Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8C-279-2007.pdf
PDF · 318.98 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/279/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľudmilou Jančovičovou, v spore žalobcu: Z. E., V. G., J. XX.XX.XXXX, Y. G. S. XX/XX, K. V., právne zastúpený: JUDr. Anton Hencovský, advokát, so sídlom Františkánska 3, Košice a Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., IČO: 47 234 318, so sídlom Heydukova 12, Bratislava, proti žalovaným: 1/ L. I., J. XX.XX.XXXX, Y. G. I. XX/XX, G., 2/ F.. F. E.Á., J. XX.XX.XXXX, Y. G. S. XXXX/ XA, G., obe žalované právne zastúpené: JUDr. Anna Janáčová, advokátka, so sídlom Wilsonova 3, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaných: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť v sume 12.024,50 eur a mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 89.623,58 eur /spolu v celkovej sume 101.648,08 eur/, takto
rozhodol:
I. Žalovaná v 1. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť sumu 6.276,79 eur a titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 21.716,81 eur, a to všetko v lehote do 60. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žaloba v časti nároku žalobcu proti žalovanej v 1. rade sa vo zvyšnej časti nároku v sume 697,42 eur titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a v sume 30.264,87 eur titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia z a m i e t a .
III. Žalovaná v 2. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť sumu 4.545,26 eur a titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 15.725,96 eur, a to všetko v lehote do 60. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žaloba v časti nároku žalobcu proti žalovanej v 2. rade sa vo zvyšnej časti nároku v sume 505,03 eur titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a v sume 21.915,94 eur titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia z a m i e t a .
V. Žiadna zo strán a intervenient n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
VI. Štátu sa náhrada trov konania proti stranám sporu a intervenientovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Bratislava II dňa 24.03.2006 postúpenou dňa 10.12.2007 na tunajší súd na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 5NcC 16/2006-28 zo dňa 31.08.2006 domáhal náhrady škody na zdraví od právneho predchodcu žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade v sume 2.284.500 Sk (75.831,51 eur) titulom odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia (sťaženie spoločenského uplatnenia ďalej aj ako "SSU") spolu s príslušným úrokom z omeškania (od vykonateľnosti rozsudku do zaplatenia) a náhrady trov konania. Žalobu zo dňa 24.03.2006 odôvodnil tým, že dňa 03.02.2004 asi o 7.30 hodine v úseku cesty č. I/76 na križovatke s cestou č. III/51015 v smere od Pohronského Ruskova na Hronovce v okrese Levice viedol F.. S. I. (pozn. súdu - pôvodný žalovaný) svoje motorové vozidlo zn. Š. Q. Y. G.-XXX G. tak, že neprispôsobil rýchlosť jazdy vozidla stavu a povahe vozovky v dôsledku čoho na zamrznutej a zľadovatelej vozovke dostal šmyk, dôsledkom čoho narazil zozadu do pred ním idúceho žalobcu, ktorý jazdil na bicykli v tom istom smere, ktorý utrpel vážne zranenia, a to hlavne hlavovo-mozgové s ťažkou poruchou vedomia a rôzne zlomeniny lebečné. Žalovaný je zodpovedným za škodu spôsobenú žalobcovi. V dôsledku dopravnej nehody došlo u žalobcu k vážnemu poškodeniu na zdraví a trvalým následkom, ktoré sú v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. V súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou a následným ublížením na zdraví a trvalých následkov si žalobca uplatnil túto škodu: A. bolestné: 603,75 bodov x 60 Sk = 36.225 Sk (1.202.45 eur) podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb.; poukázal na to, že podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a SSU primerane zvýšiť. Poškodený mal v čase dopravnej nehody 29 rokov, do úrazu bol zdravým, mladým človekom a žil plnohodnotným životom. Následkom dopravnej nehody je dodnes liečený z hlavovo-mozgového poranenia s následkami vád reči, impotencie a podobne. Z dôvodov uvedených poukazujúc na lekárske nálezy a stavu, žiadal o zvýšenie základného hodnotenia na 20-násobok v sume 724.500 Sk; B. sťaženie spoločenského uplatnenia: 1.300 bodov x 60 Sk = 78.000 Sk (2.589,13 eur) podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb.; poukázal na to, že podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a SSU primerane zvýšiť. Poškodený pred dopravnou nehodou bol mladým a zdravým človekom a prežíval plnohodnotný život. Následkom dopravnej nehody je v súčasnosti obmedzovaný a v niektorých oblastiach vylúčený z plnohodnotného prežívania svojho rodinného, intímneho, pracovného, športového ako aj spoločenského života a nastali trvalé neurologické a psychické následky a sťaženie spoločenského uplatnenia, má aj rečovú vadu a trpí impotenciou a v budúcnosti bude ovplyvnená jeho pracovná spôsobilosť. Z dôvodov uvedených žiadal o zvýšenie základného bodového hodnotenia na 20-násobok v sume 1.560.000 Sk (51.782,51 eur). Žalobca ďalej uviedol, že podľa posudkov traumatológa S.. H. Š., primára traumatologického oddelenia NsP Levice, bol poisťovňou KOOPERATIVA, a.s. Agentúra Nitra, Farská č. 30 odškodnený za bolestné sumou 36.225 Sk (1.202,45 eur) a za SSU sumou 78.000 Sk (2.589,13 eur), spolu v sume 114.225 Sk (3.791,58 eur). Poukázal na to, že keďže pred dopravnou nehodou sa pripravoval na nástup do zamestnania, zapríčinenou nehodou a následkami sa stal dlhodobo práceneschopným s najnižšími možnými príjmami, na dlhodobé liečenie a zotavenie, zabezpečenie svojej rodiny (družky s dieťaťom) si musel požičiavať od svojich príbuzných a kamarátov a jeho dlžoby prerástli mnohokrát sumu odškodnenia. Z dôvodov vážnych následkov, najmä neurologických, psychických, zníženia pracovnej spôsobilosti, došlo k vážnym následkom spoločenského uplatnenia.
2. Žalobca označil a k žalobe pripojil listinné dôkazy: rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 4T/81/04-102 zo dňa 14.10.2004 s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 14.10.2004; prílohu č. 1 číslo spisu ZN 25/2004 - Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 07.03.2005; Posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 18.06.2005; Správu ošetrujúceho lekára s prepúšťacou správou NsP Želiezovce zo dňa 12.02.2004 z hospitalizácie žalobcu od 09.02.2004 do 12.02.2004; Správu NsP F.D. Roosevelta Banská Bystrica, Neurologické oddelenie z hospitalizácie žalobcu od 12.02.2004 do 12.03.2004; záznam z neurologického vyšetrenia a ošetrení žalobcu zo dňa 12.05.2004, 18.05.2004 a 27.05.2004; nález Rádiodiagnostického oddelenia NsP F.D. Roosevelta Banská Bystrica, MR vyšetrenia mozgu žalobcu zo dňa 10.05.2004; záznam z psychiatrického vyšetrenia žalobcu zo dňa 22.06.2004 a z kontrolného psychiatrického vyšetrenia zo dňa 03.08.2004 psychiatrom S.. I.V. S.; správy MUDr. Y. K., neurológa z neurologických vyšetrení žalobcu zo dňa 17.03.2004, 05.04.2004, 02.06.2004, 30.07.2004; správu o psychologickom vyšetrení žalobcu zo dňa 06.06.2005 klinickým psychológom K.. O. H..
3. Dňa 05.02.2008 žalobca súdu doložil nasledovné listinné dôkazy, a to najmä oznámenie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice číslo 750 214/6718 o miere poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť zo dňa 21.08.2009; správy o psychiatrických vyšetreniach žalobcu zo dňa 20.04.2009, zo dňa 10.06.2009, zo dňa 26.11.2009 psychiatrom S.. I. S.; správa všeobecného lekára MUDr. K. I. o vyšetreniach žalobcu zo dňa 24.06.2009, 04.06.2009, 25.05.2009, 07.05.2009 a 25.03.2009.
4. Podaním zo dňa 09.01.2008 žalobca na základe výzvy súdu doplnil svoje podanie, v ktorom najmä uviedol, že nemá námietky k vstupu vedľajšieho účastníka do konania; žiadal o nariadenie znaleckého dokazovania súdnym znalcom.
5. Dňa 30.05.2008 žalobca predložil súdu lekárske vyšetrenia o aktuálnom zdravotnom stave žalobcu ako aj o jeho zamestnaní a zárobkoch.
6. Dňa 18.10.2013 žalobca predložil súdu oznámenie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice číslo 750 214/6718 o miere poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť zo dňa 16.10.2013 a oznámenie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice číslo 750 214/6718 o miere poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť zo dňa 21.08.2009.
7. V priebehu konania žalobca opakovane navrhoval zmenu žalobného návrhu (a tiež žiadal čiastočné zastavenia konania), a to nasledovne : a) Návrhom na zmenu žaloby s čiastočným späťvzatím žaloby doručeným súdu dňa 18.08.2008. Uznesením č.k. 8C/279/207-45 zo dňa 18.12.2008 súd zastavil konanie v časti sumy 1.142.250 Sk v dôsledku späťvzatia žaloby v označenej časti z dôvodu, že žalobca vzal žalobu v časti sumy 1.142.250 Sk späť z dôvodu, že žalobca žiadal priznať 10-násobok (362.250 Sk / 12.024,50 eur) z priznaného a vyplateného bolestného vo výške 36.225 Sk (1.202,45 eur) a 10-násobok SSU (780.000 Sk / 25.891,26 eur) vo výške 78.000 Sk (2.589,13 eur) a spolu žiadal priznať podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. sumu 1.142.250 Sk (37.915,75 eur). b) Návrhom na zmenu žaloby doručeným súdu dňa 08.03.2010 (ktorý však žalobca podaním zo dňa 24.03.2010 vzal späť v celom rozsahu a súd uznesením č.k. 8C/279/2007-139 zo dňa 10.05.2010 konanie o zmene tohto žalobného návrhu zastavil). c) Návrhom na zmenu žaloby doručeným súdu dňa 24.03.2010 (ktorý taktiež žalobca dňa 10.05.2010 vzal späť v celom rozsahu a súd uznesením č.k. 8C/279/2007-139 zo dňa 10.05.2010 konanie o zmene tohto žalobného návrhu zastavil). d) Návrhom na zmenu žaloby doručeným súdu dňa 12.07.2010. Predmetným podaním zo dňa 12.07.2010 žalobca jednak vzal žalobu späť v časti uplatnených úrokov z omeškania, ktoré žiadal zo sumy 12.024,50 eur (bolestné) a zo sumy 25.891,26 eur (SSU) odo dňa vykonateľnosti rozsudku a jednak navrhol, aby súd pripustil zmenu petitu s tým, že sa domáhal, aby súd uložil žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu škody titulom bolestného v sume 12.024,50 eur a titulom SSU v sume 25.891,26 eur. Uznesením č.k. 8C/279/2007-162 zo dňa 05.08.2010 súd zastavil konanie v späťvzatej časti uplatnených úrokov z omeškania. e) Návrhom na zmenu žaloby doručeným súdu dňa 29.11.2010. V predmetnom návrhu žalobca uviedol, že žalobou sa domáhal, aby súd zaviazal pôvodného žalovaného k náhrade škody na zdraví titulom bolestného a SSU z dôvodu jeho objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nakoľko mal pôvodný žalovaný v čase dopravnej nehody u poisťovateľa KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441 uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (poistná zmluva číslo 6506307146) oznámením zo dňa 12.11.2009 vstúpil do konania poisťovateľ ako vedľajší účastník na strane žalovaného (§ 93 ods. 3 OSP) keďže má v súlade s § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla relevantný právny záujem na výsledku konania (povinnosť nahradiť škodu v rozsahu stanovenom právoplatným rozsudkom prechádza ex lege na vedľajšieho účastníka). Ďalej poukázal na to, že súd po smrti pôvodného žalovaného riadne pokračoval s jeho dedičmi ako jeho právnymi nástupcami v dôsledku univerzálnej sukcesie, čím bola ex lege založená pasívna vecná legitimácia dedičov poručiteľa. V zmysle právoplatného osvedčenia o dedičstve predstavovala čistá hodnota dedičstva po poručiteľovi (pôvodnom žalovanom) sumu 161.613,37 eur (4.868.764,42 Sk) a z čistej hodnoty dedičstva nadobudla žalovaná v 1. rade majetok v celkovej výške 94.002,16 eur a žalovaná v 2. rade vo výške 67.611,12 eur, teda pomer nadobudnutého dedičstva žalovanou v 1. rade k celému dedičstvu predstavuje 58 % a pomer nadobudnutého dedičstva žalovanou v 2. rade k celému dedičstvu predstavuje 42 % čo u žalovaných zakladá tzv. delenú zodpovednosť (§ 470 ods. 2 OZ). Súd pripustil zmenu žalobného návrhu zo dňa 29.11.2010 uznesením č.k. 8C/279/2007-179 zo dňa 14.12.2010.
f) Posledným návrhom na zmenu žaloby doručeným súdu dňa 19.12.2012. Tento návrh žalobca odôvodnil tým, že žalobca sa v konaní domáha nároku na náhradu škody na zdraví titulom SSU v sume 25.891,26 eur (780.000 Sk). A po vypracovaní znaleckých posudkov znalkyňou z odvetvia sexuológie S.. Q. Z. zo dňa 06.02.2012 číslo znaleckého posudku 2/2012, znalcom z odvetvia chirurgie a traumatológie MUDr. Gustávom Škodáčkom zo dňa 10.06.2012 číslo znaleckého posudku 15/2012 a znalkyňou z odvetvia psychiatrie MUDr. M. E. S. zo dňa 16.09.2012 číslo znaleckého posudku 5/2012 došlo k ustáleniu základného bodového ohodnotenia SSU (spolu 2.100 bodov) nasledovne:
- Položka číslo 251 - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy: 1.200 bodov (1/1) /položka obodovaná MUDr. Š./,
- Položka číslo 319a - strata penisu alebo ťažká deformácia penisu u mužov do 45: 400 bodov (1/2) / položka obodovaná MUDr. Z./,
- Položka číslo 253 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií: 390 bodov (1/2) /položka obodovaná MUDr. E. S./,
- Položka číslo 282c - jednostranná nedoslýchavosť ťažkého stupňa: 60 bodov (1/2) /položka obodovaná MUDr. Š./
- Položka číslo 318 - strata semenníka: 50 bodov (1/2) /položka obodovaná MUDr. Z./. Žalobca k položke číslo 251 uviedol, že uvedená položka je podložená predovšetkým neurologickými nálezmi, CT a MR vyšetreniami mozgu, ktorými bolo zistené funkčné poškodenie mozgu (organický psychosyndróm). Z uvedeného dôvodu bol oprávnený obodovať uvedenú položku neurológ, resp. traumatológ a nie psychiater. Preto žalobca pri stanovení bodového hodnotenia danej položky vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Š. a nie S.. E. S.. Žalobca k položke číslo 253 uviedol, že naopak, uvedená položka je podložená výlučne psychiatrickými nálezmi. Z uvedeného dôvodu bol oprávnený obodovať uvedenú položku iba psychiater. Preto žalobca pri stanovení bodového hodnotenia predmetnej položky vychádzal zo znaleckého posudku S.. E. S. a nie S.. Š.. Vypracovaním znaleckých posudkov došlo k navýšeniu základného bodového ohodnotenia SSU o 800 bodov, t.j. z 1.300 bodov na 2.100 bodov. S ohľadom na uvedené žalobca navrhol zmenu žaloby jej rozšírením v časti uplatneného nároku na náhradu škody na zdraví titulom SSU o sumu 63.732,32 eur, ktorú žalobca v zmysle rozhodujúcich ustanovení vyhlášky č. 32/1965 Zb. odôvodnil nasledovne:
- výška odškodnenia pri 60 Sk za 1 bod: 800 bodov x 60 Sk = 48.000 Sk (1.593,31 eur),
- odškodnenie za SSU vo výške 40-násobku základného bodového ohodnotenia (§ 7 ods. 3 vyhlášky číslo 32/1965 Zb.): 40 x 48.000 Sk = 63.732,32 eur (1.920.000 Sk). Žalobca podľa tohto návrhu na zmenu petitu žiadal priznať náhradu škody celkom 101.648,08 eur
- titulom bolestného v celkovej sume 12.024,50 eur : a) vo vzťahu k žalovanej v 1. rade v sume 6.974,21 eur teda vo výške 58 % z celkovej sumy, b) vo vzťahu k žalovanej v 2. rade v sume 5.050,29 eur teda vo výške 42 % z celkovej sumy.
- titulom SSU v celkovej sume 89.623,58 eur (25.891,26 eur + 63.732,32 eur) : a) vo vzťahu k žalovanej v 1. rade v sume 51.981,68 eur teda vo výške 58 % z celkovej sumy, b) vo vzťahu k žalovanej v 2. rade v sume 37.641,90 eur teda vo výške 42 % z celkovej sumy.
8. Súd pripustil žalobcom v konaní poslednú navrhovanú zmenu petitu zo dňa 19.12.2012 uznesením č.k. 8C/279/2007-419 zo dňa 25.02.2013 nasledovného znenia: I. Žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu škody titulom bolestného vo výške 6.974,21 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu škody titulom SSU vo výške 51.981,68 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu škody titulom bolestného vo výške 5.050,29 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu škody titulom SSU vo výške 37.641,90 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V. Žalovaná v 1. rade je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania žalobcu k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. VI. Žalovaná v 2. rade je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania žalobcu k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
9. V priebehu konania žalobca poukazoval najmä na nasledovné skutočnosti.
- Žalobca si uplatnil škodu v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 03.02.2004 a ublížením na zdraví a trvalých následkov. V čase dopravnej nehody mal žalobca 29 rokov, do úrazu bol zdravým,
mladým človekom, žil plnohodnotným životom a mal záujem doplniť si vzdelanie odborné stredným stupňom. Následkom hlavovo-mozgového poranenia jeho intelektuálny rast je nemožný, má poúrazový psychosyndróm s následkami vád reči, impotencie a podobne. Dodnes navštevuje odborných lekárov, stav sa zlepšil s poruchách impotencie, jeho sexuálny život však nie je adekvátny jeho veku. Nesnaží sa o invaliditu, je mu lepšie medzi ľuďmi. Vykonáva ľahkú prácu sedavú pri pásovej výrobe. V čase liečenia bolo u neho vykonaných niekoľko operačných zákrokov. Z uvedených dôvodov v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v tom čase platnej legislatívy žiadal z dôvodov hodných osobitného zreteľa primerané zvýšenie odškodnenia za bolesť a SSU (z vyjadrenia žalobcu zo dňa 18.08.2008).
- Žalobca sa na základe zhoršenia zdravotného stavu a invalidity domáhal zvýšenia peňažného odškodnenia. Uviedol tiež, že nastali organické zmeny CNS, organický psychosyndróm s následkami vád reči, impotencie a podobne. Snažil sa pracovať, lepšie mu bolo v kolektíve, avšak jeho zdravotný stav napriek intenzívnej zdravotnej starostlivosti sa natoľko zhoršil, že podľa vyjadrenia odborníkov je jeho pracovný potenciál nulový. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť príslušnou komisiou bola určená na 75 %. Dlhodobá prognóza na zlepšenie jeho zdravotného stavu je nulová, skôr vekom dochádza k zhoršeniu (z vyjadrenia žalobcu zo dňa 08.03.2010).
- Žalobca žiadal nariadiť znalecké dokazovanie najmä z dôvodov, že následkami havárie odstupom času došlo k veľmi závažnému poškodeniu zdravia a invalidite žalobcu. Poukázal na to, že len takýmto postupom sa dá objektívne rozhodnúť o žiadaných nárokoch žalobcu. Poukázal na to, že v rámci trestného konania bol žalobca odškodnený pôvodným žalovaným za poškodené šatstvo a bicykel. Žalobca uviedol, že bodové hodnotenia boli vypracované na základe v tom čase aktuálneho zdravotného stavu žalobcu, a to dňa 07.03.2005 a 18.06.2006. Ďalšie nároky zo základného bodového ohodnotenia si žalobca mieni uplatniť z doplneného bodového ohodnotenia, ktoré bude vychádzať zo súdnoznaleckého posudku, súčasného závažného zdravotného poškodenia. Ako dôvod uplatnenia zvýšenia odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. uviedol organické zmeny centrálnej nervovej sústavy, organický psychosyndróm, pokles IQ pod 50 a tento stav vykazujúci napriek intenzívnej ambulantnej i ústavnej liečbe skôr progresiu obrazu. Pracovný potenciál je u žalobcu takmer nulový, invalidita (z vyjadrenia žalobcu zo dňa 24.03.2010).
- Bolo preukázané, že žalobca je po úraze výrazne obmedzený v prežívaní plnohodnotného života vzhľadom na sexuálnu dysfunkciu spôsobenú ťažkým mozgovým poranením; následkom dopravnej nehody zo dňa 03.02.2004 (z vyjadrenia žalobcu zo dňa 14.03.2012 - vyjadrenie bolo podané k znaleckému posudku S.. Q. Z.).
- Znalkyňa potvrdila závažnosť psychických trvalých následkov poškodenia zdravia žalobcu v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 03.02.2004 (z vyjadrenia žalobcu zo dňa 14.12.2012 - vyjadrenie bolo podané k znaleckému posudku S.. M. E. S.).
- Znalec vyčerpávajúcim spôsobom popísal všetky skutočnosti pre vytvorenie si obrazu o dlhodobosti, bolestivosti a komplikovanosti liečby žalobcu (z vyjadrenia žalobcu zo dňa 14.12.2012 - vyjadrenie bolo podané k znaleckému posudku S.. A. Š.).
- K doplnku ZP č. 5/2012 žalobca uviedol, že znalkyňa zotrvala na svojich odborných záveroch v znaleckom posudku a potvrdila závažnosť psychických trvalých následkov poškodenia zdravia žalobcu v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 03.02.2004. K položke č. 253 SSU žalobca akceptoval bodové hodnotenie danej položky v zmysle doplnku k ZP č. 5/2012 t.j. 600 bodov (z vyjadrenia žalobcu zo dňa 03.05.2013, vyjadrenie bolo podané k doplnku znaleckého posudku S.. M. E. S.).
- Žalobca žiadal konajúci súd, aby pri svojom rozhodovaní prihliadol na to, že v prípade ním uplatneného nároku sa jedná o jednorazové odškodnenie, ktoré má satisfakčný charakter a predstavuje formu doživotného zmiernenia zdravotných následkov utrpenej dopravnej nehody. Žiadal, aby súd prihliadol na aj na súčasnú súdnu prax týkajúcu sa interpretácie a aplikácie rozhodujúcich ustanovení vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a SSU. V tejto súvislosti s navrhovaným zvýšením odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. na nasledovné rozhodnutia slovenských súdov, a to: § rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.06.2007, sp. zn. 2Cdo/215/2006, § rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.07.2008, sp. zn. 5Cdo/119/2008, § rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.02.2002, sp. zn. 5Cdo/117/2007 (R 48/2004), § nález Ústavného súdu ČR zo dňa 18.11.2003, sp. zn. I. ÚS 137/2003. Žalobca poukázal na to, že poškodenie zdravia žalobcu je mimoriadne závažné, doživotné a reálne deformujúce život poškodeného v mnohých oblastiach. Zámerom žalobcu nie je dosiahnuť neprimeranú, predimenzovanú náhradu škody, ale domôcť sa adekvátnej satisfakcie, ktorá by bola aspoň v čiastočnej miere spôsobilá zmierniť vzniknuté ďalekosiahle následky (zo stanoviska žalobcu zo dňa 31.10.2013).
- Žalobca uviedol, že v časti navýšenia základného bodového ohodnotenia (ZBO) bolestného v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. vychádzal z lekárskeho posudku o bolestnom S.. H. Š. zo dňa
07.03.2005, ktorý mu priznal ZBO bolestného vo výške 603,75 bodov. Uvedené bodové ohodnotenie bolo verifikované taktiež znaleckým posudkom MUDr. A. Š. č. 15/2012 zo dňa 10.06.2012. Odškodnenie vo výške 36.225 Sk /603,75 bodov x 60 Sk/ za ZBO bolo žalobcovi vyplatené dňa 26.08.2005. Suma navýšenia bolestného, ktorej vyplatenie žalobca požaduje, zodpovedá 10-násobku ZBO bolestného v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. čo predstavuje 12.024,50 eur (362.250 Sk). Dôvody zvýšenia bodového ohodnotenia niektorých položiek bolestného v znaleckom posudku MUDr. Š. o 50 %, predstavujú okolnosti na zvýšenie vymedzené v bode I. ods. 6 Zásad hodnotenia odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu A. vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Dôvodom na zvýšenie ZBO položiek č. 8, 227 a 224 bol bolestivý spôsob liečby pri poraneniach mozgu a zlomeninách lebky. Opodstatnenosť celkového navýšenia bolestného v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. odôvodňuje skutočnosť, že pri dopravnej nehode utrpel žalobca ťažké poranenia a ťažkú ujmu na zdraví. Podľa znaleckého posudku S.. Š. bol žalobca pripútaný na lôžko počas celej doby hospitalizácie t.j. od 03.02.2004 do 13.03.2004 to je 38 dní. Žalobca uviedol, že v priebehu liečenia a odstraňovania následkov závažného poškodenia zdravia v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 03.02.2004 u neho došlo k vytrpeniu neznesiteľných bolestí, ktoré mu v spojení s veľmi zlým psychickým stavom spôsobovali mučivé útrapy, k strádaniu z obmedzenia pohybu a celkovo výraznému sťaženiu jeho zdravotnej pohody. Ohľadom vytrpených bolestí žalobca zdôraznil, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca bol počas liečby nútený denne užívať lieky tlmiace výrazné, neutíchajúce bolesti. Vo vzťahu k náhrade za SSU a jeho navýšeniu žalobca uviedol, že má za to, že s ohľadom na doteraz vykonané dokazovanie sa v prípade žalobcu jedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Z toho dôvodu považuje zvýšenie ZBO SSU za plne dôvodné. Požadovaná výška náhrady škody na zdraví titulom SSU spolu predstavuje 89.623,58 eur (25.891,26 eur + 63.732,32 eur). Suma 25.891,26 eur (780.000 Sk) zodpovedá v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. 10-násobku bodového ohodnotenia SSU, ktoré vykonal S.. H. Š. v lekárskom posudku o SSU zo dňa 18.06.2005 vo výške 1.300 bodov. Odškodnenie vo výške 78.000 Sk (1.300 bodov x 60 Sk) za ZBO SSU bolo žalobcovi vyplatené dňa 26.08.2005. Suma 63.732,32 eur (1.920.000 Sk) vychádza zo žalobcom požadovaného odškodnenia za SSU vo výške 40-násobku SSU podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v rozsahu 800 bodov (2.100 bodov - 1.300 bodov), ktoré v zmysle v konaní vykonaných znaleckých posudkov prevyšovalo v tejto výške ZBO SSU uvedené v pôvodnom návrhu žalobcu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dopravná nehoda vážnym spôsobom zasiahla do spôsobu života žalobcu, 40- násobok ZBO SSU je vzhľadom na závery znaleckého dokazovania plne legitímny. Pred úrazom bol žalobca aktívny v pracovnom, spoločenskom, rodinnom, intímnom aj športovom živote. Viedol plnohodnotný život, bol výrečný, sebavedomý, rád rozprával, chodil do spoločnosti, mal veľa priateľov, aktívne pestoval kulturistiku (denne 2 hodiny), zaujímal sa o bojové umenia (2-3x týždenne). Tieto aktivity musel v zásadnej miere po úraze obmedziť, resp. úplne zanechať. Aj keď sa po úraze snažil zapojiť do pracovného života a fungovať ako pred úrazom, nepodarilo sa mu však prekonať závažné zdravotné obmedzenia. Oprávnenosť navýšenia SSU v zmysle § 7 ods. 3 cit. vyhlášky verifikujú taktiež znalecké posudky traumatológa S.. Š.H., psychiatričky MUDr. M. E. S. a sexuologičky S.. Z., ktoré preukazujú, že trvalé následky výrazným spôsobom znížili kvalitu jeho života. Zo záverov znaleckých posudkov vyplýva, že žalobca trpí pocitmi bezmocnosti, zbytočnosti, frustrácie, stratou sebadôvery a sebarealizácie. Žalobca sa v dôsledku úrazu cíti slabý, rýchlo sa unaví, nevládze pracovať ani športovať, na nič sa nedokáže sústrediť, nedokáže sa venovať synovi, vykonať náročnejšie domáce práce, má rečovú vadu, zle spí, má poruchy motoriky a závrate, stále sa potí, je stále doma, nikami nechodí, uzavrel sa do seba. Žalobca je od roku 2009 plne invalidný. Má preukaz s ťažkým fyzickým postihnutím. Pravidelne užíva lieky, čo mu predpísal psychiater a aj lieky od bolesti. U žalobcu vzhľadom na vek a osobnosť došlo k zásadnému obmedzeniu plnohodnotného prežívania života prakticky v každej jeho oblasti. Celkovo možno konštatovať, že SSU žalobcu v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 03.02.2004 je charakteristické radikálnou zmenou života žalobcu, očakávaním možných zdravotných komplikácií, všeobecným narušením jeho fyzickej a duševnej integrity a z toho vyplývajúcej nemožnosti plnohodnotnej realizácie osobnosti žalobcu vo všetkých sférach uplatnenia sa, tak ako tomu bolo v čase plnohodnotnej realizácie osobnosti žalobcu pred úrazom. Je presvedčený, že vzhľadom na závažnosť poškodenia zdravia a následné negatívne zmeny v kvalite prežívania života sa v prípade žalobcu nepochybne jedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Uviedol, že sa domnieva, že vykonaným dokazovaním bola verifikovaná závažnosť poškodenia zdravotného stavu žalobcu. Dopravná nehoda nepriaznivo zasiahla do rodinného, športového, spoločenského a pracovného života žalobcu. Nakoľko žalovaný nárok žalobcu nebol uspokojený ani čiastočne, je žalobca nútený domáhať sa neuhradenej škody na zdraví súdnou cestou. Spornou skutočnosťou je len miera zvýšenia odškodnenia bolestného a SSU, za účelom určenia finálnej peňažnej satisfakcie, ktorá by kompenzovala prežité a prežívané
utrpenia, strasti a životné obmedzenia vyvolané trvalým poškodením zdravia (z vyjadrenia žalobcu zo dňa 13.03.2017).
10. V priebehu konania žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade uviedli najmä nasledovné skutočnosti.
- Zvýšenie o 40-násobok podľa názoru žalovaných je neprimerané vysoké vzhľadom na predchádzajúci život žalobcu, ktorý viedol pred úrazom. Poukázali na to, že žalobca od SSU neodpočítal sumu 78.000 Sk (2.589,13 eur), ktorú plnil vedľajší účastník a tiež neodpočítal sumu 36.225 Sk (1.202,45 eur). Odvolávali sa na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 90/2004. Taktiež poukázali na nesprávny právny prepis použitý znalkyňou (zo stanoviska žalovaných zo dňa 30.01.2013 k vyjadreniu žalobcu k znaleckému posudku S.. M. E. S. zo dňa 14.12.2012 a k návrhu na pripustenie zmeny žaloby zo dňa 19.12.2012).
- Žalobca nie je podľa ich názoru prípad osobitného zreteľa v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Žalobca v žalobe /a po viacnásobnej zmene tejto žaloby/ žiadal iba zvýšenie výlučne podľa § 7 ods. 3 cit. vyhlášky a nikdy nežiadal zvýšenie v zmysle § 6 ods. 2 cit. vyhlášky. Vzniesli námietku premlčania voči nároku žalobcu za SSU podľa znaleckého posudku č. 2/2012, ktorý vypracovala znalkyňa z odboru: zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: sexuológia MUDr. Q. Z., a to k nárokom uvedeným pod položkami číslo 318 ohodnotenú 100 bodmi a číslo 319 ohodnotenú 800 bodmi. Žalobca sa o svojich sexuálnych problémoch /impotencia/ zmienil už vo svojej žalobe zo dňa 24.03.2006, taktiež v doplnení svojho podania zo dňa 18.08.2008 a taktiež ich uvádzal i na pojednávaní dňa 11.03.2010. Žalobca túto škodu nikdy nevyčíslil, nepožiadal o vydanie posudku SSU od lekára - sexuológa /nemusel si dať vypracovať znalecký posudok od znalca/. Po prvýkrát však bola táto škoda vyčíslená až na základe uvedeného znaleckého posudku č. 2/2012 a žalobca na základe tohto znaleckého posudku rozšíril žalobu až dňa 19.12.2012; podľa názoru žalovaných je tento nárok na SSU premlčaný (z vyjadrenia žalovaných zo dňa 09.03.2017).
XX. V priebehu konania vedľajší účastník / intervenient (KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441) žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu v zásade z rovnakých dôvodov ako žalované.
12. Na pojednávaní dňa 11.03.2010 právna zástupkyňa žalovaných okrem iného uviedla, že nie sú dané žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce mimoriadne zvýšenie pre stratu pracovnoprávnej spôsobilosti z dôvodu, že žalobca vykonával ľahké manuálne práce bez akejkoľvek požiadavky technickej alebo inej zručnosti, a to aj striedavo bol nezamestnaný. Žalobca mal ukončené základné vzdelanie a v ďalšom štúdiu nepokračoval z ekonomických dôvodov. Žalobca netvrdil, že pred úrazom bol politicky, kultúrne, športovne aktívny.
13. Na pojednávaní dňa 08.08.2010 intervenient najmä uviedol, že žalobca bol aj pred úrazom podľa evidencie nezamestnaným, teda k jeho SSU boli už pred úrazom výrazne nízke, nemal ukončené úplné základné vzdelanie, vykonával len aktivačné a pomocné práce a jeho IQ bolo pred úrazom tiež mimoriadne nízke. Poukázal na to, že keďže dňa 26.08.2005 vyplatil sumu 1.202,45 eur titulom bolestného a sumu 2.589,13 eur titulom SSU žiadal o túto vyplatenú sumu uplatnený nárok pomerne znížiť. Žiadal však žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko na strane žalobcu nejde o prípad hodný osobitného zreteľa.
14. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 8C/279/2007-538 zo dňa 26.05.2014 (v poradí prvým) rozhodol tak, že návrh žalobcu proti žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade zamietol v celom rozsahu s tým, že o trovách konania súd rozhodne v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie v poradí prvom rozsudku uviedol, že pri rozhodovaní o zvýšení bolestného vo vzťahu k uplatneným nárokom dospel k právnemu záveru, že na strane žalobcu nie sú naplnené hmotnoprávne predpoklady pre priznanie mimoriadneho zvýšenia týchto nárokov rozhodnutím súdu podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. nad rámec už priznaného zvýšenia znalcom, ktorý zohľadnil pri ich hodnotení všetky žalobcom tvrdené atribúty, vrátane bolestivého spôsobu liečby, na základe ktorých priznal ich zvýšenie o 50 %. Rovnako súd konštatoval, že žiadne z označených poškodení zdravia na strane žalobcu svojou intenzitou a rozsahom trvalých následkov neboli a nie sú spojené s mučivými bolesťami, dlhodobou a zároveň bolestivou liečbou či reoperáciami, ktoré ustálená prax posudzuje vždy ako dôvod hodný osobitného zreteľa na mimoriadne zvýšenie bolestného. Vychádzajúc zo skutkových zistení, preto súd žalobu žalobcu na mimoriadne odškodnenie bolesti v uplatnenom rozsahu zamietol v celej žalovanej výške tak proti žalovanej v 1. rade ako aj proti žalovanej v 2. rade, keď vo vzťahu k obom žalovaným samotný nárok žalobcu vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodný. Vychádzajúc zo skutkových zistení
súd rovnako dospel k záveru, že na strane žalobcu neexistuje žiadna okolnosť hodná osobitného zreteľa, na základe ktorej by bolo možné dôvodne, spravodlivo a v súlade s dobrými mravmi žalobcovi priznať náhradu škody na zdraví odškodnením trvalých následkov v žalovanej výške. Porovnaním života žalobcu ako poškodeného pred úrazom a po úraze v zmysle citovaných zásad a právnych predpisov aj s prihliadnutím k platnej judikatúre súd dospel k právnemu záveru, že na strane žalobcu absentuje akýkoľvek dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by mu rozhodnutím súdu mala byť priznaná zvýšená náhrada škody titulom mimoriadneho sťaženia jeho spoločenského uplatnenia až do sumy naposledy žalovanej výšky rozhodnutím súdu výlučne podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky.
15. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č.k. 5Co/850/2014-604 zo dňa 22.06.2013 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, Okresného súdu Bratislava III č.k. 8C/279/2007-538 zo dňa 26.05.2014 na základe odvolania žalobcu zo dňa 12.11.2014 zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP a vec mu podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia uviedol najmä nasledovné skutočnosti. Bolestné sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Základom pre určenie výšky bolestného je lekárske posúdenie, ktoré vychádza zo zásad vyhlášky č. 32/1965 Zb.; poškodenie na zdraví sa hodnotí bodovým spôsobom podľa ustanovených sadzieb. Vo všeobecnosti je odškodnenie za bolesť stanovené lekárom ohodnotené počtom bodov podľa sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky č. 32/1965 Zb. s možnosťou zvýšenia hodnotenia v zmysle ods. 6 resp. ods. 7 Čl. I prílohy k cit. vyhláške, toto zvýšenie nepredstavuje však v žiadnom prípade zvýšenie základného počtu bodov podľa § 6 ods. 2 resp. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., takéto zvýšenie je súčasťou lekárskeho posudku v rámci riešenia odborných otázok, ktorých preskúmanie ani zmena súdu neprináležia. Iná je situácia pri priznaní odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré určí lekár podľa zásad a tabuliek vyhlášky č. 32/1965 Zb., a ktorý rozsah je pre súd iba základom, z ktorého vychádza pri úvahe o predpokladoch poškodeného, ktoré mal pre životné a spoločenské uplatnenie, a ktoré boli ujmou na zdraví obmedzené alebo zanikli. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote, možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pričom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 /§ 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb./. Je povinnosťou súdu prvej inštancie, aby sa pri určovaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zaoberal vyššie uvedenými predpokladmi a prípadne rozhodol o primeranom zvýšení náhrady podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ak došlo k strate resp. obmedzeniu predpokladov. Zvýšenie náhrady v zmysle § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. má byť skôr pravidlom; ak súd túto náhradu nezvýši, mal by tento postup odôvodniť konkrétnymi zisteniami. Až po tomto je možné zaoberať sa otázkou možnosti primeraného zvýšenia odškodnenia za bolesť aj za SSU aj nad stanovené najvyššie výmery odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Toto zvýšenie vo všeobecnosti prichádza do úvahy v prípadoch hodných osobitného zreteľa (teda už nie len celkom výnimočne podľa právnej úpravy platnej do 31.03.1995), ktorými sú prípady, keď buď kultúrne, športové či iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na vysokej úrovni a mimoriadne, ale i v prípadoch, ak sa život poškodeného od základu zmenil do tej miery, že nič z toho, čo v minulosti pred poškodením zdravia robil, už robiť nedokáže, je nesebestačný, odkázaný na pomoc iných, hoci pred úrazom bol aktívnym členom rodiny, v ktorej sa pohyboval a mal možnosť prežívať radosti zo záľub a rodinného života. Toto zvýšenie môže vykonať len súd, a to po zistení podmienok pre takéto zvýšenie tak, aby zvýšenie zodpovedalo osobitosti prípadu. Rovnako úvaha súdu prvej inštancie vedúca k zvýšeniu podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. resp. k neakceptovaniu takéhoto zvýšenia musí byť podložená konkrétnymi skutočnosťami, zistenými dokazovaním a rozsudok súdu prvej inštancie musí byť aj v tejto časti riadne zdôvodnený. Odvolací súd v danom prípade dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o náhradu za bolesť, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď vychádzal z tej skutočnosti, že lekár pri ohodnotení bolestného nevyužil možnosť zvýšiť bolestné podľa Zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, z ktorého dôvodu aplikácia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. neprichádza do úvahy, a preto nejde o prípad hodný osobitného zreteľa, a to napriek tomu, že mal k dispozícii dostatok dôkazov v smere, že žalobca utrpel mimoriadne bolestivé poranenia, že priebeh hospitalizácie bol pre neho traumatizujúci tým, že bol pripútaný k lôžku, a že boli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa na zvýšenie odškodnenia za bolesť.
Rovnako tak odvolací súd nepovažoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne ani pokiaľ ide o náhradu za SSU, keď tento súd neposúdil správne mieru primeranosti odškodnenia. Odvolací súd nepovažoval za podstatné, čím bol žalobca pred poškodením zdravia; za dôležité považoval len to, že zdokumentované a preukázané následky úrazu odôvodňujú zvýšenie odškodnenia za SSU i nad sumy stanovené v § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Podľa odvolacieho súdu dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v tom, že žalobca bol pred úrazom, aj keď trpel psychickým problémami, na ktoré sa liečil od útleho detstva a nezvládol ani vyšší stupeň vzdelania, zamestnaný, vykonával rôzne práce okolo domu, bol sebestačný v domácich prácach, používal na dopravu bicykel, primerane prostrediu spoločensky, kultúrne a športovo žil a po úraze (v jeho dôsledku) sa stal plne invalidným, neschopným vykonávať akúkoľvek, ani domácu prácu, je nedoslýchavý, vyhýba sa spoločenským stykom, je vyradený z rodinného života, je neschopný sexuálne žiť, opakovane sa musí podrobovať liečbe na psychiatrii. Žalobca trpí pocitmi bezmocnosti, zbytočnosti, frustrácie, stratou sebadôvery a sebarealizácie, cíti sa slabý, rýchlo sa unaví, nevládze pracovať, športovať, na nič sa nedokáže sústrediť, venovať sa synovi, nemôže vykonávať náročnejšie domáce práce, má rečovú vadu, zle spí, má poruchy motoriky a závrate, uzavrel sa do seba. Pravidelne užíva lieky predpísané psychiatrom a lieky od bolesti. Žalobca neustále trpí bolesťami hlavy, ktoré sú značnej intenzity a vyžadujú liečbu analgetikami. Duševné poškodenia, príznaky organického psychosyndrómu a posttraumatickej demecie sú trvalé a v budúcnosti sa podľa znalca môžu zhoršovať. Tiež je po úraze výrazne obmedzený v prežívaní plnohodnotného života vzhľadom na sexuálnu dysfunkciu spôsobenú ťažkým mozgovým poranením, čo nepriaznivo pôsobí na jeho psychiku. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca bol už pred úrazom osobnostne nezrelý a bol od detstva v trvalej psychiatrickej liečbe pre mentálnu subnormu, vôbec sa však nevysporiadal so závermi znalcov, podľa ktorých sa úrazom stav pacienta výrazne zmenil, pričom závery všetkých odborníkov svedčia tiež o tom, že trvalé následky úrazu žalobca prežíva horšie ako bežný jednotlivec bez mentálneho deficitu, z ktorého hľadiska preto možno považovať prípad žalobcu za prípad hodný osobitného zreteľa. Kvalita života žalobcu sa teda v porovnaní s predúrazovým stavom po úraze výrazne zmenila, a to len v dôsledku poškodenia zdravia po úraze. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie, založený na právnom názore, že žalobcovi nevznikol nárok na zvýšenie odškodnenia za SSU podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. preto, že jeho zapojenie v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote nebolo na vysokej úrovni a mimoriadne, nie je vecne správne, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotenie dôvodov, ktoré súd prvej inštancie považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie tak bolestného ako i odškodnenia za SSU, by bolo potrebné správne viazať na vyhodnotenie kritérií pre zvýšenie odškodnenia za SSU v zmysle § 6 ods. 2 cit. vyhlášky, a to v rozsahu 0 - 100 % obodovania v tejto časti odškodnenia, ktoré vyhodnotenie však v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku absentuje, čo predstavuje nepreskúmateľnosť tejto časti napadnutého rozsudku. Až po náprave uvedených pochybení, teda pri porovnaní zvýšenia odškodnení za bolesť realizovaných jednotlivými znalcami, náležitom odôvodnení výšky priznaného zvýšenia (prípadne dôvodov nepriznania tohto zvýšenia) a po ustálení primeraného zvýšenia odškodnenia za SSU v zmysle ust. § 6 ods. 2 cit. vyhlášky, bude možné pristúpiť k úvahám o prípadnom zvýšení či už odškodnenia za bolesť alebo odškodnenia za SSU (alebo oboch) v zmysle ust. § 7 ods. 3 cit. vyhlášky, avšak len pri preukázaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré nemožno bez ďalšieho zamieňať s predpokladmi uplatnenia v zmysle druhej vety ust. § 6 ods. 2 cit. vyhlášky.
16. Dňa 01.07.2016 bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") zrušený a účinnosť nadobudol zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).
17. Vzhľadom na to, že dňa 01.07.2016 došlo k zmene právnej úpravy a podľa CSP došlo k zmene intervencie v sporovom konaní (za účinnosti OSP vedľajšieho účastníctva) dňa 07.03.2017 oznámila obchodná spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, že v konaní bude ďalej vystupovať ako intervenient (§ 81 CSP).
18. Na základe Dodatku č. 4/2017 Spr. 3090/2017-4 Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava III na rok 2017 bola vec v tomto spore pridelená na prejednanie a rozhodnutie novému zákonnému sudcovi Okresného súdu Bratislava III.
19. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom manželky žalobcu M. E., listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu ako aj znaleckým dokazovaním; oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu v tejto veci, pripojenou spisovou dokumentáciou Sociálnej poisťovne týkajúcej sa žalobcu pre účely posúdenia jeho nárokov na priznanie a trvanie invalidity. Ďalej bol vykonaný výsluch svedka S.. I. S., NZZ (Neštátne zdravotnícke zariadenie) psychiatrickej ambulancie ATOM Levice, dožiadaným Okresným súdom Levice spísaným v zápisnici o výsluchu sp. zn. 12Cd/2/2011 dňa 30.05.2011. Súd iné dôkazy nevykonal, strany sporu ďalšie dôkazy v konaní nenavrhli.
20. Na základe rozsiahleho dokazovania súd vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas tohto súdneho konania najavo.
21. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné skutočnosti a skutkový stav veci.
22. Z rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 4T/81/04-102 zo dňa 14.10.2014 právoplatným dňa 14.10.2014 mal súd za preukázané, že pôvodný žalovaný, F.. S. I.Ž. bol uznaný vinným pre trestný čin podľa § 224 odsek 1, 2 Trestného zákona. Súd zistil, že dňa 03.02.2004 asi o 07.30 hodine Ing. Milan Važan viedol v smere od Pohronského Ruskova na Hronovce osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia TEČ BA - 858 BP a v úseku cesty č. I/76 na križovatke s cestou č. III/51015 po prejdení ľavotočivej zákruty, neprispôsobil rýchlosť jazdy vozidla stavu a povahe vozovky v dôsledku čoho vyšiel na pravý okraj cesty, potom do úrovne križovatky s cestou III/51015 a prednou ľavou časťou vozidla narazil zozadu pred ním idúceho účastníka cestnej premávky, cyklistu Jozefa Bandu, ktorý jazdil na bicykli pravdepodobne v tom istom smere, ktorý týmto utrpel zranenia, a to hlavovo-mozgové poranenie s ťažkou poruchou vedomia, vpáčenú trieštivú zlomeninu pravej spánkovej kosti lebečnej klenby, zlomeninu pyramídovej kosti lebečne bázy vpravo, zakrvácanie /epidurálne/ nad tvrdou plenou mozgu v pravej spánkovej oblasti, pomliaždenie mozgu pravej spánkovej oblasti s opuchom, pomliaždenie drieku a ľadvín s mikroskopickým zakrvácaním do moču, poúrazový organický psychosyndróm s liečením po dobu 4-6 mesiacov, PN v trvaní nad 6 mesiacov, keď porušil ustanovenie § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z., teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví preto, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona.
23. Z údajov Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, súd zistil najmä, že žalobca bol dňa 24.06.2009 uznaný invalidným a jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 75 %. Žalobca je poberateľom invalidného dôchodku. Súd zistil, že žalobca má základné vzdelanie, je nevyučený. V rokoch 1991 až 1995 bol evidovaný ako nezamestnaný a v rokoch 1995 až 2006 pracoval u viacerých zamestnávateľov ako robotník v automobilke.
24. Súd ďalej zistil, že žalobca je ženatý, má dve maloleté deti syna narodeného v roku 2001 a podľa evidencie registra obyvateľov Slovenskej republiky aj dcéru narodenú v roku 2015.
25. Z výsluchu žalobcu dňa 11.03.2010 súd zistil najmä nasledovné skutočnosti, ktoré žalobca uviedol, že pred úrazom robil kulturistiku, aktívne však nie, len pre jeho potešenie, rovnako kickbox, s týmto športom nemal žiadne úrazy. Pred úrazom nebol na nič operovaný, rovnako nemal žiadnu hospitalizáciu pre vážnejšie ochorenia, nebol ani ambulantne ani psychiatricky liečený. Bol bez problémov aj v intímnom živote. V politickom a spoločenskom živote bol pasívny. Po úraze sa s ním priateľka nerozišla, dokonca uzavreli manželstvo. Kulturistike ani kickboxu sa po úraze už nemôže venovať. Fyzicky nevládze. Zhoršila sa mu reč. Trpí poruchami spánku. Začali sa u neho objavovať psychické až psychiatrické poruchy, je iný človek ako bol predtým. Už aj v intímnej časti života to nie je také ako predtým. Nedokáže sa postarať o dom, o jeho údržbu, zabezpečiť kúrenie na zimu, rovnako nemá odvahu po úraze ani šoférovať, má stavy úzkosti. Rovnako vo svojej bezmocnosti má stavy úzkosti, že ho opustí žena. Má vlastne zničený život.
26. Z výsluchu manželky žalobcu M. E. dňa 20.01.2010 súd zistil, najmä že pred úrazom žalobcu spolu žili cca 12 rokov. Pred úrazom bol žalobca pasívny športovec, robil kulturistiku, zaujímal sa o bojové umenia, bol výrečný, rád rozprával, chodil medzi ľudí, mal veľa priateľov, po úraze sa mu zmenila celá osobnosť, v jeho povahe a správaní sa prejavuje skôr negatívna tendencia vnímania seba a života okolo seba, ťažko vyjadruje svoje city, je náladový, výbušný až agresívny. Úplne sa im zmenil režim celého dňa.
Žalobca v noci berie lieky na spanie, ak ich neužíva zobúdza s pravidelne viackrát za noc. Jeho pracovný potenciál ho úplne minimalizoval, nevie tak káľať drevo ako zdravý chlap, rýchle sa unaví, musí dávať na neho veľký pozor, aby si neublížil, lebo máva poruchy motoriky a závrate. Žalobca je stále doma, neochodí nikam. Nie je schopný šoférovať, hoci predtým šoféroval, vyslovene sa šoférovania bojí. Pred úrazom mal síce ukončené len základné vzdelanie, ale mal záujem , snahu sa ďalej vzdelávať, napríklad robil si zváračský kurz a pracoval stále v aktivačných pozíciách so záujmom o prácu zodpovedajúcu jeho vzdelaniu. Terajšie motivácia a záujem žalobcu je nulová. Kulturistiku robil pravidelne každý deň 2 hodiny, bojové športy 2-3 x týždenne, teraz nemá žiadne záujmy, žiaden šport nevykonáva ani aktívne ani pasívne. Je v ambulantnej starostlivosti psychológa S.. S..
27. Svedok S.. I. S. z NZZ psychiatrickej ambulancie ATOM Levice k veci pri výsluchu na dožiadanom Okresnom súde Levice dňa 30.05.2011 k jednotlivým otázkam k výsluchu uviedol, teda z jeho výsluchu súd zistil, že : 1. Žalobca trpí duševnými poruchami: organická porucha osobnosti, posttraumatický organický psychosyndróm, sekundárna a úzkostná porucha, premorbídne simplexná menej diferencovaná osobnosť, mentálna subnorma, slaboduchosť. Prvé dve sú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. 2. Organická porucha sa prejavuje najmä v tom, že aj pri menších pracovných úkonoch sa rýchlo unaví, poruchy sústredenia, poruchy spánku a celkový pokles dynamického tempa, afektová labilita, ľahké prechody v náladách a výraznejšia intrapsychická tenzia. Uvedené obmedzuje žalobcu vo všetkých spomínaných činnostiach. 3. Na to, aby určil, či dopravná nehoda zo dňa 03.02.2004 zanechala trvalé následky v oblasti intímneho života žalobcu; ak áno, ako vplývajú sexuologické trvalé následky na psychický stav žalobcu - svedok nevedel odpovedať. 4. Liečil žalobcu od júna 2004, následne od autohavárie kedy bol hospitalizovaný najprv na neurologických oddeleniach a potom sa dostal k nim na vyšetrenie. 5. V roku 2004 chodil pomerne pravidelne na vyšetrenia, 4 roky potom sa odmlčal, prihlásil sa v roku 2008 a od tej doby je v pravidelnej ambulantnej psychiatrickej starostlivosti. 6. Na otázku: v prípade, že žalobca nedodržiaval/zanedbával režim liečby, mohlo to spôsobiť zhoršenie psychického poškodenia zdravia v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou žalobcu? svedok uviedol, že nie. 7. K tomu, že v správe o psychologickom vyšetrení zo dňa 06.06.2005 K.. H. sa uvádza: „...narodil sa predčasne s podváhou. Pre slabé sociálne podmienky bol daný do ústavu. V rannom detstve často chorý, na nedonoseneckom odd. konštatovali oneskorenie psychomotorického vývinu“ či mohli mať tieto skutočnosti vplyv na jeho duševný stav pred úrazom svedok uviedol, že áno. 8. Svedok ďalej uviedol, že žalobca sa narodil už s inferiórnym mentálnym deficitom, s tým, že uvedený úraz len prehĺbil už prítomnú mentálnu retardáciu, ktorá s a potvrdila aj v psychologickom vyšetrení a táto sa prejavuje v poruchách koncentrácie, vnímania aktuálnej situácie, jeho rozhodovania, ovládacích schopností. 9. Na otázku, či je podľa jeho názoru žalobca s takouto retardáciou schopný vždy spoľahlivo rozlišovať medzi reálnymi faktami a fiktívnou realitou, resp. medzi pravdou a nepravdou svedok uviedol, že táto otázka je otázkou znaleckého skúmania znalcami z odboru psychiatrie. 10. Človek s IQ pod 50 je plne invalidný, tzn. práceneschopný človek. Toto je otázka pre lekárov zo Sociálnej poisťovne, ktorí posudzujú zdravotný stav na základe psychologického vyšetrenia. 11. Na otázku, akú liečbu si vyžaduje stav žalobcu v súčasnosti, osobitne k duševnej poruche vyvolanej dopravnou nehodou svedok uviedol, že v súčasnosti postačuje ambulantná psychiatrická liečba, kde ide najmä o ovplyvnenie porúch afektivity, depresívnych a úzkostných stavov. 12. Na otázku, či žalobca dodržiava stanovený režim liečby v súčasnosti svedok uviedol, že áno. 13. Na otázku, ako sa dá žalobcov zdravotný stav v súčasnosti charakterizovať, svedok uviedol, že v súčasnosti ide o rozvinutý organický psychosyndróm s vyššie uvedenými symptómami a depresívnou a úzkostnou poruchou.
28. Z prílohy č. 1 číslo spisu ZN 25/2004 Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 07.03.2005 podpísaného primárom traumatologického oddelenia NsP Levice, znalcom v odbore zdravotníctvo, chirurgia S.. H. Š., súd zistil, najmä nasledovné podstatné skutočnosti. Liečenie žalobcu so začiatkom 03.02.2004 ku dňu vypracovania posudku trvalo, rovnako ako aj jeho pracovná neschopnosť. Žalobca sa od 03.02.2004 do 12.03.2004 nachádzal v ústavnej starostlivosti. Príčinou poškodenia na zdraví bol dopravný úraz. V zmysle predmetného posudku boli obodované položky z prílohy č. 1 k vyhláške č. 32/1965 Zb. nasledovne:
položka číslo diagnóza hodnotenie v bodoch zdôvodnenie plné 3 zvýš. spolu 8 zlomenina pyramídovej kosti lebečnej bázy vpravo 150 75,0 225,0 + 50 % (6b) pre bolestivý spôsob lieč., inf., ventilác. 227 epidurálne zakrvácanie v lebečnej dutine spánkovo vpravo s útlakom mozgu 120,0 60,0 180,0 + 50 % (6b) pre bolestivý spôsob lieč., inf., ventilác. 224 pomliaždenie pravého spánkového laloku mozgu s opuchom 75,0 37,5 112,5 + 50 % (6b) pre bolestivý spôsob lieč., inf., ventilác. 9b trieštivá zlomenina lebečnej klenby s vpáčením úlomkov 52,5 52,5 3 sadzby 91 pomliaždenie ľadvín so zakrvácaním do moču 18,75 18,75 3 sadzby 103c pomliaždenie ťažšieho stupňa oblasti driekovej chrbtice 15,0 15,0 3 sadzby celkový počet bodov : 603,75 bodov
29. Z obsahu Posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 18.06.2005 podpísaného primárom traumatologického oddelenia NsP Levice, S.. H. Š., súd zistil najmä nasledovné podstatné skutočnosti. Podľa vyjadrenia lekára k odstrániteľnosti následkov poškodenia po prevedení jednoduchého a bežného lekárskeho zákroku so stanoviskom poškodeného ide o stav trvalý. V zmysle predmetného posudku boli obodované položky nasledovne:
položka číslo diagnóza bodové ohodnotenie priznané bodov plne 1 251 poúrazový organický psychosyndróm s anxiodepres. príznakovosťou /závaž.stred.stupňa/ potvrd. neuropsych. prop. or. po ťažkej moz. traume 800 plne 253 poúraz. duš. pošk. s poruchou pamäte, emočnou labil. úzkosťou dysfóniou, erektílnou dysfunkciou overen. psycholo. psych. pracoviskom 500 1 celkový počet bodov : 1.300 bodov
30. Zo správ o psychiatrických vyšetreniach žalobcu zo dňa 20.04.2009, zo dňa 10.06.2009, zo dňa 26.11.2009 psychiatrom S.. I. S. súd zistil najmä, že v prípade žalobcu ide o poúrazový stav, organické zmeny CNS s následnou zmiešanou depresívne úzkostnou symptomatológiou; po aktuálnom ústavnom preliečení stav uzavretý ako organické poruchy F06.3. Obsahom záveru: iné špecifické poruchy osobnosti a správania, primitívna osobnosť, emočne oploštená, chronifikovaná posttraumatická porucha osobnosti, stredne ťažká retardácia /IQ pod 50/, zmiešanej etiologie /funkčná i organická/, stredne ťažký stupeň organického psychosyndrómu, organická depresívna porucha, stav pretrváva, resp. vykazuje skôr progresiu obrazu napriek intenzívnej ambulantnej i ústavnej psychiatrickej liečbe, jeho pracovný potenciál je nulový, nutná ďalšia psychiatrická starostlivosť/liečba.
31. Zo správ všeobecného lekára S.. K. I.V. o vyšetreniach žalobcu zo dňa 24.06.2009, 04.06.2009, 25.05.2009, 07.05.2009 a 25.03.2009 súd zistil najmä, trvanie PN, trvanie chorobného stavu žalobcu s tým, že vyžaduje pod kontrolou odborného lekára ďalšiu liečbu a pracovnú neschopnosť.
32. Zo záveru znaleckého posudku číslo 2/12 zo dňa 06.02.2012 vypracovaného súdom ustanovenou znalkyňou (uznesením č.k. 8C/279/2007-230 zo dňa 20.10.2011) S.. Q. Z. z odboru: zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: sexuológia súd zistil najmä nasledovné skutočnosti. Znalkyňa sa vyjadrila k otázkam č. 6 až 10 a č. 13 v zmysle uznesenia, na základe ktorého bola ustanovená súdom s tým, že vykonáva súdnoznaleckú činnosť v oblasti sexuológie a ostatné otázky prislúcha zodpovedať znalcom z odvetvia psychiatrie a traumatológie. Znalkyňa v závere posudku najmä uviedla, že žalobca v súčasnosti trpí sexuálnou dysfunkciou...ako následok dopravnej nehody z 03.02.2004. Pred dopravnou nehodou žalobca žil v sexuálnej oblasti plnohodnotným životom, dokonca zo sexuologického hľadiska mal zvýšenú potrebu sexuálneho styku, ktorú aj realizoval prostredníctvom sexuálnych partneriek, neskôr so svojou partnerkou, s ktorou majú spoločného 10-ročného syna. Sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotila podľa sadzobníka vyhlášky č. 32/1965 Zb. súhrnne v počte 100+ 800 bodov spolu 900 bodov. Sexuálna posttraumatická dysfunkcia má dopad na celkové prežívanie žalobcu v podobe pocitov viny, pocitov menejcennosti a z toho vyplývajú depresívne nálady, úzkosti a nervozita, zároveň môže spôsobovať zvýšenú konfliktnosť v rámci manželstva; ďalej k otázke, aby sa znalkyňa vyjadrila, či v tomto prípade u žalobcu prichádza do úvahy obodovanie nasledovných trvalých následkov poškodenia zdravia podľa sadzobníka vyhlášky č. 32/1965 Zb. ak áno, aby stanovila bodové ohodnotenie položka
č. 318 - strata semenníka, položka č. 319 - strata penisu alebo ťažká deformácia penisu, položka č. 252 - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach, znalkyňa uviedla, že áno, v tomto prípade neexistuje iná možnosť obodovania, ide o tzv. pripodobenie alebo prenesenie bodovania na podobné poranenie, bolestné a SSU, čo v tomto prípade je akoby strata semenníka, čomu prislúcha 100 bodov pri položke č. 318, 800 bodov pri položke č. 319 teda strata penisu alebo ťažká deformácia penisu v prípade žalobcu do veku 45 rokov. K položke č. 252 sa nevyjadrila, keďže odpoveď prislúcha znalcovi v odvetví psychiatrie. Znalkyňa v závere posudku tiež uviedla, že pri ťažkom mozgovom poranení môže dôjsť k sexuálnym poruchám; že lieky užívané žalobcom (okrem jedného konkrétne menovaného) môžu vplývať na sexualitu negatívne, do vedľajších nežiaducich účinkov patria aj sexuálne poruchy ako zníženie libida, poruchy erekcie a ejakulácie; ďalej uviedla, že u mentálnej subnormy, simplexnej osobnosti ako aj slaboduchosti sa naopak vyskytuje zvýšená sexuálna apetencia. Depresívne stavy a úzkosti môžu znižovať sexuálnu apetenciu ako aj ich liečba. Z iných činiteľov, ktoré tiež spôsobujú zníženú apetenciu je laboratórne overená hladina testosterónu v krvi (6,44 mmol/l, norma je 9,0 - 28 mmol/l). Stav sexuálneho nálezu považuje za trvalý, avšak pri liečbe na erektilnú dysfunkciu a liečbou testosterónom by mohlo dôjsť k zlepšeniu prežívania sexuality, hlavne k zlepšeniu erektilnej dysfunkcie, libido, teda apetenciu k sexu by mohlo pozitívne ovplyvniť užívanie testosterónu.
33. Zo záveru znaleckého posudku číslo 15/2012 zo dňa 10.06.2012 súdom ustanoveným znalcom (uznesením č.k. 8C/279/2007-318 zo dňa 14.02.2012) S.. A. Š. z odboru: zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: chirurgia a traumatológia súd zistil najmä nasledovné skutočnosti. Znalec uviedol najmä:
- poranenia žalobcu môžeme charakterizovať ako ťažké zranenia a ako ťažkú ujmu na zdraví,
- poúrazové trvalé následky žalobcu: organický psychosyndróm prejavujúci sa bolesťami hlavy, únavnosťou aj po menších pracovných výkonoch, poruchou sústredenia, poruchou spánku, emočnou labilitou a pocitom vnútorného napätia. Organický psychosyndróm môže plynule roky prechádzať do posttraumatickej demencie, ktorá sa prejavuje poruchou úsudku, pamäti, spomaleným myslením, ubúdaním všetkých duševných schopností, poklesom aktivity, výkonnosti a kritickosti. Má nulový pracovný potenciál. Duševné poškodenie a príznaky organického psychosyndrómu a posttraumatickej demencie sú trvalé a v budúcnosti sa môžu zhoršovať. Porucha sluchu. Jedná sa o kombináciu poškodenia aparátu sluchu v spánkovej kosti priamo po úraze s následným chronickým zápalom stredného ucha vpravo, čo je však v priamej súvislosti s úrazovým poškodením bubienka vpravo. Pokiaľ ide o bodové ohodnotenie bolestného: položka číslo diagnóza hodnotenie v bodoch zdôvodnenie plné 3 zvýš. spolu BI 8 zlomenina pyramídovej kosti lebečnej bázy vpravo 150 75 225 zvýšenie o 50 % (6b) pre bolestivý spôsob liečby BI 227 epidurálne krvácanie v lebečnej dutine s útlakom mozgu 120 60 180 zvýšenie o 50 % (6b) pre bolestivý spôsob liečby BI 224 pomliaždenie pravého spánkového laloku s opuchom mozgu 75 37,5 112,5 zvýšenie o 50 % (6b) pre bolestivý spôsob liečby BI 9b trieštivá zlomenina lebečnej klenby s vpáčením úlomkov 52,5 52,5 3 BI 91 krvácanie z močovej rúry alebo z močového traktu 18,75 18,75 3 BI 103c pomliaždenie ťažšieho stupňa driekovej chrbtice 15 15 3 celkový počet bodov : 603,75 bodov znalec uviedol, že pri ním vykonanom ohodnotení bolestného sa stotožnil s ohodnotením primára MUDr. Šutha zo dňa 07.03.2005. Pokiaľ ide o bodové ohodnotenie trvalých následkov: položka číslo diagnóza bodové ohodnotenie priznané bodov plne 1 BII 251 poúrazový organický psychosyndróm potvrdený neurológom a psychiatrom po mozgovej traume 1.200 plne BII 253 poúrazové duševné poškodenie overené psychiatrickým pracoviskom 500 1 BII 282c nedoslýchavosť jednostranná pravá ťažkého stupňa 60 1 celkový počet bodov : 1.760 bodov znalec uviedol, že čo sa týka trvalých následkov, nestotožnil sa s bodovým ohodnotením primára MUDr. Šutha zo dňa 18.06.2005 a SSU ohodnotil s odstupom ďalších rokov, poznajúc jeho zdravotný stav po celé obdobie od úrazu zo zdravotnej dokumentácie a aj z vyšetrenia pacienta zo dňa 04.06.2012. Položku BII 251 zvýšil na 1.200 bodov, lebo opakovanými psychiatrickými a neurologickými vyšetreniami
od roku 2005 do roku 2012 sa potvrdil progresívny vývoj organického psychosyndrómu ťažkého stupňa, ktorý vyžaduje trvalú psychiatrickú a neurologickú liečbu. Pacient je od roku 2009 plne invalidný. Položku BII 282c nedoslýchavosť jednostranná pravá ťažkého stupňa ohodnotil na 60 bodov, ktorá nebola bodovo ohodnotená. Znalec ďalej uviedol, že žalobca bol pripútaný na lôžko počas celej doby hospitalizácie t.j. od 03.02.2004 do 13.03.2004 to je 38 dní. Posledné dni liečby v Banskej Bystrici sa pohyboval s pomocou rehabilitačnej sestry a s barlami. Po prepustení do domácej liečby vyžadoval pomoc ešte 3 týždne. Žalobca sa mohol pohybovať bez obmedzenia po 2 až 3 mesiacoch. Žalobca bol odkázaný na poskytovanie kompletnej starostlivosti zo strany nemocničného personálu, rodinných príslušníkov, vrátane vykonávania základných hygienických návykov počas doby hospitalizácie t.j. 38 dní. Po príchode z nemocnice ešte 21 dní potreboval tiež kompletnú starostlivosť rodiny pri vykonávaní základných hygienických návykov a aj pri každodennej činnosti. Ďalej uviedol, že žalobca v priamej súvislosti s trvalými následkami spôsobenými dopravnou nehodou zo dňa 03.02.2004 neustále trpí bolesťami hlavy. Bolesti môžu byť aj značnej intenzity a vyžadujú liečbu analgetikami. Môžu sa zhoršovať psychickým a fyzickým vypätím, poklesom atmosférického tlaku. Zmena počasia môže mať u žalobcu vplyv na intenzitu preciťovania bolesti. Súvisí to s poklesom atmosférického tlaku. Žalobca užíval a aj užíva v súčasnosti lieky na tíšenie bolesti, a to niekoľkokrát týždenne. Pri vyšetrení dňa 04.06.2012 udal 10 až 15x mesačne. Lieky mu kupuje a aj dáva manželka. Taktiež uviedol, že položku BII 251 zvýšil na 1.200 bodov, lebo opakovanými psychiatrickými a neurologickými vyšetreniami od roku 2005 do roku 2012 sa potvrdil progresívny vývoj organického psychosyndrómu ťažkého stupňa, ktorý vyžaduje trvalú psychiatrickú a neurologickú liečbu a sledovanie. Pacient je od roku 2009 plne invalidný. Pacient pred úrazom pracoval, športoval a viedol život, ktorý sa mu po dopravnej nehode výrazne zmenil. Aj keď sa morfologicky CT nález mozgu a nález na magnetickej rezonancii upravil, v dôsledku poúrazového poškodenia centrálneho nervového systému vzniklo trvalé poškodenie mozgu - organický psychosyndrom. Aj keď pred úrazom sa jednalo o človeka s inferiórnym mentálnym deficitom, aj keď pred úrazom trpel mentálnou subnormou, depresívnou a úzkostnou poruchou, slaboduchosťou a taktiež sa jednalo o osobu premorbidne simplexnú a menej diferencovanú osobnosť, úrazom sa aj tento stav pacienta tak zmenil, že poznajúc ďalší vývoj psychiky a neurologický stav pacienta ohodnotil počtom bodov 1.200 bodov. Psychiatrické nálezy, hospitalizácie a opakovane neurologické vyšetrenia, trvalé užívanie liekov ordinovaných psychiatrom a neurológom potvrdzujú, že trvalé následky vo forme organického psychosyndromu existujú a vyžadujú trvalú liečbu a plnú invaliditu. V roku 2005 by pravdepodobne vystavil hodnotenie ako primár MUDr. Š.. Znalec na záver posudku uviedol, že zdravotný stav žalobcu po úraze z dopravnej nehody dňa 03.02.2004 je trvalý. Je možné, že môže dôjsť k jeho zhoršovaniu v zmysle vývoja poúrazovej demencie. K zlepšeniu určite nedôjde.
34. Zo záveru znaleckého posudku číslo 5/2012 zo dňa 15.06.2012 súdom ustanovenou znalkyňou (uznesením č.k. 8C/279/2007-350 zo dňa 14.02.2012) S.. M. E. Marsalovou z odboru: zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: psychiatria súd zistil najmä nasledovné skutočnosti. Znalkyňa uviedla, že po vyhodnotení údajov získaných znaleckým psychiatrickým vyšetrením, štúdiom súdneho spisu a zdravotnej dokumentácie vyšetrovaného žalobcu dochádza k nasledovným záverom posudku a zodpovedaniu otázok uznesenia:
- k otázke, či nastali u žalobcu nejaké negatívne psychické reakcie v dôsledku poškodenia zdravia a následného dlhotrvajúceho liečebného procesu (hospitalizácií a v cudzom prostredí a pod.), ak áno aké, znalkyňa uviedla, že došlo k chronifikácii príznakov organického psychosyndrómu a k akcentácii čŕt osobnosti so spomalením psychomotorického tempa, afektívnou labilitou, zmenami nálad, afektami zlosti, únavnosťou, poruchami sústredenia, poruchami spánku,
- k tomu, aby znalkyňa posúdila oprávnenosť položky č. 253 v počte bodov 500 vzhľadom na zdravotný stav poškodeného, znalkyňa uviedla, že podľa zákona č. 437/2004 Z.z. je v rámci sadzby bodového hodnotenia za SSU pri úrazoch uvedená položka 253 - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy a odporúčala bodové hodnotenie 910 bodov. Pre posttraumatickú poruchu zistenú po úraze, dnes chronifikovanú (s príznakmi ako strach z prechádzania cez cestu, búšenie srdca v mieste nehody, strach z jazdy v aute, poruchy spánku) odporúčala bodovať aj položku 255 (predtým položku 253 vo vyhláške č. 32/1965 Zb.) vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií v hodnote 780 bodov.
35. Zo záveru prepracovaného znaleckého posudku číslo 5/2012 zo dňa 15.06.2012 - Doplnku k znaleckému posudku číslo 5/2012 zo dňa 15.03.2013 súdom ustanovenou znalkyňou (v znení uznesenia č.k. 8C/279/2007-417 zo dňa 25.02.2013 na základe ktorého bola znalkyňa poverená, aby opravila
posudok tak, aby bolo použité bodovanie podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. nie v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. keďže k úrazu žalobcu došlo dňa 03.02.2004 teda pred účinnosťou zákona č. 437/2004 Z.z. účinného dňa 01.08.2004, ktorý bol v posudku použitý) S.. M. E. S. z odboru: zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: psychiatria súd zistil najmä nasledovné.
- znalkyňa okrem iného opravila časť III. - Záver znaleckého posudku číslo 5/2012 zo dňa 15.06.2012 s tým, že k tomu, aby znalkyňa posúdila oprávnenosť položky č. 253 v počte bodov 500 vzhľadom na zdravotný stav poškodeného, znalkyňa uviedla: položku 253 v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb. - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií odporúčala bodovať polovičnou hodnotou teda 600 bodmi;
- znalkyňa v časti znaleckého posudku s označením - Rozbor získaných údajov uviedla, že podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. je v rámci sadzby bodového hodnotenia za SSU pri úrazoch uvedená položka 251 - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy v rozsahu 200-1.200 bodov a odporúčala bodové hodnotenie 1 z rozpätia t.j. 700 bodov. V závere k otázke, či nastali u žalobcu nejaké negatívne psychické reakcie v dôsledku poškodenia zdravia a následného dlhotrvajúceho liečebného procesu (hospitalizácií a v cudzom prostredí a pod.), ak áno aké, znalkyňa doplnila, že po úraze sa rozvinuli aj príznaky posttraumatickej stresovej poruchy prejavujúce sa úzkostne depresívnym ladením, obavami, vyhýbavým správaním, dodnes pretrvávajú niektoré príznaky. Znalkyňa tiež k tomu, aby posúdila oprávnenosť položky č. 253 v počte bodov 500 vzhľadom na zdravotný stav poškodeného, v doplnku k znaleckému posudku uviedla, že čo sa týka oprávnenosti položky číslo 253 v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb. - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (ktorá je v rozpätí 200-1000 bodov) odporúčala ohodnotenie 1 hodnotou teda 600 bodmi. Uviedla, že sa jedná o známky posttraumatického poškodenia zistené po úraze (nesústredenosť, poruchy pamäti, emočná labilita, nervozita, úzkostnosť, dysfória, pocity menejcennosti, nespokojnosť so sebou, strach o budúcnosť) a dodnes pretrvávajúce (chronifikované) príznaky posttraumatickej poruchy (strach z prechádzania cez cestu, búšenie srdca v mieste nehody, strach z jazdy v aute, ale aj príznaky uvedené vyššie: emočná labilita, obavy, poruchy spánku).
36. Dňa 10.10.2007 počas konania vo veci pôvodný žalovaný zomrel. Vzhľadom na uvedené sa súd už v priebehu konania (aj vzhľadom na námietky strán sporu a intervenienta) vysporiadal aj s otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade, ktorú namietali subjekty na strane žalovaných. Samotné žalované však na pojednávaní dňa 11.03.2010 a dňa 20.01.2010 nerozporovali svoju zodpovednosť podľa § 470 ods. 1, 2 OZ ako dedičia pôvodne žalovaného, ktorý zavinil dopravnú nehodu a spôsobil poškodenie na zdraví žalobcu. Uviedli, že ich zodpovednosť je u každej samostatne vyjadrená podielom čistého majetku, ktorá každá z nich nadobudla ako dedička po pôvodnom žalovanom a tento nesmie prevýšiť ich dedičský podiel. Nesporovali tento prechod zodpovednosti, dokonca uviedli, že ho uznávajú rovnako uznali aj základné bodové ohodnotenie za bolesť a SSU.
37. Súd na základe Osvedčenia o dedičstve č.k. 30 D/1107/2007-121, Dnot 136/2007 spísaného notárkou, Z.. I. G. dňa 29.01.2008 právoplatného dňa 30.04.2008 zistil, že právnymi nástupcami pôvodného žalovaného (poručiteľa) ako jeho dedičky zo zákona v I. dedičskej skupine sa stali manželka pôvodného žalovaného (žalovaná v 1. rade) a dcéra pôvodného žalovaného (žalovaná v 2. rade). V zmysle Článku IV. tohto Osvedčenia o dedičstve bola stanovená čistá hodnota dedičstva vo výške 4.866.264,42 Sk (161.530,39 eur) s tým, že dedičky uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu tak, že manželka poručiteľa nadobudla aktíva dedičstva v sume 2.784.770,42 Sk (92.437,44 eur) a dcéra poručiteľa nadobudla aktíva dedičstva v sume 2.081.494 Sk (69.092,94 eur).
38. Súd na základe Osvedčenia o dedičstve s. zn. 31 D 162/2008, D not 40/2008 spísaného notárkou, Mgr. Monikou Sporkovou dňa 30.04.2008 právoplatného dňa 30.04.2008 zistil, že v pôvodnom dedičskom konaní 30 D/1107/2007, Dnot 136/2007 neboli prejednané všetky hnuteľnosti, ktoré vlastnil poručiteľ. V zmysle Článku IV. tohto Osvedčenia o dedičstve bola stanovená čistá cena dedičstva vo výške 2.500 Sk (82,98 eur) s tým, že dedičky uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu na základe ktorej predmet dedičstva nadobudla manželka poručiteľa.
39. Podľa výsledku dedičského konania v percentuálnom vyjadrení výška nadobudnutého dedičstva manželky poručiteľa predstavuje cca 58 % hodnoty dedičstva a výška nadobudnutého dedičstva dcéry poručiteľa cca 42 % hodnoty dedičstva.
40. Vzhľadom na výsledok dedičského konania súd v sporovom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 8C/279/2007 s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 1, 3 OSP pokračoval s právnymi nástupcami pôvodného žalovaného, a to žalovanou v 1. rade (manželkou pôvodného žalovaného) a so žalovanou v 2. rade (dcérou pôvodného žalovaného).
41. Súd na základe zisteného skutkového stavu vec právne posúdil nasledovne a aplikoval nasledovné ustanovenia právnych predpisov v znení neskorších predpisov.
42. Podľa Čl. 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
43. Podľa Čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
44. Podľa § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
45. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
46. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
47. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
48. Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
49. Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
50. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
51. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 52. Podľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
53. Podľa § 429 OZ prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.
54. Podľa § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
55. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 56. Podľa § 442 ods. 2 OZ pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. 57. Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
58. Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
59. Podľa § 450 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
60. Podľa § 470 ods. 1 OZ dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. 61. Podľa § 470 ods. 2 OZ ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
62. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
63. Podľa § 579 ods. 1 OZ smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. 64. Podľa § 579 ods. 2 OZ smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
65. Podľa § 12 (prechodné a záverečné ustanovenia) zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 437/2004 Z.z.") zrušuje sa vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 84/1967 Zb., vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 78/1981 Zb., vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 47/1995 Z.z. a vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 19/1999 Z.z..
66. Podľa § 11 ods. 1 (prechodné a záverečné ustanovenia) zákona č. 437/2004 Z.z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.
67. Podľa § 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 19/1999 Z.z. (ďalej len "vyhláška č. 32/1965 Zb.") bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví (ďalej len "poškodenie na zdraví") sa odškodňujú jednorazove.
68. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
69. Podľa § 2 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. odškodnenie za bolesť nepatrí: a) za jednoduché duševné reakcie na postihnutie organizmu, ktoré sú prechodného rázu, b) za zmeny v organizme, ktoré sú tak krátkodobé, že ich netreba liečiť, prípadne ich nemožno ani objektívne zistiť, c) za bolesť budúcu (následnú) a za bolesť vznikajúcu zo zmien predtým už existujúcich.
odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia
70. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. 71. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia nepatrí: a) za poškodenie prechodného rázu, ktoré vedie len k dočasnému sťaženiu spoločenského uplatnenia; za také poškodenie sa považuje i nepriaznivý zdravotný stav, so zlepšením ktorého možno podľa poznatkov lekárskej vedy počítať v čase kratšom ako rok, b) za menšie jazvy, drobné kozmetické vady a chorobné zmeny ľahšieho rázu, ktoré nemôžu viesť k výraznejšiemu obmedzeniu spoločenského uplatnenia. 72. Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. ak spoločenské uplatnenie občana bolo už obmedzené predchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa iba následky, ktoré vznikli v dôsledku posudzovaného poškodenia na zdraví, prípadne viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak bol poškodený pre skoršie sťaženie spoločenského uplatnenia už odškodnený a ak sa odškodňuje nastavšie zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení, odpočíta sa mu zo sumy, ktorá by zodpovedala jeho terajšiemu stavu (§ 6 ods. 2), suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná. 73. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. 74. Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.
VÝŠKA ODšKODNENIA 75. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. 76. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk. 77. Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
78. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený. 79. Podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. posudok podáva ošetrujúci lekár. Ak sa na liečení poškodeného zúčastnilo viac zdravotníckych zariadení, podáva posudok ošetrujúci lekár tohto zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa poškodený liečil naposledy.
80. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. ak následky poškodenia na zdraví, ktoré sťažujú spoločenské uplatnenie poškodeného, možno napraviť alebo zmierniť jednoduchým a bežným lekárskym zákrokom, ktorý nie je nebezpečný ani príliš bolestivý, upozorní posudzujúci lekár poškodeného na vhodnosť takého zákroku. V posudku lekár uvedie, akému základnému počtu bodov by pravdepodobne zodpovedal stav poškodeného po vykonaní odporúčaného zákroku. 81. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. posudok podľa odseku 1 možno vydať iba vtedy, ak ho potvrdilo odborné oddelenie zdravotníckeho zariadenia. Také potvrdenie treba aj v prípadoch, ktoré sú uvedené v zásadách ustanovených v prílohe tejto vyhlášky.
82. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. posudok sa vydáva písomne. Poškodenému sa doručí podľa rozhodnutia lekára buď jedno vyhotovenie posudku alebo oznámenie o jeho vydaní a o výške bodového hodnotenia, a to i v prípadoch, keď o posudok požiadal iný oprávnený (§ 8). Ďalší odpis sa pripojí k zdravotníckej dokumentácii.
83. Podľa § 11 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. z posudku musí byť okrem iného aj zrejmé, ako lekár dospel k záveru svojho hodnotenia.
84. Podľa § 12 vyhlášky č. 32/1965 Zb. posudok možno preskúmať podľa predpisov o rozhodovaní pri výkone zdravotníckych služieb.2)
85. Podľa § 13 (záverečné ustanovenia) vyhlášky č. 32/1965 Zb. vyžadovanie posudkov podľa predpisov o znalcoch nie je touto vyhláškou dotknuté.
86. Príloha k vyhláške č. 32/1965 Zb. s označením ÚRAZY, CHOROBY Z POVOLANIA A INÉ POŠKODENIA NA ZDRAVÍ obsahuje A. Zásady pre hodnotenie /I. Odškodnenie za bolesť, II. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, III. Postup pri vydávaní posudkov/, B. Sadzby pre hodnotenie /I. Bolestné pri úrazoch, II. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch, III. Odškodnenie za bolesť pri chorobách z povolania a otravách, IV. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania a otravách/.
87. Podľa časti A. Zásady pre hodnotenie, Čl. I. Odškodnenie za bolesť tvoriacej prílohu k vyhláške č. 32/1965 Zb. (1) Za bolesti podľa § 2 ods. 1 vyhlášky sa považuje i sťaženie zdravotnej pohody, ako sú závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti. (2) Lekár podávajúci posudok ohodnotí poškodenie na zdraví počtom bodov podľa ďalej ustanovených sadzieb. (3) Ak posudzované poškodenie na zdraví nie je v sadzbách uvedené, použije sa sadzba za iné poškodenie, s ktorým možno posudzované poškodenie po stránke bolesti alebo iného pocitu porušeného zdravia najskôr porovnávať. (4) Pokiaľ je sadzba ustanovená v rozmedzí, ohodnotí lekár pri ľahšom alebo kratšom priebehu liečenia bolesť počtom bodov pri dolnej hranici rozmedzia uvedeného v sadzbe; pri ťažšom alebo dlhšom priebehu ohodnotí bolesť zodpovedajúcim väčším počtom bodov v danom rozmedzí sadzby, v rámci ktorého aj prihliadne na sťaženie zdravotnej pohody, pokiaľ nastalo poškodením na zdraví. Pri popáleninách prihliadne v rámci rozmedzia jednak na lokalizáciu, jednak na pôvod (popálenina tepelná, chemická účinkom kyselín, lúhu a iné). (5) Pri neúplných zlomeninách sa príslušné bodové hodnotenie podľa odsekov 2 až 4 znižuje až o tretinu, pokiaľ neúplné zlomeniny nehodnotia sa už priamo v základných sadzbách. (6) Hodnotenie poškodenia na zdraví vykonané podľa odsekov 2 až 4 sa zvýši až o polovicu, ak a) došlo k infekcii rany (s výnimkou tetanu); x) ohodnotenie možno zvýšiť len za to zranenie, ktorého doba liečenia sa infekciou predĺžila, b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, ako sú opätovné transfúzie a infúzie, alebo pri liečbe nastali komplikácie, ako sú zápal žíl, preležaniny, zápal pľúc a pod., c) povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažujú injekcie, punkcie kĺbu, hrudníka a abscesov, infúzie a transfúzie; toto zvýšenie sa však nevykoná, ak operačný výkon je už uvedený a hodnotený v základnej sadzbe pre príslušné poškodenie. (7) Pri súbehu dôvodov pre zvýšenie uvedených v odseku 6 možno odškodnenie za bolesť zvýšiť najviac na dvojnásobok základnej sadzby. Taký posudok možno však vydať iba vtedy, ak ho potvrdil prednosta príslušného odborného oddelenia alebo jeho zástupca. (8) Ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení, t.j. poškodenia, pri ktorých každé postihuje iný orgán, prípadne viac chorôb z povolania a iných poškodení na zdraví, ohodnotí lekár každé zranenie osobitne. Plnou sadzbou počíta však iba poškodenie najzávažnejšie ohodnotené najvyšším počtom bodov (vrátane zvýšenia), zatiaľ čo ohodnotenie ostatných poškodení sa pripočíta tromi štvrtinami; pokiaľ by sa pritom dve alebo viaceré súčasne vzniknuté poškodenia hodnotili rovnakým počtom bodov, počíta sa plne len jedno z nich. Ďalšie poškodenie, ktoré je svojimi znakmi podľa sadzby už zahrnuté v pojme základného poškodenia, nehodnotí sa nikdy osobitne; napr. pri otvorenej zlomenine končatiny nehodnotí sa osobitne hlboká rana končatiny, ktorá vznikla v súvislosti so zlomeninou. (9) Ak dôjde po skončenom liečení k operácii, ktorá má príčinu v pôvodnom poškodení na zdraví, patrí nové odškodnenie za bolesť ako za poškodenie, s ktorým možno túto operáciu po stránke bolesti najskôr porovnávať. Napr. operácia pakĺbu sa hodnotí ako otvorená zlomenina, operačné odstránenie cudzieho telesa po osteosyntéze ako hlboká rana končatín a pod. Aj toto nové odškodnenie možno
zvýšiť podľa odsekov 6 a 7, pričom celková výška odškodnenia nesmie presiahnuť sumu 40 000 Kčs, z toho odškodnenie za bolesť sumu 12 000 Kčs.
88. Podľa časti A. Zásady pre hodnotenie, Čl. II. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia tvoriacej prílohu k vyhláške č. 32/1965 Zb. (10) Lekár podávajúci posudok ohodnotí anatomické a funkčné predpoklady sťaženia spoločenského uplatnenia základným počtom bodov podľa ďalej ustanovených sadzieb. Ak zistené následky nie sú v sadzbách uvedené, použije sa sadzba za iné následky, s ktorými ich možno po stránke sťaženia spoločenského uplatnenia najskôr porovnávať. (11) Pokiaľ je sadzba ustanovená v rozmedzí, prihliadne lekár na závažnosť a na predpokladaný vývoj a priebeh vzniknutých zmien. Ak možno očakávať priaznivý vývoj (či už čo do intenzity alebo trvania následkov), hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia pri dolnej hranici bodového rozmedzia. Lekár hodnotí, do akej miery jednotlivé následky spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté, aby nedošlo k neodôvodnenému nadhodnoteniu. Pri chorobách z povolania je lekár oprávnený prekročiť alebo znížiť ustanovenú sadzbu, a to v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 5 ods. 3 vyhlášky. (12) Ak zistené zmeny spadajú pod niekoľko položiek tabuľky, urobí lekár najprv ohodnotenie všetkých týchto zmien podľa príslušných položiek. Pre konečný výsledok potom prevezme plne len zmenu najzávažnejšiu ohodnotenú najvyšším počtom bodov, zatiaľ čo súčet ostatných pripočíta iba polovicou. Pokiaľ by dve alebo viac zistených zmien z toho istého poškodenia na zdraví spadali pod niekoľko položiek a zmeny boli hodnotené rovnakým počtom bodov, počíta sa plnou hodnotou len jedna z nich; avšak pri strate dolných končatín alebo ich časti sa obidve položky spočítajú plnou hodnotou. Následky, ktoré sú svojimi znakmi už zahrnuté v pojme jednej položky, sa osobitne nehodnotia; napr. v strate oka je zahrnutá už strata šošovky i zúženie zorného poľa, nie však strata zrakovej ostrosti. Ak je v sadzbách uvedený rozdielny počet bodov vpravo a vľavo, hodnotí sa každá z týchto sadzieb ako samostatná položka plným počtom bodov. Ak sa jednotlivé následky týkajú toho istého údu (orgánu) alebo jeho časti, nesmie úhrn hodnotenia zo všetkých následkov prevýšiť hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu. (13) Lekár hodnotí iba následky vzniknuté v dôsledku posudzovaného poškodenia. Ak vznikli následky v organizme (orgáne, končatine), funkcia ktorého bola už skôr porušená zmenami (vrodenými alebo získanými) znižujúcimi možnosť spoločenského uplatnenia, ohodnotí lekár nové sťaženie rozdielom bodového hodnotenia stavu zisteného po poškodení, následky ktorého sa teraz posudzujú, a stavu pred poškodením. Ak nemožno stav zmien pred úrazom presne zistiť, nesmie výsledný počet bodov prekročiť 3/4 sadzby uvedenej v tabuľke.
89. Podľa časti B. Sadzby pre hodnotenie, Čl. I. Bolestné pri úrazoch, tvoriacej prílohu k vyhláške č. 32/1965 Zb., a to podľa
položky číslo: body:
8 zlomenina lebečnej spodiny podľa rozsahu a lokalizácie 130-200 227 krvácanie vnútrolebečné a do chrbticového kanála 65-260 224 pomliaždenie mozgu 65-130 9 písm. b) zlomenina lebečnej klenby (niekoľkých kostí klenby) s vtlačením úlomkov 70 91 pomliaždenie obličky s krvácaním do moču 25 103 písm. c) Pomliaždenie ťažšieho stupňa krajiny bedrovej chrbtice 10-20
XX. Podľa časti B. Sadzby pre hodnotenie, Čl. II. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch, tvoriacej prílohu k vyhláške č. 32/1965 Zb., a to podľa
položky číslo: body:
251 Vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy 200-1200 253 Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (overené príslušným psychiatrickým pracoviskom) 200-1000 282 písm. c) Nedoslýchavosť jednostranná 1) ťažká - šepot pod 2 m 50-120 318 písm. a) Strata semenníka strata jedného semenníka do 45 rokov 100 319 písm. a) Strata penisu alebo ťažká deformácia penisu do 45 rokov 800
XX. Prepočet slovenskej meny na eurá bol vykonaný podľa konverzného kurzu v súlade so zákonom č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tzv. konverzný kurz bol určený na európskej úrovni a bol stanovený na úrovni 1 euro rovnajúce sa 30,1260 Sk (Nariadenie Rady ES 1103/97 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura).
92. Súd na základe zisteného skutkového stavu veci a právneho posúdenia dospel k záveru, že žaloba je v časti dôvodná.
93. V konaní od začiatku súdneho konania nebolo sporné, že pôvodný žalovaný (právny predchodca žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade) dňa 03.02.2004 spôsobil dopravnú nehodu, ktorou bola žalobcovi spôsobená ťažká ujma na zdraví žalobcu.
94. Nebolo tiež sporné, že za škodu spôsobenú na zdraví žalobcu zodpovedá pôvodný žalovaný, ktorý počas tohto konania zomrel a vzhľadom na výsledok dedičského konania súd v tomto sporovom konaní pokračoval s právnymi nástupcami pôvodného žalovaného, a to žalovanou v 1. rade (manželkou pôvodného žalovaného) a so žalovanou v 2. rade (dcérou pôvodného žalovaného).
95. Súd mal za preukázané, že v rámci dedičského konania žalovaná v 1. rade nadobudla v percentuálnom vyjadrení cca 58 % hodnoty dedičstva (v peňažnom vyjadrení nadobudla po poručiteľovi / pôvodnom žalovanom/ čistú hodnotu dedičstva cca 94.000 eur) a žalovaná v 2. rade nadobudla v percentuálnom vyjadrení cca 42 % hodnoty dedičstva (v peňažnom vyjadrení nadobudla po poručiteľovi / pôvodnom žalovanom/ čistú hodnotu dedičstva cca 68.000 eur). S poukazom na uvedené bola splnená aj zákonná požiadavka v zmysle § 470 ods. 1, 2 OZ /že dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou; ak je viac dedičov, zodpovedajú za podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu/ vzhľadom na to, že súd v tomto sporovom konaní priznal žalobcovi titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a SSU proti žalovanej v 1. rade celkom 27.993,60 eur a proti žalovanej v 2. rade celkom 20.271,22 eur.
96. Medzi stranami sporu tiež nebola sporná skutočnosť, že žalobcovi bolo zo strany intervenienta vyplatené odškodnenie za bolesť v sume 36.225 Sk (1.202,45 eur) za základný počet bodov (603,75 bodov), ktorým bolo ohodnotené v lekárskom posudku S.. H. Š. zo dňa 07.03.2005 a odškodnenie za SSU v sume 78.000 Sk (2.589,13 eur) za základný počet bodov (1.300 bodov), ktorým bolo ohodnotené v lekárskom posudku S.. H. Š. zo dňa 18.06.2005.
97. Nesporným v konaní tiež bolo, že na nároky žalobcu na odškodnenie bolesti a SSU sa má aplikovať vyhláška č. 32/1965 Zb. v znení vyhlášky číslo 19/1999 Z.z. v spojení s ust. § 444 OZ.
98. Spornou v konaní bola zásadne skutočnosť, či sú splnené predpoklady na priznanie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a za SSU podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a, ak sú tieto splnené, v akej výške.
99. Predmetom konania (po poslednej špecifikácii petitu zo strany žalobcu a pripustení zmeny zo strany súdu uznesením č.k. 8C/279/2007-419 zo dňa 25.02.2013) bol nárok žalobcu na náhradu škody na zdraví žalobcu : a) titulom bolestného v celkovej výške odškodnenia v sume 12.024,50 eur
- ako 10-násobok základného bodového ohodnotenia 603,75 bodov x 60 Sk/á 1 bod (36.225 Sk / 1.202.45 eur) x 10 = 12.024,50 eur, b) titulom SSU v celkovej výške odškodnenia v sume 89.623,58 eur
- ako 10-násobok základného bodového ohodnotenia 1.300 bodov x 60 Sk/á 1 bod (78.000 Sk / 2.589,13 eur) x 10 = 25.891,26 eur (780.000 Sk),
- ako 40-násobok základného bodového ohodnotenia 800 bodov x 60 Sk/á 1 bod (48.000 Sk / 1.593,31 eur) x 40 = 63.732,32 eur (1.920.000 Sk). S tým, že náhrady škody na zdraví s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. sa žalobca domáhal od žalovanej v 1. rade v rozsahu 58 % a od žalovanej v 2. rade v rozsahu 42 % ako právnych nástupcov pôvodného žalovaného podľa pomeru vyplývajúceho z výsledku dedičského konania (§ 470 ods. 1, 2 OZ).
100. Pokiaľ ide o bodové ohodnotenie, žalobca vychádzal z nasledovných položiek a bodových hodnotení:
a) v prípade bolestného si žalobca uplatnil 10-násobné zvýšenie v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. vychádzajúc zo základného bodového ohodnotenia celkom 603,75 bodov pozostávajúceho z položky č. 8 (225 bodov), položky č. 227 (180 bodov), položky č. 224 (112,5 bodov), položky č. 9b (52,5 bodov), položky č. 91 (18,75 bodov) a položky č. 103c (15 bodov); b) v prípade SSU si žalobca uplatnil jednak 10-násobné zvýšenie v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. vychádzajúc zo základného bodového ohodnotenia celkom 1.300 bodov a tiež 40- násobné zvýšenie zo základného bodového ohodnotenia celkom 800 bodov. Náhradu SSU si uplatnil pozostávajúcu: z položky č. 251 (1.200 bodov), z položky č. 253 (390 bodov), z položky č. 282c (60 bodov), z položky č. 318a (50 bodov) a z položky č. 319a (400 bodov). V tejto súvislosti súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že žalobca pri položke č. 253 (390 bodov) vychádzal zo znaleckého posudku S.. E. S. zo dňa 16.09.2012, avšak v návrhu na zmenu petitu opomenul zohľadniť zmenu počtu bodov v zmysle doplnku ZP č. 5/2012, pričom sám žalobca pri položke č. 253 SSU akceptoval bodové hodnotenie danej položky v zmysle doplnku k ZP č. 5/2012 počtom 600 bodov (čo predstavuje v 1 300 bodov).
101. Súd preto v prvom rade upravil počet bodov v zmysle nesprávne uvedeného počtu bodov žalobcom v poslednom návrhu na zmenu žaloby. Súd predmetnú chybu považoval za zrejmú nesprávnosť, keď pri uplatnení počtu bodov v zmysle záverov znaleckého posudku v znení jeho doplnku súdom ustanovenej znalkyne S.. E. S. bral do úvahy počet bodov 300 t.j. 1 zo 600 (a nie 390 ako 1 zo 780), čím sa pochopiteľne zmenil aj výsledný počet bodov na 2.010 bodov/ SSU (nie 2.100 bodov/SSU), z ktorých súd vychádzal pri konečnom výpočte odškodnenia SSU.
102. Ďalej súd poukazuje na to, že je síce zrejmé, že došlo k navýšeniu základného bodového ohodnotenia SSU celkom o 800 bodov, avšak žalobcovi uniklo, že si v prípade SSU uplatnil jednak 10- násobné zvýšenie a jednak 40-násobné zvýšenie, ktoré však viazal len na pôvodný počet bodov (1.300) a na zvýšený počet bodov (800 - aj to nesprávne, keďže do tejto výšky započítal 390 a nie 300 bodov ako je uvedené vyššie a rozdiel v zvýšení predstavoval teda 710 bodov a nie 800). Žalobca ale neuviedol, ktorých položiek sa ktorý násobok (10-násobok alebo 40-násobok) zvýšenia má týkať. Je zrejmé, že násobky zvýšenia odškodnenia (10 / 40) pri, k jednotlivým položkám priradeným počtom bodov, nie je možné jednoznačne priradiť. V dôsledku takto žiadaného násobku iba z rozdielu v počte bodov bez priradenia ku konkrétnej položke/položkám by nastala situácia, že k niektorej položke/položkám (keďže žalobca nešpecifikoval vo vzťahu ku ktorým žiada ktorý násobok zvýšenia) by žiadal aj 10- násobok zvýšenia odškodnenia v jednej časti bodového ohodnotenia a 40- násobok zvýšenia odškodnenia v druhej časti bodového ohodnotenia, avšak tej istej položky. Preto súd na túto skutočnosť (nezrovnalosť) prihliadol, keďže súd nemohol ľubovoľne priradiť násobok zvýšenia (10 / 40) ktorejkoľvek položke, ku ktorej by bol dané zvýšenie priradil sám žalobca. Žalobca nelogicky priradil násobok zvýšenia k počtu bodového ohodnotenia bez viazanosti na položku, ku ktorej celkom logicky mal zvýšenie žiadať - s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré považoval zvýšenie za primerané. Súd sa vysporiadal s uvedeným najmä v dôsledku toho, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, vo výsledku za primerané zvýšenie považoval 10-násobok odškodnenia za bolesť ako aj za SSU, teda v prípade SSU jednotný 10-násobok z každej položky, vo vzťahu ku ktorej si žalobca uplatnil mimoriadne zvýšenie odškodnenia. Súd v tejto súvislosti predovšetkým poukazuje na to, že žalobca nielenže neuviedol ku ktorým položkám SSU žiada 40-násobné zvýšenie (toto viazal iba na počet bodov), ale 40-násobné zvýšenie vôbec ničím neodôvodnil, ani len tým, prečo na časť odškodnenia SSU požaduje 10-násobné zvýšenie a na časť odškodnenia SSU požaduje 40-násobné zvýšenie.
103. V intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto veci, súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), vyhodnotil predpoklady a hľadiská pre zvýšenie odškodnenia za SSU tak podľa § 6 ods. 2 ako aj podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb..
104. Súd poukazuje na to, že pri odškodňovaní SSU sa vychádza z predpokladov, ktoré mal poškodený (žalobca) v čase úrazu. Súd tiež poukazuje na to, že každý človek je individuálnou osobnosťou a je potrebné zdôrazniť, že o výnimočný prípad nejde len vtedy, ak by bol žalobca napríklad profesionálnym športovcom alebo iným spôsobom pre spoločnosť významnou či známou osobnosťou, či osobou dosahujúcou nadpriemerné schopnosti či majúcou výnimočné vlastnosti. Výnimočný prípad je daný aj vtedy, ak sa život poškodeného v dôsledku úrazu od základov zmenil a nemôže už v plnej miere robiť to, čo robil pred úrazom, je odkázaný na pomoc a podporu iných, nemôže pracovať, plnohodnotne sa zaradiť
v spoločnosti, keď prišiel o možnosť prežívať život tak, ako by to bolo v prípade, keby k predmetnej nehode nedošlo.
105. Súd skúmal preto aké predpoklady mal žalobca pre životné uplatnenie pred vznikom škody. Súd zistil, že žalobca v čase dopravnej nehody mal 29 rokov, do úrazu bol relatívne zdravým, mladým človekom, žil plnohodnotným životom, bol výrečný, rád rozprával, chodil medzi ľudí, mal veľa priateľov, šoféroval, bicykloval. Rekreačne športoval, venoval sa rôznym záľubám, intímne žil, v rámci možností pracoval, bol práceschopný. Pred úrazom bol žalobca aktívny v pracovnom, rodinnom, športovom ako aj v intímnom živote. Viedol plnohodnotný život. Pred úrazom sa v rámci záľub pravidelne venoval športom (kulturistika, kickbox), nemal žiadne úrazy. Pred úrazom nebol na nič operovaný, rovnako nemal žiadnu hospitalizáciu pre vážnejšie ochorenia, nebol ani ambulantne ani psychiatricky liečený. V politickom a spoločenskom živote bol pasívny. Žil v partnerskom zväzku s priateľkou, s ktorou mal maloleté dieťa.
106. Súd tiež v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu v prvom rade porovnal jednotlivé zvýšenia odškodnenia za bolesť realizovaných lekármi a súdnymi znalcami.
Podľa časti B. Sadzby pre hodnotenie, Čl. I. Bolestné pri úrazoch, tvoriacej prílohu k vyhláške č. 32/1965 Zb. bolo ustálené bodové ohodnotenie :
položka číslo: sadzby pre hodnotenie / body podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. S.. Š. . Z. S.. Š. . E. S. 8 zlomenina lebečnej spodiny podľa rozsahu a lokalizácie 130-200 225 - 225 - 227 krvácanie vnútrolebečné a do chrbticového kanála 65-260 180 /3 - 180 - 224 pomliaždenie mozgu 65-130 112,5 /3 - 112,5 - 9 písm. b) zlomenina lebečnej klenby (niekoľkých kostí klenby) s vtlačením úlomkov 70 52,5 /3 - 52,5 - 91 pomliaždenie obličky s krvácaním do moču 25 18,75 /3 - 18,75 - 103 písm. c) Pomliaždenie ťažšieho stupňa krajiny bedrovej chrbtice 10-20 15 /3 - 15 - celkom: 603,75 bodov
Podľa časti B. Sadzby pre hodnotenie, Čl. II. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch, tvoriacej prílohu k vyhláške č. 32/1965 Zb. bolo ustálené bodové ohodnotenie :
položka číslo: sadzby pre hodnotenie / body podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. S.. Š. . Z. S.. Š. . E. S. 251 vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy 200-1200 800 - 1200 253 vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (overené príslušným psychiatrickým pracoviskom) 200-1000 500 - 500 300 /1 282 písm. c) nedoslýchavosť jednostranná 1) ťažká - šepot pod 2 m 50-120 - - 60 /1 - 318 písm. a) strata semenníka strata jedného semenníka do 45 rokov 100 - 50 /1 - - 319 písm. a) strata penisu alebo ťažká deformácia penisu do 45 rokov 800 - 400 /1 - - celkom: 2.010 bodov
XXX. Pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu z hľadiska výšky škody na zdraví súd vychádzal najmä zo súdnymi znalcami stanoveného bodového ohodnotenia zdravotných následkov žalobcu v dôsledku dopravnej nehody. Pokiaľ ide o odlišnosti vo výške bodového ohodnotenia, súd bral do úvahy vždy bodové ohodnotenie znalcom s príslušnou špecializáciou vo vzťahu k posudzovanej tej-ktorej položke. Súdni znalci ohodnotili základným počtom bodov odškodnenie za bolestné spolu vo výške 603,75 bodov a základným počtom bodov odškodnenie za SSU spolu vo výške 2.010 bodov a ktoré bolo ohodnotené v zmysle zásad a sadzieb pre hodnotenie tvoriacich prílohu k cit. vyhláške, a ktoré žalobca žiadal zvýšiť v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Súd poukazuje na to, že zdravotný stav poškodeného je potrebné chápať ako celok a okolnosť kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu poškodeného je potrebné hodnotiť komplexne. V súdnom konaní nič nebránilo súdu nariadiť znalecké dokazovanie a vychádzať z jeho odborných záverov a nielen z prvotného posudku S.. Š..
108. V prípade hodnotenia bolestného lekármi/znalcami toto bolo ohodnotené tak, že položka č. 8 bola počítaná plnou sadzbou ako poškodenie najzávažnejšie ohodnotené najvyšším počtom bodov (vrátane zvýšenia) /časť A., Čl. I. prílohy k cit. vyhláške, ods. 8/. Ohodnotenie ostatných poškodení sa pripočítalo tromi štvrtinami (3) s tým, že podľa rozmedzia sadzieb pre hodnotenie boli položky hodnotené v najvyššej
možnej výške, resp. takmer v najvyššej hranici, dokonca pri niektorých z nich bola zvýšená základná sadzba (položka č. 8, 227, 224) už samotným lekárom v zmysle zásad pre hodnotenie /časť A., Čl. I. prílohy k cit. vyhláške, ods. 6 a ods. 7/.
109. V prípade hodnotenia SSU lekármi/znalcami toto bolo ohodnotené tak, že položka č. 251 bola počítaná plnou sadzbou ako zmena najzávažnejšie ohodnotená najvyšším počtom bodov /časť A., Čl. II. prílohy k cit. vyhláške, ods. 12/ a k ostatným bola pripočítaná iba polovica (1) s tým, že podľa rozmedzia sadzieb pre hodnotenie boli položky hodnotené v najvyššej možnej výške, resp. v hornej hranici v zmysle zásad pre hodnotenie /časť A., Čl. II. prílohy k cit. vyhláške/.
110. Pri porovnaní zvýšenia odškodnení za bolesť realizovaných jednotlivými znalcami súd dospel k názoru, že zvýšenie bolo opodstatnené. Súd sa stotožnil so znaleckými závermi a bodovým ohodnotením súdom ustanovenými znalcami, ktorí ohodnotili jednotlivé položky podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktorých zvýšenia odškodnenia sa v tomto konaní domáhal žalobca v rozsahu 603,75 bodov (bolestné) a 2.010 bodov (SSU). Súd v konaní zohľadnil všetky konkrétne okolnosti, diagnózy, zdravotné a iné následky žalobcu majúce nepriaznivý dopad na jeho život.
111. Pokiaľ ide výšku odškodnenia, súd dospel k záveru, že je opodstatnené zvýšenie priznaného a vyplateného odškodnenia za bolestné a SSU. Súd priznal žalobcovi zvýšenie odškodnenia za bolestné v celkovej sume 12.024,50 eur (10-násobok základného bodového ohodnotenia za 603,75 bodov á 60 Sk / 1,99 eur = 36.225 Sk / 1.202,45 eur) čo po odpočítaní už uhradeného základného bodového ohodnotenia odškodnenia za bolesť (1.202,45 eur) predstavuje sumu 10.822,05 eur a za SSU v celkovej sume 40.031,90 eur (10-násobok základného bodového ohodnotenia za 2.010 bodov á 60 Sk / 1,99 eur = 120.600 Sk / 4.003,19 eur) čo po odpočítaní už uhradeného základného bodového ohodnotenia odškodnenia za SSU (2.589,13 eur) predstavuje sumu 37.442,77 eur. Súd toto zvýšenie odškodnenia vo výške 10-násobku základného bodového ohodnotenia ustáleného znalcami zohľadňujúc ich špecializáciu v príslušnom odbore a odvetví, považuje za odôvodnené a primerané, keď odškodnenie za bolesť vo vyplatenej výške 36.225 Sk (1.202,45 eur) a odškodnenie za SSU vo vyplatenej výške 78.000 Sk (2.589,13 eur) zodpovedajúce základnému počtu bodov, súd považoval za nepostačujúce a neprimerané všetkým okolnostiam. Súd posúdil a vzal do úvahy všetky individuálne okolnosti tejto veci. Súd má za to, že ktokoľvek nachádzajúci sa v situácii žalobcu by takýto nárok považoval za viac ako opodstatnený. Súd od priznanej výšky odškodnenia odpočítal už zaplatené plnenie základného bodového ohodnotenia. Poukazuje na to, že spor sa týka mimoriadneho zvýšenia nároku na odškodnenie bolestného a SSU a pri priznaní 10-násobku takého odškodnenia je potrebné odpočítať už poskytnuté plnenie, inak by súd priznal žalobcovi nárok na časť plnenia opakovane, keďže už v časti zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu, bolo žalobcovi poskytnuté.
112. Súd vo veci aj s poukazom na Čl. 2 ods. 2 CSP (legálna definícia právnej istoty ktorou je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo) zohľadnil všetky okolnosti, nielen predpoklady zvýšenia odškodnenia na strane žalobcu, ale aj skutočnosť, že pôvodný žalovaný spôsobil dopravnú nehodu z nedbanlivosti; že počas konania pôvodný žalovaný zomrel následkom čoho si žalobca už uplatňuje svoj nárok nie proti osobe, ktorá spôsobila predmetnú dopravnú nehodu, ale proti jeho právnym nástupcom. Súd zohľadnil aj časové obdobie, ktoré uplynulo od spôsobeného úrazu ako aj výšku čistej hodnoty dedičstva vo vzťahu k žalovanému nároku a v neposlednom rade súd prihliadol aj na to, že aj od nadobudnutia dedičstva uplynulo tiež značné časové obdobie.
113. V konaní žalovaná v 1. rade poukázala na ust. § 450 OZ, že ona sama je ako starobná dôchodkyňa prípad hodný osobitného zreteľa. Súd poukazuje na to, že § 450 OZ sa týka iba primeraného zníženia náhrady škody, nie jeho úplného nepriznania. Ako súd uviedol v odôvodnení tohto rozsudku, vzal zreteľ aj na to, ako ku škode došlo (aj že išlo zo strany pôvodného žalovaného o nedbanlivosť) a vzal na do úvahy aj osobné a majetkové pomery pôvodného žalovaného, ktorý škodu na zdraví žalobcu spôsobil a prihliadol pritom aj na pomery žalobcu ako poškodeného. Pokiaľ ide o námietku žalovanej v 1. rade, že majetkové pomery sú zdokladované v spise v tomto spore, súd v tejto súvislosti poukazuje na § 470 OZ. Vychádzajúc zo súdneho spisu žalovaná v 1. rade mala vedomosť o konaní v tejto právnej veci, a to aj v čase dedičského konania po pôvodnom žalovanom, dedičstvo neodmietla a v peňažnom
vyjadrení nadobudla po poručiteľovi /pôvodnom žalovanom/ čistú hodnotu dedičstva cca 94.000 eur. Suma, ktorú priznal súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanej v 1. rade vo výške 27.993,60 eur je teda značne menšia ako hodnota dedičstva, ktoré fakticky nadobudla s tým, že ako dedička zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na ňu prešli poručiteľovou smrťou, resp. v tomto prípade, podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudla, k celému dedičstvu, keďže dedičky boli dve.
114. Náhrada za bolesť a za SSU sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví. Rovnako ako podmienky pre priznanie tak aj zvýšenie odškodnenia oboch nárokov je potrebné posudzovať osobitne. Existencia dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za SSU v zmysle § 7 ods. 3 cit. vyhlášky nezakladá zároveň aj existenciu dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak. Posúdenie, či u konkrétneho poškodeného ide o prípad hodný osobitného zreteľa, je výlučne úlohou súdu, pričom právna úprava nijakým spôsobom neuvádza (ani demonštratívne), aké poškodenia zdravia, resp. aké následky takéhoto poškodenia zakladajú nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a SSU. Súd vychádza jednak z lekárskeho posudku, základného bodovania poškodení, ale tiež musí prihliadať na to, aké zmeny poškodenie zdravia vyvolalo v živote dotknutej osoby vo vzťahu pred poškodením. Okolnosti hodné osobitného súd preto posúdil výsostne individuálne vo vzťahu k žalobcovi. Bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred dopravnou nehodou vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania v akejkoľvek oblasti alebo viedol tzv. bežný život.
115. Je nepochybné, že síce základné odškodnenie za bolesť alebo SSU už predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie i plnenie jeho životných a spoločenských potrieb, avšak v danom prípade mal súd jednoznačne za preukázané, že základné odškodnenie bolo celkom zjavne neprimerané následkom, ktoré žalobca utrpel v dôsledku úrazu pri predmetnej dopravnej nehode. Bolestné ako aj SSU však nemajú charakter škody podľa § 442 OZ, ale osobnej nemajetkovej ujmy, pri ktorej neprichádza do úvahy naturálna reštitúcia. Poskytnuté plnenie nie je povahy reparačnej (nejde o ekvivalent vzniknutej ujmy), ale o plnenie satisfakčnej povahy (poskytnúť finančné prostriedky poškodenému, ktoré umožnia dosiahnuť vyváženie a zmiernenie vytrpených bolestí a SSU). Náhrada za bolesť a za SSU slúžia na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné požitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom.
116. Lekár pri hodnotení poškodenia na zdraví vychádza zo základnej sadzby počtu bodov a ak sú dané dôvody uvedené v prílohe k vyhláške č. 32/1965 Zb. v Časti A, Čl. I ods. 6 a 7 Zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, hodnotenie základnej sadzby zvýši a výsledný počet bodov takto stanovený lekárom potom predstavuje základné bodové ohodnotenie bolestného, ktoré je tiež základom pre ďalšie odškodnenie, o ktorom je oprávnený rozhodovať len súd podľa kritérií uvedených v § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Ustanovenie § 7 ods. 3 cit. vyhlášky teda prenecháva súdu, aby v každom jednotlivom prípade podľa svojho uváženia posúdil, aké zvýšenie náhrady za bolesť a SSU je v konkrétnej posudzovanej veci primerané. Úvaha súdu ale nie je celkom neobmedzená, lebo právny predpis /cit. vyhláška/ tým, že rámcovo určuje predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru bolestného a SSU a pre vznik nároku na zvýšenie, stanovuje zároveň aj hľadiská, ktoré treba pri zvýšení zohľadňovať. Vzájomnou nadväznosťou a kombináciou týchto hľadísk sa potom riadi úvaha súdu o miere primeranosti zvýšenia náhrady podľa § 7 ods. 3 cit. vyhlášky. A predpokladom nároku na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a SSU je existencia takých skutočností, ktoré umožňujú záver, že obmedzenie poškodeného nie je možné vyjadriť len základným odškodnením za bolesť alebo SSU, ktoré už samotné predstavuje náhradu za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie a plnenie jeho životných potrieb a úloh.
117. Súd mal za preukázané s poukazom na výsledky dokazovania, že v danom prípade je preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 7 ods. 3 cit. vyhlášky, a že sú splnené podmienky pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a SSU. Čo sa týka odškodnenia za bolesť, súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca sa v dôsledku úrazu podrobil dlhodobej, bolestivej a komplikovanej liečbe. Súd podotýka, že pokiaľ ide o bolesť nie je rozhodujúca len jej intenzita, ale aj doba trvania bolesti. Zranenia žalobcu pri dopravnej nehode v roku 2004 a všetky následky z nich vyplývajúce si v prípade žalobcu vyžiadali komplikovanú a dlhodobú liečbu. Jedná sa o trvalé doživotné následky. Prognóza týchto následkov je veľmi zlá, čo zhodne potvrdili všetci ustanovení súdni znalci.
118. Súd má za to, že žalobca mal dosť predpokladov na to, aby pred úrazom (dopravnou nehodou) viedol naplnený súkromný, rodinný a aj pracovný život. Po dopravnej nehode žalobca tieto buď stratil celkom alebo sa jeho možnosti zásadne obmedzili oproti obdobiu pred dopravnou nehodou. Zvýšenie odškodnenia za SSU nad určené najvyššie výmery odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 cit. vyhlášky je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody. SSU sa odškodňuje vtedy, ak má škoda, resp. ujma na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného. Medzi tieto patrí jednak vylúčenie či obmedzenie účasti na plnohodnotnom živote (osobnom, rodinnom..) a jednak sťaženie či dokonca priamo napríklad znemožnenie výkonu či voľby povolania, čo v danom prípade bolo jednoznačne preukázané. Žalobca sa stal v dôsledku dopravnej nehody invalidným, jeho zdravotný stav je nepriaznivý, dokonca s progresiou. Prognóza na zlepšenie zdravotného stavu žalobcu ako aj pracovný potenciál sú takmer nulové, skôr dochádza k zhoršeniu. Bolo preukázané, že žalobca je po úraze následkom dopravnej nehody zo dňa 03.02.2004 výrazne obmedzený v prežívaní plnohodnotného života aj vzhľadom na sexuálnu dysfunkciu spôsobenú ťažkým mozgovým poranením. Poškodenie zdravia žalobcu je mimoriadne závažné, doživotné a reálne deformujúce život poškodeného v mnohých oblastiach. Je nepochybné, že rozsiahle následky a zmeny v zdravotnom stave a v živote žalobcu v porovnaní pred úrazom a po úraze odôvodňujú mimoriadne zvýšenie základného bodového ohodnotenia. Na základe zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že nie je predpoklad, že by sa zdravotný stav žalobcu v budúcnosti mohol zlepšiť. Naopak, v zmysle posudkov zdravotného stavu žalobcu bolo konštatované, že nie je predpoklad zlepšenia jeho zdravotného stavu. Po úraze sa so žalobcom síce jeho priateľka nerozišla, dokonca uzavreli manželstvo, avšak súd má za preukázané, že k významným negatívnym zmenám došlo aj v osobnom, intímnom živote žalobcu, ktorý má stavy úzkosti, že ho v dôsledku toho opustí žena. Športom sa po úraze už nemôže venovať. Fyzicky nevládze. Zhoršila sa mu reč. Trpí poruchami spánku. Začali sa u neho objavovať psychické až psychiatrické poruchy, je iný človek, ako bol predtým. Napríklad sa nedokáže postarať o dom, o jeho údržbu, zabezpečiť kúrenie na zimu, rovnako nie je schopný po úraze ani šoférovať, má stavy úzkosti. Má vlastne zničený život. Úplne sa mu zmenil život, tak osobný ako aj pracovný. Berie lieky, podrobuje sa liečbe. Pracovný potenciál žalobcu je nulový.
119. Súd má za to, že už vyplatené odškodnenie za bolesť v sume 36.225 Sk (1.202,45 eur) za základný počet bodov (603,75 bodov) a odškodnenie za SSU v sume 78.000 Sk (2.589,13 eur) za základný počet bodov (1.300 bodov) je nepostačujúce a neprimerané následkom spojeným s poškodením zdravia žalobcu. Ako primerané súd považuje mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a SSU žalobcu vo výške 10-násobku základného bodového ohodnotenia. Vo zvyšnej časti súd žalobcom uplatnený nárok zamietol.
120. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že v dôsledku predmetnej dopravnej nehody spôsobenej pôvodným žalovaným dňa 03.02.2004, došlo v dôsledku poškodenia zdravia žalobcu k nepriaznivým následkom dá sa konštatovať vo všetkých oblastiach života žalobcu, a to tak v jeho osobnej, intímnej, rodinnej ako aj v pracovnej sfére. Hospitalizácie žalobcu, jeho dlhodobé liečenie a celkové a podľa odborníkov aj trvalé poškodenie zdravia žalobcu, mali, majú a aj naďalej budú mať značný negatívny a trvalý vplyv na kvalitu života žalobcu. Žalobca nemôže plnohodnotne žiť a pracovať tak, ako tomu bolo pred predmetnou dopravnou nehodou. Následky poškodenia jeho zdravia sa významným spôsobom prejavili tak v jeho súkromnom ako aj v spoločenskom živote (vo význame vo vzťahu k okoliu, nie vo význame verejného života). Súd má za jednoznačne preukázané, že zdravotný stav žalobcu sa v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 03.02.2004 radikálne zmenil, a to k horšiemu. Súd má za to, že tento prípad je hodný osobitného zreteľa. Žalobca utrpel mimoriadne bolestivé a nenapraviteľné zranenia, ktoré enormne obmedzili jeho doterajší (teda do dopravnej nehody) spôsob života, čo malo významný a preukázateľný vplyv aj na jeho psychiku. Čo sa týka SSU súd zistil, že dopravná nehoda mala pre žalobcu nepriaznivé a preukázané nepriaznivé následky pre jeho život. Následky trvalého charakteru. Žalobca je plne invalidný, navyše sa nemôže venovať ani činnostiam a záľubám, ktoré ho bavili vo voľnom čase (napr. rekreačne športovaniu).
121. Súd poukazuje na to, že náhrada za SSU určená na základe počtu bodov stanovených lekárom predstavuje jednorazové odškodnenie za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných potrieb a pre plnenie jeho životných úloh. Nemožno prehliadať, že už samotné základné bodové ohodnotenie (§ 6 ods. 1 cit. vyhlášky) zohľadňuje
okolnosť, že poškodený je vplyvom následkov utrpeného zranenia obmedzený vo svojich možnostiach, napríklad vo voľbe povolania, voľbe životného partnera a ďalších spôsoboch osobného uplatnenia, v možnostiach zúčastniť sa v rôznych formách spoločenského uplatnenia. Primerané zvýšenie podľa § 6 ods. 2 cit. vyhlášky predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenia poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením; dopadá na prípady, keď konkrétne skutočnosti vyplývajúce z porovnania zdravotného stavu pred a po úraze umožňujú záver, že základné odškodnenie nepostačuje ku kompenzácii dôsledkov zhoršeného zdravotného stavu pre životné úkony poškodeného alebo pre uspokojovanie jeho životných potrieb. Zvýšenie náhrady nad stanovený limit je podľa § 7 ods. 3 cit. vyhlášky potom prípustné iba v prípadoch hodných osobitného zreteľa, za ktoré treba považovať najmä prípady, kedy možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené či celkom stratené v porovnaní s jeho životom v dobe pred vznikom škody. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že žalobca utrpel ťažký a bolestivý úraz v mladom produktívnom veku, jeho život sa v dôsledku dopravnej nehody radikálne zmenil, trpí vážnymi negatívnymi doživotnými zdravotnými následkami, jeho kvalita života sa značne zmenila. Vychádzajúc zo skutkového stavu a vykonaného dokazovania, súd má za to, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle § 7 ods. 3 cit. vyhlášky, a že popri už poskytnutej náhrade za škodu na zdraví v sume zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu prichádza do úvahy nielen zvýšenie podľa § 6 ods. 2 cit. vyhlášky ale aj zvýšenie nad tento limit podľa § 7 ods. 3 cit. vyhlášky. Napriek tomu sa súd nestotožnil s návrhom žalobcu v časti navrhovaného mimoriadneho zvýšenia odškodnenia vo výške 40-násobku SSU. Ide o extrémny násobok takého odškodnenia, ktorý súd považoval za neprimeraný. Takéto zvýšenie (nad 20- násobok) súdna prax pripúšťa napríklad v prípade absolútneho vyradenia poškodeného zo života, resp. v prípade predúrazovej vysokej úrovne aktivít poškodeného. Navyše, ako je uvedené v odôvodnení tohto rozsudku, žalobca ani len nešpecifikoval, ktorých položiek sa také 40-násobné zvýšenie malo presne týkať. Súd za primerané všetkým okolnostiam však považoval zvýšenie odškodnenia za bolesť a SSU a za irelevantné už z uvedených dôvodov považoval tvrdenia žalovaných, resp. intervenienta napríklad o nízkom IQ žalobcu už pred úrazom. Súd poukazuje na to, že hodnotenie predpokladov a dôvodov hodných osobitného zreteľa vykonal individuálne vo vzťahu k životu žalobcu pred a po úraze. Nehodnotil postavenie žalobcu v spoločnosti z hľadiska jeho spoločenského významu alebo jeho vlastností či schopností vo vzťahu k spoločnosti. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa posudzujú vždy vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam, vždy bez ohľadu na to, či spôsob života poškodeného pred poškodením zdravia vykazoval znaky spoločenského angažovania sa v oblasti politiky, umenia, vedy, športu a podobne alebo či poškodený viedol „obyčajný/bežný“ život. Súd následky úrazu žalobcu hodnotil vo vzťahu k nemu samému - žalobcovi ako poškodenému. Preto tieto argumenty (napríklad o nízkom IQ žalobcu už pred úrazom, základnom vzdelaní, nezamestnanosti v čase úrazu a pod.) považoval súd za bezvýznamné, rovnako ako skutočnosť, či žalobca uviedol, že počas hospitalizácie v Banskej Bystrici neurčito sedel alebo ležal, navyše za situácie, kedy sám žalobca (čo musí byť zjavné každému vzhľadom na úraz, ktorý utrpel) uviedol, že si doteraz nepamätá čo bolo, čo sa dialo. Súd má za preukázané, že v dôsledku dopravnej nehody žalobca jednoducho nemôže svoj „bežný“ život žiť na takej úrovni, ktorú dosahoval pred dopravnou nehodou a je obmedzený v dôsledku trvalých následkov vo všetkých oblastiach jeho života.
122. V priebehu konania žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade vzniesli námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku podľa položky č. 318 ohodnotenú 100 bodmi a položky č. 319 ohodnotenú 800 bodmi v zmysle prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. podľa znaleckého posudku č. 2/2012, ktorý vypracovala znalkyňa z odboru: zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: sexuológia S.. Q. Z.. Poukázali na to, že ide o premlčaný nárok z dôvodu, že žalobca sa o svojich sexuálnych problémoch /impotencia/ zmienil už vo svojej žalobe zo dňa 24.03.2006, taktiež v doplnení svojho podania zo dňa 18.08.2008 a taktiež ich uvádzal i na pojednávaní dňa 11.03.2010, túto škodu nikdy nevyčíslil, nepožiadal o vydanie posudku SSU od lekára - sexuológa /nemusel si dať vypracovať znalecký posudok od znalca/ a po prvýkrát bola táto škoda vyčíslená až na základe uvedeného znaleckého posudku č. 2/2012 s tým, že žalobca na základe tohto znaleckého posudku rozšíril žalobu až dňa 19.12.2012; preto podľa názoru žalovaných je tento nárok na SSU premlčaný.
123. Nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je právom majetkovej povahy a podlieha premlčaniu v zmysle § 106 OZ. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že premlčanie práva na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (§ 106 ods. 1 OZ). Pokiaľ ide o škodu na zdraví je možné účinne vzniesť námietku premlčania uplynutím tejto tzv. subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, ktorej
začiatok je daný dňom, keď sa poškodený dozvie o škode a súčasne o tom kto za ňu zodpovedá. Tieto dve podmienky musia byť pre začatie plynutia premlčacej doby splnené kumulatívne (teda súčasne). Súd má za to, žalobca ako poškodený vedel kto za škodu zodpovedá najneskôr okamihom právoplatnosti 14.10.2004 rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 4T/81/04-102 zo dňa 14.10.2014, avšak o škode (v zmysle ustálenej judikatúry o druhu spôsobenej škody a o rozsahu škody, do takej miery, že mu to umožňovalo uplatniť právo na súde), pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť, vedel až okamihom vyhotovenia dotknutých znaleckých posudkov týkajúcich sa uplatnených nárokov na mimoriadne zvýšenie bolestného a SSU kedy došlo k dobodovaniu jednotlivých položiek bolestného a SSU. V prípade škody na zdraví zákon dokonca vôbec neurčuje objektívnu premlčaciu dobu. Objektívna premlčacia doba stanovená nie je vzhľadom na to, že škody na zdraví sa časovo prejavia niekedy až po mnohých rokoch, a je zrejmé aj v tomto konkrétnom prípade, že išlo o kontinuálne trvanie bolestí a dlhoročného ustaľovania zdravotného stavu žalobcu. Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na ust. § 9 ods. 1 cit. vyhlášky podľa ktorého posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený. Súd poukazuje na to, že o škode sa poškodený dozvie, akonáhle zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno odvodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah. Súd má za to, že žalobca, vychádzajúc z vykonaného dokazovania (z ktorého nepochybne vyplýva progresia zdravotného stavu žalobcu), žalobcovi ako poškodenému vznikol zo škodovej udalosti (dotknutej dopravnej nehody) ďalší nárok na náhradu za SSU (žalobcom uplatnený pod položkou č. 318 a 319) vo vzťahu ku ktorému premlčacia doba mohla začať reálne plynúť až po splnení všetkých zákonných podmienok predpokladaných v ust. § 106 OZ. Podľa ustálenej judikatúry sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno odvodiť vznik majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde. Pokiaľ by aj žalobca poukazoval na zdravotné problémy v sexuálnej oblasti, súd má za to, že žalobca nie je odborník - lekár a nie je možné namietať premlčanie pri jeho neustále sa zhoršujúcom zdravotnom stave uvedených nárokov, keď žalobca sám nemusel ani len tušiť v období počas liečby iných ťažkých zdravotných následkov, či má alebo nemá zdravotné problémy aj v namietanej oblasti, resp. že môžu byť spôsobené práve následkom úrazu (dopravnej nehody z roku 2004). Žalobca sa nemohol dozvedieť (ani sa nedozvedel) o tom, že mu vznikla v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 03.02.2004 ujma určitého druhu (položka č. 318, 319) a rozsahu, ktorú by bolo možné objektívne vyjadriť v peniazoch v okamih dopravnej nehody resp. v relevantnom časovom období po nej. Súd má za to, že z uvedených dôvodov nemohlo dôjsť k premlčaniu dotknutých nárokov žalobcu. Je potrebné totiž vychádzať z preukázanej vedomosti žalobcu ako poškodeného o predpokladoch podľa § 106 ods. 1 OZ, nielen z domnienok. Súd má za to, že preukázanou vedomosťou nielen o tom, kto zodpovedá za spôsobenú škodu na zdraví žalobcu, ale aj o samotnej škode (vrátane jej rozsahu), žalobca vedel až na základe znaleckého posudku MUDr. Q. Z. číslo 2/2012 zo dňa 06.02.2012, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 22.02.2012 a túto si uplatnil posledným návrhom na zmenu žaloby doručeným súdu dňa 19.12.2012. Preto sa súd nestotožnil so vznesenou námietkou premlčania a má za to, že k uplynutiu premlčacej doby nedošlo a námietke premlčania zo strany žalovaných súd nemôže priznať zákonom predpokladané účinky v podobe oslabenia žalobcom uplatneného nároku, ktorého sa námietka premlčania týka. Súd ma za to, že žalobcovi mohla začať plynúť premlčacia doba až vtedy, keď bolo zistiteľné, či a v akom rozsahu došlo k škode na jeho zdraví teda vtedy, keď bolo možné na základe skutkových okolností, ktoré mal žalobca k dispozícii, objektívne vykonať potrebné ohodnotenie škody. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že žiadna zo strán sporu v konaní nenavrhla doplniť dokazovanie týkajúce sa zodpovedania otázky aspoň približného zistenia obdobia ustálenia zdravotného stavu žalobcu. Preto súd vychádzal z predložených znaleckých posudkov, ako aj zo skutočnosti, že až v rámci znaleckého dokazovania vyplynulo doplnenie dotknutých položiek vo vzťahu ku ktorým bola vznesená námietka premlčania. Pokiaľ teda nie je stanovený okamih ustálenia zdravotného stavu žalobcu, nie je možné určiť ani začiatok, a teda ani koniec premlčacej doby.
124. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd má za preukázané, že v danom prípade boli splnené predpoklady a boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. keď v konaní žalobca preukázal existenciu závažných dôvodov tak, aby nimi bola opodstatnená výnimočnosť postupu podľa cit. ust. vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
125. Súd tiež poukazuje na to, že v zmysle § 232 ods. 1-3 CSP uložil žalovaným v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti povinnosť plniť v lehote na plnenie (tzv. paričnej lehote) 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vzhľadom na výšku jednotlivých peňažných plnení priznaných žalobcovi, keďže sa jedná
o vysoké sumy, súd má za to, že je odôvodnené v tomto prípade predĺžiť paričnú lehotu nad zákonom ustanovenú 3-dňovú lehotu na plnenie, keďže plnenie v tak krátkej lehote by bolo podľa názoru súdu objektívne nemožné. Súd poukazuje aj na to, že povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcu ďalšiemu zvýšeniu odškodnenia za bolesť a SSU podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia.
126. Pokiaľ ide o žalobný návrh žalobcu, súd zasiahol do znenia žalobného návrhu (petitu) čo sa týka jeho formulačného vyjadrenia bez zásahu do obsahovej stránky. V danom prípade nejde o porušenie zásady ne ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit tak, že použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia to, čo je z jeho obsahu zrejmé. Pri formulácii výroku súd musí dbať len na to, aby z obsahového hľadiska vyjadroval to, čoho sa strana sporu skutočne domáhala. Preto súd najmä špecifikoval titul nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní v súlade s vyhláškou č. 32/1965 Zb., ktorú aplikoval.
127. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 128. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
129. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
130. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 131. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
132. Súd o nároku strán sporu na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Súd rozhodoval o náhrade trov konania podľa celkového pomeru (miery) úspechu a neúspechu strán sporu vo veci. Žalobca si konaní uplatnil celkom sumu 101.648,08 eur. Pokiaľ ide o nárok žalobcu uplatnený proti žalovanej v 1. rade, tento predstavoval 58.955,89 eur. Z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k žalovanej v 1. rade mal žalobca vo veci čiastočný úspech v časti sumy 27.993,60 eur (47 %) a žalovaná v 1. rade v časti sumy 30.962,29 eur (53 %) čistý úspech žalovanej v 1. rade teda predstavuje 6 %. Pokiaľ ide o nárok žalobcu uplatnený proti žalovanej v 2. rade, tento predstavoval 42.692,19 eur. Z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k žalovanej v 2. rade mal žalobca vo veci čiastočný úspech v časti sumy 20.271,22 eur (47 %) a žalovaná v 2. rade v časti sumy 22.420,97 eur (53 %) čistý úspech žalovanej v 2. rade teda predstavuje tiež 6 %. Vzhľadom na výšku čistého úspechu žalovanej v 1. rade (6 %) a žalovanej v 2. rade (6 %) súd rozhodol tak, že vyslovil, že žiadna zo strán sporu ani intervenient na strane žalovaných nemajú právo na náhradu trov konania (§ 255 ods. 2 CSP), keďže pomer úspechu strán sporu bol takmer rovnaký a podľa ustálenej rozhodovacej praxe čistý úspech vo veci žiadnej z úspešných strán sporu neprevyšoval 10 %. Preto, aj s poukazom na Článok 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, súd samostatné uznesenie podľa § 262 ods. 2 CSP nevydá, keďže žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, a nie je potrebné rozhodnúť o výške náhrady trov konania. Pokiaľ ide o intervenienta, tento bol právne zastúpený v spore až na poslednom pojednávaní vo veci a vzhľadom na výsledok sporu, súd ani jemu nepriznal náhradu trov konania. V súvislosti s nárokom na náhradu trov konania súd poukazuje na to, že podľa § 142 ods. 3 OSP účinného do 30.06.2016 aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný mohol mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Súd poukazuje na to, že predmetné zákonné ustanovenie však nebolo prevzaté do nového procesného predpisu (CSP), preto by ho súd s poukazom na Článok 16 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi, ani nemohol aplikovať.
133. Keďže v konaní z dôvodu vykonaného znaleckého dokazovania vznikli trovy aj štátu, súd o nároku na náhradu týchto trov v súlade s Čl. 4 ods. 1, § 57 CMP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol bez návrhu. V spore vznikli štátu trovy konania tým, že zo štátnych finančných prostriedkov boli uhradené náklady vynaložené na vypracovanie znaleckých posudkov súdom ustanovenými súdnymi znalcami.
Konanie sa začalo ešte za účinnosti OSP, ktorý v ust. § 148 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 151 ods. 6 OSP priamo ustanovoval, že o trovách štátu súd rozhodoval bez návrhu s tým, že priamo zákon ustanovil, že štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ustanovenie § 148 ods. 1 OSP v novom procesnom kódexe (CSP) síce nemá ekvivalent, keďže CSP predpokladá preddavkovanie v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania (§ 253 CSP), avšak s poukazom na ust. § 470 ods. 2 CSP zachovanie právnych účinkov týchto úkonov, a vzhľadom na nárok štátu na náhradu trov konania v tomto spore, súd rozhodoval v zmysle citovaných ustanovení aj o nároku na náhradu trov konania štátu. Súd však nepriznal štátu náhradu trov konania proti žiadnej zo strán sporu ani proti intervenientovi, a to s poukazom na ust. § 257 CSP a najmä s poukazom na predmet tohto sporu. Na povinnosť strany nahradiť trovy konania síce nemá vplyv ani prípadné oslobodenie strany sporu od súdnych poplatkov a od povinnosti nahradiť trovy konania nie je možné oslobodiť, avšak § 257 CSP je v tomto smere istou výnimkou. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Súd však prihliada na všetky pomery strán sporu (majetkové, sociálne, osobné) a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v konaní a podobne. V týchto súvislostiach je zrejmé, že je opodstatnená aplikácia ust. § 257 CSP a výnimočné nepriznanie náhrady trov konania štátu z dôvodov hodných osobitného zreteľa tak, ako je uvedené vo výroku č. V. výrokovej časti tohto rozsudku.
134. O poplatkovej povinnosti podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov rozhodne vyšší súdny úradník /§ 2 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 2 písm. i), § 5, § 14 ods. 4 cit zákona/.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie /§ 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III /§ 362 ods. 1 CSP/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/§ 366 CSP/.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.
Ak strana sporu nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozsudkom, druhá strana sporu môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov /§ 220 ods. 1 CSP/.