Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/111/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F. G. F., a otec H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, F. G. F., v konaní o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. -138 zo dňa 17. augusta 2023, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. -138 zo dňa 17. augusta 2023 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“) napadnutým rozsudkom výrokom I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca s účinnosťou od 19.10.2022 k maloletej z doterajších 65 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne, ktorú je otec povinný poukazovať k rukám matky maloletého dieťaťa, vždy do 15. dňa v tom ktorom kalendárnom mesiaci vopred; výrokom II. nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 19.10.2022 do rozhodnutia súdu v sume 970,65 Eur povolil otcovi splácať v splátkach vo výške 30 Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc prvým výživným po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom straty výhody splátok; výrokom III. zmenil rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. -36 zo dňa 07.05.2014, v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletej; výrokom IV. konštatoval, že v prevyšujúcej časti zostáva predchádzajúce rozhodnutie nezmenené; výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Na základe vykonaného dokazovania citujúc v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), - 5 , , a , okresný súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov účastníkov konania, a to najmä na strane maloletého dieťaťa. V čase poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti maloletá navštevovala materskú školu a mala iba 6 rokov. Aktuálne má maloletá 15 rokov a ukončila 9. ročník základnej školy, v školskom roku 2023/2024 začne navštevovať strednú školu zameranú na chov koní a jazdectvo v J.. Aktuálne oprávnené výdavky maloletej súd prvej inštancie ustálil na sume 418,88 Eur mesačne, od ktorej odpočítal prídavok na dieťa v sume 60 Eur a daňový bonus v sume 140 Eur, ktorý si uplatňuje matka u svojho zamestnávateľa. Zvyšnú časť opodstatnených výdavkov maloletej v sume 218,88 Eur okresný súd rozdelil pomerne medzi matku maloletého dieťaťa (znáša 1/3 nákladov), ktorá vykonáva každodennú starostlivosť o maloleté dieťa a otca maloletého dieťaťa (znáša 2/3 nákladov), ktorý

nielenže osobnú starostlivosť o maloleté dieťa nevykonáva, ale s maloletou sa ani nestretáva, a teda žiadnym spôsobom, okrem platenia výživného, na výchovu a výživu maloletého dieťaťa neprispieva. Porovnaním okolností na strane otca okresný súd konštatoval, že otec vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti výroby a opracovania jednoduchých výrobkov z kovu. Jeho príjem predstavuje približne 800 Eur v čistom (jeho manželka však pred súdom uviedla sumu 1.300 Eur v čistom). Otec poberá aj invalidný dôchodok vo výške 174,80 Eur mesačne. Jeho príjem tak predstavuje 974,80 Eur mesačne. V čase posledného rozhodnutia súdu o určení výšky vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu bol otec zamestnaný, dosahoval príjem 302,53 Eur mesačne a vykonával prácu doma, kde dosahoval príjem vo výške 75 Eur mesačne. Na strane otca nedošlo ani k zmene počtu vyživovacích povinností. Otec má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletej I., ktorú si plní v rámci striedavej osobnej starostlivosti; je ženatý, žije so svojou manželkou v rodinnom dome, ktorého je výlučným vlastníkom. Zakúpenie rodinného domu financoval hypotekárnym úverom, ktorého splátky sú vo výške 450 Eur mesačne. Ďalšie výdavky otca sú bývanie 150 Eur mesačne, ktoré hradí výlučne on sám. Vznikajú mu výdavky pohonné hmoty 50 Eur mesačne, povinné zmluvné poistenie 80 Eur ročne, doplatok za lieky (nákup inzulínu) 30 Eur mesačne, nákup zdravotníckych pomôcok v sume 20 Eur mesačne, výdavok na tabak vo výške 30 Eur mesačne. Manželka otca je pracovne zaradená, dosahuje príjem približne 800 Eur v čistom. Z tohto príjmu sú hradené čiastočne aj náklady a potreby v domácnosti. Otec si vo vzťahu k maloletej I. uplatňuje daňový bonus. Vo vzťahu k ustáleniu opodstatnených výdavkov otca okresný súd konštatoval, že na úhrade nákladov spojených s bývaním a s domácnosťou, by sa mala podieľať aj manželka otca, čím by došlo k zníženiu pravidelných mesačných výdavkov otca a tieto by otec mohol použiť na plnenie vyživovacej povinnosti k maloletej. Taktiež výdavok otca na tabak 30 Eur mesačne okresný súd nevyhodnotil ako opodstatnený, ktorý by mal mať prednosť pred vyživovacou povinnosťou otca voči maloletej. Rovnako došlo k zmene pomerov na strane matky maloletého dieťaťa, ktorá bola v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zamestnaná s príjmom 345,91 Eur mesačne a poberala prídavok na jedno maloleté dieťa. Žila v spoločnej domácnosti s priateľom. Aktuálne je matka zamestnaná s čistým mesačným príjmom približne 700 Eur, poberá prídavok na dve deti, nakoľko jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá navštevuje materskú škôlku. Matka žije v spoločnej domácnosti s dvoma maloletými deťmi a s partnerom, ktorého príjem je 1.100 Eur mesačne v čistom. Matka si uplatňuje daňový bonus vo výške 140 Eur mesačne, iné príjmy nemá. Je podielovou spoluvlastníčkou bytu, v ktorom býva. Okresný súd mal za to, že výživné vo výške 150 Eur mesačne zohľadňuje opodstatnené výdavky maloletej, ale aj zárobkové možnosti a schopností otca, jeho majetkové pomery a opodstatnené výdavky. Okresný súd rovnako určil dlžné výživné otca na maloletú, a to so začiatkom vzniku zvýšenej vyživovacej povinnosti od 19.10.2022. Pri výpočte dlžného výživného zohľadnil doposiaľ plnené výživné v sume 65 Eur, kedy výslednú sumu 970,65 Eur umožnil otcovi splácať v splátkach po 30 Eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol v zmysle .

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec. Vo svojom odvolaní uviedol, že je ochotný platiť výživné vo výške 100 Eur mesačne, pretože viac na výživné sa mu platiť nedá. Mesačne dosahuje príjem vo výške cca 1.200 v hrubom, jeho príjem je nepravidelný. Pravidelné mesačné výdavky má približne vo výške 900 Eur mesačne, žije v jednej domácnosti s manželkou, ktorá má tiež svoje výdavky, preto im z ich príjmov nič moc neostane. V spoločnej domácnosti s ním žije aj jeho ďalšia maloletá dcéra I., ktorej náklady na školu a záujmy sú cca 100 Eur.

4. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý s odvolaním otca nesúhlasil. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, preto ho v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne cez úpravu v , v spojení s .

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov

na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v . Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne ( ). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne k odvolacím dôvodom otca, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu ( ).

7. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ( ) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov ( veta prvá ). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa ( ). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia.

8. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa ( ), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov ( veta druhá ). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

9. Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ

ide o výšku výživného, vychádzajúc z , , , , , , súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.

10. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa z hľadiska jeho súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletá doposiaľ plne odkázaná, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( ), porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. -36 zo dňa 07.05.2014. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním okresného súdu, že v konaní bola preukázaná podstatná zmena pomerov maloletého dieťaťa odôvodňujúca zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, na ktorú okresný súd podľa odvolacieho súdu správne reflektoval svojím rozhodnutím o zvýšení vyživovacej povinnosti otca. Otec v konaní pred súdom prvej inštancie a aj v rámci odvolacieho konania nespochybnil dôvodnosť zvýšenia svojej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, nerozporoval zvýšenie opodstatnených výdavkov maloletého dieťaťa, spornou zostala „len“ samotná výška novo upravenej vyživovacej povinnosti otca k maloletej. V odvolacom konaní ako aj pred súdom prvej inštancie otec spochybňoval svoje možnosti podieľať sa na výžive maloletej sumou 150 Eur mesačne, pretože to neumožňuje jeho príjem.

11. Odvolací súd sa stotožnil s úvahami súdu prvej inštancie týkajúcimi sa posúdenia majetkových pomerov otca ako povinného z vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie správne ustálil príjem otca a jeho majetkové pomery, pričom zisteným pomerom otca zodpovedá určené výživné pre maloleté dieťa, a to aj po zohľadnení odôvodnených výdavkov otca, jeho ďalšej vyživovacej povinnosti a skutočnosti, že otec sa nad rámec výživného žiadnym iným spôsobom nepodieľa na výchove a výžive maloletej. Porovnávajúc príjmové pomery otca je zrejmé, že od posledného rozhodnutia súdu došlo k zmene pomerov na jeho strane. Otec v čase posledného rozhodnutia súdu upravujúceho vyživovaciu povinnosť dosahoval príjem 377,53 Eur mesačne (zo zamestnania + práca z domu). V aktuálnom konaní otec pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba s čistým príjmom ustáleným okresným súdom na cca 800 Eur mesačne, je poberateľom invalidného dôchodku v sume 174,80 Eur mesačne. Odvolacia argumentácia zo strany otca ohľadne jeho neschopnosti plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej vo zvýšenej sume je podľa názoru odvolacieho súdu ovplyvnená subjektívnym vnímaním vlastnej životnej situácie, ktorá bráni otcovi objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd zvýrazňuje, že zvýšená vyživovacia povinnosť predstavuje 15% z ustáleného čistého mesačného príjmu otca (974 Eur mesačne/150 Eur = 15,4%), zo strany otca neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať zvýšeným výživným ako ho určil súd prvej inštancie a odvolací súd zároveň dodáva, že otec je povinný vyvíjať primeranú snahu o zabezpečenie si adekvátneho zdroja príjmu a primerane prispôsobiť svoj osobný život tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v v spojení s a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu cez úpravu v .

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle , aplikujúc ustanovenie , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.