Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Er/2761/1998

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, proti povinnému Q. M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom K. XXX/XX, K.Í., o vymoženie pohľadávky vo výške 189,43 Eur (5.706,80 Sk), vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, so sídlom exekútorského Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 1852/1998-XB, takto

rozhodol:

Súd exekúciu zastavuje.

Povinný je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 8,93 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 189,43 Eur (5.706,80 Sk), a to na základe exekučného titulu - výkazu dlžných telekomunikačných poplatkov Oblastného telekomunikačného úradu, Banskobystrický kraj č. S-1611/1/98 zo dňa 13. 11. 1997, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňom 28. 10. 1998. 2. Poverením č. 5601 008556 * zo dňa 15. 12. 1998 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Dr. Petra Babothyho, so sídlom exekútorského úradu Nábrežie Dukelských hrdinov 3, 977 01 Brezno, ktorý ju viedol pod spis. zn. EX 131/2000. Slovenská komora exekútorov 1. júla 2007 ustanovila JUDr. Petra Kohúta za náhradníka PaedDr. Petra Babothyho, ktorý bol odvolaný z funkcie súdneho exekútora. 3. Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že pôvodný oprávnený Slovenské telekomunikácie, štátny podnik, Skratka: ST, š.p., so sídlom Nám. Slobody 6, 817 62 Bratislava, IČO: 31 338 917 bol dňom 01. 04. 1999 vymazaný z obchodného registra. Rozhodnutím ministra dopravy a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 121/98 z 23. 12. 1998 bol zrušený štátny podnik Slovenské telekomunikácie bez likvidácie v súlade s § 69 ods. 2 zák. 513/91 Zb. a premenený na obchodnú spoločnosť Slovenské telekomunikácie, a.s. Majetok štátneho podniku Slovenské telekomunikácie, všetky práva, povinnosti, pohľadávky a záväzky /i neznáme/ a práva k nehmotným statkom prešli na právneho nástupcu Slovenské telekomunikácie, a.s., so sídlom Nám. Slobody 6, Bratislava, IČO: 35 763 469. Keďže spoločnosť Slovenské telekomunikácie, a.s. sa stala univerzálnym právnym nástupcom pôvodného oprávneného, súd na zmenu v osobe oprávneného prihliadol z úradnej povinnosti a ako s oprávneným konal ďalej so spoločnosťou Slovenské telekomunikácie, a.s. vo vzťahu k označeniu oprávneného v záhlaví uznesenia súd konštatuje, že z výpisu z obchodného registra vyplýva, že spoločnosť Slovenské telekomunikácie, a.s. dňa 15. 01. 2004 zmenila obchodné meno na Slovak Telekom, a.s.; dňa 01. 06. 2007 zmenila adresu sídla na Karadžičova 10, 825 13 Bratislava a následne dňa 01. 07. 2013 na Bajkalská 28, 817 62 Bratislava. 4. Dňa 05. 02. 2014 súdny exekútor súdu postúpil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie a uplatnil si trovy exekúcie vo výške 87,69 Eur. 5. Oprávnený v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 23. 01. 2014 uviedol, že nakoľko nie je predpoklad uspokojenia pohľadávky a príslušenstva od povinného a majetok dlžníka nepostačuje ani na krytie

nákladov exekučného konania, kde po zastavení exekúcie súdom je možné pohľadávku odpísať ako daňovo uznaný výdavok. Preto v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného s tým, že žiadal toto odôvodnenie uviesť aj v dôvode uznesenia o zastavení exekúcie. 6. V danej veci súd z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zistil, že povinný má registrované poistenie - pravidelný príjem na dohodu o pracovnej činnosti od 01. 02. 2018 a pravidelný príjem na dohodu o pracovnej činnosti od 01. 07. 2018, pričom zároveň poberá dávku v nezamestnanosti. 7. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 8. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. 9. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. 10. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 12. Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré do 31. januára 2002 neboli upravené inými ustanoveniami § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Takouto skutočnosťou je aj nemajetnosť povinného. 13. V danom prípade však súd nemohol exekúciu zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko zistil, že ešte dňa 28. 10. 2001 nastal iný dôvod na zastavenie exekúcie. Tento dôvod nastal skôr, ako oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie. 14. V súvislosti s uvedeným súd konštatuje, že základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie (exekučný titul). V prípade, že exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. 15. Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona a na jej zánik sa prihliadne, aj keď sa nenamieta. 16. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení účinnom do 31. decembra 2003, rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1). 17. Predmetná exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28. 10. 1998. Nakoľko toto rozhodnutie možno v zmysle vyššie citovaného ustanovenia vykonať v prekluzívnej lehote troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti, dňa 28. 10. 2001 uplynula 3-ročná prekluzívna lehota na jeho vykonanie a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným. 18. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002 zastavil. 19. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. 20. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 21. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

22. Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „vyhláška č. 288/1995 Z. z.“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. 23. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. 24. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. 25. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100 Sk). 26. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. 27. Podľa § 22 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. 28. Podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. 29. Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň - (viď Nález ÚS SR II. ÚS 31/04-30). 30. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. 31. Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. 32. Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002 vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch (§ 203 Exekučného poriadku) bude mať túto povinnosť oprávnený. Keďže však v danom prípade oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, keď povinný dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, a až následne po dôvodnom začatí exekúcie sa exekučný titul stal neúčinným, súd dospel k záveru, že nie je dôvod preniesť povinnosť nahradiť trovy exekúcie z povinného na oprávneného. Z týchto dôvodov súd potom uložil povinnému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy, avšak nie v takej výške, v akej si ich uplatnil súdny exekútor. 33. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení vyhlášky má súd za to, že pokiaľ vyhláška č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008 v ustanovení § 15 ods. 1 uvádza, že paušálnou sumou sa odmeňujú tam vymenované úkony exekučnej činnosti, vyplýva z toho, že v prípade taxatívne vymenovaných úkonov exekučnej činnosti prináleží za každý takýto jednotlivý úkon iba paušálna suma 3,32 Eur. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii. Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti tak, ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nad rámec vyhlášky si však pri úkone exekučnej činnosti, ktorý sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňuje paušálnou sumou 3,32 Eur, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tento úkon si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkon, ktorý je súčasťou úkonu odmeňovaného paušálnou náhradou a za

ktorý mu súd priznal paušálnu náhradu, a to úkon „prevzatie a založenie spisu“ v trvaní 60 minút, ktorý úkon je nevyhnutne zahrnutý v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi za uvedený úkon odmenu podľa počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť že súdnemu exekútorovi neuznal odmenu určenú podľa počtu hodín aj z dôvodu, že v zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho exekútora (kontrola a spracovanie) nemožno priznať odmenu podľa § 14 vyhlášky. 34. Súd je povinný skúmať dôsledne účelnosť vynaloženia uplatnených a vyúčtovaných trov súdneho exekútora a priznať náhradu výlučne takých trov, ktoré boli nevyhnutné a účelné z hľadiska vykonávania exekúcie a ktoré sú v súlade s vyhláškou a takisto vyplývajú z obsahu spisu súdneho exekútora (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoE/166/2011-42 zo dňa 17. 08. 2011). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony „správa o stave exekúcie, vyúčtovanie - práca so spisom“ zo dňa 16. 01. 2014 v trvaní 60 minút a „postúpenie návrhu na zastavenie na súd“ zo dňa 30. 01. 2014 v trvaní 60 minút, nakoľko ich nepovažoval za účelne vynaložené. Ako bolo uvedené vyššie, dôvod na zastavenie exekúcie v danej veci nastal už dňa 28. 10. 2001, a to podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, preto súd nepovažoval za účelné vykonávanie ďalších úkonov exekučnej činnosti, ani oznámenie o stave vykonania exekúcie oprávnenému a postúpenie návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného súdu. Po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu bolo ďalšie vykonávanie exekúcie neprípustné, nezákonné /viď uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoE/119/2013 zo dňa 02. 10. 2013/. 35. Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej činnosti „podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu“, má súd za to, že súdny exekútor má podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky nárok na odmenu len za exekučnú činnosť vykonanú počas exekúcie, t. j. do jej zastavenia. Preto súd neuznal súdnemu exekútorovi čas, ktorý si súdny exekútor podľa predloženého vyúčtovania uplatnil v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za doposiaľ nevykonaný úkon, ktorý bude vykonaný až po zastavení exekúcie a ktorý nesúvisí s účelným vykonaním exekúcie, a to za „prácu so spisom po ukončení konania“ v trvaní 60 minút. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene. 36. Keďže po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu bolo ďalšie vykonávanie exekúcie neprípustné, nezákonné /viď uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoE/119/2013 zo dňa 02. 10. 2013/, súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňované paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vykonané po strate účinnosti exekučného titulu, a to za lustráciu platiteľa mzdy zo dňa 27. 06. 2005, lustráciu bydliska zo dňa 08. 12. 2006, lustráciu platiteľa mzdy zo dňa 17. 01. 2008, exekučný príkaz zo dňa 28. 01. 2008, lustráciu platiteľa mzdy zo dňa 20. 08. 2013, exekučný príkaz zo dňa 26. 08. 2013, lustrácia nehnuteľností, bánk zo dňa 15. 01. 2014 a lustrácia DI zo dňa 16. 01. 2014. 37. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 6,64 Eur za dva paušálnou sumou odmeňované úkony exekučnej činnosti, a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. 38. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov v súvislosti s úkonmi vykonanými po strate účinnosti exekučného titulu, t. j. v súvislosti s úkonmi vykonanými po 28. 10. 2001 (poštovné v sume 9 Eur a poplatok za elektronickú lustráciu motorových vozidiel zo dňa 16. 01. 2014 v sume 0,20 Eur). 39. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 3,32 Eur za materiálové a kanc. náklady. Súdny exekútor výšku výdavkov nepreukázal a nešpecifikoval, pri ktorých úkonoch tieto položky vznikli a na základe čoho boli vypočítané v danej výške. Súd konštatuje, že predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie, a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti čo do výšky, účelnosti a dôvodnosti takýchto výdavkov. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Ak by súd túto položku trov len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Navyše, súd úkony vykonané po 28. 10. 2001

považoval za neúčelné, preto nepovažoval za účelne vynaložené ani hotové výdavky v súvislosti s predmetnými úkonmi. 40. Súd preto na základe obsahu predloženého exekútorského spisu EX 1852/98-XB priznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 0,80 Eur (24 Sk) za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručením. 41. Po vykonaných úpravách súd zaviazal povinného nahradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom v znení účinnom do 31. januára 2002 a vyhláškou č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008 sumu 8,93 Eur. Z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 6,64 Eur, náhrada hotových výdavkov predstavuje 0,80 Eur a uplatnená 20 % DPH (základ dane 7,44 Eur) predstavuje 1,49 Eur. 42. So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01. 01. 2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01. 01. 2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí

- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).

Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže subjekt oprávnený z exekučného titulu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.