Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_58C-169-2016.pdf
PDF · 125.28 KB
Case nature
Area
Subarea
58C/169/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu: B.. G. O., U.. XX.XX.XXXX, R. L. XXXXX/XX, R., O. E., zastúpený: URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava proti žalovanému: B.. R. O., U.. XX.XX.XXXX, R. R. XX, R., O. E., zastúpený: mzlegal s.r.o., so sídlom Bernolákova 2425/2, Malacky, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobcu 1 k celku a o veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1 k celku, a to k nehnuteľnosti: (i) bytu Č.. XX, nachádzajúci sa na 8. nadzemnom podlaží obytného domu H. R., na ulici: L.Á., H.: XX, E. Č.: XXXXX, ktorý je postavený na pozemku evidovanom v registri “C“, na katastrálnej mape parcelné číslo: XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere: 416 m2, (ii) spoluvlastníckemu podielu patriacemu k bytu Č.. XX na spoločných častiach domu a na spoločných zariadeniach domu súpisné číslo XXXXX o veľkosti 4880/238835, (iii) spoluvlastníckemu podielu patriacemu k bytu Č.. XX na pozemku evidovanom v registri “C“ na katastrálnej mape, na ktorom je bytový dom postavený parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 416 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti podielu 4880/238835, ktorý je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres: R. B., O.: R. -G..Č.. D. R., L.Á. Ú.: D. R..
II. Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu o výške vlastníckeho podielu žalobcu 1/1 k celku: (i) byt Č.. XX, nachádzajúci sa na 8. nadzemnom podlaží obytného domu v R., na ulici: L.Á., H. : XX, E. Č.: XXXXX, ktorý je postavený na pozemku evidovanom v registri “C“, na katastrálnej mape parcelné číslo: XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere: 416 m2, (ii) spoluvlastnícky podiel patriaci k bytu Č.. XX na spoločných častiach domu a na spoločných zariadeniach domu súpisné číslo XXXXX o veľkosti 4880/238835, (iii) spoluvlastnícky podiel patriaci k bytu Č.. XX na pozemku evidovanom v registri “C“ na katastrálnej mape, na ktorom je bytový dom postavený parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 416 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti podielu 4880/238835, ktorý je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres: R. B., O.: R. -G..Č.. D. R., L.Á. Ú.: D. R..
III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel v sume 49.525 Eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi z titulu neoprávneného majetkového prospechu v súvislosti s nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu k bytu sumu 43.000 Eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.10.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti bytu Č.. XX, nachádzajúci sa na 8. nadzemnom podlaží obytného domu v R., na Z.: L., H.: XX, E. Č.: XXXXX, ktorý je postavený na pozemku evidovanom v registri “C“, na katastrálnej mape parcelné číslo: XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere: 416 m2, spoluvlastníckemu podielu patriacemu k bytu Č.. XX na spoločných častiach domu a na spoločných zariadeniach domu súpisné číslo XXXXX o veľkosti 4880/238835, spoluvlastníckemu podielu patriacemu k bytu Č.. XX na pozemku evidovanom v registri “C“ na katastrálnej mape, na ktorom je bytový dom postavený parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 416 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti podielu 4880/238835, ktorý je evidovaný na liste vlastníctva Č.. XXXX, O.: R. B., O.: R. - G..Č.. D. R., L. Ú.: D. R. a tento prikázal žalobcovi oproti primeranej náhrade vo výške 1,-Euro, ktoré zaplatí žalobca žalovanému do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Súčasne žalobca navrhol, aby súd tomuto priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca a žalovaný nadobudli na základe zmluvy do podielového spoluvlastníctva, každý o veľkosti 1 k celku, byt Č.. XX, nachádzajúci sa na 8. nadzemnom podlaží obytného domu H. R., na Z.: L., H.: XX, E. Č.: XXXXX, ktorý je postavený na pozemku evidovanom v registri “C“, na katastrálnej mape parcelné číslo: XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere: 416 m2, spoluvlastnícky podiel patriaci k bytu Č.. XX na spoločných častiach domu a na spoločných zariadeniach domu súpisné číslo XXXXX o veľkosti 4880/238835, spoluvlastnícky podiel patriaci k bytu Č.. XX na pozemku evidovanom v registri “C“ na katastrálnej mape, na ktorom je bytový dom postavený parcelné číslo 5476/113 o výmere 416 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti podielu 4880/238835, ktorý je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, O.: R. B., O.: R. -G..Č.. D. R., L. Ú.Q.: D. R. (ďalej len „byt“). Žalobca financoval celú kúpnu cenu bytu (t.j. 86.000 Eur), pričom túto kúpnu cenu žalobca uhradil vo výške 4.000 Eur z pôžičky poskytnutej otcom žalobcu a zvyšnú sumu 82.000 Eur žalobca financoval sám cez hypotekárny úver a tento aj spláca. Krátko po nadobudnutí bytu do podielového spoluvlastníctva strany sporu uzatvorili manželstvo (v čase podania žaloby však prebiehalo konanie o rozvod manželstva). Nakoľko žalovaný odmietol dobrovoľne na základe predžalobnej výzvy a následne aj na základe telefonickej komunikácie dňa 26.10.2016 previesť svoj spoluvlastnícky podiel na byte na žalobcu a súčasne odmietol poskytnúť žalobcovi čiastku 43.000 Eur titulom zaplatenia 1 kúpnej ceny za byt, za ktorý žalovaný vôbec nič neplatil, domáha sa žalobca zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu tak, aby súd prikázal byt do jeho výlučného vlastníctva, nakoľko tým bude najlepšie a najhospodárenejšie užívaný spolu s jej maloletou dcérou.
3. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 06.02.2017, namietol miestnu príslušnosť tunajšieho súdu a navrhol vec postúpiť na Okresný súd Bratislava V. z dôvodu, že tento súd je všeobecným súdom žalovaného. K samotnej veci uviedol, že niej epravdou, že žalobca má záujem v predmetnom byte bývať, keďže sa v marci 2016 odsťahovala spolu s maloletou dcérou do Banskej Bystrice, kde má prenajatý byt. Má záujem podielové spoluvlatsníctvo k bytu vyporiadať tak, že sa byt predá, z predaja sa vyplatí hypotekárny úver a zvyšok nadobudnutých finančných prostriedkov z predaja sa rozdelí medzi strany sporu rovným dielom, avšak nie je možné vychádzať z ceny nehnuteľnosti, za ktorú túto strany sporu nadobudli, nakoľko v súčasnej dobe je cena nehnuteľnosti podstatne vyššia.
4. Replikou žaloby doručenou súdu dňa 18.04.2017 žalobca uviedol, že nesúhlasí s námietkou miestnej príslušnosti, nakoľko má za to, že podľa ustanovenia § 20 písm. a) Civilného sporového poriadku je daná výlučná miestna príslušnosť tunajšieho súdu. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca sa odsťahoval z bytu do Banskej Bystrice, žalobca uviedol, že toto tvrdenie je síce pravdivé, avšak bolo vykonané z dôvodu obštrukcií vyvolaných zo strany žalovaného (napr. privolávanie policajnej hliadky) v snahe ochrániť ich maloletú dcéru pred vzájomnými spormi. Žalobca v ďalšom vyjadril nesúhlas s návrhom žalovaného na predaj bytu a rozdelením výťažku z predaja bytu rovným dielom medzi strany sporu, nakoľko žalovaný sa nijakým spôsobom nepodieľal na splácaní hypotekárneho úveru resp. zaplatení kúpnej ceny za byt. Žalobca má záujem si byt udržať, vzhľadom na to, že po materskej dovolenke sa plánuje vrátiť do práce v Bratislave a zabezpečiť tak ich maloletej dcére primerané prostredie pre zdravý vývoj.
5. Duplikou vyjadrenia k žalobe doručenej súdu dňa 06.07.2018 žalovaný na podanej námietke miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu netrval a žiadal, aby na túto súd neprihliadol. Pokiaľ ide o skutkové a právne tvrdenia žalobcu, má za to, že skutočnosti uvádzané žalobcom nemajú akýkoľvek právny základ, a preto v tomto súdnom konaní neobstoja, z dôvodu že sa nezakldajú na pravde, sú skreslené a zavádzajúce. Žalobca dlhodobo núti žalovaného k prevodu spoluvlastníckeho podielu na žalobcu bezodplatne resp. za jedno euro , pričom neprihliada na fakt, že od kúpy bytu žalovaný platil za služby spojené s užívaním bytu a príspevky do fondu opráv, elektrinu, plyn a pod. Žalobca viackrát informoval žalovaného, že plánuje žiť v Banskej Bystrici, byt neplánuje ďalej užívať a súhlasí s jeho predajom a rozdelením výťažku z predaja. K tvrdeniu žalobcu, že sa z bytu odsťahoval spolu s ich maloletou dcérou z dôvodu pretrvávajúcich sporov medzi stranami sporu, žalovaný uvádza, že to bol práve žalobca, ktorý najskôr „vyhodil“ žalovaného z bytu, vymenil zámkovú vložku na dverách bytu, čím žalovanému úplne znemožnil vstup do bytu, následne sa odsťahoval do Banskej Bystrice, pričom bezdôvodne v uzamknutom byte zadržiaval žalovanému osobné veci a nakoniec byt bez vedomia a súhlasu žalovaného prenajal tretej osobe, pričom celé nájomné si ponechal pre svoje potreby. Pokiaľ žalobca navrhuje vyporiadanie za náhradu jedno euro, takýto návrh považuje žalovaný za absolútne neakceptovateľný a bez akéhokoľvek právneho základu. Primeranou náhradou má byť príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci a teda podstatnou je aktuálna cena hodnota nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu, keď zo žaloby ani z repliky k žalobe nevyplýva žiadna aktuálna hodnota veci (a absolútne žalobca opomína, že hodnota nehnuteľnosti posledné dva roky rastie). Žalobcom navrhovaná suma ako náhrada za spoluvlastnícky podiel žalovaného je tak absolútne neprimeraná a v rozpore s hmotným právom. Žalovaný má za to, že žalobca nemá záujem si byt ponechať, ale práve naopak, má úmysel byt predať a ponechať si rozdiel medzi výťažkom a vyplatením zostatku úveru. V závere svojho podania zotrval na nm navrhovanom spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva uvedeného vo vyjadrení k žalobe.
6. Na pojednávaní konanom dňa 12.12.2017 žalobca navrhol zmenu petitu žaloby, ktorý návrh spresnil podaním doručeným súdu dňa 14.12.2017 a dňa 19.02.2018. Súd vzhľadom na skutočnosť, že takýmto podaním návrhu na zmenu petitu žaloby nedochádza k tomu, že by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, a ani nedochádza k tomu, že by bol na konanie o zmenenom návrhu vecne alebo kauzálne príslušný iný súd, súd uznesením na pojednávaní konanom dňa 10.04.2018, pripustil zmenu žaloby v časti petitu tak, že pripustil zmenu výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel zo sumy jedno euro na sumu 2.500 Eur a súčasne pripustil alternatívny návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predajom bytu a rozdelením výťažku tak, že výťažok z predaja tohto bytu bude započítaný najskôr na úhradu hypotekárneho úveru vo výške 82.000 Eur v zmysle zmluvy o financovaní bývania zo dňa 27.10.2014, na úhradu dlhu žalobcu voči jeho otcovi vo výške 4.000 Eur, na úhradu úrokov vo výške 4.038,34 Eur doposiaľ uhradených žalobcom v súvislosti s poskytnutým hypotekárnym úverom na kúpu bytu vo výške 82.000 Eur v zmysle zmluvy o financovaní bývania zo dňa 27.10.2014, na úhradu štátneho príspevku pre mladých vo výške 999,39 Eur, a zvyšná suma výťažku z predaja sa rozdelí medzi žalobcu a žalovaného podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov
7. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 14.06.2018 prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na tú skutočnosť, že za obdobie trvania manželstva aj platby realizované v prospech inštitúcií, resp. spoločností a iných fyzických či právnických osôb, sú platbami realizovanými obomi manželmi, preto aj argumentácia tým, aké čiastky zaplatil žalobca z titulu splácania hypotekárneho úveru resp. úrokov z tohto hypotekárneho úveru za dokladované obdobie, odo dňa 4.3.2015 do dňa 24.5.2018, žalobca musí byť konfrontovaný so špecifikáciou obdobia v rámci takto vymedzeného časového úseku, počas ktorého boli strany sporu manželmi, resp. kedy nie a pokiaľ ide o obdobie trvania manželstva a splácania hypotekárneho úveru, resp. úrokov z poskytnutého hypotekárneho úveru, treba aj túto skutočnosť zohľadniť a nemožno argumentovať tým, že peňažné čiastky zaplatené v rámci trvania manželstva banke, ktorá hypotekárny úver žalobcovi poskytla, sú platbami, ktoré realizoval žalobca sám, ale naopak, treba prihliadnuť na trvanie manželstva a vychádzať z toho, že na týchto platbách sa z titulu existencie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podieľal aj žalovaný. Má za to, že takéto platby nepatria do rámca tohto konania a že majú byť predmetom celkom iného súdneho konania prípadne prioritne dohody strán sporu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo dňa 08.01.2018 nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zdôraznil, že sa v celom rozsahu pridržiava skutkových a právnych vyjadrení
podaných v tomto konaní, má za to, že súd pri zohľadnení obstarávacej ceny musí zohľadniť ako náklady obstarania nie iba konečnú cenu hypotekárneho úveru, ale aj úroky za poskytnutý hypotekárny úver, lebo úrok je cena peňazí, za ktoré si žalobca kúpil byt, tento sa teraz vysporiadava, preto aj úroky, ktoré je potrebné doplatiť banke sa musia vysporiadať v rámci tohto konania, lebo úroky sa musia vysporiadať ako súčasť ceny bytu. Vo finančnom práve sa takéto budúce úroky, kde je určená konečná splatnosť, konečná výška z tých úrokov, označujú termínom súčasná hodnota budúcich peňazí a toto je potrebné de iure vysporiadať v tomto konaní.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledujúcimi listinami: zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 31.10.2014, predžalobná výzva žalobkyne, poistná zmluva, zmluva o financovaní bývania, potvrdenie o poskytnutí sumy 4.000 Eur, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, dohoda o postupe pri predaji bytu, sms komunikácia sporových strán, nájomná zmluva, inzercia porovnateľných bytov, súkromný znalecký posudok č. 25/2018, súkromný znalecký posudok č. 44/2018, čestné prehlásenie, potvrdenie o výške nákladov na hypotekárny úver, export pohybov na účte žalobcu, pričom zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
9. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu súd zistil, že strany sporu ako kupujúci na jednej strane a predávajúci G. H. na strane druhej uztavorili dňa 31.10.2014 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol byt Č.. XX, nachádzajúci sa na 8. nadzemnom podlaží obytného domu v R., na Z.: L., H.: XX, E. Č.: XXXXX, ktorý je postavený na pozemku evidovanom v registri “C“, na katastrálnej mape parcelné číslo: XXXX/ XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere: 416 m2, spoluvlastnícky podiel patriaci k bytu Č.. XX na spoločných častiach domu a na spoločných zariadeniach domu súpisné číslo XXXXX o veľkosti 4880/238835, spoluvlastnícky podiel patriaci k bytu Č.. XX na pozemku evidovanom v registri “C“ na katastrálnej mape, na ktorom je bytový dom postavený parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 416 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti podielu 4880/238835, ktorý je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, O.: R. B., O.: R. - G..Č.. D. R., L. Ú.: D. R., každý zo strán sporu v 1 k celku, za kúpnu cenu 86.000 Eur, ktorú uhradí žalobca.
10. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného listom zo dňa 26.02.2016 na zaplatenie sumy 43.000 Eur zodpovedajúcej 1 kúpnej ceny nehnuteľnosti (byt), vzhľadom ku skutočnosti, že tok peňažných prostriedkov bol voči predávajúcemu dojednaný tak, že žalobca bol povinný uhradiť celú kúpnu cenu bytu, ktorý v súlade so zmluvným dojednaním aj učinil.
11. Z poistnej zmluvy na byt označenej ako poistenie nehnuteľnosti, domácnosti a zodpovednosti za škodu uzatvorenej dňa 29.01.2015 vyplynulo, že poistníkom ročného poistného vo výške 79 Eur je žalobca.
12. Žalobca ako dlžník na jednej strane a obchodná spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 ako veriteľ na strane druhej, uzatvorili dňa 27.10.2014 zmluvu o financovaní bývania č. XXX/ XXXXXX/XX-XXX/XXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 82.000 Eur za odplatu, na účel financovania bytu, so splatnosťou úveru 30 rokov od prvého čerpania.
13. Z potvrdenia o poskytnutí sumy 4.000 Eur vo forme výpisu z bankového účtu žalobcu súd zistil, že osoba označená ako N..T..E. zaplatil dňa 16.10.2014 prevodom z bankového účtu E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na bankový účet žalobcu, sumu 4.000 Eur.
14. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie D. R. súd zistil, že strany sporu sú každý v 1 k celku podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti bytu Č.. XX, nachádzajúci sa na 8. nadzemnom podlaží obytného domu v R., na Z.: L., H.: XX, E. Č.: XXXXX, ktorý je postavený na pozemku evidovanom v registri “C“, na katastrálnej mape parcelné číslo: XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere: 416 m2, spoluvlastníckemu podielu patriacemu k bytu Č.. XX na spoločných častiach domu a na spoločných zariadeniach domu súpisné číslo XXXXX o veľkosti 4880/238835, spoluvlastníckemu podielu patriacemu k bytu Č.. XX na pozemku evidovanom v registri “C“ na katastrálnej mape, na ktorom je bytový dom postavený parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 416 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti podielu 4880/238835, na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod H.-XXXX/XX zo dňa 27.03.2015.
15. Z návrhu dohody o postupe pri predaji bytu súd zistil, že žalobca zaslal žalovanému tento návrh zmluvy elektronicky prostredníctvom e-mailu zo dňa 19.04.2016, v ktorej žalobca navrhol, aby sa byt predal za kúpnu cenu minimálne 88.000 Eur a že z kúpnej ceny budú uspokojené celkové náklady banky poskytujúcej hypotekárny úver, nároky otca žalobcu N. E. vo výške 4.000 Eur a nárok žalovaného vo výške 1.000 Eur, tak že zostatok kúpnej ceny bude prináležať žalobcovi. Na základe sms komunikácie sporových strán súd zistil, že aj vzhľadom k predloženému návrhu dohody o postupe pri predaji bytu, strany sporu sa nedohodli ani na osobnom stretnutí k vyriešeniu spoluvlastníctva k bytu.
16. Žalobca ako prenajímateľ na jednej strane a Peter Drozd ako nájomca na strane druhej uztavorili dňa 10.07.2016 nájomnú zmluvu na byt. Zmluvné strany sa dohodli na výške úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške 470 Eur mesačne.
17. Z inzercie porovnateľných bytov, predložených sporovými stranami vyplynulo, že kúpna cena za porovnateľný byt sa pohybuje v rozmedzí od 92.000 Eur do 123.600 Eur.
18. Zo súkromného znaleckého posudku č. 25/2018 vypracovaného znalcom Ing. Ivanou Cihovou dňa 05.04.2018 predloženého žalovaným vyplynulo, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti spolu vo výške 103.000 Eur.
19. Zo súkromného znaleckého posudku č. 44/2018 vypracovaného znalcom Ing. Milanom Bednárikom dňa 21.03.2018 predloženého žalobcom vyplynulo, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti spolu vo výške 95.100 Eur.
20. Žalovaný listom doručeným súdu dňa 07.06.2018 čestne prehlásil, že uhrádzal platby nájomného za byt správcovi bývania, náklady na elektrickú energiu, plyn a daň z nehnuteľnosti, pričom súčasne predložil súbor výpisov platieb.
21. Z potvrdenia o výške nákladov na hypotekárny úver súd zistil, že za obdobie od 04.03.2015 do 24.05.2018 žalobca zaplatil úroky vo výške 4.950,82 Eur.
22. Z exportu pohybov na účte žalobcu súd nezistil také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilým dôkazom v tomto konaní preukazujúcim uhrádzanie nákladov za byt, keďže z týchto výpisov vôbec nie je zrejmé, aké náklady žalobca za byt uhrádzal a komu.
23. Podľa ustanovenia § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), vec môže bytˇ v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
24. Podľa ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podielˇajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spolocˇnej veci.
25. Podľa ustanovenia § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnútˇ o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnutelˇnostˇ, dohoda musí bytˇ písomná.
26. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na velˇkostˇ podielov a na úcˇelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla úcˇelne využitˇ a na násilné správanie podielového spoluvlastníka vocˇi ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výtˇažok rozdelí podlˇa podielov.
27. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydatˇ.
28. Podľa ustanovenia § 42 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), ak je námietka miestnej neprílušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa ustanovenia § 20 písm. a) Civilného sporového poriadku, namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušne výlučne súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka práva k nej.
30. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 06.02.2017 namietol miestnu príslušnosť tunajšieho súdu a navrhol vec postúpiť na Okresný súd Bratislava V. z dôvodu, že tento súd je všeobecným súdom žalovaného. Duplikou žalovaného zo dňa 07.07.2017, žalovaný súdu oznámil, že na podanej námietke netrvá a žiada, aby súd na túto neprihliadal. Súd sa vzhľadom na uvedené námietkou miestnej príslušnosti nezaoberal, inter alia aj z dôvodu, že podľa názoru súdu je tunajší súd súdom miestne príslušným na prejednanie a rozhodnutie sporu v zmysle ustanovenia § 20 písm. a) Civilného sporového poriadku.
31. Súd má z vykonaného dokazovania, po posúdení skutkovej stránky veci a právnom posúdení veci za preukázané, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi ( každý v 1 k celku) nehnuteľnosti bytu Č.. XX, nachádzajúci sa na 8. nadzemnom podlaží obytného domu v R., na Z.: L., H.: XX, E. Č.: XXXXX, ktorý je postavený na pozemku evidovanom v registri “C“, na katastrálnej mape parcelné číslo: XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere: 416 m2, spoluvlastníckemu podielu patriacemu k bytu Č.. XX na spoločných častiach domu a na spoločných zariadeniach domu súpisné číslo XXXXX o veľkosti 4880/238835, spoluvlastníckemu podielu patriacemu k bytu Č.. XX na pozemku evidovanom v registri “C“ na katastrálnej mape, na ktorom je bytový dom postavený parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 416 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti podielu 4880/238835, ktorý je evidovaný na liste vlastníctva Č.. XXXX, O.: R. B., O.: R. - G..Č.. D. R., L. Ú.: D. R., skutočnosť ktorá medzi stranami sporná nebola. Sporným nebola ani úhrada kúpnej ceny vo výške 86.000 Eur výlučne zo strany žalobcu a to čerpaním hypotekárneho úveru vo výške 82.000 Eur a poskytnutím pôžičky zo strany otca žalobcu vo výške 4.000 Eur. Sporným ostal spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva a prípadná výška primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel. Počas konania napokon vyšlo najavo, že žalovaný ustúpil od návrhu na predaj bytu a rozdelenie výťažku a prijal možnosť, aby si byt ponechal žalobca za primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel, ktorého výška však ostala sporná.
32. Ak súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere preto súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicioum duplex). Judikatúra vychádza z toho, že hľadiská uvedené v ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba vziať vždy do úvahy, nejde však o hľadiská rozhodujúce a že otázka, komu bude vec prikázaná, závisí vždy od úvahy súdu. Uvedené vyplýva aj z textu zákona, podľa ktorého súd na uvedené kritérium len prihliadne. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Ak nedôjde k dohode (čo bol nepochybne aj tento prípad), spoluvlastníctvo zruší a vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka vykoná súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak je to možné, súd vec rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; pritom prihliadne na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu (byt) nie je možné reálne technicky rozdeliť tak, aby nerušene slúžila potrebám oboch strán sporu a nenarúšala výkon ich vlastníckeho práva navzájom aj vzhľadom k nie práve ideálnemu súčasnému vzťahu medzi stranami sporu. Nakoľko žalobca navrhol, aby súd prikázal nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva (a žalovaný sa tomuto návrhu nebránil), návrhom ktorým prejavil o vec reálny záujem (že po skončení materskej dovolenky sa má záujem presťahovať opäť za prácou do Bratislavy) a súčasne tento bol a stále je jediným platiteľom hypotekárneho úveru na cenu bytu, súd rozhodol tak, že nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu, nakoľko nevzhliadol dôvod na neprikázanie nehnuteľnosti žalobcovi. Prikázanie veci žalobcovi bez toho, aby mu bola uložená povinnosť zaplatiť primeranú náhradu žalovanému, ktorý bol svojho spoluvlastníckeho podielu zbavený, by vo svojej podstate predstavovalo vyvlastnenie bez náhrady, čo je v príkrom rozpore s čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Zákonom ustanovená možnosť rozdelenia podielového spoluvlastníctva vo svojich dôsledkoch pre žalovaného znamená nútené odňatie vlastníckeho práva,
ktoré musí spĺňať ústavné podmienky ustanovené článkom 11 ods. 4 Listiny. Medzi tieto podmienky patrí aj povinnosť poskytnúť náhradu. Primeranú náhradu treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, ekvivalent umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, akú predstavoval podiel spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený žalobcovi. Ak súd zrušuje a vyporiadava spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti jej prikázaním do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov, primeranú náhradu za podiel určí vo výške všeobecnej ceny, ktorá nevyjadruje len cenu určenú v závislosti od druhu stavby, použitých stavebných materiáloch, vybavenosti, konštrukcií, údržby, veku, výmery, kultúry, bonity pozemku, ale aj situáciu na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase. Za primeranú náhradu preto súd považuje sumu 49.525 Eur, ktorú určil z hodnoty aktuálnej trhovej ceny nehnuteľnosti (bytu) vo výške 99.050 Eur vyplývajúcu z arytmetického priemeru ceny bytu podľa súkromných znaleckých posudkov predložených stranami sporu (znalecký posudok predložený žalobcom, v ktorom znalec určil cenu bytu vo výške 95.100 Eur a znalecký posudok predložený žalovaným, v ktorom znalec určil cenu nehnuteľnosti vo výške 103.000 Eur), tak že (95.100 Eur + 103.000 Eur): 2 (keďže podiely spoluvlastníkov boli rovnaké) = 49.525 Eur. Pri určení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel tak treba prihliadať predovšetkým na ceny, za ktoré by v danom mieste a čase v súlade s ponukou a dopytom bola predaná nehnuteľnosť obdobných kvalít. Náhrade za ideálnu polovicu určitého bytu, tak prirodzene zodpovedá polovica obvyklej ceny tohto bytu. Preto návrh žalobcu na zaplatenie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného vo výške 2.500 Eur, súd akceptovať nemohol. Tým, že žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti bez svojho pričínenia vloženia finančných prostriedkov na nehnuteľnosť (kúpna cena) ako i čerpania hypotekárneho úveru na nehnuteľnosť a následne jeho platenia, získal tým neoprávnený majetkový prospech voči žalobcovi, ktorý jeho podiel finančne zhodnotil svojimi investíciami a ktorý je preto povinný žalobcovi vydať. Neoprávneným majetkovým prospechom je polovica kúpnej ceny, za ktorú bola nehnuteľnosť nadobudnutá bez toho, aby žalovaný túto kúpnu cenu (polovicu) zaplatil a teda sa obohatil na úkor žalovaného získaním spoluvlastníckeho podielu 1 (k celku) k bytu z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pretože podielové spoluvlastníctvo strán sporu súd zrušil. Z kúpnej zmluvy je zrejmé, že výška kúpnej ceny za nehnuteľnosť bola 86.000 Eur, potom 86.000 Eur : 2 (keďže podiely spoluvlastníkov boli rovnaké) = 43.000 Eur. Žalobca navrhoval, aby súd vyporiadal a de facto započítal oproti náhrade za spoluvlastnícky podiel náklady na úroky hypotekárneho úveru (4.950,82 Eur za obdobie od 04.03.2015 do 24.05.2018), ktoré musí žalobca zaplatiť banke poskytujúcej hypokekárny úver na byt a štátny príspevok, ktorý bude musieť žalobca vrátiť štátu, za predpokladu, že dôjde k predaju bytu v lehote do piatich rokov odo dňa jeho kúpy. Súd sa však s návrhom žalobcu na započítanie týchto položiek oproti náhrade za spoluvlastnícky podiel nestotožnil, nakoľko má za to, že žalobca, ktorý sa stane na základe rozhodnutia súdu výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v spojitosti so skutočnosťou, že osobne hradil a i naďalej hradí výlučne sám splátky hypotekárneho úveru a súčasne sám de facto disponuje s nehnuteľnosťou podľa svojho uváženia, je povinný znášať i náklady s tým súvisiace, pričom v opačnom prípade, keď by bol žalovaný povinný na znášanie nákladov na hypotekárny úver a vrátenie príspevku štátu na hypotekárny úver, keď taký úver nikdy neplatil, ani nebol povinným z hypotekárnej zmluvy či z dohody strán sporu, bolo by nanajvýš nespravodlivým, aby súd túto povinnosť žalovanému uložil aj vo vzťahu ku skutočnosti, keď súd uložil žalovanému práve povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom neoprávneného majetkového prospechu polovicu kúpnej ceny nehnuteľnosti. Splácanie úveru vrátane jeho nákladov je tak výslovnou a osobnou povinnosťou žalobcu ako dlžníka peňažného ústavu, ktorý tomuto úver poskytol. Inter alia súd uvádza, že z potvrdenia banky poskytujúcej úver nie je ani zrejmé, čo tvorí náklady na úver, ani ku ktorým jednotlivým obdobiam prináležia jednotlivé náklady na úver, berúc do úvahy, že žalovaný v byte nebýva, ani tento de facto neužíva od februára 2016, keď faktickú moc nad vecou má výlučne žalobca, ktorý vymenil zámkovú vložku na dverách do bytu. Rovnako tak nemožno opomenúť, že náklady na hypotekárny úver boli platené ďalej aj v období po vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a teda nemožno tvrdiť, že by sa žalovaný nemal podieľať/nepodieľal i na nákladoch na hypotekárny úver. Žalovaný v spojitosti s užívaním bytu súdu predložil čestné vyhlásenie o platení nákladov na bývanie do času, kedy v byte býval a tento užíval, t.j. do februára 2016 spolu s výpismi platieb, avšak súd tieto dôkazy nevzal do úvahy pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vzhľadom ku skutočnosti, že tieto boli uhrádzané z bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu ktorého nie sú predmetom tohto sporu. Na základe uvedeného preto súd nepristúpil k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k bytu vzájomným započítaním/vyporiadaním nákladov na hypotekárny úver, štátneho príspevku a nákladov na bývanie.
33. Podlˇa ustanovenia § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch urcˇitˇ dlhšiu lehotu. Vzhľadom
k značnej výške istín určených na vyporiadanie, mal súd za to, že je dôvodné poskytnúť stranám sporu primerane dlhšiu lehotu na plnenie v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorá sa súdu javí ako dostačujúca. 34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho a skutkového stavu, keď súd nie je viazaný návrhom žalobcu, keďže je povinný skúmať všetky možnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa ustanovenia §142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, prihliadajúc najmä na zákonom ustanovené hľadisko veľkosti spoluvlastníckych podielov strán sporu a podstatnú úlohu žalobcu pri nadobudnutí nehnuteľnosti. Takéto zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva považoval za spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu.
35. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazom súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.
36. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa zásady úspechu v konaní, pričom v prípadoch kedy súd nie je viazaný návrhom účastníka konania, nemožno považovať za plný úspech akékoľvek rozhodnutie súdu vo veci, ale iba také, ktorým súd podanému návrhu v celom rozsahu a to aj čo do navrhovaného spôsobu usporiadania vzťahov, vyhovie, skutočnosť ktorá nenastala a žalobca nebol v konaní úspešný v celom rozsahu. Za úspešného v konaní nie je možné považovať ani žalovaného, ktorý navrhoval nehnuteľnosť predať a výťažok rozdeliť medzi strany sporu. Pomer úspechu a neúspechu sporových strán je tak v zásade vyrovnaný, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozsudok smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='233/1995%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 <aspi:// module='ASPI'&link='233/1995%20Z.z.%252329'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 233/1995 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='233/1995%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).