určenej ceny diela 3 189,36 Eur a to od 10.06.2017 (v zmysle žalobného návrhu) do 07.07.2017, kedy žalovaný dohodnutú cenu diela uhradil. Nakoľko žalobca nebol v spore čo do istiny úspešný vôbec a priznané úroky z omeškania za necelý mesiac predstavujú len nepatrnú sumu, súd žalovanému priznal nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrad trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. Nakoľko na pojednávaní dňa 13.07.2018 súd nerozhodol o celom predmete konania, výroky týkajúce sa zvyšnej časti predmetu konania budú predmetom dopĺňacieho rozsudku v zmysle § 225 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 362 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.