Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-257-2017.pdf
PDF · 92.32 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/257/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: J. W.Č., N.. XX.XX.XXXX, A. M. XXXX/XX, XXXXX W.Y., o zaplatenie 2.276,72 € s prísl., takto
rozhodol:
Konanie v časti zaplatenia sumy vo výške 688,06 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy688,06 € od 21.9.2017 do zaplatenia, z a s t a v u j e.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 415,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 665,- € od 21.9.2017 do 19.2.2018, zo sumy 565,- € od 20.2.2018 do 19.3.2018, zo sumy 465,- € od 20.3.2018 do 27.4.2018, zo sumy 415,- € od 28.4.2018 do zaplatenia a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.10.2017 sa pôvodný žalobca (VÚB, a.s.) domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.276,72 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 2.276,72 € od 21.9.2017 do zaplatenia.
2. Pôvodný žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, bola dňa 15.1.2014 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanej bol úver poskytnutý s dohodnutým úrokom 22,80 %. Ku dňu výpisu z kartového účtu mala schválený úverový rámec vo výške 900,- €, ktorý sa zaviazala splácať štandardnou mesačnou splátkou vo výške 30,- €. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti. Pred odstúpením na vymáhanie právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 13.9.2017 nový výpis z bankovej knihy ku dňu 31.8.2017 s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2.276,72 €. Nakoľko žalovaná dlžnú sumu neuhradila v lehote splatnosti do dňa 20.9.2017, právny predchodca žalobcu si uplatnil svoj nárok súdnou cestou.
3. Žalobca spolu so žalobou predložil súdu Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s., v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., výpis z pôžičkovej karty.
4. Žalovaná si žalobu prevzala dňa 9.12.2017 spolu s uznesením, ktorým ju súd vyzval, aby sa k žalobe písomne vyjadrila. Žalovaná sa však k žalobe písomne nevyjadrila.
5. V priebehu konania došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na žalobcu, o tejto zmene súd rozhodol uznesením, č.k. 8Csp/257/2017-42, zo dňa 3.1.2018.
6. Podaním doručeným súdu dňa 6.7.2019 žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia istiny vo výške 438,06 € späť (t.j. v časti poplatkov a sankčného úroku) spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania. Nakoľko v priebehu konania došlo zo strany žalovanej k uhradeniu sumy vo výške 250,- €, vzal žalobu späť aj v tejto časti. Žalobca zároveň navrhol, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu vo výške 1.588,66 €, ako aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.838,66 € od 21.9.2017 do 19.2.2018, zo sumy 1.738,66 € od 20.2.2018 do 19.3.2018, zo sumy 1.638,66 € od 20.3.2018 do 27.4.2018 a zo sumy 1.588,66 € od 28.4.2018 do zaplatenia. Uviedol tiež, že v prípade revolvingového úveru nie je možné určiť RPMN, ako to uzavrel aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí, sp. zn. 6Co/95/2010, z 27.1.2011.
7. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 12. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 13. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
11. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými ustanoveniami Civilného sporového poriadku, súd konanie v časti istiny a úroku z omeškania zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby po jej doručení žalovanej, ktoré čiastočné späťvzatie žaloby je prejavom dispozitívneho oprávnenia žalobcu s predmetom konania.
12. Súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby nie je potrebný, keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie vo veci samej. Zároveň nejde o prípad, kedy určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, súd preto súhlas alebo príp. nesúhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby ani nezisťoval.
13. Na pojednávaní dňa 11.7.2018 súd s poukazom na ustanovenie § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pojednával v neprítomnosti advokáta žalobcu, ktorý bol riadne predvolaný, pričom svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti, ako aj žalovanej, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, a ktorá svoju neúčasť neospravedlnila ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
14. Žalobca v rámci svojho procesného útoku použil ako prostriedky procesného útoku predovšetkým písomne podanú žalobu, ako aj predložené listinné dôkazy. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením s predžalobnou upomienkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a cenníkom VÚB, a.s..
15. Z listinných dôkazov predložených zo strany žalobcu mal súd preukázané, že žalovaná dňa 8.1.2014 vyplnila Žiadosť aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro, ako to vyplýva so žiadosti o aktiváciu karty. V čl. III. je uvedený schválený úverový rámec 900,- € so štandardnou mesačnou splátkou 30,- €. Žalovaná podpisom tejto žiadosti/zmluvy vyhlásila, že pred jej podpisom sa oboznámila s OP, ktoré sú súčasťou tejto žiadosti, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
16. V bode V. označenom ako „Vyhlásenie klienta“ je indikatívny výpočet RPMN za predpokladu, že klient vyčerpá spotrebiteľský úver vo výške úverového rámca dňa 1.12.2013, s výškou spotrebiteľského úveru 900,- € pri 12 splátkach s tým, že prvá až predposledná je vo výške 75,- € a posledná vo výške 201,71 €. V takomto prípade RPMN by činila 25,16 %. V tejto časti zmluvy pod bodom 3 je uvedená aj priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty 25,09 % a pod bodom 2 je stanovený deň splatnosti mesačnej splátky, teda 15. deň v kalendárnom mesiaci.
17. Podľa článku V. zmluvy s názvom „Vyhlásenia klienta:“ sa nachádza nasledujúce ustanovenie: Prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s CFH. Zo strany banky bola žiadosť schválená dňa 15.1.2014.
18. Predžalobnou upomienkou zo dňa 4.10.2014 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na uhradenie nedoplatku na splátkach vo výške 147,74 €. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 5.11.2014 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku a vyzval žalovanú na uhradenie sumy vo výške 1.174,51 €.
19. Z výpisov z Pôžičkovej karty Quatro za obdobie od 24.1.2014 do 31.8.2017 vyplýva, že žalovaná celkovo vyčerpala úver vo výške 890,- €, ale zaplatila len 225,- €. Posledný výber bol realizovaný 30.1.2014 a posledná úhrada dňa 23.4.2016. Ďalšie debetné položky sú už len úroky (štandardné a sankčné), poplatky a náklady vymáhania.
20. Právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 10.6.2013 do 30.4.2014).
21. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci, poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
22. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
23. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
25. V danom prípade predmetom sporu je revolvingový úver, ktorý nepochybne napĺňa charakteristiku spotrebiteľského úveru v zmysle jeho pozitívneho vymedzenia podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, zároveň nespadá ani pod jeden z prípadov vylúčenia spotrebiteľského úveru, ktoré sú uvedené v § 1 ods. 3 tohto zákona. Preto aj pre revolvingový úver je potrebné aplikovať ustanovenie § 9 ods. 1, 1, 2 a § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
26. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
27. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona a medzi nimi pod písm. j/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
28. Údaj o RPMN nepochybne možno považovať za najdôležitejší údaj pre spotrebiteľa, nakoľko zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a teda je najlepším indikátorom
posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti úveru. Súd zastáva názor, že aj pri revolvingovom úvere je možné vypočítať RPMN podľa počiatočných základných údajov v zmluve podľa rovnice obsiahnutej v prílohe k zákonu č. 129/2010 Z.z. Táto rovnica vyjadruje ekvivalent úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej. Základná rovnica o výpočte RPMN odpovedá na ročnom základe celkovej súčasnej hodnote čerpania na jednej strane a celkovej súčasnej hodnote splátok a platieb poplatkov na druhej strane. Pri výpočte RPMN pri revolvingovom úvere prostredníctvom kreditnej karty sa použije predpoklad, že revolvingový úver sa poskytuje na obdobie jedného roka a splatí sa v 12 rovnakých splátkach v mesačných intervaloch. Tento postup vyplýva z pokynov k vyplňovaniu hlásenia o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch zverejnených na stránke Ministerstva financií SR. To, že RPMN sa dá vypočítať aj pri úveroch poskytnutých kreditnou kartou a že sa tak aj vypočítava, napokon je zrejmé a zo štatistických údajov zverejňovaných opäť na stránke Ministerstva financií SR, kde sa uvádza priemerná hodnota RPMN aj pri úveroch poskytovaných prostredníctvom kreditnej karty. Súd sa preto nestotožňuje s názormi o nemožnosti výpočtu RPMN pri revolvingových úveroch a osvojil si opačný názor, ktorý vyplýva napr. z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 17Co/2148/2012, zo dňa 10.10.2012.
29. Za splnenie povinností veriteľa ohľadom údaju o RPMN nemožno považovať jeho indikatívny výpočet v časti V. zmluvy, ktorý vychádza z celkom iných parametrov než boli dohodnuté účastníkmi zmluvy. Konkrétne vychádza z predpokladu, že k čerpaniu úveru dôjde 1.12.2013, hoci zmluva bola uzavretá neskôr. Navyše v tomto výpočte sa vychádzalo z výšky mesačnej splátky 75 €, hoci v tomto konkrétnom prípade bola dohodnutá mesačná splátka len 30 €. Tento indikatívny výpočet RPMN preto je potrebné považovať len za splnenie informačnej povinnosti veriteľa zakotvenej v § 4 ods. 1 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmysle tohto ustanovenia totiž veriteľ je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovať spotrebiteľa aj o RPMN znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu.
30. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.
31. V danom prípade súd dospel k záveru o chýbajúcom povinnom údaji zmluvy o revolvingovom úvere a to RPMN a predpokladov použitých pre jeho výpočet. Úver je preto potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový; žalovaná má teda žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru bez úrokov a poplatkov, t.j. 890,- € a keďže doteraz zaplatila len 475,- €, jej dlh činí 415,- €. Súd preto vyhovel žalobe len v tejto časti a vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol, okrem sumy 438,06 €, vo vzťahu ku ktorej bolo konanie zastavené podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 vety druhej CSP.
32. Z prisúdenej istiny boli priznané aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobca nárok s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
33. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
35. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
36. Podľa posledného výpisu z pôžičkovej karty bol dlh žalovanej vyčíslený na 2.276,72 € so splatnosťou 20.9.2017. Úroky z omeškania súd preto v súlade so žalobným petitom priznal žalobcovi od nasledujúceho dňa tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore v prevažnej časti neúspešný (úspech mal len v podiele 18 %) a preto
nárok na náhradu trov konania mu nevznikol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v priebehu konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.