Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-158-2021.pdf
PDF · 80.26 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/158/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: V. S., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. H. - L., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, so sídlom Dukelských hrdinov 2946/6, Malacky, pod sp. zn. EX 4235/2012, o vymoženie 155,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 21.03.2019, č.k. 35Er/3166/2012-16, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil (výrok I) a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi, so sídlom v Malackách, Duklianskych hrdinov 2946/6 trovy exekúcie vo výške 44,63 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 25.09.2012 a exekučného titulu, ktorým je Výkaz nedoplatkov Union zdravotnej poisťovne, a.s. v Bratislave č. 1110041440 zo dňa 24.10.2011, poveril vykonaním exekúcie v predmetnej veci súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka poverením č. 5803 135687 zo dňa 05.10.2012. Dňa 21.01.2019 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie z obsahu exekučného spisu zistil, že po tom, čo súdny exekútor vydal dňa 17.10.2012 upovedomenie o začatí exekúcie, prešetroval majetkové pomery povinného a zistil, že povinný nie je vedený v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného, ani ako poberateľ dôchodkových dávok, je voči nemu vedených niekoľko exekučných konaní so skorším poradím, nemá vedené účty v bankách, nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky a nie je ani vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení do 31.03.2017, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 44,63 eur, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal predmetné rozhodnutie zmeniť a návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietnuť alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného nakoľko toto rozhodnutie považoval za predčasné. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016 a uviedol, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcií hospodárne, prislúcha oprávnenému. Zdôraznil, že v zmysle judikatúry je pre zastavenie exekúcie potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Povinný je fyzickou osobou v produktívnom veku, čo svedčí v prospech predpokladu, že v budúcnosti nadobudne majetok, či už výkonom zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený mal za to, že predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Ďalej mal za to, že pravdepodobne tak súdny exekútor, ako ani súd prvej inštancie nezistili majetkové pomery povinného dostatočne, keďže povinný môže ešte vlastniť hnuteľné veci alebo majetkové práva. Oprávnený považoval odôvodnenie napadnutého uznesenia za nedostatočné a ako také za predčasné. Zdôraznil, že v konaní sa vymáha neuhradené poistné na verejnom zdravotnom poistení a v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky.
5. Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že v predmetnom konaní bola priebežne vylustrovaná negatívna majetková podstata povinného, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií, preto ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov SR, v zmysle ktorých nie je rozhodujúcou skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Vzhľadom na uvedené žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť.
6. Oprávnený vo vyjadrení k podaniu súdneho exekútora zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach vo veci. Povinný zostal v odvolacom konaní nečinný.
7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. V zmysle § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie oprávneným namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.
10. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. V citovanom ustanovení § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazov.
12. Ako vyplýva z obsahu spisu a z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, súdny exekútor po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie dňa 17.10.2012 vykonal rozsiahle šetrenie majetkových pomerov povinného a zistil, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorových vozidiel, nemá vedené účty v bankách, nie je poberateľom dôchodkových dávok, úrazovej dávky, dávky v nezamestnanosti,
ani nemocenských dávok. Povinný nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľný majetok postihnuteľný exekúciou. Vykonaním úkonov súdny exekútor nezistil žiaden majetok povinného, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou a zároveň by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie.
13. Súdny exekútor teda zisťoval majetkové pomery povinného a konštatoval jeho nemajetnosť, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Súdny exekútor v priebehu exekúcie postupoval systematicky a vykonal všetky štandardné úkony exekučnej činnosti, ktoré by mohli viesť k zisteniu majetku povinného. Preto možno konštatovať, že svoju činnosť vykonával účelne a zistené skutočnosti ho dôvodne viedli k podaniu podnetu na zastavenie exekúcie.
14. Z predložených dôkazov je zrejmé, že povinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nevlastnil majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného a právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie.
15. Súd prvej inštancie preto rozhodol vecne správne, ak predmetnú exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
16. Zistenú nemajetnosť povinného, resp. skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, Exekučný poriadok predpokladá ako dôvod pre zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/) a prípadné očakávané neskoršie nadobudnutie majetku povinným, ktoré navyše ani nie je podložené relevantnými zisteniami, nezakladá dôvod pre nerešpektovanie tohto ustanovenia. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré nemajú žiadne reálne opodstatnenie vychádzajúc zo zistených osobných a majetkových pomerov, sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu.
17. Zo všetkých uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uzneseniu súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).