Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/136/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu AXON PRO s.r.o. so sídlom ČSA 18, Topoľčany, IČO 34 118 802, zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., Puškinova 58, Modra, IČO 52 990 516 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101567539/2021 zo dňa 24. augusta 2021, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 101567539/2021 zo dňa 24. augusta 2021 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza č. 100719151/2021 zo dňa 29. apríla 2021 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie žalovaného

1. Spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly zo dňa 16.07.2020 začal Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku daňovú kontrolu u žalobcu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2018 až december 2018 so začiatkom daňovej kontroly dňa 16.07.2020. Daňová kontrola bola podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená dňa 18.01.2021 doručením protokolu z daňovej kontroly č. 100042020/2021 zo dňa 12.01.2021 žalobcovi, súčasťou ktorého bola výzva podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote 30 pracovných dní, keďže daňovou kontrolou bol zistený rozdiel dane v sume 1 340 eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2018. K protokolu zaslal žalobca správcovi dane vyjadrenie s pripomienkami zo dňa 01.03.2021 a tieto pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole dňa 22.04.2021 Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku prerokoval so žalobcom. Následne, rozhodnutím Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza č. 100719151/2021 zo dňa 29.04.2021 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 1 340 eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2018, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH úhrnom vo výške 1 340 eur z dodávateľských faktúr nasledovne:

- faktúra č. 2018043 zo dňa 05.04.2018 od dodávateľa K-production s.r.o., predmet „na základe zmluvy o reklamnej spolupráci za mesiac marec“, základe dane 200 eur, 20 % DPH 40 eur,

- faktúra č. 2018069 zo dňa 05.04.2018 od dodávateľa K-production s.r.o., predmet: za zabezpečenie reklamných služieb v súvislosti s podujatím „TOP DANCING 2018“, základe dane 500 eur, 20 % DPH 100 eur,

- faktúra č. 1803055 zo dňa 29.03.2018 od dodávateľa SARCO s.r.o., predmet: za „Koncert Lucii Bílej, 22.11.2018, Zimný štadión Ondreja Nepelu, Bratislava“, základ dane 6 000 eur, 20 % DPH 1 200 eur.

2. Správca dane uzavrel, že žalobca nesplnil podmienky podľa , na odpočítanie DPH z faktúr uvedených v bode 1 tohto rozsudku, nakoľko deklarovaným dodávateľom uvedeným na predmetných faktúrach nevznikla daňová povinnosť z titulu prijatia sponzorstva, keďže sponzorstvo nie je predmetom DPH v zmysle a žalobca nepreukázal, že poskytnuté sponzorské príspevky boli použité na uskutočnenie jeho zdaniteľných plnení.

3. Voči rozhodnutiu správcu dane č. 100719151/2021 zo dňa 29.04.2021 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101567539/2021 zo dňa 24. augusta 2021 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza č. 100719151/2021 zo dňa 29.04.2021 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil s odôvodnením, že rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu je v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení s tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že splnil zákonné podmienky oprávňujúce ho uplatniť si právo na odpočítanie dane v zmysle predložených faktúr.

4. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalovaný sa stotožnil so skutkovým stavom ako ho zistil správca dane a taktiež sa stotožnil i so závermi, aké správca dane z neho ustálil. Rovnako ako správca dane, aj žalovaný ustálil, že dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach nevznikla daňová povinnosť z titulu prijatia sponzorstva v zmysle § 19 zákona o DPH, keďže sponzorstvo nie je predmetom dane podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH a fakturované služby neboli využité žalobcom na výstupe pre potreby jeho zdaniteľných plnení.

5. Žalovaný poukázal na to, že správca dane postupoval správne ak sa zaoberal charakterom plnenia deklarovaného žalobcom, nakoľko pri sponzorskom odkaze, resp. sponzorstve na rozdiel od reklamy daňový subjekt nemá právo na odpočítanie dane. V zmysle rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ boli reklamné služby opakovane definované ako činnosť na podporu predaja, ak zahŕňa rozširovanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii alebo kvalitách výrobku alebo služby, s cieľom zvýšiť ich predaj. Sponzoring taktiež predstavuje marketingový nástroj podnikateľa, ktorý však obsahuje reklamnú informáciu v širšom slova zmysle. Základným účelom sponzorovania je najmä vytvorenie dobrého mena, povesti právnickej, či fyzickej osoby (tzv. goodwill). Sponzorstvo slúži skôr k propagácii firmy, jeho primárnym cieľom nie je nabádať ku kúpe konkrétneho výrobku, tovaru alebo služby. V zásade môže ísť o akúkoľvek formu realizácie reklamy, podstatná je jej schopnosť dosiahnuť, resp. sledovať cieľ, ktorým je uplatnenie produktov na trhu. Nie je pritom nevyhnutne potrebné, aby daný subjekt preukazoval, že sa tak reálne stalo. Uvedená schopnosť dosiahnuť tento cieľ musí vychádzať z objektívne existujúcich skutočností. V danej veci však žalobca zaplatil za umiestnenie loga, pričom takéto uvedenie obchodného mena žalobcu neobsahuje žiadnu informáciu o jeho podnikateľskej činnosti, jeho produktoch a službách a teda objektívne nemôže uplatniť produkty žalobcu na trhu. Okrem toho, ako ďalej uviedol žalovaný, z predložených dôkazov je zrejmé, že logo žalobcu nebolo na podujatí izolované, ale bolo umiestnené na banneri spolu s ďalšími logami spoločností s rôznym obchodným a výrobným zameraním. Toto samo o sebe znižuje šancu podať akúkoľvek informáciu o žalobcovi a jeho produktoch. Uvedené v priemernom divákovi prirodzene evokuje, že ide o sponzorov uvedených podujatí. Na tejto skutočnosti podľa žalovaného nič nemení, ak žalobca a jeho dodávateľ ich obchodný vzťah formálne zastrešia zmluvou o reklame, nakoľko je potrebné posudzovať úkony so zreteľom na ich skutočnú povahu, úmysel a reálny výsledok. Ústredným motívom sponzoringu nie je presvedčiť adresáta informácie ku kúpe určitého výrobku alebo využitia určitej služby, zdôraznením kvalít produktu, porovnaním s podobnými výrobkami alebo službami, neobsahuje ani žiadny reklamný príbeh a nemá dynamický charakter.

6. Záver, že v posudzovanom prípade ide o sponzoring a nie o reklamné služby je podľa žalovaného dôvodný. V danej veci išlo o prezentáciu loga na banneroch, na TV a LED obrazovkách, časopisoch, mesačníkoch, billboardoch a mantineloch futbalového štadióna. Obsah týchto materiálov preukázal, že predmetom propagácie celej kampane bolo upútanie pozornosti širokej verejnosti na konkrétne kultúrne podujatia „Koncert Lucii Bilej“ a „TOP DANCING 2018“ s cieľom, aby si verejnosť na toto podujatie zakúpila lístky a zúčastnila sa ho. Žalobca teda ako jeden z mnohých reklamných partnerov podporil realizáciu týchto podujatí. Neexistuje žiadny dôkaz, že by v súvislosti s uvedenými podujatiami bol prezentovaný výrobok alebo služba, ktoré žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje. Verejnosť dostala len informáciu o existencii žalobcu, ktorý podporil podujatie, ale nedostal informáciu

aké výrobky alebo služby poskytuje, nedostal informáciu o cenách, technických parametroch, ani dodacích podmienkach. Samotné zverejnenie loga nespĺňa kritéria reklamy, nemá vypovedaciu hodnotu k nejakému výrobku alebo službe, nespĺňa kritéria reklamy. Žalovaný zopakoval, že v uvedenom prípade nešlo o realizovanie reklamnej služby, ale o poskytnutie sponzorského daru. Žalobca a jeho dodávateľ teda len predstierali poskytnutie reklamných služieb, pričom v skutočnosti sa jednalo o sponzorský príspevok. Sponzorský príspevok nie je predmetom dane v zmysle § 2 zákona o DPH. Z toho dôvodu pri jeho dodaní nemôže vzniknúť daňová povinnosť podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, a preto ani žalobcovi nemôže vzniknúť nárok na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH. Účelom konania žalobcu bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody vo forme neoprávneného uplatnenia odpočítania dane, na čo v prípade poskytnutia sponzorského príspevku nemal nárok.

II.

Argumenty žalobcu a vyjadrenie žalovaného 7. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 15.11.2021, keď v záhlaví tohto rozsudku označené rozhodnutie žalovaného si prevzal žalobca dňa 17.09.2021 sa žalobca domáha zrušenia uvedeného rozhodnutia žalovaného č. 101567539/2021 zo dňa 24. augusta 2021. 8. Žalobca namieta, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani z rozhodnutia správcu dane nevyplývajú žiadne logické hodnotenia dôkazov, nevyplýva racionálna argumentácia vyvodenia záveru o sponzoringu, ktorá by mala oporu v samotnom skutkovom stave a takéto zdôvodnenie nemá oporu v zákone a je zmätočné. 9. Žalobca uviedol, že podstatou sporu je správne posúdenie dodania služby, ktorá spočívala v prezentácii obchodného mena - loga žalobcu „AXON PRO komplexné informačné technológie“ na mediálnych nosičoch v súvislosti s reklamnou kampaňou podujatia „Koncert Lucie Bílej“ a v súvislosti s kultúrnym podujatím „TOP DANCING 2018“, pričom žalobca zdôraznil, že účelom poskytnutia uvedenej služby - reklamy bola propagácia žalobcu na mediálnych nosičoch formou loga, ktoré obsahovalo názov žalobcu s cieľom dostať sa do povedomia verejnosti, pričom na označených mediálnych nosičoch, okrem informácie o žalobcovi s druhom jeho činnosti (a aj iných subjektoch) bola aj informácia o konaní podujatia „Koncert Lucie Bílej“. V tejto súvislosti žalobca namieta a tvrdí, že je v rozpore so zákonom, aby žalovaný uvedené zdaniteľné plnenie, ktoré spĺňa všetky znaky služby, túto službu vyhodnotil ako sponzoring. 10. Žalobca opätovne zdôraznil, že žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil existenciu služby, existenciu predložených dôkazov, existenciu úhrady na účet dodávateľa u ktorého vznikla daňová povinnosť z dodaných služieb, ktorej nesplnenie, resp. samotná neexistencia jej vzniku u dodávateľa nebolo žalovaným ani len tvrdené. Z obsahu rozhodnutí nie je možné vyvodiť záver, v čom žalovaný vzhliadol nenaplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane, a to vo vzťahu k predloženým dôkazom žalobcom, ktorými došlo k preukázaniu služby, jej rozsahu, ako aj dodávateľa. 11. Žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného, že zverejnenie loga nepredstavuje prezentáciu podnikateľskej činnosti a preto nemôže ísť o reklamu. Žalobca je toho názoru, že z pohľadu zákona o dani z pridanej hodnoty zdaniteľným plnením pre účely súvisiace s ekonomickou činnosťou (podnikaním) daňového subjektu (zdaniteľnej osoby), sú to akékoľvek služby pod ktoré spadá aj reklama, ktorá pre dané účely predstavuje aj dodanie vo forme zverejnenia reklamných nápisov. Takýto účinok nastáva nielen v prípade kedy je z nápisu zrejmé, kto a kde predaj uskutočňuje a aký tovar ponúka, ale aj vtedy, pokiaľ reklamný nápis obsahuje výlučne obchodné meno spoločnosti, a to aj vo forme loga, ktoré taktiež nemá zákonnú definíciu a predstavuje grafické znázornenie názvu spoločnosti. 12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že spornou v uvedenom prípade zostalo právne posúdenie, čo bolo predmetom plnenia, či reklama alebo sponzoring. Žalovaný zopakoval, že v zmysle rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ boli reklamné služby opakovane definované ako činnosť na podporu predaja, ak zahŕňa rozširovanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii alebo kvalitách výrobku alebo služby, s cieľom zvýšiť ich predaj. Sponzoring taktiež predstavuje marketingový nástroj podnikateľa, ktorý však obsahuje reklamnú informáciu v širšom slova zmysle. Základným účelom sponzorovania je najmä vytvorenie dobrého mena podnikateľského subjektu. Sponzorstvo slúži skôr k propagácii firmy, jeho primárnym cieľom nie je nabádať ku kúpe konkrétneho výrobku, tovaru alebo služby. Samotné zverejnenie loga nespĺňa kritéria reklamy, nemá vypovedaciu hodnotu k nejakému výrobku alebo službe, nespĺňa kritéria reklamy. Sponzorský odkaz (sponzoring) predstavuje zvyčajne prezentáciu loga (statický charakter prezentácie). Nepredstavuje podnikateľský potenciál spoločnosti, nepoukazuje na kvalitu jej produktov, neporovnáva tovary a služby s podobnými ponukami iných firiem, neobsahuje ani žiadny reklamný príbeh. Žalobca v uvedenom prípade zaplatil za umiestnenie loga na jednotlivých podujatiach, pričom takéto uvedenie

obchodného mena žalobcu objektívne neobsahuje žiadnu informáciu o jeho podnikateľskej činnosti, jeho produktoch a službách, a teda objektívne nemôže uplatniť produkty žalobcu na trhu. Logo žalobcu bolo umiestnené na banneri spolu s ďalšími logami spoločností s rôznym obchodným a výrobným zameraním. Toto samo o sebe znižuje šancu podať akúkoľvek konkrétnu informáciu o žalobcovi a jeho produktoch. Uvedené v priemernom divákovi prirodzene evokuje, že ide o sponzorov podujatia. Na tejto skutočnosti nič nemení, ak odberateľ a dodávateľská spoločnosť ich obchodný vzťah formálne zastrešia zmluvou o reklame, nakoľko je potrebné posudzovať úkony, konanie účastníkov zmluvného vzťahu, ako aj rezultát činnosti so zreteľom na ich skutočnú povahu, úmysel a reálny výsledok. Žalovaný uzavrel, že sponzorský príspevok nie je predmetom dane v zmysle § 2 zákona o DPH. Z toho dôvodu pri jeho dodaní nemôže vzniknúť daňová povinnosť podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, a preto ani daňovému subjektu nemôže vzniknúť nárok na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH. 13. Žalobca v replike zotrval na argumentácii obsiahnutej v správnej žalobe, pričom zdôraznil, že žalovaný, a aj správca dane sa zamerali na zdôvodňovanie nenaplnenia znakov reklamy, ktoré v danom prípade mali absentovať, pričom z pohľadu zákona o dani z pridanej hodnoty nezdôvodnili neexistenciu zdaniteľného plnenia, ktorá spočívala v dodaní služby za protihodnotu, čím došlo k samotnému potvrdeniu dodania služby a aj protihodnoty vyplatenej dodávateľom služieb. Súčasne vyplatená protihodnota tvorila u dodávateľov základ dane pre účely ich daňových povinností, ktoré boli splnené. Uvedená skutočnosť má potom podstatný význam pre aplikáciu zásady neutrality dane, t. j. vysporiadanie odvedenej dane vo vzťahu k dodávateľom, a to v zmysle ustálenej judikatúry ESD.

III.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov 14. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní ( S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne ( v spojení s veta prvá S.s.p.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, keď vchádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ( S.s.p.), je potrebné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom ( v spojení s S.s.p.) vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu a vec vracia I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie ( S.s.p. v spojení s , S.s.p.). 15. Podľa , predmetom dane je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 16. Podľa , ekonomickou činnosťou sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. 17. Podľa , , , , dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa , vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, poskytnutia práva užívať hmotný majetok, prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. 18. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 19. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

20. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 21. Správny súd, vychádzajúc z najnovšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. zo dňa 28.02.2022) uvádza, že odplatná prezentácia loga na podujatiach je na účely zákona o DPH bezpochyby ekonomickou činnosťou (podnikaním), z ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou, sponzoringom (sponzorským odkazom), alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu DPH mohlo ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby (, , , ). Je potrebné si uvedomiť, že zákon o DPH na účely odpočítania dane z prijatých služieb nerobí rozdiel medzi reklamou a sponzoringom v tom zmysle, žeby povedzme služby spojené so zabezpečením sponzorského odkazu boli zákonom explicitne vylúčené zo všeobecného režimu DPH. Legálne definície týchto pojmov neupravujú daňové predpisy, ale , resp. Podľa sa reklamou rozumie predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom za produkt sa považuje aj obchodné meno podnikateľa (, ). Pojem sponzoring definuje ako plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla ( ). Napriek tomu, že uvedené definície majú pre daňové účely len orientačnú funkciu, je z nich zrejmé, že sponzoring je rovnako ako reklama z pohľadu daňového subjektu investíciou, ktorej protihodnotou je aj poskytnutie služby vo forme verejnej prezentácie daňového subjektu alebo jeho produktu. Táto služba teda napĺňa aj znaky reklamy, hoci možno konštatovať, že popri reklamnej zložke je primárnym cieľom sponzorovania podpora sponzorovanej aktivity. Naproti tomu jasným ekonomickým cieľom reklamy je umiestňovanie produktov na trhu. Pre priznanie práva na odpočítanie dane z prijatej služby je rozhodujúcou kladné zodpovedanie otázky, či ide o službu, ktorú daňovému subjektu poskytol platiteľ dane a či ju daňový subjekt použil alebo použije na svoje zdaniteľné plnenia, na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Teda či služba dodávateľa priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi daňového subjektu a či sa investícia do takejto prezentácie mohla premietnuť do všeobecných ekonomických nákladov daňového subjektu. Pre záver o zákonnosti odpočítania dane z prijatej služby dodávateľa nie je teda rozhodujúce, či išlo o reklamu alebo sponzoring, pretože aj sponzorský odkaz je formou reklamy, hoci protihodnota zaň plní aj iné funkcie. 22. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo musí konštatovať, že záver žalovaného o nesplnení podmienok žalobcu na odpočítanie DPH zo sporných faktúr je predčasný a založený na nesprávnom právnom základe. Správca dane i žalovaný vychádzali zo zistenia, že žalobca bol prezentovaný na podujatiach ako reklamný partner formou loga, pričom uzavreli, že išlo o sponzoring, ktorý nie je v zmysle predmetom dane. Takýto záver podľa správneho súdu, s poukazom na najnovšiu aplikačnú prax Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (pozri bod 21 tohto rozsudku) nemá oporu v Naopak, z citovaného ust. vyplýva, že predmetom DPH je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, pričom v posudzovanom prípade sa javí, že medzi účastníkmi nie je sporné, že atribúty služby naplnené boli (propagácia loga je službou), rovnako ako atribút protihodnoty (finančné vyjadrenie protihodnoty vyplýva z predmetnej faktúry) a dodanie služby bolo uskutočnené v tuzemsku zdaniteľnou osobou. Vychádzajúc z uvedeného je potom jednoznačné, že záver žalovaného a správcu dane o nesplnení podmienok zo strany žalobca pre odpočet DPH zo sporných faktúr je predčasný a založený na nesprávnej interpretácii príslušných ustanovení 23. Podľa S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 24. Podľa S.s.p., ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

25. Podľa § 191 ods. 4 S.s.p., ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. 26. Ako už bolo uvedené v bode 22 tohto rozsudku, správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že žalovaný a správca dane vo veci rozhodli predčasne a na základe nesprávnej interpretácie príslušných ust. , keď záver o nesplnení podmienok odpočtu DPH založili len na tom, že v posudzovanom prípade nešlo o reklamné služby, ale o sponzoring, ktorý nie je predmetom DPH. Takýto právny záver nemá oporu v Takýmto postupom zaťažil žalovaný a aj správca dane svoje rozhodnutie vadou nezákonnosti spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení veci. 27. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa sú nezákonné pre nesprávne právne posúdenie veci a teda že žalobná námietka (žaloba) je v tomto smere dôvodná, za použitia vyššie citovaného ustanovenia S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a rovnako na návrh žalobcu zrušil i rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa, ktoré taktiež trpelo vadou nesprávneho právneho posúdenia a vec vrátil podľa správnemu orgánu I. stupňa na ďalšie konanie. 28. V ďalšom správnom konaní bude povinnosťou žalovaného a správneho orgánu I. stupňa opätovne vec posúdiť, pričom právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v tomto zrušujúcom rozsudku, je žalovaný a správca dane v ďalšom konaní viazaný ( veta prvá S.s.p.), vo veci opätovne rozhodnú a svoje rozhodnutia náležitým spôsobom zdôvodnia. 29. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania ( S.s.p.). 30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá S.s.p., veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).