Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-242-2015.pdf
PDF · 107.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-14C/242/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní pred sudkyňou JUDr. Teréziu Mecelovou v spore žalobcu Bytový podnik Piešťany, s.r.o., so sídlom Školská 19, IČO: 36 232 700, Piešťany, proti žalovaným: 1/ K.. T. Y., W.. XX.XX.XXXX, M. F. T. T. XXXX/XXX, T., 2/ Y. Y., W.. XX.XX.XXXX, M. F. T. T. XXXX/XXX, T.Ť., zastúpená žalovaným 2/, o zaplatenie 4.564,17 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 4.564,17 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile denne:
- zo sumy 123,87 eur od 06.05.2014 do 20.01.2015,
- zo sumy 365,47 eur od 21.01.2015 do 20.02.2015,
- zo sumy 607,07 eur od 21.02.2015 do 20.03.2015,
- zo sumy 848,67 eur od 21.03.2015 do 20.04.2015,
- zo sumy 1.090,27 eur od 21.04.2015 do 05.05.2015,
- zo sumy 3.597,77 eur od 06.05.2015 do 20.05.2015,
- zo sumy 3.839,37 eur od 21.05.2015 do 20.06.2015,
- zo sumy 4.080,97 eur od 21.06.2015 do 20.07.2015,
- zo sumy 4.322,57 eur od 21.07.2015 do 20.08.2015,
- zo sumy 4.564,17 eur od 21.08.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde 25.08.2015 domáhal voči žalovaným 1/, 2/ zaplatenia sumy 4.564,17 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom nedoplatku z vyúčtovania nájomného a služieb spojených s užívaním bytu za rok 2013 v sume 123,87 eur, ktorý bol splatný 30.04.2014, nedoplatku z vyúčtovania nájomného a služieb spojených s užívaním bytu za rok 2014 v sume 2.507,50 eur, ktorý bol splatný 30.04.2015, nedoplatku na nájomnom a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu za mesiace január až august 2015 vo výške 1.932,80 eur, pričom celkový dlh predstavuje sumu 4.564,17 eur. Uviedol, že žalovaní sú spoločnými nájomcami sedemizbového mezonetového bytu, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre k. ú. T., ktorého vlastníkom je mesto Piešťany a správcom a prenajímateľom je na základe zmluvy o výkone správy majetku žalobca. K žalobe pripojil LV č. XXXX pre k. ú. T., zmluvu o nájme bytu z 01.08.2008, evidenčný list, výpis z obchodného registra, rozpis dlhu, vyúčtovania za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013, od 01.01.2014 do 31.12.2014, upomienku z 29.06.2015.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 04.08.2015 č. k. 14C/242/2015-20 proti ktorému podali žalovaní 1/, 2/ v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. Uviedli, že nájomná zmluva
zo dňa 01.08.2008, kde nie je uvedená výška nájmu, je neplatná, chýba aj evidenčný list. Žalovaní 1/ a 2/ sa riadia zmluvou z 24.06.1996, ktorú považujú za platnú. Navrhli žalobu zamietnuť. Predložili súdu protokol o odovzdaní majetku mesta Pieštany do správy žalobcu z 01.07.1999, uznesenie z 5 riadneho zasadnutia mestského zastupiteľstva mesta Piešťany konaného 11.06.1999.
3. Súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov na pojednávaní, výsluchom strán sporu, predloženým znaleckým posudkom. Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
4. Mesto Piešťany je vlastníkom sedemizbového bytu č. X, nachádzajúceho sa v T. W. G.. T. T. vo vchode č. XXX, na X. poschodí bytového dumu s. č. XXXX, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľnosti pre k. ú. T. na LV č. XXXX (č. l. 4 - 6 spisu).
5. Listom z 28.07.2003 sa žalovaný 1/ obrátil na primátora mesta Piešťany prostredníctvom svojho zástupcu a požiadal o riešenie situácie, pretože sa dozvedel o zámere byt vypratať a predať. Do bytu značne investoval, preto mu uvedené nepripadá seriózne. Poukázal na to, že výška nájomného vyplýva z nájomnej zmluvy č. 1/1996, pričom túto výšku žalovaný aj uhrádza (č. l. 81 - 83 spisu).
6. Žalovaní 1/ a 2/ uzavreli so žalobcom 01.08.2008 zmluvu o nájme bytu, predmetom ktorej je nájom vyššie špecifikovaného bytu. V zmysle čl. I nájomnej zmluvy, dňa 31.12.2005 bola uzatvorená medzi vlastníkom bytového domu, t. j. mestom Piešťany a žalobcom zmluva o výkone správy majetku, na základe ktorej je žalobca správcom a prenajímateľom bytu. Nájomná zmluva je uzavretá na dobu neurčitú (čl. III nájomnej zmluvy).
7. V zmysle čl. IV, bod 4.1 nájomnej zmluvy, mesačné nájomné a mesačné zálohové úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, ktorých výška je uvedená v evidenčnom liste, sú splatné vždy do 15. dňa bežného mesiaca.
8. V zmysle čl. IV, bod 4.6 nájomnej zmluvy, prenajímateľ je oprávnený jednostranne zvýšiť výšku mesačných zálohových úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, ak je na to dôvod vyplývajúci zo zmeny právnych predpisov, rozhodnutia cenových orgánov, alebo v prípade, ak skutočné vynakladané celkové náklady sa zvýšia oproti dohodnutým o viac ako 5 %.
9. Podľa čl. VII nájomnej zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o nájme je evidenčný list (č. l. 7 - 10 spisu).
10. Podľa evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu z 08.07.2008, celková mesačná úhrada (základné nájomné a zálohy za služby) predstavuje sumu 7.067,- Sk, t. j. 234,58 eur (216,48 eur mesačné základné nájomné + 18,10 eur záloha za služby, č. l. 39 spisu).
11. Podľa evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu z 21.08.2015, celková mesačná úhrada (základné nájomné a zálohy za služby) predstavuje sumu 241,60 eur (216,48 eur mesačné základné nájomné + 25,12 eur záloha za služby, č. l. 11 spisu).
12. Z rozpisu dlhu vypracovaného žalobcom dňa 21.08.2015 je zrejmé, že žalovaní 1/, 2/ neuhradili základné nájomné ako aj úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za rok 2014 (marec až december), rok 2015 (január až august), nedoplatky z rokov 2013 a 2014, teda dlh je v celkovej sume 4.564,17 eur (č. l. 14 spisu).
13. Z vyúčtovania dodávky tepla, vodného, stočného a ostatných služieb spojených s užívaním bytu za obdobie:
- od 01.01.2013 do 31.12.2013 vyplýva, že k úhrade zostáva 9.830,48 eur (č. l. 15).
- od 01.01.2014 do 31.12.2014 vyplýva, že k úhrade zostáva 12.821,18 eur (č. l. 16).
14. Žalobca listom z 29.06.2015 vyzval žalovaných 1/ a 2/ k zaplateniu sumy 1.542,25 eur (č. l. 17 spisu).
15. V zmysle protokolu o odovzdaní majetku mesta Pieštany do správy žalobcu z 01.07.1999, záväzky preberá obchodná spoločnosť ako právny nástupca príspevkovej organizácie Bytový podnik mesta Piešťany (č. l. 25 - 26 spisu).
16. V zmysle uznesenia z 5 riadneho zasadnutia mestského zastupiteľstva mesta Piešťany konaného 11.06.1999 bolo schválené zrušenie príspevkovej organizácie Bytový podnik mesta Piešťany a založenie obchodnej spoločnosti Bytový podnik Piešťany s.r.o. Zároveň sa schválil prechod práv a záväzkov z príspevkovej organizácie Bytový podnik mesta Piešťany na novovzniknutú obchodnú spoločnosť Bytový podnik Piešťany s.r.o. (č. l. 27 - 29 spisu).
17. Zo záverov znaleckého posudku č. 1/2018 zo dňa 09.02.2018, znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, K.. Š. Y., T.., vyplýva, že za deň uskutočnenia účtovného prípadu ohľadom zmluvy o nájme bytu 1/1996 sa pokladá 01.07.1999, keď bol vyhotovený a podpísaný protokol o odovzdaní majetku mesta Piešťany do správy Bytového podniku Piešťany s.r.o. Podľa účtovných zákonov uvedených v bode 2.2 je zmluva o nájme bytu č. 1/1996 platná a má byť zaúčtovaná v účtovníctve spoločnosti Bytový podnik Piešťany s.r.o.
18. Žalobca pri výsluchu pred súdom uviedol, že napriek tomu, že dlh žalovaných na nájomnom a úhradách predstavuje sumu okolo 20.000,- eur, nájom do dnešného dňa vypovedaný nebol. Zmluvu z roku 2008 považuje za platnú. Tvrdenia žalovaného ohľadom nátlaku sa nezakladajú na pravde, o čom svedčí aj fakt, že do dnešného dňa nebol vysťahovaný.
19. Žalovaný 1/ pred súdom uviedol, že vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom, kde bolo konštatované, že zmluva nebola odsúhlasená, ale táto bola odsúhlasená dodatočne a preto ju považuje za platnú. Trvá na tom, že súčasťou zmluvy o nájme musí byť protokol o odovzdaní. Jediný protokol, ktorý má je z 26.06.1996 - nedokončená nadstavba. V byte býva od kolaudácie, od 09.10.1998, býva tam doteraz. Zmluva bola uzavretá pod nátlakom s tým, že ak ju nepodpíše, tak ho vysťahujú. Najprv je potrebné doriešiť zmluvu z roku 1996, v byte žalovaní preinvestovali sumu cca 4 milióny Sk, ktoré neboli zaúčtované, žalobca ich týmto spôsobom okráda o vyše milióna eur k dnešnému dátumu a zmluvu, na ktorú poukazuje, považuje za platnú.
20. Žalovaná 2/ pred súdom uviedla, že súhlasí so všetkým, čo manžel povedal. Veci okolo bytového podniku riešil on a čo sa jej dalo podpísať, podpísala. Aj rokovaní sa zúčastňuje manžel. Na otázku, čí pociťovala tieseň pri uzatváraní zmluvy uviedla, že do bytu investovali a chceli ich vysťahovať, všetko bolo zariadené, oni si to vlastne dostavali. Všetko vybavoval to manžel.
21. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o nájme (ďalej len „Občiansky zákonník“), nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
22. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
23. Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.
24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
26. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
29. Podľa § 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.
30. V danej veci na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá nájomná zmluva dňa 01.08.2008 v zmysle § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca v rámci nájomného vzťahu vystupuje ako prenajímateľ (dodáva sa, že táto činnosť podľa výpisu z obchodného registra nespadá pod žiaden predmet činnosti žalobcu ku dňu uzavretia zmluvy) s odkazom na zmluvu o výkone správy majetku uzavretú medzi žalobcom a mestom Piešťany dňa 31.12.2005. Táto skutočnosť medzi stranami sporu sporná nebola, pričom len pre úplnosť súd uvádza, že zo svojej činnosti vie, že v zmysle čl. II tejto zmluvy žalobca koná vo vlastnom mene a na vlastný účet.
31. V prvej vete odseku 1 ustanovenia § 686 Občianskeho zákonníka sa uvádzajú esenciálne (podstatné) zložky nájomnej zmluvy. Občiansky zákonník platnosť nájomnej zmluvy neviaže na určitú formu. Písomná forma nie je nevyhnutná.
32. K základným povinnostiam nájomcu patrí povinnosť platiť nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu. Spôsob, akým sa má v nájomnej zmluve určiť výška nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu (ďalej len „úhrady“) však Občiansky zákonník bližšie neupravuje. Súd má za to, že v zmluve, ktorej súčasťou bol evidenčný list bola dostatočným spôsob určená výška nájmu a úhrad. Tvrdenie, že súčasťou zmluvy evidenčný list nebol, súd považuje za účelové, keďže táto skutočnosť vyplýva z článku VII nájomnej zmluvy, ktorú žalovaní vlastnoručne podpísali. K tvrdenému nátlaku súd uvádza, že toto preukázané v rámci konania nebolo. Žalovaní argumentovali tým, že zmluvu podpísať museli, lebo sa báli, že budú vysťahovaní. Takýto argument súd nepovažuje za významný, nakoľko v prípade, že by zmluva podpísaná nebola, užívali by žalovaní nehnuteľnosť bez právneho dôvodu (následné vysťahovanie by bolo potom plne dôvodné). Snaha žalobcu uzavrieť zmluvu so žalovanými nemožno považovať za nátlak žalobcu, tieseň žalovaných.
33. Za tieseň sa považujú také hospodárske, sociálne alebo obdobné pomery osoby, v ktorých sa ocitla z objektívnych príčin a ktoré na ňu pôsobia tak, že prejaví vôľu uzavrieť zmluvu aj v prípade, keď by v tiesni nebola, zmluvu by neuzavrela.
34. V prípade, že by zmluva bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, žalovaní by mali právo od zmluvy odstúpiť (§ 49 Občianskeho zákonníka).
35. V súvislosti s platnosťou, resp. neplatnosťou zmluvy o nájme č. 1/1996 súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Piešťany zo 04.11.2013 č. k. 7C/178/2008-185 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 20.05.2015 sp. zn. 24Co/155/2014, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 29.07.2015. V rámci tohto konania, ktorých účastníci boli totožní so sporovými stranami ako v danej veci sa ako predbežná otázka riešila platnosť zmluvy o nájme č. 1/1996 a bolo konštatované, že zmluva je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že nebola uzavretá v súlade s § 6 zákona č. 138/1991 Zb. a v súvislosti s prijatými zásadami hospodárenia s majetkom mesta Piešťany. Bolo uzavreté, že predmetná zmluva nie je opatrená súhlasom mestského zastupiteľstva. Rovnaký záver vyplýva aj z
právoplatného rozsudku Okresného súdu Trnava zo 16.10.2006 č. k. 27C/87/2005-132 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 25.09.2007 sp. zn. 9Co/324/2006 (taktiež ide o spor medzi totožnými stranami sporu).
36. Pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením. Súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov, nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil. Pokiaľ súd prejudiciálny účinok ignoruje (nevezme za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny vzťah a rozhodne v rozpore s prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom), nerešpektuje záväzné súdne rozhodnutie a koná v rozpore s ústavou, v zmysle ktorej môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (viď čl. 2 ústavy). Zásada právnej istoty je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia znamená zásah do stability práva a právnych vzťahov ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti. Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre venuje ochrane právnej istoty ako základnému aspektu právneho štátu náležitú pozornosť [viď najmä rozsudky vo veci Brumărescu proti Rumunsku z 28. októbra 1999 a vo veci Ryabykh proti Rusku z 24. júla 2003] (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 44/2010 zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššie súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2013, publikačné číslo 40/2013).
37. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pri otázke platnosti zmluvy o nájme č. 1/1996 vychádzal z vyššie uvedených právoplatných rozhodnutí súdov, kde je vyriešená otázka neplatnosti tejto zmluvy, pričom súd v rámci tohto konania sa navyše s argumentáciou tam uvedenou stotožňuje. Námietky žalovaných v tomto smere sú nedôvodné.
38. Pokiaľ ide o predložený znalecký posudok, ani tento na veci nič nemení, pričom na riešenie právnych otázok je tu súd a znalec nie je oprávnený vyjadrovať sa k platnosti, resp. neplatnosti zmluvy. Pohľad znalca na zmluvu z účtovného hľadiska je pre súd v prejednávanej veci irelevantný.
39. V danej prípade je zrejmé, že žalovaní si neplnili povinnosti, ktoré im plynú z platne uzavretej nájomnej zmluvy neuhradili nájomné ako aj úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za rok 2014 (marec až december, t. j. za 10 mesiacov), január až august 2015 (za 8 mesiacov), nedoplatky z rokov 2013 a 2014 v celkovej sume 4.564,17 eur (rok 2014 - 10 x 241,60 eur, rok 2015 - 8 x 241,60 eur, nedoplatok za rok 2014 v sume 91,50 eur, nedoplatok za rok 2013 v sume 123,87 eur).
40. Nad rámec právnej argumentácie strán sporu súd uvádza (v rámci skúmania opodstatnenosti celého nároku žalobcu) ešte nasledovné. Z predložených evidenčných listov z roku 2008 a 2015 je zrejmé, že nájomné za celé toto obdobie predstavovalo sumu 216,48 eur, nezvyšovalo sa, zvýšili sa len úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu zo sumy 18,10 eur na sumu 25,12 eur.
41. K jednostrannému zvýšeniu nájomného (príp. úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu), je potrebné aspoň stručne uviesť, že povaha právneho vzťahu nájmu vrátane nájmu bytu, ako vzťahu obligačného, pojmovo predpokladá vytvorenie maximálneho priestoru pre uplatnenie autonómie vôle a zmluvnej voľnosti strán. Tomu zodpovedá a s tým korešponduje požiadavka, aby štátna moc uznávala a aprobovala autonómne prejavy vôle jednotlivcov a im zodpovedajúce konania, pravda pokiaľ také konania nezasahuje do práv tretích osôb. Predmetná ochrana autonómie vôle strán má vplyv na ďalší príznačný princíp záväzkového práva pacta sunt servanda, v ktorom je vyjadrená i zásada rovnosti strán záväzkového právneho vzťahu, ktorý sa prejavuje tým, že strany nemajú možnosť meniť svojím vlastným prejavom vôle obsah záväzkového právneho vzťahu.
42. Osobitným právnym predpisom v zmysle § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje prenajímateľovi jednostranným právnym úkonom zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, nie je zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách ani cenové opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky regulujúce v určitých prípadoch výšku nájomného. Zo samej skutočnosti, že štát v určitých prípadoch určením maximálnej výšky nájomného reguluje výšku nájomného na účely zamedzenia nežiaduceho cenového vývoja nájomného, nevyplýva oprávnenie prenajímateľa
jednostranne zvýšiť nájomné v nadväznosti na zmeny v určení maximálnej výšky nájomného (R 35/2009).
43. V danej veci však uvedená možnosť bola dohodnutá v zmluve v článku 4.6. (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.06.2010 sp. zn. 5Cdo 138/2009, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 04.02.2009, sp. zn. 3 M Cdo 6/2008), preto postup žalobcu v tomto smere bol v zmysle dohodnutých podmienok nájomnej zmluvy. Navyše je zrejmé, že v prípade, že by k zvýšeniu nedošlo, prejavilo by sa to v následnom nedoplatku. Na uvedenom závere by nič nemenilo, keď súd spornú nájomnú zmluvu posúdi aj ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko má za to, že všetky ustanovenia zmluvy týkajúce sa uplatneného nároku zodpovedajú aj ustanoveniam v rámci ochrany spotrebiteľa.
44. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že žaloba bola podaná dôvodne a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Súd priznal žalobcovi z priznanej sumy i poplatok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2, § 697 Občianskeho zákonníka vo výške podľa § 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v zmysle žaloby, nakoľko žalovaní sa s plnením dostali do omeškania. V zmysle zmluvy nájomné a úhrady boli splatné k 15. dňu v mesiaci a nedoplatky v zmysle vyúčtovania boli splatné do 30.04.2014 a 30.05.2015 (s odkazom aj na čl. IV bod 4.4), pričom poplatok z omeškania sa uplatňuje po piatich dňoch po ich splatnosti (t. j. poplatok sa účtoval a súd ho priznal od 21. dňa toho ktorého mesiaca, pri nedoplatku od 06.05.2014 a 06.05.2015). Pre úplnosť sa uvádza, že predmetom tohto konania neboli investície žalovaných do predmetného bytu.
45. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou sporovej strany, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
46. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a konštatoval, že úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalovaným, ktorí v konaní úspech nemali a to v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Novoty v odvolacom konaní - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.