Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-119-2006.pdf
PDF · 117.28 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/119/2006
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti povinnému S. Y.Á., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom D. XXX/X, F. J. B., o vymoženie pohľadávky vo výške 79,56 Eur (2.396,89 Sk) s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 394/06, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 74,40 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 79,56 Eur (2.396,89 Sk) s príslušenstvom na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Rob/82/2005-24 zo dňa 20. 04. 2005. 2. Poverením č. 5601 015481 * zo dňa 31. 01. 2006 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 394/06. 3. Dňa 31. 10. 2017 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor v podnete uviedol, že nemajetnosť považuje za dostatočne preukázanú, pretože od roku 2006 nebola od povinného vymožená žiadna suma, nebol zistený žiadny majetok ani príjem podliehajúci exekúcii. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške spolu 193,54 Eur. 4. Dňa 02. 11. 2017 súdny exekútor súdu doručil totožný podnet na zastavenie exekúcie spolu s exekútorským spisom EX 394/06. 5. Súd z predloženého exekútorského spisu sp. zn. EX 394/06 zistil, že súdny exekútor vykonal lustráciu majetku povinného s nasledovným výsledkom: povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorových vozidiel, elektronickou lustráciou bánk nebol zistený žiadny bankový účet povinného, lustráciou v Sociálnej poisťovni nebol zistený príjem povinného, nie je spoločníkom, členom štatutárneho ani dozorného orgánu v žiadnej obchodnej spoločnosti alebo v družstve, nemá živnostenské oprávnenie, povinný je spoluvlastníkom nehnuteľností v k. ú. J., ktoré sú však predmetom iných exekúcií so skorším poradím, pričom súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica vykonal opakovane neúspešne dražbu spoluvlastníckeho podielu povinného zapísaného na LV č. XXX, do ktorej súdny exekútor prihlásil pohľadávku vymáhanú v tomto exekučnom konaní, podľa vyjadrenia súdneho exekútora spoluvlastnícke podiely povinného sú nepredajné, resp. náklady na ich ocenenie a dražbu by presiahli výšku výťažku, proti povinnému je vedených ďalších 9 exekúcií, nebol zistený žiadny iný hnuteľný majetok, prípadne pohľadávky povinného. 6. Súd mal z vlastnej činnosti preukázané, že proti povinnému sú vedené viaceré, aj skôr začaté exekúcie. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni súd zistil, že povinný nemá v registri evidované poistenie, nie je poberateľom žiadnych dávok. Povinný sa nachádza v zozname dlžníkov Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, a.s. s dlžnou sumou 541 Eur. Lustráciou v katastri nehnuteľností súd zistil spoluvlastnícke podiely povinného na nehnuteľnostiach v k. ú. J., a to na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXX, č. XXXX, č. XXX, č. XXX a č. XXX, na ktorých sú však zriadené záložné práva v prospech iných exekúcií so skorším poradím. 7. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak. 8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 10. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006, nakoľko z obsahu podania súdneho exekútora v spojení s predloženým exekútorským spisom a lustráciami vykonanými zo strany súdu mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a jej ďalšie pokračovanie by prinieslo iba zvyšovanie a neúčelné vynaloženie ďalších nákladov, ktoré by v konečnom dôsledku zrejme znášal oprávnený. 11. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. novembra 2006, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. novembra 2006, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 13. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške spolu 193,54 Eur. 14. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 15. Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „vyhláška č. 288/1995 Z. z.“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. 16. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. 17. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. 18. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100 Sk). 19. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. 20. Podľa § 21 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, odmena za vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú stranu vydaného textu je 3,32 Eur (100 Sk). 21. Podľa § 22 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
22. Podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. 23. Podľa § 6 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19 Eur (1.000,- Sk) za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť. 24. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. 25. Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške ako si ich súdny exekútor uplatnil. 26. Pokiaľ ide o úkony „výzva na úhradu preddavku“ v trvaní 1 hodiny, „doručenie up. o ďalších TEX“ v trvaní 1 hodiny a „vyúčtovanie trov ex. (úkony + výdavky)“ v trvaní 1 hodina, tieto úkony nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu ako nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Tieto úkony podľa názoru súdu nie sú vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú nevykonáva za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného, a pokiaľ si uplatňuje trovy exekúcie, ide o činnosť vykonávanú vo svoj vlastný prospech, inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Navyše, pokiaľ súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekúcie, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania. Uvedený úkon nie je úkonom súdneho exekútora, ktorý smeruje k vymoženiu pohľadávky oprávneného a ani s ním priamo nesúvisí (viď právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoE/304/2011 zo dňa 23. 11. 2011). V prípade upovedomenia o ďalších trovách exekúcie uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že s odmeňovaným tohto úkonu nepočíta ani vyhláška v ustanovení § 15 ods. 1 písm. a) až písm. j). 27. Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej činnosti „podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu“, má súd za to, že súdny exekútor má podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky nárok na odmenu len za exekučnú činnosť vykonanú počas exekúcie, t. j. od jej začatia do jej zastavenia. Preto súd neuznal súdnemu exekútorovi čas, ktorý si súdny exekútor podľa predloženého vyúčtovania uplatnil v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie a ktoré nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie, a to za „odblok. nehn. - výmaz ťarchy - KN“ v rozsahu 1 hodiny, „ozn. o uk. exekúcie (§ 35 ods. 3 EP) SP, DI“ v rozsahu 1 hodiny, „konečné vyúčtovanie exekúcie (§ 60 ods. 2 EP)“ v rozsahu 1 hodiny, „žiadosť o vyzn. ppl. - uzn. o zast. ex. o trovách ex.“ v rozsahu 1 hodiny, „zrušenie blokácie účtu
- OTP Banka Slovensko“ v rozsahu 1 hodiny, „výzva na úhradu trov ex. + faktúra“ v rozsahu 1 hodiny, „vrátenie poverenia (§ 60 EP)“ v rozsahu 1 hodiny, „archivácia spisu (§ 209)“ v rozsahu 1 hodiny a „štátny archív - žiadosť o súhlas so skartovaním“ v rozsahu 1 hodiny. Navyše, po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene. Taktiež nie je t. č. zrejmé, či budú všetky predmetné úkony vykonané, niektoré z nich súd považuje za nadbytočné (napr. oznámenie o ukončení exekúcie SP a pod., kde súdny exekútor adresoval len žiadosti o poskytnutie súčinnosti, nie je blokovaný žiadny majetok povinného). 28. Súd je povinný skúmať dôsledne účelnosť vynaloženia uplatnených a vyúčtovaných trov súdneho exekútora a priznať náhradu výlučne takých trov, ktoré boli nevyhnutné a účelné z hľadiska vykonávania exekúcie a ktoré sú v súlade s vyhláškou a takisto vyplývajú z obsahu spisu súdneho exekútora (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoE/166/2011-42 zo dňa 17. 08. 2011). V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na to, že aj počet vynaložených hodín je potrebné posudzovať z hľadiska ich účelnosti. Prihliadnuc na charakter jednotlivých vykonaných úkonov, ich opakovanie pri vykonávaní exekučnej činnosti, spôsob vykonávania exekúcie, rozsah exekúcie, ako aj na poznatky súdu získané z vyúčtovania trov inými súdnymi exekútormi, súd priznal súdnemu exekútorovi za úkon „prihl. pohľ. do dražby - JUDr. Ďurica SE, opr.“ zo dňa 10. 06. 2009 namiesto 1 hodiny - 1 hodiny (už dňa 18. 05. 2009 súdny exekútor prihlasoval totožnú pohľadávku do tej istej dražby, za ktorý úkon súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v trvaní 1 hodiny), taktiež za úkon „prihl. pohľ. do dražby - JUDr. Ďurica SE, opr.“ zo dňa 04. 08. 2011 namiesto 1 hodiny - 1 hodiny (totožný dôvod) a za úkon „štúdium spisu + správa o stave exekúcie“ namiesto 1 hodiny - 1 hodiny (okrem vyššie uvedených kritérií súd taktiež s poukazom na ustanovenie § 25 vyhlášky prihliadol na skutočnosť, že za administratívnu prácu súdneho exekútora „štúdium spisu“ tvoriacu časť tohto úkonu je už zahrnutá v jeho odmene). Súd okrem uvedeného priznal
súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu za úkony „vypr. a zasl. súhl. s pred. nehn., návrh na zriad. EZP“ v trvaní 1 hodiny, „návrh na ust. opatrovníka pov.“ v trvaní 1 hodiny, „prihl. pohľ. do dražby - JUDr. Ďurica SE, opr.“ zo dňa 18. 05. 2009 v trvaní 1 hodiny a „podnet na zast. ex.“ v trvaní 1 hodiny. Celkový počet začatých hodín tak súd po spočítaní minút znížil na 2 3 hodiny, t. j 3 začaté hodiny x 6,64 Eur a priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu vo výške 19,92 Eur. 29. Súd z predloženého exekútorského spisu zistil, že súdny exekútor dňa 23. 05. 2015 vyhotovil správu o stave konania, v ktorej na základe výsledkov lustrácie majetku povinného uviedol, že „Zo zisteného majetkového stavu povinného vyplýva, že v súčasnosti nemám ako vykonať exekúciu, resp. jej pokračovaním by došlo len k zbytočnému a neúčelnému rastu nákladov na trovách exekúcie. Na základe vyššie uvedených skutočností som dospel k záveru, že toho času nie je predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávneného, nakoľko majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.“. Napriek uvedenému však súdny exekútor v rozpore s ustanovením § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie, nepodal súdu podnet na zastavenie exekúcie, ale ďalej pokračoval v zisťovaní majetkových pomerov povinného a vykonal ďalšie dva úkony exekučnej činnosti. Uvedeným došlo podľa vlastného vyjadrenia súdneho exekútora „k zbytočnému a neúčelnému rastu nákladov na trovách exekúcie“, preto súd nemal inú možnosť, ako súdnemu exekútorovi odmenu za vykonanie týchto úkonov exekučnej činnosti nepriznať. Preto súd nepovažoval za účelne vykonané úkony exekučnej činnosti „žiadosť o súčinnosť banky CRIF
- zisťovanie účtov povinného“ zo dňa 10. 03. 2015 a „žiadosť o súčinnosť CRE - zisťovanie konaní/ exekúcií povinného“ zo dňa 26. 09. 2016, keďže tieto boli vykonané v čase po detailnom oboznámení sa s majetkovými pomermi povinného zo strany súdneho exekútora, ako aj o skutočnosti, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, tak ako to vyplýva zo správy o stave exekúcie zo dňa 23. 02. 2015. Súdny exekútor však osobne podal podnet na zastavenie exekúcie až dňa 31. 10. 2017. Navyše, lustráciu v Centrálnom registri exekúcií súd nepovažoval za účelný úkon exekučnej činnosti, nakoľko výsledkom tohto úkonu nie je zistenie exekvovateľného majetku povinného. Obdobie viac ako deviatich rokov od udelenia poverenia na vykonanie exekúcie v súvislosti s ustanovením § 57 ods. 4 Exekučného poriadku súd považoval za dostatočne dlhé časové obdobie na zistenie majetkových pomerov povinného. 30. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon „žiadosť o súčinnosť - OS, zisťovanie maj. pomerov povinného/konaní povinného“ zo dňa 09. 02. 2015, pretože tento úkon súd nepovažuje za úkon exekučnej činnosti smerujúci k zisteniu majetku povinného, za ktorý súdnemu exekútorovi patrí odmena, pretože výsledkom vykonania tohto úkonu nie je zistenie majetku, ktorý by bolo možné postihnúť niektorým zo spôsobov určených pre vykonanie exekúcie. S odmeňovaným predmetného úkonu nepočíta ani vykonávací predpis v ustanovení § 15 ods. 1. 31. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 36,52 Eur za jedenásť paušálnou sumou odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti, a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu - zriadenie exekučného záložného práva, 3x každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (žiadosť o súčinnosť Sociálna poisťovňa zo dňa 24. 06. 2009, 23. 10. 2014, 04. 02. 2015), 1x každé zisťovanie účtu povinného (žiadosť o súčinnosť banky - CRIF zo dňa 22. 08. 2014) a 4x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (2x nehnuteľnosti zo dňa 15. 03. 2006, obchodné podiely, prevádzky OR, ŽR zo dňa 18. 08. 2006, motorové vozidlá zo dňa 06. 08. 2009). 32. Súdny exekútor taktiež nepostupoval správne, keď si vyčíslil odmenu podľa § 21 vyhlášky vo výške 0,66 Eur za potvrdenie zo spisu - správa o stave exekúcie vo výške 1,32 Eur (2 x 0,66 Eur/strana). Správu o stave exekúcie podľa názoru súdu nemožno považovať za vydanie potvrdenia zo spisu v zmysle citovaného § 21 vyhlášky, ktorým je spoplatnená manipulácia s exekútorským spisom. Navyše, odmenu súdneho exekútora pri zastavení exekúcie upravujú ustanovenia tretieho oddielu vyhlášky, do ktorého cit. ustanovenie nepatrí. 33. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 13,40 Eur podľa § 22 ods. 1 vyhlášky za tlač a kopírovanie (134 x 0,10 Eur podľa špecifikácie). Súdny exekútor výšku výdavkov nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho boli vypočítané v danej výške. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny
exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Nemožno prihliadnuť ani na argumentáciu súdneho exekútora o výške poplatku za vyhotovenie fotokópie v zmysle smernice predsedu okresného súdu, resp. opatrenia predsedu krajského súdu, či paušálnej náhrady za vyhotovenie jedného čiernobieleho listu znaleckého alebo prekladateľského úkonu v zmysle § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky MS SR 491/2004 Z. z., ktoré sa na výšku náhrady súdneho exekútora nevzťahujú. Súd zároveň poukazuje na gramatický výklad pojmu „náhrada“ hotových výdavkov, podľa ktorého nahradiť je možné len náklady, ktoré súdnemu exekútorovi reálne vznikli. V tomto smere súd konštatuje, že suma 0,10 Eur za jednu vytlačenú alebo kopírovanú stanu nepredstavuje vynaložené náklady súdneho exekútora, v takomto prípade by oprávnený (resp. oprávnení alebo povinní v ďalších exekúciách) uhradil súdnemu exekútorovi sumu niekoľkonásobne vyššiu, ako je cena jedného toneru a došlo by k bezdôvodnému obohateniu súdneho exekútora. Navyše, súd niektoré z vykonaných úkonov nepovažoval za účelné, čo je taktiež dôvod, pre ktorý nie je súdnemu exekútorovi možné priznať náhradu hotových výdavkov za uvedené. Súd konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Súd považuje za extenzívny a neprípustný taký výklad § 22 vyhlášky, ktorý umožňuje súdnemu exekútorovi považovať všetky svoje náklady za hotové výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Pri takejto forme výkladu by bolo možné za tieto považovať aj úhrady súdneho exekútora za prenájom kancelárskych priestorov, úhrady za spotrebu vody, elektrickej energie a všetky ostatné, tzv. nepriame, náklady vznikajúce súdnemu exekútorovi. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd zároveň dodáva, že ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený napr. v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012, sp.zn.15CoE/97/2013 zo dňa 14. 11. 2013, Okresného súdu Nitra sp. zn. 25Er/1493/2012 zo dňa 21. 05. 2015, sp. zn. 23Er/984/2014 zo dňa 09. 02. 2015, Okresný súd Bardejov sp. zn. 3Er/332/2011 zo dňa 26. 05. 2015. Ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). Bežný kancelársky materiál (vrátane nákladov na tlač a kopírovanie) nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (išlo o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č. k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných
výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č. k. I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods. 1 dohovoru /z uznesenia Okresného súdu Bardejov sp. zn. 8Er/158/2012 zo dňa 05. 02. 2015/. Vo vzťahu k uzneseniam, na ktoré súdny exekútor poukázal vo vyúčtovaní vo vzťahu k uplatneniu náhrady hotových výdavkov za tlač a kopírovanie, súd konštatuje, že súdny exekútor nepochybne disponuje aj rozhodnutiami, ktoré potvrdzujú záver prijatý v tomto rozhodnutí. Keďže ohľadne tejto otázky nie je medzi exekučnými súdmi názorová zhoda, súd nepovažoval svoj názor vyššie uvedený za exces, ktorý by nerešpektoval princíp právnej istoty. 34. Súd po preštudovaní exekučného spisu EX 394/06 vzhľadom na účelnosť vynaložených výdavkov v spojitosti s ich preukázaním v exekučnom spise taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov predstavujúcich budúce poštovné - konečné vyúčtovanie exekúcie a štátny archív
- žiadosť o súhlas so skartovaním, ktoré súdnemu exekútorovi v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie ešte nevznikli. Ako už bolo uvedené vyššie, všetky položky totiž musia byť hodnoverným dokladom obsiahnutým v spise preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov, nie je totiž možné priznať „náhradu“ hotových výdavkov, ktorý by v budúcnosti mohli vzniknúť. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli do času rozhodovania súdu o trovách exekučného konania a boli reálne preukázané. Súd navyše v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ súdnemu exekútorovi v zmysle ustanovenia § 196 patrí náhrada hotových výdavkov za výkon exekučnej činnosti, má nárok na hotové výdavky len v súvislosti s exekučnou činnosťou vykonanou počas exekúcie, t. j. do jej zastavenia. Vyššie uvedené hotové výdavky totiž nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene. Súd taktiež opakovane poukazuje na gramatický výklad pojmu „náhrada“ hotových výdavkov, nahradiť je možné len hotové výdavky, ktoré počas vykonávania exekúcie reálne vznikli a ich vynaloženie bolo preukázané. Rovnaký názor vyslovil Krajský súd v Banskej Bystrici v uzneseniach č. k. 12CoE/76/2013-30 zo dňa 30. 03. 2012 a č. k. 42CoE/245/2011 zo dňa 18. 04. 2012. 35. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za „tel. poplatky“ vo výške 0,30 Eur, nakoľko ich vynaloženie nemal preukázané z obsahu predloženého exekútorského spisu EX 394/06. 36. Súd na základe obsahu predloženého exekútorského spisu EX 394/06 priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške spolu 5,56 Eur pozostávajúce z poštovného vo výške 4,86 Eur (za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému vo výške 1,33 Eur (40 Sk), opakované doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému vo výške 1,33 Eur (40 Sk), doručenie exekučného príkazu správe katastra vo výške 0,40 Eur - pomerná časť, prihlásenie pohľadávky do dražby zo dňa 18. 05. 2009 vo výške 0,60 Eur - pomerná časť, prihlásenie pohľadávky do dražby zo dňa 10. 06. 2009 vo výške 0,60 Eur - pomerná časť a prihlásenie pohľadávky do dražby zo dňa 04. 08. 2011 vo výške 0,60 Eur - pomerná časť) a poplatku za elektronickú lustráciu bánk vo výške 0,70 Eur. Súd priznal len poštovné, pri ktorom mal vynaloženie hotových výdavkov preukázané doručenkou z poštovej prepravy v súvislosti s predmetnou exekúciou. Pokiaľ súdny exekútor poukazuje na skutočnosť, že pri obyčajných zásielkach je preukázateľné, že súdny exekútor vykonal doručenie listín, nakoľko v exekútorskom spise sa nachádzajú písomné odpovede na jeho žiadosti o súčinnosť, súd konštatuje, že z predloženého exekútorského spisu vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie a exekučný príkaz neboli oprávnenému a opatrovníkovi povinného doručované prostredníctvom poštovej prepravy. Z obsahu predloženého exekútorského spisu taktiež nie je zrejmé pokiaľ ide o doručovanie prostredníctvom obyčajných zásielok, či boli tieto doručované osobne alebo prostredníctvom poštovej prepravy a v tomto prípade aj počet podaní obsiahnutých v jednej zásielke.
37. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť vo výške 33,19 Eur podľa § 6 vyhlášky, pretože táto súdnemu exekútorovi pri zastavení exekúcie neprináleží. Súd v tejto súvislosti vychádzajúc zo systematického zaradenia jednotlivých ustanovení vyhlášky uvádza, že odmenu súdneho exekútora pri zastavení exekúcie upravujú ustanovenia tretieho oddielu druhého dielu vyhlášky - „Odmena pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie“, a to § 14, § 15 a § 16 vyhlášky, pričom z ich znenia nevyplýva oprávnenie pre súd, aby odmenu súdneho exekútora v prípade jej zastavenia určoval podľa § 6 vyhlášky. V tomto smere sa súd nestotožnil s názorom súdneho exekútora a názorom súdu vyjadrenom v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/58/2012 zo dňa 28. 06. 2012, naopak poukazuje na rovnaký právny názor vyjadrený napr. v uzneseniach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2CoE/343/2012-68 zo dňa 30. 01. 2013, č. k. 14CoE/17/2012-43 zo dňa 27. 02. 2012, č. k. 13CoE/389/2011-58 zo dňa 19. 12. 2011 a v uznesení Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoE/100/2013 zo dňa 29. 11. 2013. 38. Po vykonaných úpravách súd zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom v znení účinnom do 30. novembra 2006 a vyhláškou č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008 sumu 74,40 Eur. Z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 56,44 Eur, náhrada hotových výdavkov predstavuje 5,56 Eur a uplatnená 20 % DPH (základ dane 62 Eur) predstavuje 12,40 Eur. 39. So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01. 01. 2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01. 01. 2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže subjekt oprávnený z exekučného titulu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov.