Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cb-45-2014.pdf
PDF · 176.57 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cb/45/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudcom Mgr. Marekom Janiglošom v právnej veci žalobcu: LKW WALTER Internationale Transportorganisation AG, A-2355 Wiener Neudorf, IZ NO-Süd, Strasse 14, Postfach 36, Rakúsko právne zast.: Bukovinský & Chlipala, s.r.o., so sídlom Svätoplukova 30, Bratislava, IČO: 35 918 098 proti žalovanému: Roman Káčer K Trans, so sídlom Bazovského 20, Nitra, IČO: 41 063 287 právne zast.: KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., so sídlom Štefánikova 57, Nitra, IČO: 47 237 252 v konaní o zaplatenie 6.975,56 eur spolu s príslušenstvom
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 43.470,00 eur s príslušenstvom. Žalobca a žalovaný uzavreli v júni 2012 zmluvu o preprave, na základe ktorej bol žalovaný povinný prepraviť tovar určený žalobcom z Galanty do miesta vykládky - SAMSUNG ELECTRONICA IBERIA, S.A, Cuesta de la Reina S/N, 45224 Sesena Nuevo, Španielsko. Termín vykládky bol v prepravnom príkaze určený na deň 14.06.2012. V rámci prepravného príkazu žalobca uviedol pokyny, ktoré bol žalovaný povinný počas prepravy tovaru dodržiavať, pričom medzi jednotlivými pokynmi bol uvedený pokyn "používajte výlučne strážené parkoviská". Žalobca zároveň v prepravnom príkaze uviedol zoznam odporúčaných parkovísk. Žalovaný prevzal tovar v určenej prevádzke dňa 11.06.2012 za účelom vykonania prepravy v súlade so zmluvou. Dňa 13.06.2012 zhruba o 1:30 hod. žalovaný zaparkoval nákladné vozidlo s tovarom na odpočívadle pri čerpacej stanici AVIA na diaľnici E50/A36, Aire d'Écot, Francúzsko. Uvedené odpočívadlo bolo nestrážené. Na odpočívadle bol z nákladného vozidla žalovaného odcudzený tovar v hodnote 79.254,00 eur. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje zápisnica z vyšetrovania (oznámenie žalovaného francúzskej polícii o odcudzení tovaru z nákladného vozidla). Keďže žalovaný vykonával prepravu ako subdodávateľ, voči objednávateľovi prepravy bol primárne zodpovedný za dodávku tovaru z miesta nakládky do miesta vykládky dodávateľ, t. j. žalobca v zmysle čl. 17 Dohovoru CMR. Vzhľadom na uvedené bola voči žalobcovi podaná na rakúskom súde (Landesgericht Wiener Neustadt) žaloba o náhradu škody vo výške 83.644,00 eur, kde ako žalobca vystupovala spoločnosť Transportversicherers Samsung Fire & Marine. Svoj návrh opierala o čl. 29 Dohovoru CMR (škoda spôsobená úmyselne alebo takým zavinením, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné úmyslu), keďže žalobca v rozpore so zmluvou použil nestrážené parkovisko, kde bol následne tovar odcudzený a toto konanie v rozpore so zmluvou je považované v zmysle rakúskeho práva za hrubú nedbanlivosť. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia Dohovoru CMR, ako aj znalosť súdnych rozhodnutí v podobných prípadoch, sa podarilo vec mimosúdne urovnať tak, že žalobca bol povinný zaplatiť spoločnosti Transportversicherers Samsung Fire & Marine náhradu škody vo výške 53.500,00 eur (škoda bola znížená v súvislosti s úpravou
náhrady škody v zmysle čl. 23 Dohovoru CMR). Žalobca hneď po zistení, že tovar bol odcudzený, zaslal žalovanému výzvu zo dňa 20.06.2012 v ktorej konštatuje, že časť zásielky bola odcudzená a v zmysle právnych predpisov je za stratu zásielky zodpovedný žalobca. Zároveň vyzval žalovaného na vysvetlenie situácie a požiadal ho o kontaktovanie svojej poisťovne za účelom krytia náhrady škody. Dňa 20.06.2012 žalobca zaslal ďalšiu výzvu, v ktorej žalovaného oboznámil s výškou škody 79.254,00 eur. Dňa 22.10.2012 žalobca zaslal tretiu výzvu s tým, že požadoval náhradu škody vo výške 79.254,00 eur. Žalovaný však na uvedené výzvy nereagoval. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 43.470,00 eur z dôvodu, že od peňažnej náhrady škody, ktorú bol povinný uhradiť spoločnosti Transportversicherers Samsung Fire & Marine, odpočítal nároky, ktoré mal žalovaný voči nemu.
2. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 04.11.2014 uviedol, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy o úhrade sumy 53.500,00 eur. Nie je zrejmé ani hmotnoprávne postavenie spoločnosti Transportversicherers Samsung Fire & Marine vo vzťahu k preprave predmetného tovaru. Namietal výšku žalobcom uplatnených úrokov 8,75% ročne, čo je v rozpore s čl. 27 ods. 1 Dohovoru CMR. Právny zástupca žalovaného vzniesol námietku premlčania podľa čl. 32 ods. 1 Dohovoru. Jednoročná premlčacia lehota uplynula najneskôr dňa 14.07.2013.
3. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 20.11.2014 uviedol, že si spoločnosť Transportversicherers Samsung Fire & Marine uplatnila náhradu škody voči žalobcovi z dôvodu, že mala na to nárok podľa rakúskeho práva, pretože ako poisťovňa plnila spoločnosti Samsung Electronics Europe Logistics B.V. Išlo o regresné právo. Odcudzená bola len časť tovaru, celkový objem prepravy bol 264 Samsung televízorov a odcudzených bolo 63. Výška škody bola vypočítaná podľa hodnoty jedného televízora. Vlastníkom zásielky bol holandský Samsung Electronics Europe Logistics B.V., ale televízory boli vyrábané na Slovensku.
4. Právny zástupca žalovaného na vyššie uvedenom pojednávaní poukázal na to, že platnosť poistného vzťahu a regresného vzťahu medzi poisťovňou a poisteným žalovaný nenamieta. Namietal, že poistený odosielateľ (predávajúci) nemal nárok na náhradu škody, pretože jemu škoda nevznikla. Preto mu ani poisťovňa nemala plniť náhradu škody a nemala ju vymáhať od prepravcu. Uviedol, že žalobca odôvodňoval právny vzťah ustanoveniami Slovenského obchodného zákonníka, nemohol mať za to, že došlo k voľbe rakúskeho práva pre daný vzťah.
5. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 20.11.2014 uviedol, že v ten deň išiel jeden kamión do Portugalska a jeden do Španielska, obidva z Galanty. Na prestávke v Českej republike spomenul ostatným z druhého vozidla, že poznal parkovisko, kde mohli zastať na nemecko-francúzskej hranici, išlo o iné parkovisko než to, kde došlo odcudzeniu. Dvaja kolegovia ho prehlasovali, pretože nemuseli ešte vykonať povinnú prestávku tri hodiny a išli ďalej, teda mali ešte tri hodiny jazdy a vo Francúzsku nevedeli nájsť parkovisko, išlo asi o dve - tri parkoviská, ktoré boli úplne plné, potom následne v smere jazdy bolo parkovisko, ale toto bolo úplne plné, preto prešli cez most na druhú stranu, kde bolo parkovisko a dve voľné miesta na zaparkovanie. Žalovaný vozidlo na tomto parkovisku postavil tak, aby bolo do uličky tak, že tam majú ostatné kamióny kabíny. Na uvedenom parkovisku bolo osvetlenie a aj kamera. Prepravný príkaz od žalobcu dostal až potom, ako bol na ceste a prvý krát ho videl až potom, čo došlo k odcudzeniu a čítal ho v e-maily potom doma. Pokiaľ ide o spoluprácu so žalobcom, boli už vykonané prepravy jeho starými vodičmi, ale on osobne vykonával prepravu prvýkrát. Bol poistený poistkou CMR v Union poisťovni, ale táto odmietla v tomto prípade plniť, pretože stál na neplatenom parkovisku s tým, že podľa jeho názoru, keďže tam bola kamera, tak je parkovisko strážené, aj keď nie platené. Potom, čo si pozrel parkoviská podľa prepravného príkazu žalobcu mienil, že parkovisko musí byť osvetlené a platené. Bol jeden prípad, kedy jeho vodičovi v inej veci ukradli z kamiónu pár tonerov a kameru, bolo to v Rumunsku a tiež sa jemu v Bratislave stalo, že mu prerezali plachtu a ukradli pár džúsov. Na parkovisko prišiel okolo druhej hodiny ráno. Na toto parkoviskom išiel z toho dôvodu, že už nemohol vykonávať ďalšiu jazdu z dôvodu povinnej prestávky. Hneď potom ako zaparkoval, išli všetci spať. Spali v kabínach kamiónov. Spal vo svojom kamióne a jeho kolegovia v kamióne o dva rady ďalej vo svojom kamióne. Následne sa okolo 8.00 hodiny ráno zobudil, obišiel kamión a zistil, že dvere na kamióne sú nedovreté. Následne utekal za jeho dvomi kolegami zistiť, či aj oni majú otvorený kamión, čo našťastie nemali a potom zavolal prostredníctvom zamestnancov údržby parkoviska políciu.
6. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 11.12.2014 uviedol, že škodu, ktorá pôvodne vznikla spoločnosti Samsung Electronics Europe Logistics B.V. vo výške 79.254,00 eur, uhradila v zmysle poistnej zmluvy spoločnosť Samsung Fire & Marine Insurance Company of Europe Ltd. (žalobca upresnil označenie poisťovne). Zo žaloby spoločnosti Samsung Fire & Marine Insurance Company of Europe Ltd. proti žalobcovi vyplýva, že na poistnú zmluvu sa vzťahovalo holandské právo, v zmysle ktorého prešiel nárok na náhradu škody na osobu, ktorá škodu uhradila, a takto to bolo dohodnuté explicitne aj v poistnej zmluve, t. j. nárok na náhradu škody voči škodcovi prešiel na spoločnosť Samsung Fire & Marine Insurance Company of Europe Ltd., ktorá si ho uplatnila voči žalobcovi. Spoločnosť Samsung Electronics Europe Logistics B.V. bola so žalobcom v dlhodobejšom obchodnom vzťahu, a to na základe rámcovej zmluvy. V rámci uvedenej rámcovej zmluvy boli dohodnuté určité pravidlá (okrem iného aj bezpečnostné), ktoré mal žalobca dodržiavať pri preprave tovarov. Žalobca použil na vykonanie prepravy subdodávateľa - žalovaného. K prepravám obdržal žalovaný prepravný príkaz s totožnými bezpečnostnými inštrukciami ako v prepravnom príkaze zo dňa 11. júna 2012. Navyše, svoju vedomosť o požiadavkách žalobcu na bezpečnosť prepravy a parkovania žalovaný potvrdil aj na pojednávaní dňa 20. novembra 2014. Žalovaný spôsobil škodu vedome, keďže vedome konal v rozpore s inštrukciami žalobcu. Preto sa podľa jeho názoru aplikuje trojročná premlčacia doba. Navyše, vo všetkých prepravných príkazoch žalobca uvádza použitie rakúskeho práva pre prípad sporu. V zmysle rakúskeho práva je konanie žalovaného (t.j. konanie v rozpore s inštrukciami objednávateľa) považované za hrubo nedbanlivostné, a teda rovnocenné úmyslu, preto rakúske súdy v uvedených prípadoch aplikujú trojročnú premlčaciu dobu.
7. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 02.01.2015 uviedol, že Dohovor CMR výslovne uvádza, že pre jeho aplikáciu sa do úvahy berie len posúdenie zavineného konania "podľa práva súdu, na ktorom sa vec prejednáva" a nie práva, ktoré si účastníci dohodli ako rozhodné pre posúdenie ich vzťahov. Dohovor teda kogentne zakotvuje zásadu aplikácie právneho poriadku lex fori, ktorým bol v tomto prípade právny poriadok Slovenskej republiky. Vzhľadom na skutočnosť nedbanlivostného zavinenia nerovnajúcemu sa úmyslu, nie je možné na tento prípad aplikovať vylúčenie limitácie zodpovednosti za škodu v zmysle čl. 29 ods. 1 Dohovoru CMR a je nevyhnutné výpočet výšky náhrady škody uskutočniť podľa vzorca uvedeného v čl. 23 ods. 3 Dohovoru CMR v znení Protokolu k Dohovoru. Žalobca zároveň do dňa vyjadrenia žalovaného zo dňa 02.01.2015 nepreukázal, že by medzi spoločnosťou Samsung Fire & Marine Insurance Company of Europe Ltd. a primárnym poškodeným existoval zmluvný poistný vzťah, na základe ktorého by uvedená poisťovňa mala oprávnenie prijímať v mene primárneho poškodeného plnenie od zodpovedného subjektu.
8. Na pojednávaní konanom dňa 12.01.2015 žalovaný uviedol, že vnímal rozdiel pri potrebe vykonať odpočinok do 12 hodín a viac ako 12 hodín, pričom pri potrebe oddychu viac ako 12 hodín bolo potrebné parkovať na stráženom parkovisku. Vždy sa snažil pri potrebe odpočinku nad 9 hodín aj v iných prípadoch parkovať na stráženom parkovisku. Podľa bezpečnostných pokynov mal na parkovisku zotrvať 9 hodín a aj v skutočnosti mal predstavu a vôľu po 9 hodinách pokračovať v jazde. Žalobcu z dôvodu potreby odpočinku na tomto parkovisku nekontaktoval. Kontaktoval ho hneď ráno po zistení, že došlo k odcudzeniu majetku. Uviedol, že listy (reklamácie) v anglickom jazyku mu boli zo strany žalobcu doručené niekedy v priebehu vyšetrovania, pričom nereagoval na tieto listiny, pretože mal dosť existenčných problémov. Listiny boli v angličtine, úplne im nerozumel, avšak mal predstavu o tom, čo je ich obsahom, že mal dať sumu na preplatenie a vedel, že ide o škodu. Prepravný príkaz mu bol doručený v českom alebo slovenskom jazyku v čase, keď bol na ceste, o čom mu prišla notifikačná SMS - ka. Prečítal si ho až po vykonaní prepravy. Zvyšná časť dodávky bola odovzdaná podľa CMR v Španielsku dňa 14.6.2012.
9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 12.01.2015 uviedol, že nezáväzný zoznam parkovísk uvedený na č. l. 7 spisu znamená, že ide o parkoviská, ktoré spĺňajú nasledujúce požiadavky
- kontrola prostredníctvom osôb, monitorovanie bezpečnostnými kamerami, oplotenie celého areálu, nočné osvetlenie, ale neznamená to, že iné parkoviská by tieto atribúty spĺňať nemohli. Nevedel sa vyjadriť k rozdielu medzi povinnosťou používať výlučne strážené parkoviská, a situáciou z č.1. 8 spisu (z prepravného príkazu), kedy mal dopravca povinnosť bezpodmienečne stráviť odpočinok trvajúci dlhšie ako 12 hodín na strážených parkoviskách. Právny zástupca žalobcu nemal písomné započítanie vo vzťahu k žalovanému, započítanie bolo vykonané žalobou (žaloba doručená žalovanému dňa 30.05.2014).
10. Právny zástupca žalovaného následne na tomto pojednávaní uviedol, že v CMR doklade je doložka CIP - Incoterms, z ktorého obsahu vyplýva, že vlastníkom prepravovaného tovaru sa stáva prijímateľ zásielky, v momente odovzdania tovaru k prvému prepravcovi odosielateľom. V momente vzniku škody nebol predávajúci vlastníkom a preto mu ani nemohla vzniknúť škoda. Vo svojom vyjadrení zo dňa 19.01.2015 s poukazom na § 274 ObZ doplnil, že riziko nebezpečenstva škody na tovare, ako aj povinnosť znášať náklady týkajúce sa tovaru, prechádza z predávajúceho na kupujúceho vtedy, keď predávajúci splnil svoju hlavnú povinnosť, t.j. dodať tovar. Prechod rizika a nákladov môže nastať aj predčasne, t.j. pred dodaním, ak kupujúci neprevzal tovar, ako bolo dohodnuté, alebo nedal včas potrebné pokyny, aby predávajúci mohol uskutočniť dodávku tovaru. Treba pripomenúť, že pri podmienkach kategórie F a C predávajúci plní svoje zmluvné povinnosti, teda aj povinnosť dodávky tovaru, v krajine nalodenia alebo odovzdania tovaru na prepravu. V nákladom liste CMR bola medzi odosielateľom tovaru a prijímateľom tovaru (kupujúcim) - spoločnosťou SAMSUNG ELECTRONICS IBERIA S.A.U. dojednaná dodacia doložka CIP Medzinárodných obchodných podmienok Incoterms, ako to vyplýva z CMR. Napriek doložke CIP bolo poistné plnenie poisťovateľom preukázateľne zaplatené predávajúcemu, ako to vyplýva z predloženého Subrogačného formuláru a nie kupujúcemu, ako sa to vyžaduje v zmysle doložky CIP. Podstatou doložky CIP je to, že nebezpečenstvo vzniku škody na prepravovanom tovare znáša počas prepravy kupujúci, ktorému ako jedinému subjektu mohla v danom prípade vzniknúť škoda. Skutočnosť, že poisťovateľ poskytol plnenie namiesto kupujúceho predávajúcemu, nezakladá aktívnu legitimáciu poisťovateľa na uplatnenie jeho regresného nároku na náhradu škody voči prepravcovi.
11. Právny zástupca žalobcu následne na pojednávaní konanom dňa 23.02.2015 uviedol, že poukaz na CIP doložku je irelevantný vzhľadom na to, že na jednotlivé právne vzťahy sa vzťahuje cudzie rakúske a holandské právo. Vo svojom následnom vyjadrení zo dňa 27.03.2015 doplnil, že medzi spoločnosťou Samsung Electronic Europe Logistics B.V. a spoločnosťou Samsung Fire & Marine Insurance Company of Europe Ltd. bola uzatvorená poistná zmluva, pričom vzťahy medzi zmluvnými stranami neupravené sa spravovali holandským právom. Žalobca zdôraznil, že obe vyššie spomenuté spoločnosti nemajú sídlo v Slovenskej republike, ale v Holandsku respektíve Veľkej Británii. Tieto subjekty si zvolili holandské právo ako právo rozhodné v ich zmluvnom vzťahu. Preto je podanie žaloby na rakúsky súd v súlade s ustanovením článku 31 bod 1 Dohovoru. Otázka aktívnej vecnej legitimácie je nepochybné otázka procesná, pričom procesné otázky sa riešia podľa procesných predpisov konajúceho súdu, t. j. v tomto prípade rakúskeho práva. V zmysle rakúskeho práva, rakúskej (a rovnako holandskej a nemeckej) právnej vedy a najmä judikatúry rakúskeho (ako aj nemeckého) najvyššieho súdu sa uplatňuje tzv. dvojitá aktívna legitimácia v prípade vzniku škody spôsobenej prepravcom. Znamená to teda, že bez ohľadu na vlastnícke právo k zásielke, škodu môže vymáhať od prepravcu jednak odosielateľ (v tomto prípade spoločnosť Samsung Fire & Marine Insurance Company of Europe Ltd., ako spoločnosť, na ktorú prešiel nárok zo spoločnosti Samsung Electronics Europe Logistics B.V.), ako aj prijímateľ. Ďalej v otázke zavinenia poukázal na objektívnu zodpovednosť žalovaného podľa § 374 ObZ a § 397, resp. 399 ObZ v otázke premlčania.
12. Právny zástupca žalovaného v ďalšom vyjadrení zo dňa 02.04.2015 uviedol, že aktívna legitimácia žalobcu vychádza z jeho hmotnoprávneho postavenia ako oprávneného (veriteľa) v určitom právnom vzťahu, z ktorého sa domáha plnenia v súdnom konaní. V tomto prípade nejde o procesný nárok žalobcu, ale ide o tvrdený hmotnoprávny nárok na náhradu škody v spojení s regresným postavením, ktorý v žiadnom prípade nevyplýva z procesného práva, a preto sa ani nemôže riadiť procesnými predpismi konajúceho súdu. Nárok na náhradu škody predstavuje nárok upravený hmotnoprávnymi predpismi práva rozhodného pre právne posúdenie sporu a ak žalobca tvrdí, že mu tento nárok svedčí, je jeho povinnosťou preukázať splnenie všetkých podmienok pre jeho priznanie. Otázka aktívnej legitimácie nebola doteraz nikdy autoritatívne určená, ani posudzovaná s poukazom na konkrétne aplikovateľné vnútroštátne právo, a to z dôvodu, že k vzniku regresného nároku došlo v každom jednom prípade na základe zmluvného plnenia (najskôr na základe postúpenia pohľadávky subrogačným formulárom a následne na základe dohody o mimosúdnom urovnaní). Konajúci súd v tomto súdnom konaní je teda prvým súdnym orgánom, ktorý na základe predložených dôkazov bude posudzovať existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto súdnom konaní. K otázke zavinenia žalovaného právny zástupca žalovaného uviedol, že právny poriadok Slovenskej republiky striktne rozlišuje medzi dvomi kategóriami zavinenia (úmyselným a nedbanlivostným) a neumožňuje, aby bolo nedbanlivostné konanie považované za rovnocenné konaniu úmyselnému. Pokiaľ ide o otázku premlčania, k zastaveniu premlčacej lehoty dôjde len v prípade, že
reklamácia je uskutočnená oprávnenou osobou, je obsahovo zrozumiteľná a dostačujúca, pričom z nej musí byť zrejmé, čoho sa oprávnená osoba dovoláva a aké nároky si voči povinnej osobe uplatňuje, pričom tejto povinnej osobe musí byť riadne doručená. Údajná reklamácia, ktorá mala byť obsahom listín založených v súdnom spise na č. l. 14-17, bola vyhotovená v anglickom jazyku, ktorý žalovaný neovláda, teda sa mohol len domnievať, že číslo 79. 254,00 eur pravdepodobne zodpovedá výške škody, ktorá žalobcovi vznikla odcudzením predmetných televízorov. Keďže žalovaný nerozumel ďalšiemu obsahu týchto listín, nemohol mu byť zrejmý ani právny dôvod, na základe ktorého by mal za túto škodu zodpovedať, keďže k odcudzeniu televízorov došlo v dôsledku trestného činu inej osoby, spáchanie ktorého bezodkladne oznámil orgánom činným v trestnom konaní. Žalobca zároveň nebol osobou oprávnenou k uplatneniu práv z reklamácie, tou bol príjemca zásielky (ako subjekt, ktorému v tom čase vznikla škoda). Z uvedených dôvodov nebola voči žalovanému nikdy platne uplatnená reklamácia.
13. Právny zástupca žalovaného podaním doručeným súdu dňa 10.06.2015 špecifikoval hodnotu SDR a výpočet limitácie náhrady škody. Zároveň uviedol, že medzi stranami konania nedošlo nikdy k voľbe práva vo vzťahu k ich právnemu vzťahu. Vzhľadom na obvyklý pobyt žalovaného ako aj miesto prijatia tovaru na prepravu, v oboch prípadoch Slovenská republika, sú naplnené podmienky pre aplikáciu čl. 5 Nariadenia Rím I. Teda je nevyhnutné, aby sa právne vzťahy vzniknuté zo zmluvy o preprave spravovali právnym poriadkom Slovenskej republiky ako právom rozhodným pre posúdenie tohto právneho vzťahu.
14. Na pojednávaní konanom dňa 16.11.2015 strany konania súhlasili, aby sa v prípade použitia SDR vychádzalo z jej hodnoty ku dňu 12.11.2015. Zároveň strany konania zhodne uvideli, že nepovažujú za spornú hmotnosť dodávky tovaru vo výške 6647,520 kg. Pokiaľ ide o časť prepravného príkazu, v ktorom je uvedené miesto plnenia a sídlo súdu Viedeň, právny zástupca žalobcu uviedol, že platí rakúske právo, pričom toto sú podmienky prepravy, ktoré boli zaslané žalovanému, pričom tento počas celého obdobia nenamietal uvedené ustanovenia, preto má žalobca za to, že s nimi súhlasil. Rozhodnutie žalovať vec na Slovensku, napriek dohode o prorogácii, učinil klient. V prípade podriadenia vzťahu medzi stranami konania rakúskym právom, má na danú vec vplyv okrem dohovoru aj judikatúra rakúskych súdov.
15. Žalovaný na uvedenom pojednávaní uviedol, že nedošlo k dohode o rozhodnom práve, preto nesúhlasil s aplikáciou rakúskeho práva a judikatúry rakúskych súdov. Nejaké dokumenty mu boli doručené zo strany žalobcu, ale nebolo to ohľadom súdneho sporu v Rakúsku, bolo to v nemčine a nerozumel tomu. Právny zástupca žalovaného opätovne uviedol, že poistený odosielateľ nemal nárok na náhradu škody, pretože jemu škoda nevznikla a preto ani poisťovňa nemala plniť náhradu škody a nemala ju vymáhať od prepravcu.
16. Právny zástupca žalobcu sa vo svojom vyjadrení zo dňa 12.01.2016 zaoberal definíciou úmyslu a nedbanlivosti zavinenia z pohľadu Trestného zákona ako aj v rámci súkromného práva, pričom dospel k záveru, že žalovaný jednoznačne spôsobil škodu vedome, pričom ak by súd posúdil, že šlo o nedbanlivostné konanie, šlo jednoznačne o hrubú nedbanlivosť zo strany žalovaného, ktorá môže a musí byť postavená na roveň nepriameho úmyslu.
17. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 31Cb/45/2014-278 zo dňa 18.01.2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.975,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 17.005,56 eur od 22.10.2012 do 03.08.2014, zo sumy 6.975,56 eur od 04.08.2014 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.814,45 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného.
18. Na základe podaného odvolania žalovaného proti I. a III. výroku rozsudku, v rámci ktorého bolo súdu prvej inštancie vytknuté nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k použitiu doložiek Incoterms a tým aj nedostatočné vysporiadanie sa s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako aj nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k otázke premlčania, Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 15Cob/47/2017-331 zo dňa 30.11.2017 vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Nitra v časti I. a III. výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V časti II. výroku tak rozsudok č. k. 31Cb/45/2014-278 zo dňa 18.01.2016 nadobudol právoplatnosť dňa 15.03.2016. predmetom ďalšieho konania tak ostala suma vo výške 6.975,56 eur spolu s príslušenstvom. Krajský súd v Nitre v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby z dôvodu existencie CIP doložky na CMR doklade, ktorá v rámci svojich dôsledkov znamená
prechod vlastníckeho práva a nebezpečenstva na tovare na príjemcu v momente odovzdania tovaru na prepravu dopravcovi. Súd prvej inštancie sa v tejto súvislosti nevysporiadal s otázkou, na akom právnom základe bolo predávajúcemu Samsung Electronics Europe Logistics B.V. poskytnuté poistné plnenie za odcudzenie vecí (televízorov) pri preprave poistiteľom Samsung Fire & Marine Insurance Company of Europe Ltd., Londýn, keď ich vlastníkom v čase odcudzenia a teda aj poškodeným nebol predávajúci, ale kupujúci SAMSUNG ELECTRONICS IBERIA S.A.U., Toledo, Španielsko a pokiaľ by aj relevantný dôvod na takéto plnenie existoval, či zakladá právo na uplatnenie regresnej náhrady voči primárnemu prepravcovi (žalobcovi) a následné uplatňovanie škody zo strany žalobcu voči žalovanému.
19. Súd vo veci nariadil pojednávanie konané dňa 18.06.2018 na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že dôvodom zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie bolo nedostatočné odôvodnenie aktívnej legitimácie žalobcu, pre úplnosť takýmto dôvodom nebolo nesprávne právne posúdenie. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a to vo vzťahu k doložke CIP, žalobca upozornil na všeobecné obchodné podmienky spoločnosti SAMSUNG Electronics Europe Logistics B.V., ktoré komplexne upravujú právny režim kúpy a predaja predmetných tovarov, ktoré boli predmetom prepravy. Tieto obchodné podmienky tvoria súčasť žaloby a sú pripojené k faktúre, pričom v bode 8 týchto podmienok je uvedená výhrada vlastníctva, pod anglickým názvom Reservation of Title Risk. Z anglického znenia vyplýva, že vlastnícke právo prechádza na kupujúceho dodaním tovaru kupujúcemu. Doložka CIP pripúšťa odchýlku dohodou strán pokiaľ ide o prechod vlastníckeho práva, pričom môže zostať zachovaná otázka o prechode vlastníckeho práva. V tomto prípade nepochybne došlo k samostatnej dohode o prechode vlastníckeho práva v zmysle všeobecných obchodných podmienok odchylne od doložky CIP. Z uvedeného vyplýva, že odosielateľ bol ako strana zmluvy o preprave vlastníkom tovaru v čase jeho krádeže, čo je plne v súlade s posúdením poisťovacej spoločnosti, ktorá na tomto základe plnila odosielateľovi. Keďže poistná zmluva sa spravuje holandským právom, ako bolo predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, poisťovňa, ktorá plnila, má regresný nárok voči tomu, kto škodu zavinil, čo je všeobecný princíp poistného práva v Európe. Keďže dopravcom bola spoločnosť žalobcu uplatnila si poisťovňa svoj nárok voči žalobcovi a ten ho touto žalobou uplatňuje voči subdodávateľovi, to znamená ďalšiemu prepravcovi, ktorým je žalovaný. Túto konštrukciu nie je možné jednoducho vyvrátiť poukazom na doložku CIP, ale je potrebné vziať do úvahy uvedené všeobecné obchodné podmienky odosielateľa ktoré sú súčasťou kúpnej zmluvy na prepravu tovaru.
20. Právny zástupca žalovaného v reakcii uviedol, že odvolací súd nemohol preskúmať právne posúdenie súdu prvého stupňa vo vzťahu k doložke CIP, pretože toto právne posúdenie v napadnutom rozsudku absentovalo, čo konštatoval odvolací súd. Odvolací súd sa teda nepriklonil na stranu existencie ani neexistencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ale túto otázku ponechal úplne otvorenú. Vo vzťahu k doložke CIP poukázal právny zástupca žalovaného na písomné podania doručené súdu 19.01.2015 a 07.04.2015, v ktorých podrobne vysvetľuje svoju argumentáciu a táto nebola žalobcom vyvrátená. Vo vzťahu k argumentom žalobcu predneseným na pojednávaní upozornil, že vzťah medzi všeobecnými obchodnými podmienkami a individuálnou dohodou v konkrétnom obchodnom vzťahu je vzťahom medzi všeobecnou úpravou a špeciálnou úpravou, kedy špeciálna úprava má vždy prednosť. Ak teda vo všeobecnej úprave všeobecných obchodných podmienok bolo zakotvené určité riešenie, avšak následne v špeciálnej úprave konkrétneho prepravného vzťahu a kúpnej zmluvy v CMR bola vyznačená odlišná dohoda, teda doložka CIP, táto špeciálna dohoda má prednosť a je modifikáciou podmienok uvedených v článku 8 všeobecných obchodných podmienok. Ak by strany skutočne mali záujem o modifikáciu doložky CIP, bolo by to predmetom ich výslovnej dohody, ktorá by sa prejavila v CMR uvedením dodatku k doložke CIP napr. ako CIP + výhrada vlastníctva, ako je v medzinárodnom obchodnom styku zvykom. Ak je však v CMR uvedená len doložka CIP, odklon od jej podmienok nie je možné z ničoho vyvodiť a bol by v rozpore s obsahom doložky. Argumentácia žalobcu o tom, že na základe jeho právnej konštrukcie plnila poisťovňa a následne plnil žalobca v rámci regresného vzťahu, je irelevantná, pretože v oboch prípadoch išlo o dobrovoľné plnenie, ktorému nepredchádzalo záväzné právne posúdenie existencie nároku zo strany súdu, a preto je tunajší súd prvým, ktorý sa touto otázkou podrobne zaoberá a nemôže byť viazaný faktickým a dobrovoľným správaním žalobcu respektíve jeho právnym predchodcom. Z uvedeného dôvodu žalovaný ďalej trvá na tom, že žalobca nebol povinný plniť v rámci regresného vzťahu voči poisťovni a poisťovňa nebola povinná plniť z poistného vzťahu voči predávajúcemu, nakoľko tento v čase prepravy už nebol vlastníkom tovaru na základe vlastného vyhlásenia v CMR v podobe doložky CIP, pretože CMR je vyplnená odosielateľom teda predávajúcim. Ak aj došlo k dobrovoľným platbám nemôže to zakladať povinnosť žalovaného poskytnúť žalobcovi náhradu za takúto dobrovoľnú platbu, ale žalobca je povinný preukázať súdu existenciu svojho nároku.
21. Právny zástupca žalobcu na uvedenom pojednávaní ďalej uviedol, že dokladom o uzavretí zmluvy o preprave je nákladný list, v ktorého časti 15 - jeho nadpis znie: pokyny na platenie prepravného a je vyplnený písmenami CIP. Je potrebné si uvedomiť, že zmluva o preprave a kúpna zmluva sú dva odlišné inštrumenty, pričom pokyn odosielateľa o tom, kto platí prepravné, čo je údaj relevantný pre prepravcu, nie je spôsobilý zmeniť dohodu - zmluvu o kúpe tovaru medzi predajcom ako odosielateľom a kupujúcim ako predajcom. Právny zástupca žalobcu dal do pozornosti časť 20 CMR, kde je táto časť nazvaná osobitné dojednanie a je vyplnená číslom 5079665313, ktoré odkazuje na časť kúpnej zmluvy medzi odosielateľom a príjemcom. Z uvedeného vyplýva, že list CMR nijako nemení dohodu zmluvných strán o výhrade vlastníckeho práva. Z praktického hľadiska, nie je možné očakávať v medzinárodnej preprave tovaru, že by každá jedna preprava mala osobitý právny režim odchylný od všeobecných obchodných podmienok odosielateľa s poukazom na to, aké sú subjekty predávajúceho
- odosielateľa a príjemcu - kupujúceho, ktoré patria do jednej globálnej korporácie firmy Samsung. Ak by nebolo možné v právnych vzťahoch v rámci jedného koncernu bezpečne identifikovať právny režim kúpy a predaja tovaru, resp. zmluvy o preprave, v praxi by sa medzinárodný obchod a preprava stali nemysliteľnými. V tomto prípade sa dovoláva obsahu kúpnej zmluvy tretia strana, ktorá nie je jej účastníkom a to žalovaný, ktorý podľa vlastného vyjadrenia v odpore, priznal svoju zodpovednosť za nesplnenie jemu uložených povinností ako prepravcu a v súčasnosti sa snaží tejto zodpovednosti zbaviť výlučne poukazom na zmluvné vzťahy v rámci koncernu Samsung. Aj slovenské súdy judikovali, že v medzinárodnej preprave podľa dohovoru CMR je principiálne možné pripustiť aktívnu legitimáciu oboch zmluvných strán, t.j. odosielateľa aj príjemcu na uplatnenie náhrady škody na tovare voči prepravcovi. Táto prax je úplne bežná v ostatných európskych štátoch a vo svojej povahe nie je závislá na národnom práve, ale vyplynula z potreby jednotného aplikovania dohovoru CMR. Uplatnenie škodového nároku jednou zo strán zmluvy o preprave voči prepravcovi, v tomto rozsahu konzumuje nárok druhej strany voči prepravcovi. Postavenie prepravcu sa tým nijako nemení, osobitne nezhoršuje nakoľko mu zostávajú zachované všetky skutkové a právne námietky. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal na prepojenie listu CMR s faktúrou č. 3091452779, kde je uvedený odkaz na číslo kúpnej zmluvy 5079665313, pričom uvedené číslo zmluvy je obsiahnuté aj v liste CMR pod číslom 20 - položka osobitné dojednanie. Súčasťou tejto zmluvy č. 5079665313 sú aj obchodné podmienky, kde je odkaz na obchodné podmienky uvedený priamo na predloženej faktúre.
22. Právny zástupca žalovaného v reakcii uviedol, že prepravná zmluva, ktorej obsah je vyjadrený v CMR predstavuje vykonanie kúpnej zmluvy do praxe, teda jej časti, ktorá sa týka odovzdania a prevodu vlastníctva. Je nepredstaviteľné, že by táto vykonávacia časť bola v rozpore so samotnou kúpnou zmluvou, teda že by kúpna zmluva obsahovala výhradu vlastníctva a prepravná zmluva by uvádzala pravý opak v podobe doložky CIP. Táto doložka pre prepravcu nie je významná len v tom, kto mu zaplatí prepravné, ale aj v tom, voči komu nesie zodpovednosť pri vykonávaní prepravy. Modifikácie doložiek Incoterms pozmenením ich určitých častí sú v medzinárodnom obchodnom styku úplne bežné, avšak sú vždy výslovne vyjadrené aj v CMR tak, aby si prepravca bol vedomý svojej zodpovednosti voči jednotlivým stranám kúpnej zmluvy. Takáto osobitná odchylná dohoda pri doložke CIP absentuje a nemožno za ňu považovať ani uvedenie čísla kúpnej zmluvy v bode 20 listu CMR, pretože z tohto údaja prepravca nie je schopný zistiť modifikáciu podmienky CIP, ale nie je schopná ju zistiť akákoľvek iná tretia osoba, ide pritom o dôležitú modifikáciu, že ak by ju strany skutočne chceli vykonať, uviedli by ju v liste CMR. Vo vzťahu k dvojitému nároku oboch zmluvných strán kúpnej zmluvy voči prepravcovi poukázal právny zástupca žalovaného na to, že táto otázka nie je v slovenskej judikatúre jednoznačne vyriešená a odkázal na svoje podanie zo dňa 19.01.2015. Skutočnosť, že táto otázka nie je konštantne vyriešená je preukázaná aj tým, že odvolací súd si v tejto otázke sám neurobil právny záver ale uložil prvoinštančnému súdu, aby sa s vecou podrobne vysporiadal ako s otázkou dôležitou, ktorá nemá samozrejmé alebo konštantné riešenie. Tvrdenie o tom, že žalovaný uznal svoju zodpovednosť nič nemení na tom, že zodpovednosť mohol uznať len voči osobe majúcej skutočný nárok, ktorou žalobca nie je, a preto je potrebné skúmať, či pri preukázaní samotnej škodovej udalosti a jej nespochybňovaní zo strany žalovaného je nárok z nej vyplývajúci uplatňovaný oprávnenou stranou. Podľa názoru žalovaného to tak nie je.
23. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 03.07.2018 zdôraznil, že č. 5079665313 nie je číslom zmluvy, ale odkazuje na číslo zákazníka - kupujúceho (SAMSUNG ELECTRONICS IBERIA S.A.U.), ktoré nie je totožné s číslom faktúry a taktiež uvádza iný dátum vzniku tohto právneho vzťahu. Nákladný list CMR teda neodkazuje v rámci osobitného dojednania na dohodu
strán, ktorou sa inkorporovali všeobecné obchodné podmienky, ale na skoršiu dohodu strán zo dňa 29.05.2012, na základe ktorej bolo kupujúcemu pridelené číslo zákazníka 5079665313. Zmluvné strany neodkázali v rámci listu CMR na faktúru, ktorá na tieto podmienky odkazuje, ale výslovne odkázali na ich základný vzťah vzniknutý dňa 29.05.2012. Posledným dokumentom z hľadiska časovej následnosti úkonov vystaveným v súvislosti s prepravou televízorov, ktorý jednoznačne preukazuje vôľu zmluvných strán v otázke podmienok dodania tovaru je nákladný list CMR č. 1000132, ktorý v otázke dodacích podmienok uvádza doložku Incoterms CIP bez akejkoľvek modifikácie, ktorá by zodpovedala osobitnému dojednaniu o výhrade vlastníctva. Zo skutkových okolností prípadu je zrejmé, že sa zmluvné strany riadili doložkou CIP vo vzťahu k všetkým jej podmienkam, teda vo vzťahu k dodaniu tovaru, obstaraniu prepravy a uzatvoreniu poistenia zo strany predávajúceho, ako aj vo vzťahu k prechodu nebezpečenstva škody na tovare na kupujúceho a k vykonaniu obhliadky tovaru. Ak sa zmluvné strany spravovali doložkou CIP vo všetkých ostatných otázkach, je nepochopiteľné, že by v tomto jednom prípade svoje odchylné dojednanie nezdôraznili v nákladnom liste CMR. Na vzťah sa teda aplikovala doložka CIP vo svojej základnej a nepozmenenej podobe, v dôsledku ktorej vznikla škoda kupujúcemu, pričom poisťovateľ poskytol poistné plnenie predávajúcemu namiesto kupujúcemu, hoci neboli splnené podmienky na vyplatenie poistného plnenia, a teda nie je daná aktívna vecná legitimácia poisťovateľa na uplatnenie jeho regresného nároku na náhradu škody voči prepravcovi, v dôsledku čoho nie je daná ani aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto súdnom spore.
24. Na poslednom pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 16.07.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný spochybňuje relevanciu odkazu v časti 20 listu CMR na všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Samsung Electronics Europe Logistics B.V. to z dôvodu, že tam uvedené číslo 5079665313 odkazuje na číslo zákazníka a nie číslo zmluvy v zmysle faktúry č. 3091452779. Nejde o žiadny odkaz na rámcový vzťah ako sa domnieva žalovaný, ale jednoznačne odkaz na konkrétny zmluvný vzťah nakoľko dátum uvedený pri danom čísle 20.09.2015 je rovnaký ako dátum uvedený pri čísle objednávky 1095267127. Keďže číslo zákazníka a číslo objednávky sú z toho istého dátumu je jednoznačné, že sa všeobecné obchodné podmienky vzťahujú na danú transakciu, ako je aj uvedené v poslednom riadku faktúry dole. Súdu bol predložený preklad týchto všeobecných obchodných podmienok a danej faktúry, pričom žalovaný relevanciu tohto prekladu z hľadiska obsahu nijako nespochybnil.
25. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu poukázal na to, že bol žalobou uplatnený nárok, ktorý má regresnú povahu voči žalovanému, ktorý má svoj základ v prepravnej zmluve. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu je nepochybné, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby a uplatnenie nároku z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je, že si zmluvné strany platne dojednali výhradu vlastníctva, to znamená, že prepravný tovar ostáva vlastníctvom predávajúceho až do odovzdania tovaru kupujúcemu. Druhým dôvodom aktívnej legitimácie žalobcu je právna konštrukcia tzv. dvojitej aktívnej legitimácie tak odosielateľa ako aj príjemcu prepravovaného tovaru. Pokiaľ ide o výšku náhrady škody v sume 43.470,00 eur, táto suma vyplýva zo sumy, ktorú žalobca zaplatil poisťovni titulom náhrady škody a odpočítaním nárokov žalovaného voči žalobcovi (započítanie). Táto suma vychádza z právneho predpokladu, že žalovaný spôsobil škodu vedome, respektíve konaním, ktoré s ohľadom na dané okolností je rovnocenné úmyslu v zmysle čl. 29 dohovoru CMR. Na náhradu škody sa uplatňuje obchodný zákonník § 399 a nasl., ktoré hovoria o premlčaní, pričom však podľa názoru právneho zástupcu žalobcu konal žalovaný vedome, ignorujúc záväzné príkazy žalobcu týkajúce sa vyhradených miest na státie vozidla s tovarom a porušil výslovný pokyn žalobcu, keď parkoval na nestrážených parkoviskách, kde na jednom z nich došlo k odcudzeniu časti prepravovaného tovaru. Práve s ohľadom na tieto okolnosti je potrebné posudzovať zodpovednosť žalobcu, ktorú je možné kvalifikovať ako vedome zavinenie na úrovni úmyslu. Na základe uvedeného a s odkazom na predchádzajúce vyjadrenia právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 43.470,00 eur s príslušenstvom a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.
26. Právny zástupca žalovaného sa v záverečnej reči pridržal doterajších písomných podaní a prednesov na pojednávaniach. Jedinou spornou otázkou v zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 15Cob/47/2017-331 zo dňa 30.11.2017 je aktívna vecná legitimácia žalobcu. Túto žalovaný spochybňoval od počiatku a poukazoval na dohodu o aplikácii doložky CIP, pričom túto skutočnosť považoval Krajský súd v Nitre za natoľko významnú, že nariadil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie a rozhodnúť. Argument žalobcu o dvojitej legitimácii nebol ani Krajským súdom v Nitre považovaný za dostatočný na to, aby mal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za preukázanú. Hoci
žalobca odvodzuje svoj nárok od postavania regresného veriteľa, v tejto právnej veci neexistuje doposiaľ autoritatívne rozhodnutie súdneho orgánu žiadneho štátu, ktorý by potvrdil, že došlo k zákonnému plneniu poškodenému, či už zo strany poisťovne alebo následne zo strany žalobcu. V oboch prípadoch išlo o dobrovoľné plnenie a je teda nutné, aby súd posúdil, či na takéto plnenie existoval právny nárok, alebo šlo o plnenie nad rámec právnej povinnosti. Dôkazné bremeno vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii zaťažuje výlučne žalobcu, pričom žalobca nedokázal vyvrátiť existenciu a platnosť dohody zmluvných strán o uplatnení doložky CIP. Zároveň bolo preukázané, že dohoda uvedená v CMR predstavuje z časového hľadiska poslednú dohodu medzi zmluvnými stranami, keďže tento doklad je vypracovaný pred vykonaním dopravy a zároveň predstavuje špeciálnu dohodu vo vzťahu ku konkrétnemu zmluvnému vzťahu, ktorá sa odchyľuje od všeobecných obchodných podmienok. Takáto časovo neskoršia špeciálna dohoda o aplikácii doložky CIP v nezmenenej podobe vylučuje existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca nepreukázal, že by existovala neskoršia alebo osobitnejšia dohoda v inej podobe. O nároku žalobcu rozhodol prvoinštančný súd rozsudkom z 18.01.2016, ktorým priznal žalobcovi nárok vo výške 6.975,56 eur s príslušenstvom, pričom výrokom č. II vo zvyšku nárok žalobcu zamietol. Výrok č. II. nebol predmetom odvolania žiadnej zo sporových strán, preto o ňom ani odvolací súd v uznesení zo dňa 30.11.2017 nerozhodoval a prvoinštančný rozsudok zrušil len vo výrokoch č. I. a č. III, z čoho taktiež vyplýva, že výrok č. II. o zamietnutí nároku žalobcu vo zvyšnej časti je právoplatný a nemôže byť predmetom ďalšieho rozhodovania v tomto súdnom konaní. Vzhľadom na uvedené právny zástupca žalovaného navrhol, aby súd žalobu zamietol v časti, ktorá je predmetom súdneho konania a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovaného v rozsahu 100 %.
27. Súd vykonal dokazovanie najmä nasledujúcimi listinnými dôkazmi: prepravný príkaz zo dňa 11.06.2012, nákladný list CMR, výzvy zo dňa 18.06.2012, 20.06.2012 a 22.10.2012, faktúry č 12086, č. 12087, č. 12088, č. 445352, dobropis č. 705795, faktúra č. 3091452779 zo dňa 11.06.2012, všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Samsung Electronics Europe Logistics B.V., predložená fotodokumentácia, žaloba spoločnosti Samsung Fire & Marine Insurance Company of Europe Ltd. zo dňa 11.06.2013, mailová komunikácia medzi spoločnosťou Samsung Fire & Marine Insurance Company of Europe Ltd. a žalobcom, subrogačný formulár zo dňa 10.06.2013, pravidlá pre výklad obchodných podmienok Incoterms ako aj sprievodca k Incoterms, preklady ustanovení holandského práva predložené žalobcom, komentované znenie CMR vypracované nemeckými právnymi autorita preložené do slovenského jazyka, predložené žalobcom na pojednávaní konanom dňa 23.02.2015, týkajúce sa dvojitej legitimácie, prehľad hodnoty SDR, ďalej písomnými a ústnymi vyjadreniami žalobcu a žalovaného v priebehu tohto konania.
28. Súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca a žalovaný uzavreli v júni 2012 zmluvu o preprave, podľa ktorej bol žalovaný povinný vykonať prepravu tovaru - Samsung televízorov pre žalobcu s naložením v Galante dňa 11.06.2012 a s vykládkou dňa 14.06.2012 v Sesena Nuevo, Toledo, Španielsko. Žalobca obstarával uvedenú prepravu pre Samsung Electronics Europe Logistics B.V.. Žalovaný prevzal tovar dňa 11.06.2012 - celkovo 264 ks televízorov značky Samsung v Galante v prevádzke Samsung Electronics Europe Logistics B.V.- organizačná zložka. Žalovaný počas vykonávania prepravy obdržal od žalobcu e-mail s prepravným príkazom zo dňa 11.06.2012. Žalovaný si obsah tohto konkrétneho prepravného príkazu prečítal až po preprave tovaru, keď bol doma. Prepravu osobne ohľadne televízorov z Galanty do Španielska vykonal po prvý raz. Žalovaný dňa 13.06.2012 v priebehu prepravy nevedel nájsť parkovisko pretože na dvoch
- troch parkoviskách, ktoré obchádzal, sa nedalo pre ich obsadenosť zaparkovať, ale cca. o 01.30 hod. zaparkoval nákladné vozidlo (na ktorom vykonával prepravu) s tovarom na odpočívadle pri čerpacej stanici AVIA na diaľnici E50/A36, Aire d´Écot, Francúzsko. V čase parkovania si žalovaný predstavoval, že nebude musieť zotrvať na uvedenom odpočívadle dlhšie ako 9 hodín. Kamión žalovaný zaparkoval tak, že bol do uličky, kde mali ostatné kamióny svoje kabíny. Na uvedenom parkovisku bolo osvetlenie a aj kamera. Žalovaný po zaparkovaní vozidla spal v kabíne kamiónu. Asi okolo 8,00 hod. ráno obišiel kamión a zistil, že dvere na kamióne sú nedovreté. Následne zistil, že časť prepravovaného tovaru bola odcudzená a privolal políciu. Celkovo bolo odcudzených 63 televízorov o hmotnosti 1 586,34 kg. Dňa 15.06.2012 žalovaný prepravil a vyložil zvyšný tovar do miesta vykládky v Španielsku. Škodu, ktorá podľa žalobcu pôvodne vznikla spoločnosti Samsung Electronics Europe Logistics B.V. vo výške 79.254,00 eur, uhradila v zmysle poistnej zmluvy spoločnosť Samsung Fire & Marine Insurance Company of Europe Ltd.. Následne si spoločnosť Samsung Fire & Marine Insurance Company of Europe Ltd. uplatnila tento nárok voči žalobcovi, ktorý ho dobrovoľne splnil a zaplatil tejto spoločnosti náhradu škody vo výške 53.500,00 eur. V priebehu obdobia od 20.06.2012 do 22.10.2012 žalobca žalovanému doručil celkovo
tri listy v anglickom jazyku, ktorým žalovaný úplne nerozumel, avšak mal predstavu o tom, čo je ich obsahom, že sa týkajú škody uplatnenej žalobcom a že mal dať sumu na preplatenie tejto škody. Súd si v zmysle vyššie uvedených skutočností ustálil, že v konaní nebolo sporné, že by medzi stranami konania došlo k uzatvoreniu prepravnej zmluvy a že žalovaný prevzal tovar - televízory Samsung v počte 264 kusov v Galante, na základe zmluvy o preprave a CMR dokladu a tiež to, že časť prepravovaného tovaru bola odcudzená dňa 13.06.2012. Celkovo bolo odcudzených 63 kusov televízorov o hmotnosti 1.586,34 kg, ktorá nebola medzi účastníkmi sporná, pričom strany sa v priebehu konania dohodli na posudzovaní hodnoty SDR ku dňu 12.11.2015, kedy vo vzťahu k mene euro mala hodnotu SDR 1,286720 eur.
29. Sporné skutočnosti v konaní sa dajú zhrnúť do nasledujúcich okruhov: výška škody uplatnenej žalobcom, spornosť ohľadom výšky uplatňovaných úrokov z omeškania, otázka premlčania nároku žalobcu, povaha zavinenia žalovaného vedúca k vzniku škody, t.j. či je možné vyhodnotiť konanie žalovaného ako úmyselné respektíve hrubo vedome nedbanlivostné, ktoré môže byť postavené na roveň nepriameho úmyslu, ďalej otázka rozhodného práva a najmä otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby v súvislosti s dojednaním CIP doložky.
30. Podľa čl. 1 bod 1 Dohovoru č. 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) (ďalej len "Dohovor CMR"), tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.
31. Podľa čl. 31 bod 1 Dohovoru CMR, spory vzniknuvšie z prepráv podliehajúcich tomuto Dohovoru môže žalobca viesť, pokiaľ ich nevedie na súdoch zmluvných štátov určených dohodou strán, na súdoch toho štátu, na území ktorého a) má žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku alebo zastupiteľstvo, ktorých prostredníctvom bola prepravná zmluva uzavretá, alebo b) leží miesto, kde sa zásielka prevzala na prepravu alebo miestu určené na jej vydanie; na iných súdoch nemôže žalobca spor viesť.
32. Podľa čl. 3 bod 1. nariadenia č. 593/2008, o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len Nariadenie Rím I), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
33. Podľa čl. 3 bod 2. Nariadenia Rím I, zmluvné strany sa môžu kedykoľvek dohodnúť, že sa zmluva spravuje iným právnym poriadkom ako právnym poriadkom, ktorým sa na základe predchádzajúcej voľby uskutočnenej podľa tohto článku alebo iných ustanovení tohto nariadenia spravovala dovtedy. Žiadna zmena a doplnenie zvoleného rozhodného práva po uzatvorení zmluvy nemá vplyv na jej formálnu platnosť podľa článku 11, ani nemá nepriaznivý vplyv na práva tretích osôb.
34. Podľa čl. 11 bod. 2 Nariadenia Rím I, zmluva uzavretá medzi osobami, ktoré sa nachádzajú alebo ktorých zástupcovia sa v čase jej uzavretia nachádzajú v rôznych krajinách je formálne platná, ak spĺňa formálne požiadavky právneho poriadku, ktorým sa spravuje podľa tohto nariadenia, alebo právneho poriadku ktorejkoľvek z krajín, v ktorých sa nachádza ktorákoľvek zo strán alebo jej zástupca v čase uzavretia zmluvy, alebo právneho poriadku krajiny obvyklého pobytu ktorejkoľvek zo strán v uvedenom čase.
35. Podľa čl. 5 bod. 1 Nariadenia Rím I, pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu o preprave tovaru v súlade s článkom 3, rozhodným právom pre takéto zmluvy je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu za predpokladu, že miesto prijatia alebo miesto určenia tovaru alebo obvyklý pobyt odosielateľa sú tiež v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny, kde sa nachádza miesto určenia, ako sa dohodli zmluvné strany.
36. V zmysle vyššie uvedených ustanovení Dohovoru CMR si súd ustálil, že má právomoc rozhodovať tento spor. Zároveň si súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení Nariadenia Rím I ustálil to, že rozhodným právom je právo slovenské. Žalobca v konaní nepreukázal, že by medzi stranami konania došlo k voľbe rakúskeho práva. V prepravnom liste absentuje dohoda o voľbe práva, ktorá by bola
výslovná, alebo by jasne vyplývala z ustanovení zmluvy alebo okolností prípadu tak, ako to stanovuje nariadenie Rím I. Uvedenie miesta plnenia a sídla súdu ako Viedeň, kde má platiť rakúske právo v prepravnom liste je značne neurčité, nemožno z neho vyvodzovať vôľu žalovaného byť viazaný rakúskym právom a aj samotný žalobca v podanej žalobe odkazuje v otázke premlčania a v otázke úrokov z omeškania na slovenský Obchodný zákonník. V tomto prípade vzhľadom na obvyklý pobyt prepravcu a miesto prijatia tovaru (v Galante) je rozhodujúcim právom v súlade s čl. 5 bod 1. Nariadenia Rím I právny poriadok SR.
37. Podľa čl. 3 Dohovoru CMR, pri použití tohto Dohovoru zodpovedá dopravca za konanie a opomenutie svojich zástupcov a pracovníkov a všetkých ostatných osôb, ktoré použije pri uskutočňovaní prepravy, ako za vlastné konanie alebo opomenutie za predpokladu, že títo zástupcovia, pracovníci alebo ostatné osoby konajú v rámci svojich pracovných úloh.
38. Podľa čl. 4 Dohovoru CMR, dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.
39. Podľa čl. 13 ods. 1 Dohovoru CMR, len čo dôjde zásielka na miesto určené na jej vydanie, má príjemca právo žiadať od dopravcu, aby mu proti potvrdeniu vydal druhé vyhotovenie nákladného listu a zásielku. Ak sa zistí strata zásielky alebo ak zásielka nedôjde v lehote uvedenej v článku 19, je príjemca oprávnený vo vlastnom mene uplatňovať proti dopravcovi nároky z prepravnej zmluvy.
40. Podľa čl. 17 ods. 1 Dohovoru CMR, dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty.
41. Podľa ust. § 756 Obchodného zákonníka, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu.
42. Podľa ust. § 274 Obchodného zákonníka, ak strany použijú v zmluve niektorú z doložiek upravených v používaných vykladacích pravidlách, predpokladá sa, že strany zamýšľali dosiahnuť touto doložkou právne účinky určené vykladacími pravidlami, na ktoré sa strany v zmluve odvolali, inak vykladacími pravidlami, ktoré s prihliadnutím na povahu zmluvy sa obvykle používajú.
43. Podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
44. Podľa ust. § 610 Obchodného zákonníka, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
45. Súd sa ďalej v zmysle intencií rozhodnutia Krajského súdu v Nitre zaoberal prioritne otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní.
46. Vecnou legitimáciou, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
47. Súd poukazuje na to, že sa doložky používajú najmä v kúpnych zmluvách v medzinárodnom obchodnom styku. V doložkách sú určené ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán. Pokiaľ strany použijú v zmluve niektorú z doložiek, zákon predpokladá, že strany chceli dosiahnuť účinky, ktoré určujú príslušné vykladacie pravidlá, na ktoré sa strany v zmluve odvolali. "Aplikácia jednotlivých
doložiek v konkrétnych zmluvných vzťahoch prichádza do úvahy iba vtedy, keď sa zmluvné strany dohodli, že ich budú používať, teda v zmluve výslovne odkazujú na niektoré doložky INCOTERMS 2000. Za tohto predpokladu sa potom tieto doložky stávajú integrálnou súčasťou zmluvného vzťahu (prevažne zahraničnoobchodného). Použitím niektorej doložky v zmluve strany spoločne deklarujú, že majú v úmysle docieliť tie účinky, ktoré predpokladajú vykladacie pravidlá, na ktoré sa zmluvne odvolávajú." (Prof. JUDr. Jozef Suchoža, DrSc. a kolektív: Obchodný zákonník a súvisiace predpisy, komentár, vydavateľstvo EUROUNION, spol. s r.o., 2007, s. 571).
48. Pokiaľ ide o výklad doložky CIP, v zmysle vykladacích pravidiel k tejto doložke je predávajúci povinný na vlastné náklady zaobstarať poistenie tovaru, ktoré oprávňuje kupujúceho alebo inú osobu zainteresovanú na poistení uplatňovať nárok priamo v poisťovni a odovzdať kupujúcemu poistnú zmluvu alebo iný dôkaz o poistnom krytí. Predávajúci musí dodať/odovzdať tovar dopravcovi, s ktorým bola uzatvorená zmluva, alebo ak sú ďalší dopravcovia, prvému dopravcovi, na prepravu do určeného bodu v dohodnutom mieste určenia, k dátumu alebo v dohodnutej lehote. Kupujúci musí znášať všetky nebezpečenstvá straty alebo poškodenia tovaru od okamihu, keď mu bol tovar dodaný, pričom tovar je dodaný odovzdaním tovaru dopravcovi respektíve prvému dopravcovi, ak sú aj ďalší dopravcovia. V tomto momente prechádzajú na kupujúceho všetky nebezpečenstvá straty alebo poškodenia tovaru.
49. V zmysle vyššie uvedených skutočností súd otázku aktívnej legitimácie odvodzoval od posúdenia, ktorému subjektu ako prvému vznikla škoda v priamej príčinnej súvislosti s odcudzením prepravovanej zásielky. Dodacie podmienky Incoterms a ich doložka CIP majú v danom prípade bezprostredný význam pre určenie aktívne legitimovanej osoby v spore, keďže doložka CIP definuje, že nebezpečenstvo straty a poškodenia tovaru prechádza z predávajúceho na kupujúceho (príjemcu) okamihom odovzdania tovaru (prvému) dopravcovi, pričom predávajúci je povinný dojednať prepravnú zmluvu a tiež je povinný dojednať poistenie kryjúce riziko straty. Keďže medzi kupujúcim a predávajúcim bola dojednaná medzinárodná obchodná doložka Incoterms CIP (samotné dojednanie doložky CIP vyplýva jednak z listu CMR ako aj z predloženej faktúry č. 3091452779), v dôsledku tejto doložky prešlo riziko straty na zásielke z predávajúceho na kupujúceho už okamihom dodania zásielky prvému dopravcovi, t. j. v tomto prípade prešlo toto nebezpečenstvo na kupujúceho už dňa 11.06.2012 po zrealizovaní nakládky tovaru. Od tohto okamihu už nezodpovedal za stratu zásielky predávajúci. Právo domáhať sa náhrady škody v dôsledku straty na zásielke u dopravcu, ktorý zodpovedá za stratu zásielky v zmysle čl. 17 Dohovoru CMR, prešlo odovzdaním zásielky dopravcovi na príjemcu. Z uvedeného dôvodu preto na strane právnych predchodcov žalobcu neexistoval voči žalovanému hmotnoprávny nárok na náhradu škody, nakoľko tento nárok bol od počiatku prenesený na kupujúceho. Keď teda žalobca vstúpil do právneho postavenia svojich právnych predchodcov, nemohol ani on voči žalovanému nadobudnúť viac práv, než koľko mali oni.
50. V zmysle vyššie uvedených skutočností, to že spoločnosť Samsung Fire & Marine Insurance Company of Europe Ltd. ako poisťovňa plnila poistné plnenie spoločnosti Samsung Electronics Europe Logistics B.V. (predávajúci), nezakladá vecnú aktívnu legitimáciu poisťovne ako aj následne žalobcu voči žalovanému. Samotná okolnosť, že sám žalobca dobrovoľne plnil náhradu škody poisťovni s odvolaním sa na znalosť súdnych rozhodnutí v podobných prípadoch neznamená, že na jeho strane automaticky existuje aktívna vecná legitimácia na uplatňovanie škody voči žalovanému, najmä ak nebezpečenstvo škody na tovare prešlo na kupujúceho. S poukazom na predmetnú skutočnosť preto škoda mohla vzniknúť len kupujúcemu, ktorý ju mohol následne riešiť s poisťovňou a nie spoločnosti Samsung Electronics Europe Logistics B.V. Ak aj právny zástupca žalobcu argumentoval tým, že spoločnosť Samsung Fire & Marine Insurance Company of Europe Ltd. ako poisťovňa uhradila spoločnosti Samsung Electronics Europe Logsstics B.V. škodu v zmysle poistnej zmluvy dojednanej podľa holandského práva, nemá to na vznik vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v spore žiadny vplyv. Právny predchodca žalobcu (predávajúci) bol na základe doložky CIP povinný prepravovaný tovar poistiť v prospech kupujúceho, preto v prípade poistnej udalosti nevznikla škoda holandskému Samsung Electronics Europe Logistics B.V., ale tretej osobe (kupujúcemu). Pokiaľ aj poisťovňa vyplatila svojmu poistencovi poistné plnenie, keď toto malo byť poskytnuté kupujúcemu, je to vecou ich vzájomného vzťahu. Spoločnosti Samsung Electronics Europe Logistics B.V. vzhľadom na dojednanie doložky CIP viažucej sa k predávanému tovaru nevznikla škoda, ale len nárok na zaplatenie kúpnej ceny od kupujúceho.
51. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu spočívajúcu v tom, že list CMR odkazuje vo svojej časti č. 20 na číslo kúpnej zmluvy 5079665313, ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky, kde pod bodom 8 je
uvedená výhrada vlastníckeho práva, uvedená argumentácia sa javí súdu "nezrozumiteľná", pričom z nej nie je možné vyvodiť, že by týmto spôsobom malo dôjsť k nejakej modifikácii doložky CIP, ktorá je v nákladnom liste vyjadrená jednoznačným spôsobom v časti 15. Samotné č. 5079665313 je podľa predloženej faktúry len číslom zákazníka, priamy odkaz na všeobecné obchodné podmienky chýba, respektíve ho nie je možné z predloženého listu CMR vyvodiť. Podľa názoru súdu je modifikácia doložky CIP spôsobom ako to naznačuje žalobca vo svojich vyjadreniach pre prepravcu, ako osobu ktorá nesie zodpovednosť pri vykonávaní prepravy, ale aj iné tretie osoby, nezistiteľná. Súd je preto toho názoru, že žalobca v konaní nepreukázal, že by došlo k nejakej modifikácii doložky CIP, nepreukázal že by boli všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Samsung Electronics Europe Logistics B.V., v ktorých článku 8 je uvedená výhrada vlastníckeho práva, inkorporované do nákladného listu CMR, číslo 5079665313 má byť podľa predloženej faktúry č. 3091452779 len číslom zákazníka, nemožno z neho vyvodiť vôľu strán modifikovať doložku CIP a akýmkoľvek spôsobom upravovať okamih prechodu nebezpečenstva straty na prepravovanom tovare. Oproti tomu na poslednom výstupe, pokiaľ ide o prejavenú vôľu strán v otázke dodania tovaru, čo je nákladný list, je doložka CIP uvedená v nemodifikovanej forme. V doterajšom konaní nebolo preukázané, že by kupujúci svoje právo vyplývajúce z doložky Incoterms CIP v súvislosti s prechodom nebezpečenstva straty na tovare preniesol spätne na predávajúceho.
52. Žalobca vo svojich vyjadrenia poukázal na dvojitú legitimáciu pri náhrade škody, o čom súdu predložil komentované znenie CMR vypracované nemeckými právnymi autoritami, avšak z ich textu nevyplýva, že by bola riešená alebo posúdená aj situácia, ktorá vznikla v tomto konaní, teda keď došlo k dojednaniu doložky vyvolávajúcej určité osobitné špecifické následky, v tomto konkrétnom prípade prechod nebezpečenstva straty tovaru. Práve z dôvodu prechodu nebezpečenstva straty tovaru na kupujúceho je súd v danom prípade toho názoru, že škoda mohla vzniknúť jedine kupujúcemu.
53. Pokiaľ ide o rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/260/2015 zo dňa 26.10.2016, na ktoré poukázal žalobca, v ktorom bola konštatovaná irelevantnosť námietky žalovaného k doložke CIP, s touto argumentáciou sa súd nestotožnil. Súd je toho názoru, že v danom prípade nie je možné na doložku CIP neprihliadať, najmä keď je obsiahnutá aj v samotnom nákladnom liste CMR. Súd je toho názoru, že týmto spôsobom by bol potlačený zmysel a účel dojednania tejto doložky, najmä ak sa strany spravovali touto doložkou v iných otázkach a jej dojednanie má význam najmä pre prepravcu v tej rovine, že prepravca je schopný na jej základe identifikovať osobu, voči ktorej nesie zodpovednosť pri vykonávaní prepravy. Súd podporne poukazuje v tejto súvislosti na iné rozhodnutie, konkrétne rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. k. 14Cob/183/2013 zo dňa 29.05.2014, kde Krajský súd v Žiline došiel k opačným záverom ako Krajský súd v Bratislave v obdobnej veci.
54. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol aj vo zvyšnej časti, t. j. časti, o ktorej nebolo ešte rozhodnuté (istina vo výške 6.975,56 eur spolu s príslušenstvom).
55. S poukazom na záver súdu o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu súd už nevykonával ďalšie dokazovanie zamerané na zistenie ďalších sporných skutočností (výška škody uplatnenej žalobcom, spornosť ohľadom výšky uplatňovaných úrokov z omeškania, otázka premlčania nároku žalobcu, povaha zavinenia žalovaného vedúca k vzniku škody...).
56. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).