Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Csp-215-2017.pdf
PDF · 106.41 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/215/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovanému: P. G., G.. XX.XX.XXXX, K. C. XXXX/ XX, XXX XX V. A., o zaplatenie 3.849,75 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 458,04 eur s prísl. zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.812 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.175 eur od 30. 10. 2014 do 07. 07. 2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.142 eur od 08. 07. 2017 do 08. 08. 2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.109 eur od 09. 08. 2017 do 14. 09. 2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.076 eur od 15. 09. 2017 do 17. 10. 2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.043 eur od 18. 10. 2017 do 20. 11. 2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.010 eur od 21. 11. 2017 do 08. 12. 2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.977 eur od 09. 12. 2017 do 10. 01. 2018, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.944 eur od 11. 01. 2018 do 08. 02. 2018, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.911 eur od 09. 02. 2018 do 08. 03. 2018, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.878 eur od 09. 03. 2018 do 10. 04. 2018, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.845 eur od 11. 04. 2018 do 09. 05. 2018, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.812 eur od 10. 05. 2018 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IV. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 64,94 %.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným súdu dňa 17.08.2017 sa právny predchodca žalobcu domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške 3849,75 eur s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru. Medzi právnym prechodnom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 15.04.2014 uzatvorená Zmluva o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 4000 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 128,37 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 7485 eur. Žalovaný uhradil sumu 825 eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, preto žalobca dňa 27.08.2014 listom vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, pričom žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.10.2014 úver zosplatnil o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 29.10.2014. Právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru upravuje bod
Zmluvných podmienok, ktoré sú Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, s ktorými sa žalovaný oboznámil pred podpisom zmluvy. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 3849,75 eur. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta'' v sume 556,63 eur, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. 2. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanému do vlastných rúk 27.03.2018 (č.l. 38) s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril, len v tom smere, že dňa 15.04.2014 uzavrel úverovú zmluvu pod číslom 550502861 v celkovej hodnote 7485 eur a neuzavrel úverovú zmluvu pod číslom 7136878. V podaní žalobcu zo 17.08.2017 je uvedená úverová zmluva 7136878, ako aj prehľad splátok pod číslom úverovej zmluvy 7136878. Takúto zmluvu on nepodpísal, žalobca svojím konaním dostáva súd do omylu. Preto navrhol zrušiť toto konanie, lebo žalobca nedal dôkazy, ktoré by potvrdili jeho zavinenie. V konaní nepredložil žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi. 3. Strany sporu sa nezúčastnili pojednávania, svoju neprítomnosť žalobca ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto s odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v ich neprítomnosti. 4. Pričom súd vykonal dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, najmä konštatovaním žalobného návrhu, Zmluvou o pôžičke z 15.04.2013, predžalobnou upomienkou, zosplatnením úveru, prehľadom splátok a úhrad, a zistil tento skutkový stav: 5. Dňa 15.04.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o pôžičke. Zmluvu tvorí len vopred pripravené formulované tlačivo, v ktorom sú uvedené osobné údaje žalovaného, pôžička 4000 eur, splátka 124,75 eur, celková čiastka 7485 eur, počet splátok 60, celkové náklady spotrebiteľa 3485 eur, termín konečnej splatnosti 4/2019, sadzba poistenia 2,9%, mesačná výška poistenia 3,62 eur, splátka s poistením 128,37 eur, RPMN 32%, priemerná hodnota RPMN 20,54%, ročná úroková sadzba 32%, spôsob čerpania pôžičky prevodom. Splatnosť jednotlivých splátok v zmluve uvedená nie je. Nižšie v zmluve je uvedené vyhlásenie klienta o tom, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal ich, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. 6. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd zistené, že za obdobie od 25.06.2015 do 14.06.2017 žalovaný zaplatil na splátky celkom sumu vo výške 825 eur. 7. Listom zo dňa 23.11.2017 spoločnosť Consumer Finance Holding, žalovanému oznámila postúpenie pohľadávky na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., ku dňu 20.11.2017. Vyššie uvedenú písomnosť žalovanému doručovala na adresu trvalého bydliska žalovaného, ktorá bola aj adresou, uvedenou žalovaným pri uzatváraní zmluvy. 8. Listom zo dňa 27.08.2014 spoločnosť Consumer Finance Holding žalovanému poslali predžalobnú upomienku, v ktorom uviedli, že k tomuto dňu evidujú nedoplatok na splátkach vo výške 552 eur, ktorý žiadali uhradiť bezodkladne na účet vedený vo VÚB, a.s., s tým, že ak do 05.10.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 06/2014, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Vyššie uvedený list neprevzal žalovaný v odbernej lehote. 9. Listom zo dňa 29.10.2014 spoločnosť Consumer Finance Holding žalovanému oznámili vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru s tým, že dlžná čiastka k vyššie uvedenému dňu predstavuje spolu sumu 4646,47 eur, z toho istina vo výške 4579,71 eur. Súčasne žiadali po doručení tohto oznámenia uhradiť celý dlh na tam uvedený účet, vedený vo VÚB, a.s.. 10. V priebehu konania písomným podaním zo dňa 15.06.2018, vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 95,04 eur (náklad na vymáhanie pohľadávky) ako aj v časti o zaplatenie 363 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť, ktoré žalovaný zaplatil za obdobie od 07.07.2017 do 09.05.2018 (z toho prvé dve splátky pred podaním žaloby). V tejto časti žiadal konanie zastaviť. 11. Súd podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zastavil konanie v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom v časti o zaplatenie 458,04 eur spolu s úrokom z omeškania uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pretože akceptoval dispozíciu žalobcu so žalobou. 12. Podľa § 92 ods. 8 zákona Č. 483/2001 Z. z. o bankách ( ďalej len "zákon o bankách") účinného v čase postúpenia dlhu, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 17. Súd prednostne skúmal, či žalobca je alebo nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom v predmetnej právnej veci. Zosplatnenie úveru mal právny predchodca žalobcu so žalovaným dohodnuté v článku 12 bod 12.4 zmluvných podmienok, kedy listom zo dňa 29.10.2014 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, a to po upozornení na dlžné splátky a výzve na ich zaplatenie z 27.08.2014. Vyššie uvedená výzva je v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. 18. V konaní bolo preukázané, že svoju pohľadávku voči žalovanému pôvodný veriteľ (banka) postúpil žalobcovi zmluvou potom, ako ešte predtým vyzval žalovaného na zaplatenie konkrétnej sumy. Pretože aj napriek vyššie uvedenej výzve bol žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného dlhu voči, mohol právny predchodca žalobcu svoju pohľadávku voči žalovanému postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (v tomto prípade žalobcovi), aj bez súhlasu žalovaného. Preto boli splnené podmienky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky zo strany banky na postupcu, t. j. žalobca je v spore aktívne legitimovaným subjektom. Je síce pravda, že žalobca v konaní nepreukázal doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky na žalobcu, táto skutočnosť však v zmysle ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá žiaden vplyv na platnosť a účinnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, žalovaný mal len možnosť zbaviť sa svojho dlhu plnením postupcovi. 19. Následne sa súd predovšetkým zaoberal náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže uvedenú zmluvu je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. 20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými (od 1.marca 2010 do 31.marca 2015, ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 21. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 22. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. c), f), k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom v čase uzavretia zmluvy (od 1.januára 2012 do 31.augusta 2014, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 23. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) až d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>; b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html>; c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 25. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v stave účinnom od 1.02.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu. 26. Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť, ktorá je uvedená pod § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch, túto nie je možné nahradiť určením počtu splátok. Počet splátok (okrem iných náležitostí) je totiž ďalšou obligatórnou náležitosťou zmluvy, ktorá je uvedená pod písm. k/. Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. k/, kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a iný výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo, neprichádza do úvahy. Nepochybne tento údaj v predmetnej zmluve chýba. V zmluve však chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť, ktorá je zakotvená pod písm. k/ vyššie citovaného zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Je potrebné zdôrazniť, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Uvedený právny záver o nutnosti rozlíšenia spomínaných splátok vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave 9Co 401/2012 zo dňa 6.augusta 2013. Takisto v zmluve chýba údaj o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve, v jej hlavičke je síce uvedená adresa žalobcu, nikde však nie je uvedené, že táto adresa je adresou, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Ani v úverových podmienkach nie je nikde uvedené, že adresa žalobcu alebo adresa predajcu je tou, na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Táto náležitosť tak v zmluve chýba. 27. Spotrebiteľ má právo v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch ešte pred podpisom zmluvy vedieť, akým spôsobom budú uhrádzané jednotlivé čiastkové nároky (istina úveru, úroky, poplatky v tej ktorej mesačnej splátke) a v danom prípade túto možnosť nemal. Nikde v zmluve ani v úverových zmluvných podmienkach nie je uvedené, že by tieto údaje boli žalobcom odovzdané žalovanému najneskôr pri podpise zmluvy. Teda takto absentuje aj náležitosť ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch.
28. Absencia týchto obligatórnych náležitostí v predmetnej zmluve, a to prípadne aj len jednej z nich, spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúci v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vyplýva z toho, že žalobca by mal právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru a nemá právo žiadať úroky z úveru, prípadne iné sankcie. 29. Žalovaný namietal, že nepodpísal v žalobe označenú úverovú zmluvu. V konaní však bolo dostatočne zistené, že žalobca predložil zmluvu č. 5540502861, ktorú samotnú žalovaný ani nenamietal a práve túto označil za ním podpísanú. V žalobe žalobca uviedol k tejto zmluve jeho evidenčné číslo zmluvy 7136878. Uvedená vec nemá za dôsledok zastavenie konania, ako sa mylne domnieva žalovaný. Preto súd pokračoval v konaní. 30. Súd zistil, že žalovaný čerpal pôžičku v sume 4000 eur, pričom na splátkach uhradil sumu vo výške 825 eur. Následne žalovaný ešte zaplatil 363 eur, každý mesiac po 33 eur, a to dve splátky ešte pred podaním žaloby. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na vyššie uvedené je žaloba dôvodná v časti neuhradenej úverovej istiny vo výške 2.812 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,05%. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05%, súd mu ich priznal v takejto výške a to počnúc od 30.10.2014, pričom výška dlžnej sumy sa každou príslušnou zaplatenou splátkou znížila. Preto súd v tejto časti rozhodol tak ako je vo výrokovej časti rozsudku. V ostatnej časti žalobu zamietol s poukazom na zistený skutočný dlh na úvere ako aj na to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a s poukazom aj na výšku úroku z omeškania. 31. Pre úplnosť súd poznamenáva, že je mu známe rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č. C-42/15, ktorého predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania Okresného súdu Dunajská Streda o výklade smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Pri posudzovaní (ne)záväznosti uvedeného rozhodnutia pre v tomto konaní prejednávaný spor súd vychádzal z toho, že prejudiciálny rozsudok je spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva Únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku, ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Pokiaľ sa týka smernice ako prameňa práva Únie, táto je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. V uvedenom rozhodnutí súdny dvor okrem iného konštatuje, že ustanovenia čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice 2008/48/ES v spojení s jej článkom 22 ods. 1 bránia tomu, aby členský štát stanovil povinnosť ako náležitosť zmluvy uviesť amortizačnú tabuľku, čo je v rozpore s citovaným ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže je tu konflikt smernice a vnútroštátneho zákona, súd skúmal, či môže smernici priznať priamy alebo nepriamy účinok. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, smernica je priamo záväzná pre členský štát. V konkrétnom prípade súd nemôže smernici priznať ani nepriamy účinok, nakoľko nie je možný eurokonformný výklad citovaného ustanovenia zákona, keďže by ním súd prakticky nahradil/vypustil toto ustanovenie. Jednalo by sa o výklad contra legem a takýto postup je v rozpore s princípom právnej istoty. 32. Po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených skutočností, súd o uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to podrobne špecifikované a uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 33. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 34. Ak nebolo priznané právo v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z prevyšujúcej sumy. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Preto súd žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 64,94%, a to podľa pomeru úspechu v spore (82,47% : 17,53%). V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.