Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cb-122-2013.pdf
PDF · 175.89 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/122/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., Paštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, (ZN: 2.265.063) proti žalovanému: SUP DIGITAL SECURITY SERVIS, s.r.o., Ul. Roľníckej školy 4002, 945 0l Komárno, IČO: 36 661 031, v konaní zast. JUDr. Gergelyom Pšenákom advokátom, M. R. Štefánika 30, 940 01 Nové Zámky o zaplatenie 3.805,41eur s príslušenstvom, sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3 805,41 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 17.2.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca návrhom zo dňa 20.2.2013 sa domáhal na tunajšom súde proti žalovanému vydania platobného rozkazu na uloženie povinnosti zaplatiť 3.805,41 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 17.2.2012 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný je právnická osoba - držiteľ motorového vozidla G., P.: PD-XXXAF, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Dňa 15.09.2011 bola spôsobená predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škoda na motorovom vozidle T., P.: KN-XXXBI, ktorého držiteľom v čase nehody bol H. J.. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. l zákona č. 381/200l Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 vyššie uvedeného zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie dňa 11.01.2012 vo výške 4.185,95 eur, z čoho suma vo výške 380,54 eur predstavuje poplatok podľa interných pravidiel. Na túto sumu si žalobca svoj nárok neuplatňuje.
2.Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz pod číslom 5Rob/79/2013-130, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor s odôvodnením. Poukázal na to, že rozhodnutie vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Okresným dopravným inšpektorátom v Komárne č: K.-KN-K.-P-XXXX/ XXXX zo dňa 09.01.2013, ktorým bol uznaný účastník konania J. J. za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. písm. g), k) Z. z. 372/1990 zb. o priestupkoch v mení neskorších predpisov nenadobudlo právoplatnosť. Účastník konania je presvedčený o svojej nevine, že priestupok nespáchal a využije všetky riadne a mimoriadne opravné prostriedky.
3. Tunajší súd po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom sp. zn. 5Cb/122/2013 dňa 21.1.2016 a návrh žalobcu zamietol a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to, že z obsahu znaleckých posudkov znalca Z.. T. a znalca Ing. Belobrada vyplývajú rozpory v otázkach príčin dopravnej nehody. Znalec Šipula zodpovednosť za dopravnú nehodu pripisuje vodičovi motocykla, znalec Belobrada zodpovednosť za dopravnú nehodu pripisuje vodičovi osobného motorového vozidla. Na vyššie popísaný rozpor poukázal i Krajský súd Nitra vo svojom rozsudku 11S/ 43/2013-42 zo dňa 29.10.2013 a súčasne vyslovil, že v danom štádiu konania nie je preukázané, že by dopravnú nehodu bol spôsobil vodič motocykla. Nakoľko ďalšie dôkazné návrhy navrhovateľ súdu nepredniesol, súd rozhodol na základe už predložených dôkazov a dospel k záveru, že sú tu také okolnosti, alebo také konanie alebo opomenutie, s ktorými škodlivý výsledok nebol v príčinnej súvislosti, teda nie je splnený zákonný predpoklad účasti na vzniknutej škode, a teda nevzniká ani zodpovednosť, ani dôvod na vyporiadanie.
4. Na základe podaného odvolania žalobcu Krajský súd v Nitre v konaní sp. zn. 15Cob/ 71/2016 zo dňa 30.11.2016 rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/122/2013-135 zo dňa 21.01.2016 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho zrušujúceho uznesenia poukázal na to, že skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z priestupkového konania, boli súdu prvej inštancie v čase vydania napadnutého rozsudku známe, rovnako ako skutočnosť, že za spôsobenie dopravnej nehody nebola žiadna osoba v rámci priestupkového konania právoplatne uznaná vinnou. V tejto súvislosti sa podľa názoru odvolacieho súdu javí ako právne významná skutočnosť, že závery odborných stanovísk, ku ktorým v priestupkovom konaní dospeli znalci Ing. Šipula a Ing. Belobrad v súčinnosti s konzultantom Součekom, boli čo do zavinenia osôb zúčastnených na dopravnej nehode úplne opačné. Ak aj žalobca nenavrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie a súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal len z listinných dôkazov, ktoré si zadovážil, vrátane priestupkového spisu, tieto rozhodne nepostačovali na to, aby bez ďalšieho žalobu zamietol, zvlášť, ak z odborného vyjadrenia znalca Ing. Šipulu výlučná zodpovednosť vodiča J. za spôsobenie dopravnej nehody jednoznačne vyplýva, s čím sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nijako nevysporiadal.
5. Na ústnom pojednávaní žalobca navrhol ustanovenie znalca do konania na posúdenie odbornej otázky zodpovednosti za vzniknutú dopravnú udalosť. Súd následne svojim uznesením nariadil vo veci znalecké dokazovanie znaleckým ústavom z odboru: 030000 Doprava cestná, a na znalecké dokazovanie ustanovil Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, so sídlom Ul. 1. mája 32, 1001 Žilina, Slovenská republika. Označený ústav podal znalecký posudok, v ktorom ustálil nasledovné odborné stanovisko.
6. Pre posúdenie vzniku a priebehu deja dopravnej nehody je potrebné predovšetkým na základe objektívne zistených podkladov, teda na základe zdokumentovaných stôp v mieste dopravnej nehody, adhéznych vlastností povrchu vozovky, poškodení vozidla a motocykla, Výpovedí svedkov dopravnej nehody ako i ostatných skutočností, uvedených v predchádzajúcich častiach tohto znaleckého posudku, ustáliť priebeh rýchlostí vozidla a motocykla, ustáliť vzájomnú polohu vozidla a motocykla v okamihu zrážky, posúdiť možnosti zabránenia dopravnej nehode zo strany jednotlivých účastníkov, posúdiť techniku jazdy vodičov, určiť technickú príčinu dopravnej nehody, vypracovať časovo-grafickú analýzu nehodového deja a zodpovedať na zadané otázky. Na položené otázky je možné odpovedať po vykonaní matematicko-grafickej analýzy pohybu vozidiel pred zrážkou. Na základe vzájomného pôsobenia vozidla a motocykla počas zrážky a na základe ich pohybu po zrážke. Matematicko-grafická analýza dopravnej nehody bola spracovaná pomocou aplikačného, matematicko-simulačného programu PC-CRASH. Posúdenie techniky jazdy vodičky vozidla T. A.: Vodička vozidla T. A. jazdila so svojim vozidlom po ulici S., kde na začiatku ulice je osadená dopravná značka lP 3b (jednosmerná premávka). V zmysle príslušných zákonných ustanovení sa zákaz, obmedzenie alebo príkaz vyplývajúci z príslušnej zvislej dopravnej značky končí na vzdialenejšej hranici najbližšej križovatky. Najbližšia križovatka, ktorá by tak končila platnosť dopravnej značky IP 3b je križovatka ulíc S. a F.. Z uvedených obrázkov a aplikácie nasledovného ustanovenia § 5 ods. 13 Zákona č. 9/2009 Z.Z. (Zákaz, obmedzenie alebo príkaz vyplývajúci z príslušnej zvislej dopravnej značky sa končí na vzdialenejšej hranici najbližšej križovatky) vyplýva, že platnosť značky lP 3b (jednosmerná premávka), osadenej pri vjazde na ulicu S. by mala končiť na vzdialenejšej hranici križovatky ulíc S. a F.. V mieste dopravnej nehody, resp. v križovatke kde končila ulica S. bola (oproti smeru jazdy vozidla T.) osadená dopravná značka B 2 - Zákaz vjazdu všetkých vozidiel (pozri nasledovný obrázok). Pričom k tejto značke sa v Prílohe č. 1 vyhlášky č. 9/2009 Z.z. a v. čl. 3 ods.2 uvádza: „Z opačného smeru sa umiestňuje značka č. IP 3a alebo IP 3b. „Šírka vozovky
ulice S. umožňovala jazdu iba jedného vozidla, resp. neumožňovala aby sa na danej vozovke mohli míňať dve protiidúce vozidlá. Rovnako aj šírka ulice Rákocziho neumožňovala aby sa na danej vozovke mohli míňať dve protiidúce vozidlá. Pri bežnom vjazde vozidla T. na ulicu N. ostával po ľavej strane vozidla koridor široký cca 1,2 m (vid' nasledovný obrázok). Vodička vozidla T. sa pri prejazde predmetnou križovatkou pohybovala takým spôsobom, že po jej pravej strane ostával koridor cca 1,5 m, teda viac ako by ostával pri bežnom vjazde na N. ulicu. Rýchlosť jazdy vodičky vozidla T. A. na začiatku nehodového deja bola cca 25 km/h, teda nižšia, ako bola rýchlosť pre daný úsek maximálne dovolená (50 km/h). Z analýzy nehodového deja ďalej vyplynulo, že k zrážke vozidla s motocyklom došlo v čase cca 0,85 s po tom, ako mohla vodička prvý krát rozpoznať motocykel vychádzajúci z oblasti zakrytého výhľadu tvorenou stojacim vozidlom G. A6 čiernej farby. K zrážke vozidla s motocyklom tak mohlo dôjsť približne na konci reakčnej doby vodičky vozidla T., pričom vodička už nemala dostatok času, aby brzdením zabránila zrážke vozidla s motocyklom. Posúdenie techniky jazdy vodiča motocykla: Vodič motocykla mal v zmysle jeho výpovede prvotne odbočiť z ulice X. na ulicu N., kde na začiatku tejto ulice je osadená dopravná značka IP 3b (jednosmerná premávka) - pozri nasledovný obrázok. Motocyklista následne pokračoval v jazde po ulici N., kde prešiel križovatkou ulice Rákocziho s ulicou S.. Ako už bolo uvedené zákaz, obmedzenie alebo príkaz vyplývajúci z príslušnej zvislej dopravnej značky končí na vzdialenejšej hranici najbližšej križovatky, ak nie je skôr skončený inak. Pre motocyklistu jazdiaceho v smere žltej šípky na nasledovnom obrázku končila jednosmerná premávky v úrovni červenej čiary. Za križovatkou ulíc N. a S. nie je osadené žiadne dopravné značenie, ktoré by tak ďalej usmerňovalo spôsob jazdy vozidiel jazdiacich rovnakým smerom, ako mal jazdiť motocyklista. Vodič motocykla mal pokračovať v jazde do ulici N. až na parkovisko pred predajňou nábytku, kde mal s motocyklom zastaviť, otočiť sa a začať vchádzať do ulice N. smerom ku križovatke s ulicou S.. Pri výjazde z parkoviska pred predajňou nábytku vodičovi motocykla nebránilo žiadne dopravné značenie vojsť na ulicu N. a jazdiť smerom ku križovatke s ulicou S.. Vodič motocykla teda v časovom úseku krátko pred vznikom dopravnej nehody jazdil v úseku ulice N., v ktorom nebola doprava riadená zvislým, ani vodorovným dopravným značením z hľadiska smeru jazdy. Vodič jazdil na začiatku nehodového deja pri pravom okraji vozovky rýchlosťou cca 20 km/ h, teda rýchlosťou nižšou, ako bola rýchlosť pre daný úsek dovolená (50 km/h). Vodič následne vošiel do križovatky ulíc N. a S. kde došlo k zrážke s vozidlom T. A. prichádzajúcim sprava. V križovatke, kde prednosť v jazde nevyplýva z dopravného značenia, je v zmysle príslušných zákonných ustanovení vodič povinný dať prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu sprava. Dať prednosť v jazde potom znamená počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer, alebo rýchlosť jazdy. Z analýzy priebehu nehodového deja a z analýzy možnosti zabránenia dopravnej nehode zo strany vodičky vozidla T. A. vyplynulo, že vodička nemala možnosť dopravnej nehode zabrániť. Vodič motocykla svojim vjazdom do križovatky tak, ako to vykonal počas nehodového deja, nedal prednosť v jazde vozidlu T.. Y. technika jazdy vodiča motocykla z hľadiska dania prednosti v jazde sprava by bola taká, že by viedol motocykel počas odbočovania vpravo pri pravom okraji vozovky, znížil by rýchlosť jazdy tak, aby sa mohol presvedčiť, či sa spoza zakrytého výhľadu nepohybuje iné vozidlo. Za podmienok ktoré nastali počas nehodového deja bolo potrebné jazdiť pri pravom okraji vozovky až po okamih, kedy by mal vodič motocykla rozhľad na ulicu po ktorej sa pohybovalo vozidlo T., pričom odbočenie na parkovisko pred polyfunkčným domom by vodič vykonal až po minutí sa s vozidlom T. A.. Tým, že vodič takouto technikou jazdy nejazdil si znemožnil zabránenie dopravnej nehody. Zhrnutím uvedeného je možné konštatovať, že technika jazdy vodiča motocykla nebola správna. Nesprávnym prvkom jeho techniky jazdy bola skutočnosť, že motocykel viedol takým spôsobom, pri ktorom nebolo možné dať prednosť v jazde vozidlu T. a to s ohľadom na okamžitú rýchlosť motocykla a ním zvolený koridor jazdy, v dôsledku čoho vodič motocykla začal cez koridor pohybu vozidla T. prechádzať v takom časovom úseku, kedy nemohol mať prehľad o dopravnej situácii (v koridore pohybu vozidla T.) a to s ohľadom na zakrytý výhľad, ktorý bol tvorený stojacim vozidlom G.. Technická príčina predmetnej dopravnej nehody bola vyhodnotená v zmysle nasledovnej definície: Technickou príčinou dopravnej nehody sú tie prvky nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky a ktoré buď vyvolali kolíznu situáciu, alebo znemožňovali zabrániť dopravnej nehode. V zmysle uvedenej definície, ako aj skutočností uvedených v predchádzajúcich kapitolách tohto znaleckého posudku je možné konštatovať, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča motocykla a to skutočnosť, že motocykel viedol takým spôsobom, pri ktorom nebolo možné dať prednosť v jazde vozidlu T. a to s ohľadom na okamžitú rýchlosť motocykla a ním zvolený koridor jazdy, v dôsledku čoho vodič motocykla začal cez koridor pohybu vozidla T. prechádzať v takom časovom úseku, kedy nemohol mať prehľad o dopravnej situácii (v koridore pohybu vozidla T.) a to s ohľadom na zakrytý výhľad, ktorý bol tvorený stojacim vozidlom G..
7. K podanému znaleckému posudku písomne sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že zo znaleckého dokazovania jednoznačne vyplýva, že vodič mopedu bol v zmysle zákona o cestnej premávke povinný dať prednosť v jazde vozidlu zn. T., čo však neučinil, čím zapríčinil vznik dopravnej nehody. Argumentácia ohľadom delenia vozovky na polovicu, t.j. 3,5 m/2 = 1,75 m na jeden jazdný pruh je absurdná, nakoľko samotná šírka vozidla je väčšia, pričom vodič mopeda bol 1,5 m od pravého okraja vozovky, t.z. takmer v strede vozovky s celkovou šírkou 3,5 m. Zo znaleckého dokazovania zároveň vyplýva, že vodič mopedu nesprávnou technikou jazdy zapríčinil vznik škody, a teda žalobca zastáva názor, že v predmetnom konaní bol jednoznačne preukázaný nárok žalobcu ako dôvodný v celom rozsahu.
8. K podanému znaleckému posudku písomne sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že je toho názoru, že tento znalecký posudok je tendenčný a to z dôvodu, že Ústav pri vypracovaní posudku nebral do úvahy, že vozidlo T. A. jazdilo na ceste s obojstrannou premávkou pri ľavom okraji vozovky, teda v protismere, čím porušilo predpisy o cestnej premávke ako aj ďalšie závažné skutočnosti, ktoré súhlasne vyplývajú z predošlých dvoch znaleckých posudkov, ktoré sa už v súdnom spise nachádzajú. Navrhol, aby súd ako zadávateľ požiadal znalecký ústav, aby v zmysle § 17 ods. 7 písm. b) z. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, bližšie vysvetlil písomne podaný znalecký posudok a doplnil nezodpovedané časti otázok nasledovne:
- Rozporuje stanovenie jednotlivých reakčných časov, predpokladom na ich presné určenie je zadanie presnej rýchlosti jednotlivých účastníkov dopravnej nehody. Presné rýchlosti ani jedného z účastníkov nehody neboli presne určené vzhľadom k povahe a priebehu nehody a ich nízkym rýchlostiam nebolo možné stanoviť rýchlosť v čase zrážky inak ako odhadom. Preto aj výpočet reakčného času je len odhadovanou veličinou a na účely zavinenia je nepoužiteľný. Jednotlivé reakčné časy sú aj tak v celom znaleckom posudku niekoľko krát uvádzané v rozdielnych hodnotách a tým pádom sú vo vzájomnom rozpore.
- Z hľadiska šírky vozovky v mieste zrážky sa vodička Škody A. nachádzala za „svojou" polovicou vozovky - čiže v protismere. Viď hociktorý obrázok znázorňujúci priebeh nehody.
- Vodička T. A. vychádzala z ulice s obojstrannou premávkou, na ktorej sa mala zaradiť k pravému okraju vozovky. Ona sa radila k ľavému okraju, teda do protismeru.
- Ústav v celom posudku vychádza z dopravného značenia na fotkách vyhotovených v súčasnosti a nie v čase vzniku dopravnej nehody.
- Technika vodiča motocykla bola správna, neporušil žiadny dopravný predpis.
- Technika jazdy vodičky T. A. bola nesprávna, pri odbočovaní doľava prešla do protismeru. Jazdila bližšie k okraju ľavej časti vozovky a medzi jej vozidlom a pravým okrajom vozovky v mieste havárie bolo dosť miesta na ešte jedno auto. Takže keby jazdila pri pravom okraji vozovky, tak ako je to správne v obojsmernej premávke k stretu vozidiel by neprišlo
- V odpovedi na otázku 1 Ústav neuviedol, či nesie nejaký pomer miery zavinenia aj vodič, ktorý zaparkoval G. na verejnej zeleni v rozpore s predpismi o cestnej premávke, či to že zakryl rozhľad na križovatku zavinilo dopravnú nehodu a v akej miere. Taktiež sa nevysporiadal s otázkou miery zavinenia správcu predmetnej cesty, na ktorej sa dopravná nehoda stala v dôsledku nedostatočného dopravného značenia.
- V odpovedi na otázku 1 Ústav neuviedol, či k technickej príčine zavinenie nehody prispel vodič zaparkovaného G., ktoré bránilo v rozhľade na križovatku a správca komunikácie, ktorý opomenul svoju povinnosť riadne označiť úzku cestu dopravným značením, ktoré reguluje prednosť v jazde vozidiel prichádzajúcich na zúžený úsek vozovky, do ktorého sa súčasne nezmestia obidvaja.
- Rozporuje odpoveď na otázku č. 3. Odpoveď je špekulatívna a rieši iba jednu zo stoviek hypotetických možností. Zhodou okolností v neprospech vodiča mopedu. Taktiež by mohlo byt' na predmetnom mieste osadených desiatky značiek, ktoré by v tej ulici znemožňovali jazdu vodičke T. A. a keby tade nejazdila ona, taktiež by k nehode neprišlo.
- Rozporuje odpoveď na otázku číslo 4. Ústav sa vôbec nezaoberal s technikou parkovania G., ktoré zakrylo výhľad na križovatku. Ústav nevymenoval dopravné predpisy, ktoré porušil vodič G., keď takto zaparkoval na verejnej zeleni. Ústav viac krát v posudku konštatuje, že k zrážke došlo z dôvodu, že sa účastníci nehody zbadali neskoro v dôsledku práve tohto zaparkovaného G.. Tak ako mohlo neniesť žiadnu mieru zavinenia na vzniknutej nehode, keď príčinou nehody okrem iného bolo aj to, že v dôsledku protiprávneho konania vodiča G. nebola križovatka prehľadná?
- Odpoveď na otázku 5 je arbitrárna a teda nepreskúmateľná. Vychádza z odhadov, dohadov, „cca" veličín vkladaných do rovníc, z ktorých vyšli neobhájiteľné výsledky, ktoré sa nedajú vedecky potvrdiť resp. tak isto ako sa dajú odhadom potvrdiť v tej istej miere sa dajú aj vyvrátiť. Odpoveď' na otázku 5 nemá výpovednú hodnotu.
- Rozporuje odpoveď Ústavu na otázku číslo 6, je v rozpore s predpismi o cestnej premávke. Vodička vozidla T. A. mala dať prednosť vozidlu vychádzajúceho z úzkej vozovky, na ktorú sa nezmestia dve vozidlá vedľa seba. Kým moped neopustil túto úzku vozovku, mala vodička A. čakať pri pravom okraji vozovky, resp. dať mu prednosť v jazde. Až potom keď moped opustil úzku vozovku nepriechodnú dvomi vozidlami súčasne, sa mala pohnúť a prejsť ulicou Rákocziho odkiaľ išiel moped.
- V odpovedi na otázku 7 sa Ústav zaoberá opačným smerom jazdy, ako vodič mopedu v čase vzniku nehody jazdil. Vodič motocykla by mal dávať prednosť vozidlu prichádzajúcemu sprava len v prípade, keby opúšťal svoj jazdný pruh. Avšak vodička A. ho zrazila keď prešla do protismeru. Vodič mopedu bol zrazený pri pravom okraji vozovky, teda vo svojom jazdnom pruhu. V tejto vzdialenosti od kraju vozovky nemala vodička T. A. čo robiť. Klopila zákrutu do protismeru! Pričom po svojej pravej ruke mala viac miesta k pravému okraju vozovky ako k ľavému. Vodič mopedu mal len úmysel odbočiť na parkovisko. Nebol zrazený pri odbočovaní, ale pri pravej krajnici vozovky, keď jazdil vo svojom jazdnom pruhu. K vykonaniu svojho úmyslu začať odbočovací manéver sa nedostal, lebo bol zrazený pri pravom okraji vodičky automobilom, ktorý prešiel do protismeru! Z hľadiska šírky vozovky ulice N. bol vodič mopedu aj tak na svojej polke vozovky. Oproti nemu by prešiel ďalší moped v opačnom smere bez problémov. Tým, že sa vodička Fabie pchala do N. ulice namiesto toho, aby počkala kým vyjde moped z úzkej ulice do ktorej sa už vedľa neho nezmestí, porušila pravidlá cestnej premávky. Navrhuje, aby Ústav stanovil ktoré.
- K odpovedi na otázku č. 8 uvádza, že vodička A. mala možnosť zabrániť nehode tak, že by jazdila vo svojom jazdnom pruhu a neprešla by pri klopení zákruty do protismeru. Odpoveď Ústavu je v tejto časti zase arbitrárna. Pracuje s vykonštruovanou domnienkou, ktorú nie je možné vedecky dokázať. Dá sa taktiež potvrdiť len domnienkou a takou istou domnienkou sa dá aj vyvrátiť. V časti možnosti zabránenia zo strany motocyklistu Ústav uvádza, že v čase vzniku nehody sa vodič mopedu nachádzal 1,5 m od pravého okraja vozovky. To je pre daný prípad vozovky širokej 3,5 metra ešte stále vo svojej polky vozovky, teda vo svojom jazdnom prúde. Naopak vodička A. mala v čase stretu dvoch vozidiel ešte aspoň 1,5 metra miesta medzi pravým bokom svojho auta a pravého okraju vozovky. Ústav pracuje s domnienkou, „keby sa motocykel pohyboval rýchlosťou 15km/h" - odkiaľ Ústav berie istotu, že vodič mopedu sa takouto alebo dokonca aj nižšou rýchlosťou nepohyboval?
- V odpovedi na otázku č. 9 Ústav neuviedol, že aké dopravné značenie by mal správca predmetnej komunikácie osadiť pred vjazd z obidvoch strán na vozovku, ktorá nie je dosť široká nato, aby ňou prešli dve autá v opačnom smere súčasne. Ústav v celom posudku uvádza povinnosť vodiča mopedu dať prednosť sprava prichádzajúcemu autu pri odbočovaní. Ale vodič mopedu bol zrazený pri pravom okraji vozovke, čiže neodbočoval. Bol vo svojom jazdnom pruhu. Mal ambíciu odbočiť o niekoľko sekúnd neskôr, keby nebol zrazený Fabiou klopiacou zákrutu do protismeru.
- Rozporuje celú odpoveď Ústavu na otázku číslo 10 s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti. Sám Ústav konštatuje, že do ulice Rákocziho sa nezmestia dve oproti idúce vozidlá súčasne. Tak ako chcela vojsť vodička A. do ulice N., kým moped ešte nevyšiel? Navrhujeme, aby Ústav prehodnotil prednosť v jazde vodiča mopedu vzhľadom toho, že vychádzal z ulice s obojstrannou premávkou a kým on z ulice nevyšiel vodička A. z hľadiska šírky ulice nevedela vojsť. Na základe vyššie uvedeného rozporuje závery Ústavu s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a navrhujeme, aby sa vysporiadal s vyššie uvedenými rozpormi a aby stanovil aj: Kto je zodpovedný resp. zo zákona povinný návrhom a riešením dopravného značenia z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, vo všeobecnosti a aj konkrétne v danom prípade. Kto je zodpovedný resp. kto má povinnosť osadiť dopravné značenie na komunikáciách, vo všeobecnosti a aj konkrétne v danom prípade. Ktoré predpisy porušil vodič AUDI, keď zaparkoval auto na mieste, na ktorom je zadokumentované.
9. K podanému vyjadreniu znalecký ústav zaujal nasledovné vysvetlenie. K námietke stanovenia reakčných časov: K tomuto tvrdeniu uvádza, že nie je správne a to s ohľadom na nasledovné. Predpokladom na presné určenie reakčných časov nie je presné zadanie rýchlostí jednotlivých účastníkov dopravnej nehody (ako to uvádza žalovaný). Reakčná doba nie je explicitnou funkciou rýchlosti daného účastníka. V predmetnej dopravnej nehode došlo k efektu, kedy od okamihu prvého možného rozpoznania kolíznej situácie po okamih zrážky uplynul čas blízky obvyklej reakčnej dobe. U vodičky vozidla to bolo 0.85 s a u vodiča motocykla 1.05 s. Vodič motocykla uviedol, že nestihol na vzniknutú situáciu nijako reagovať, čo je technicky prijateľné. V nimi podanom znaleckom posudku v protokoloch výpočtu uvádza dĺžku časového intervalu od okamihu možného začiatku spozorovania kolíznej situácie po okamih zrážky, pričom tento úsek je u každého z vodičov iný. To však neznamená, že sú hodnoty vo vzájomnom rozpore. Uvedená skutočnosť nemá žiadny vplyv na technickú analýzu nehodového deja. K námietke polohy T. A. v mieste zrážky: S týmto tvrdením sa nestotožňuje, nakoľko
k zrážke došlo v oblasti križovatky, kde neboli vyznačené jazdné pruhy. Šírkové pomery na ulici N., za podmienky, že by vozidlo Škoda jazdilo čo najviac pri pravom okraji vozovky (v smere jeho jazdy) a rovnako aj motocyklista by jazdil čo najviac vpravo (v smere jeho jazdy) sú zobrazené na nasledovnom obrázku. Z uvedených šírkových pomerov ulice N. vyplýva, že aj pri jazde tesne pri okraji vozovky vozidlo Škoda presahuje geometrický stred vozovky, pričom je možné sa bezpečne míňať s protiidúcim motocyklistom a to pomalou rýchlosťou jazdy (do cca 20 km/h). K námietke, že vodička T. A. vychádzala z ulice s obojstrannou premávkou, na ktorej sa mala zaradiť k pravému okraju vozovky. Ona sa radila k ľavému okraju, teda do protismeru: S tvrdením, že by vodička vozidla T. vychádzala z ulice s obojsmernou premávkou sa nestotožňuje. Vodička vozidla T. vychádzala z komunikácie (ulice S.), na ktorej bola umiestnená dopravná značka IP 3b označujúca jednosmernú premávku, pričom platnosť dopravnej tejto značky síce skutočne končila na križovatke ulíc lodná a F., avšak oproti smeru jazdy vozidla T. (a to tesne pred miestom zrážky) bola osadená dopravná značka B 2 - Zákaz vjazdu všetkých vozidiel. Pričom k tejto značke sa v Prílohe č. 1 vyhlášky Č. 9/2009 2.2. „ čl. 3 ods. 2 uvádza: HZ opačného smeru sa umiestňuje značka č. IP 3a alebo č. IP 3b." Značka IP 3a a IP 3b označuje jednosmernú premávku. Z uvedeného vyplýva, že jazdy oproti pohybu vozidla Škoda po ulici Lodnej bola zakázaná. Nestotožňuje sa tiež s tvrdením, že by sa vodička vozidla T. A. radila k ľavému okraju. Vodička sa v mieste zrážky nachádzala v oblasti križovatky a to v polohe, ktorá umožňovala vodičke radiť sa k pravému okraju ulice Rákocziho, počas prejazdu križovatkou však došlo k zrážke s motocyklom, pričom táto zrážka ovplyvnila ďalší pohyb vozidla Škoda. K námietke, že ústav v celom posudku vychádza z dopravného značenia na fotkách vyhotovených v súčasnosti a nie v čase vzniku dopravnej nehody: Toto tvrdenie nie je pravdivé. V nimi podanom znaleckom posudku síce uvádza aj fotografie z Google Street View a to pre lepšiu prehľadnosť a názornosť, avšak dopravné značenie, ktoré bolo v oblasti miesta osadené bolo zachytené na fotografiách príslušníkmi PZ a to pri dokumentovaní miesta dopravnej nehody. Na fotografii č. 8 (strana 87 Znaleckého posudku a tiež nasledovný obrázok) je viditeľné dopravné značenie umiestnené na výjazde z ulice S. a tiež na ulici N.. K námietke, že technika vodiča motocykla bola správna, neporušil žiadny dopravný predpis: K tomuto tvrdeniu uvádza, že toto nie je správne a to s ohľadom na nasledovné. V zmysle pravidiel cestnej premávky mal motocyklista jazdiť tak, aby dal prednosť v jazde vozidlu sprava. Technika jazdy motocyklistu bola v rozpore s uvedeným a preto nie je možné tvrdiť, že technika jazdy motocyklistu bola správna. K námietke, že technika jazdy vodičky T. A. bola nesprávna, pri odbočovaní doľava prešla do protismeru. Jazdila bližšie k okraju pravej časti vozovky a medzi jej vozidlom a pravým okrajom vozovky v mieste havárie bolo dosť miesta na ešte jedno auto. Takže keby jazdila pri pravom okraji vozovky, tak ako je to správne v obojsmernej premávke k stretu vozidiel by neprišlo. S uvedeným tvrdením sa nestotožňuje. K zrážke došlo v oblasti križovatky, kde neboli vyznačené jazdné pruhy, podrobnejšie bude tato problematika vysvetlená nižšie. K námietke, že v odpovedi na otázku 1 Ústav neuviedol, či nesie nejaký pomer miery zavinenia aj vodič, ktorý zaparkoval G. na verejnej zeleni v rozpore s predpismi o cestnej premávke, či to že zakryl rozhľad na križovatku zavinilo dopravnú nehodu a v akej miere. Taktiež sa nevysporiadal s otázkou miery zavinenia správcu predmetnej cesty, na ktorej sa dopravná nehoda stala v dôsledku nedostatočného dopravného značenia. V nadväznosti na uvedené konštatuje, že z fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody nie je možné jednoznačne ustáliť, či vozidlo Audi skutočne stojí na zeleni, alebo nie. S dostatočnou mierou istoty možno uviesť, že zadné kolesá vozidla nestoja na zeleni (pozri strana 86 znaleckého posudku, alebo nasledovná fotografia). Rovnako aj pravé predné koleso nestojí na zeleni. Skutočnosť čí ľavé predné koleso stojí na zeleni nie je možné z predložených podkladov vyhodnotiť. Považuje za potrebné uviesť, že pred vozidlom Audi sú umiestnené tiež ďalšie objekty, ktoré taktiež znižujú rozhľadové pomery a to smetné nádoby. Y. objekty však nie sú príčinou nehodového deja, nakoľko každý vodič má v zmysle pravidiel cestnej premávky povinnosť správať sa tak, aby „neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam". Vodič je ďalej: „povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť. Na ktorú má rozhľad. „ Z uvedeného vyplýva, že každý vodič by mal prispôsobiť svoju jazdu konkrétnym podmienkam cestnej premávky a s ohľadom na tieto upraviť svoju techniku jazdy tak, aby jazdil bezpečne. Účastníci dopravnej nehody mali technickú možnosť rozpoznať, že vedľa vozovky stojí vozidlo Audi a mali technickú možnosť upraviť svoju techniku jazdy vzhľadom
na toto vozidlo. Považuje tiež za potrebné uviesť, že technickým znalcom neprináleží riešiť otázky právne, čo je napríklad otázka prípadnej miery zavinenia. Pri vyhodnotení technickej príčiny predmetnej dopravnej nehody nie je relevantné posudzovať statický objekt nachádzajúci sa mimo komunikácie. Namiesto vozidla G. v danom mieste mohla stáť napríklad smetná nádoba, alebo iný objekt ako krík a podobne. Tejto skutočnosti sa však účastníci cestnej premávky majú možnosť prispôsobiť a upraviť tak svoju techniku jazdy s ohľadom na konkrétnu situáciu v cestnej premávke. Parkovanie vozidla G. však bolo v rozpore s pravidlami cestnej premávky. Resp. ustanovením § 25 ods. 1 písm. u Zákona č. 8/2009 Z.z, z ktorého vyplýva, že vodič nesmie zastaviť a stáť: „na iných miestach, kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, alebo obmedziť jazdu vozidiel" K námietke, že odpoveď na otázku 5 je arbitrárna a teda nepreskúmateľná. Vychádza z odhadov, dohadov, „cca" veličín vkladaných do rovníc, z ktorých vyšli neobhájiteľné výsledky, ktoré sa nedajú vedecky potvrdiť, resp. tak isto ako sa dajú odhadom potvrdiť v tej iste miere sa dajú aj vyvrátiť. Odpoveď na otázku 5 nemá výpovednú hodnotu." Uvedené tvrdenie je nepravdivé. Pri každom výpočte je prijateľná určitá odchýlka a preto uvádza pri danej hodnoty vždy pojem cca. To však neznamená, že sa jedná o odhad. Znamená to, že od danej hodnoty je prijateľná určitá odchýlka. Výsledky výpočtov v žiadnom prípade nie sú neobhájiteľné a nepreskúmateľné. K námietke, že odpoveď ústavu na otázku číslo 6, je v rozpore s predpismi o cestnej premávke. Vodička vozidla T. A. mala dať prednosť vozidlu vychádzajúceho z úzkej vozovky, na ktorú sa nezmestia dve vozidlá vedľa seba. Kým moped neopustil túto úzku vozovku, mala vodička A. čakať pri pravom okraji vozovky, resp. dať mu prednosť vjazde. Až potom keď moped opustil úzku vozovku nepriechodnú dvomi vozidlami súčasne, sa mala pohnúť a prejsť ulicou N. odkiaľ išiel moped." Uvedené tvrdenie je nesprávne, nakoľko je v rozpore s pravidlami cestnej premávky kde sa uvádza že vodič pri jazde cez križovatku: „je povinný dať prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu sprava" . Ďalej je možné konštatovať, že šírka vozovky ulice N. síce neumožňuje minutie dvoch protiidúcich osobných vozidiel, avšak na danej ulici je možné minutie sa predmetného vozidla Škoda s motocyklom tak, ako je to zobrazené na obrázku 37 znaleckého posudku, alebo v nasledovnom obrázku. K námietke, že vodič motocykla by mal dávať prednosť vozidlu prichádzajúcemu sprava len v prípade, keby opúšťal svoj jazdný pruh. Avšak vodička A. ho zrazila keď prešla do protismeru. Vodič mopedu bol zrazený pri pravom okraji vozovky, teda vo svojom jazdnom pruhu. Uvedené tvrdenie je nesprávne a je v rozpore s pravidlami cestnej premávky. Vodič motocykla má v zmysle pravidiel cestnej premávky pri jazde cez križovatku povinnosť: „dať prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu sprava" . Pri vjazde na parkovisko (kde mal vodič motocykla v úmysle viesť motocykel musel vodič motocyklista prejsť cez koridor pohybu a uskutočňoval jazdu cez križovatku, pričom smeroval šikmo k parkovisku. Vodič motocykla v jazde sprava prichádzajúcemu vozidlu T.. Vodička vozidla Škoda nevykonávala .klopenie zákruty", ale vykonávala prejazd križovatkou. K námietke, že vodič mopedu mal len úmysel odbočiť na parkovisko. Nebol zrazený pri odbočovaní, ale pri pravej krajnici vozovky, keď jazdil vo svojom jazdnom pruhu. K vykonaniu svojho úmyslu začať odbočovací manéver sa nedostal, lebo bol zrazený pri pravom okraji vodičky automobilom, ktorý prešiel do protismeru! Z hľadiska šírky vozovky ulice N. bol vodič mopedu aj tak na svojej polke vozovky. Oproti nemu by prešiel ďalší moped v opačnom smere bez problémov. S uvedeným tvrdením sa nestotožňujeme, nakoľko k zrážke došlo v oblasti križovatky, kde neboli vyznačené jazdné pruhy a kde mal vodič motocykla povinnosť dať prednosť v jazde sprava prichádzajúcemu vozidlu Škoda. K námietke, že tým, že sa vodička A. pchala do N. ulice namiesto toho, aby počkala kým vyjde moped z úzkej ulice do ktorej sa už vedra neho nezmesti, porušila pravidlá cestnej premávky. Navrhuje, aby Ústav stanovil ktoré." Pracovníci Ústavu súdneho inžinierstva nezistili, že by zo strany vodičky vozidla T. došlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky. K námietke, že vo vyjadrení žalovaného zo dňa 28.8.2020 na strane 3 sa okrem iného uvádza: „K odpovedi na otázku č. 8 uvádza, že vodička A. mala možnosť zabrániť nehode tak, že by jazdila vo svojom jazdnom pruhu a neprešla by pri klopení zákruty do protismeru. Odpoveď Ústavu je v tejto časti zase arbitrárna. Pracuje s vykonštruovanou domnienkou, ktorú nie je možné vedecky dokázať. Dá sa taktiež potvrdiť len domnienkou a takou istou domnienkou sa dá aj vyvrátiť. S uvedeným tvrdením sa nestotožňuje, nakoľko k zrážke nedošlo v zákrute, ale v križovatke, kde neboli vyznačené jazdné pruhy. Pracovníkom Ústavu súdneho inžinierstva nie je zrejmé s akou vykonštruovanou domnienkou mali pracovať, preto sa k uvedenému nevedia bližšie vyjadriť. K námietke, že v časti možnosti zabránenia zo strany motocyklistu Ústav uvádza, že v čase vzniku nehody sa vodič mopedu nachádzal 1.5 m od pravého okraja vozovky. To je pre daný prípad vozovky širokej 3.5 metra ešte stále vo svojej polky vozovky, teda vo svojom jazdnom prúde. Naopak Vodička A. mala v čase stretu dvoch vozidiel ešte aspoň 1.5 metra miesta medzi pravým bokom svojho auta a
pravého okraju vozovky. S uvedeným tvrdením sa nestotožňuje. V mieste zrážky sa motocykel nachádzal v oblasti križovatky. Na nasledovnom obrázku sú zobrazené červenou čiarou hranice križovatky. O šírke vozovky možno hovoriť v úseku pred vjazdom do križovatky nie však v mieste križovatky. Kde sa spájajú cesty a okraje vozovky majú premenlivý tvar s ohľadom na zakrivenie cesty v mieste spájania. K námietke, že ústav pracuje s domnienkou, „keby sa motocykel pohyboval rýchlosťou 15km/h" - odkiaľ ústav berie istotu, že vodič mopedu sa takouto alebo dokonca aj nižšou rýchlosťou nepohyboval?" K tomuto považuje za potrebné uviesť, že výpočet možností zabránenia zrážke zo strany vodiča motocykla (ktorého výsledkom bola hodnota rýchlosti 15 km/h z ktorej by motocyklista zabránil dopravnej nehode) vychádzajú z výpočtu zrážky a predstretového pohybu. Jedná sa teda o výsledok dvoch na seba nadväzujúcich výpočtov. Protokoly oboch výpočtov sa nachádzajú v príslušnej prílohe nami podaného znaleckého posudku. Ak by sa motocyklista pohyboval rýchlosťou 15 km/h, potom by pri včasnej a správnej reakcii mal možnosť zastaviť pred koridorom pohybu vozidla Škoda. K námietke, že ústav v celom posudku uvádza povinnosť vodiča mopedu dať prednosť sprava prichádzajúcemu autu pri odbočovaní. Ale vodič mopedu bol zrazený pri pravom okraji vozovke, čiže neodbočoval. Bol vo svojom jazdnom pruhu. Mal ambíciu odbočiť o niekoľko sekúnd neskôr, keby nebol zrazený A. klopiacou zákrutu do protismeru. S uvedeným tvrdením sa nestotožňuje. Predovšetkým uvádza, že vodič motocykla má povinnosť dať prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu sprava a to pri jazde v križovatke, Vodič motocykla sa v mieste zrážky nachádzal vo vzdialenosti cca 3.8 m od hranice križovatky, ktorá je na predchádzajúcom obrázku zobrazená červenou čiarou. Vodič motocykla teda uskutočňoval jazdu cez križovatku. V čase zrážky už motocyklista vykonával prejazd cez križovatku, pričom smeroval cez koridor pohybu vozidla T. smerom na parkovisko. Ak by motocyklista od okamihu zrážky už nespomaľoval, ale pohyboval by sa konštantnou rýchlosťou ako v čase zrážky (cca 17 km/ h) potom by za čas 2 s prekonal dráhu cca 9 m. Po niekoľkých sekundách (od okamihu kedy došlo k zrážke) a to konkrétne 2 s by sa teda motocyklista nachádzal na vjazde do parkoviska. Nie je teda pravdivé tvrdenie, že motocyklista mal „ambíciu odbočiť o niekoľko sekúnd neskôr". K námietke, že sám ústav konštatuje, že do ulice N. sa nezmestia dve oproti idúce vozidlá súčasne. Tak ako chcela vojsť vodička A. do ulice N., kým moped ešte nevyšiel? Navrhuje, aby ústav prehodnotil prednosť vjazde vodiča mopedu vzhľadom toho, že vychádzal z ulice s obojstrannou premávkou a kým on z ulice nevyšiel vodička A. z hľadiska šírky ulice nevedela vojsť. Nenašli žiaden relevantný dôvod pre prehodnocovanie problematiky prednosti v jazde a problematiky technickej príčiny predmetnej dopravnej nehody. Úvaha o tom, že by mal najskôr motocyklista opustiť križovatku a až následne by malo vozidlo T. uskutočniť odbočovanie vľavo nie je správna. Pri správnej technike jazdy motocyklistu mohol tento uskutočňovať odbočovanie vľavo takým spôsobom, že by dal prednosť vozidlu T. prichádzajúcemu sprava a až následne by začal uskutočňovať odbočovanie vľavo - pozri nasledovný obrázok. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že podľa jeho názoru by mala vodička jazdiť takým spôsobom, že by mala predpokladať nesprávnu techniku jazdy motocyklistu a umožniť mu výjazd z ulice N. a vjazd na parkovisko. Takýto predpoklad však nepovažuje za správny, nakoľko ak by takto vodička vozidla Škoda konala, potom by za daných podmienok dávala prednosť v jazde motocyklistovi. V zmysle pravidiel cestnej premávky však mal naopak motocyklista dať prednosť v jazde vozidlu T.. K námietke, že kto je zodpovedný resp. zo zákona povinný návrhom a riešením dopravného značenia z hľadiska bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, vo všeobecnosť a aj konkrétne v danom prípade. Kto je zodpovedný resp. kto má povinnosť osadiť dopravné značenie na komunikáciách, vo všeobecnosť a aj konkrétne v danom prípade." Dopravné značenie v príslušnom mieste umiestňuje správca komunikácie - v danom prípade pravdepodobne obec, pričom návrh dopravného značenia je predkladaný príslušnému dopravnému inšpektorátu, ktorý ho v prípade správnosti schvaľuje. K námietke, že ktoré predpisy porušil vodič G., keď zaparkoval auto na mieste, na ktorom je zadokumentované. V prípade, že vodič vozidla G. stál na zeleni, potom táto skutočnosť bola v rozpore s ustanovením § 25 ods. 1 písm. s Zákona č. 8/2009 Z.z, kde sa uvádza, že „vodič nesmie zastaviť a stáť na cestnej zeleni a inej verejne prístupnej zeleni, na ostrovčekoch a deliacich pásoch, ak to nie je dovolené dopravnou značkou". Ako však už bolo uvedené z predložených podkladov nie je možné jednoznačne identifikovať, či vozidlo G. stálo na zeleni. Parkovanie vozidla G. však bolo v rozpore s pravidlami cestnej premávky, resp. ustanovením § 25 ods. 1 písm. u Zákona Č. 8/2009 Z.z. z ktorého vyplýva, že vodič nesmie zastaviť a stáť: „na iných miestach, kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, alebo obmedziť jazdu vozidle". K ďalším požiadavkám zo strany žalovaného uvedených v oznámení o zložení preddavku a otázkach k znaleckému posudku ústav predložil nasledovné vysvetlenie. a/ Stanovte vzdialenosť ľavého boku vozidla T. A. od ľavej krajnice vozovky a vzdialenosť pravého boku vozidla T. A. od pravej krajnice vozovky v čase stretu so skútrom? - V nehodovom úseku sa nenachádzali
krajnice, preto bude v ďalšom uvažovaná vzdialenosť k okraju vozovky. V okamihu zrážky sa ľavá bočná strana vozidla T. nachádzala vo vzdialenosti cca 1.9 m od ľavého okraja vozovky. Vzdialenosť pravej časti vozidla od okraja vozovky je problematické špecifikovať, nakoľko po pravej strane vozidla dochádza k spájaniu dvoch ciest, pričom nie je možné vytvoriť kolmicu na okraj vozovky, ktorá by súčasne smerovala kolmo k pravej strane vozidla. Na nasledovnom obrázku je preto zakótovaná vzdialenosť pravej prednej časti vozidla T. od pravej časti vozovky ulice N. 3,2 m a tiež vzdialenosť pravej zadnej časti vozidla T. od pravej časti vozovky ulice N. 5,9 m. b/ z hľadiska šírky vozovky v mieste zrážky stanovte, v ktorom prúde / jazdnom pruhu jazdila vodička Škody A." ? - K dopravnej nehode došlo v oblasti križovatky, kde neboli vyznačené jazdné pruhy. V pravidlách cestnej premávky sa v § 10 ods. 1 uvádza: „Ak jazdné pruhy nie sú na vozovke vyznačené, jazdným pruhom sa rozumie časť vozovky dovoľujúca jazdu vozidiel s troma a viacerým; kolesami v jazdnom prúde za sebou. Neumožňovala minutie dvoch osobných vozidiel jazdiacich proti sebe, rovnako aj ulica N. neumožňovala minutie dvoch osobných vozidiel jazdiacich proti sebe (pozri nasledovný obrázok). Z uvedeného potom logicky vyplýva, že ulica S. a aj ulica N. nemala dva jazdné pruhy. Na nasledovnom obrázku sú zobrazené šírkové pomery vozidla T. pri jazde po ulici N. a to tesne pri pravom okraji. Modrou čiarou je zobrazený geometrický stred vozovky. c/ stanovte z ulice s koľko smernou premávkou vychádzala vodička T. A.? Bol tento stav v súlade s dopravným značením v čase vzniku nehody?" - Podľa názoru spracovateľov znaleckého úkonu vychádzala vodička vozidla T. z ulice S., kde bola jednosmerná premávka. Ako to bolo podrobnejšie vysvetlené, platnosť dopravnej značky (IP 3b) síce končila na križovatke ulíc S. a F., avšak šírkové pomery ulice S. neumožňovali obojsmernú premávky, pričom v mieste dopravnej nehody, resp. v križovatke kde končila ulica S. (oproti smeru jazdy vozidla T.) bola osadená dopravná značka B 2 - Zákaz vjazdu všetkých vozidiel. Pričom k tejto značke sa v Prílohe č. 1 vyhlášky č. 9/2009 Z.z., v čl. 3 ods. 2 uvádza: „Z opačného smeru sa umiestňuje značka č. IP 3a alebo č. IP 3b." Z danej značky vyplývalo, že nie je dovolenú uskutočniť vjazd do ulice S. oproti smeru jazdy vozidla T.. d/ mal správca komunikácie povinnosť riadne označiť úzku cestu dopravným značením, ktoré reguluje prednosť v jazde vozidiel prichádzajúcich na zúžený úsek vozovky, do ktorého sa súčasne nezmestili obidvaja účastníci predmetnej dopravnej nehody?" - V predmetnom mieste sa nenachádzala zúžená časť vozovky, vozovka mala rovnakú nezmenenú šírku cca 3.5 m. Tvrdenie, že by sa na ulicu Rákocziho nezmestili obidvaja účastníci predmetnej dopravnej nehody" nie je pravdivé. Na nasledovnom obrázku sú zobrazené šírkové pomery vozidla, motocykla na ulici N.. e/ v dôsledku čoho nebola predmetná križovatka z pohľadu účastníkov predmetnej dopravnej nehody prehľadná"? - Ako je zrejmé z predmetnej dopravnej nehody v danej križovatke boli znížené rozhľadové pomery v dôsledku skutočnosti, že mimo vozovky stálo vozidlo G.. f/ ktoré predpisy porušil vodič AUDI, keď zaparkoval auto na mieste, na ktorom je zadokumentovené? - V prípade, že vodič vozidla G. stál na zeleni, potom táto skutočnosť bola v rozpore s ustanovením § 25 ods. 1 písmo s/ Zákona č. 8/2009 Z.z., kde sa uvádzal že: „vodič nesmie zastaviť a stáť na cestnej zeleni a inej verejne prístupnej zeleni, na ostrovčekoch a deliacich pásoch, ak to nie je dovolené dopravnou značkou". G. však už bolo uvedené z predložených podkladov nie je možné jednoznačne identifikovať, či vozidlo G. stálo na zeleni. Parkovanie vozidla Audi však bolo v rozpore s pravidlami cestnej premávky, resp. ustanovením § 25 ods. 1 písm. u/ Zákona č. 8/2009 Z.z. z ktorého vyplýva, že vodič nesmie zastaviť a stáť: „na iných miestach, kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, alebo obmedziť jazdu vozidiel .
10. Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie, na ktorom žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe a v priebehu konania zo strany žalovaného nedošlo k žiadnej čiastočnej platbe. Poukazuje ďalej na to, že vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a na základe znaleckého posudku došlo k ustáleniu zodpovednosti žalovaného na dopravnej nehode a to v nesprávnej technike jazdy. Nakoľko motorové vozidlo žalovaného v čase dopravnej nehody nemalo zaplatené PZP podľa § 427 OZ dôsledkom objektívnej zodpovednosti žalobca sa domáha svojho nároku. Súčasne si uplatňuje i náhradu trov konania. Žalovaný na ústnom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava doterajších dôkazných návrhov vo veci a po vykonanom dokazovaní navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že doteraz zodpovednosť - vina žalovaného jednoznačne preukázaná nie je, ani samotný znalecký posudok jednoznačne neurčil zodpovednosť žalovaného za dopravnú nehodu. Poukázal na podanie zo dňa 21.10.2021, v ktorom podaní žalovaný predniesol dôkazný návrh a to výsluch zodpovednej osoby, ktorá predmetný znalecký posudok vypracovala a to za účelom ustálenia zodpovednej osoby za vznik dopravnej nehody. Doteraz nebola riadne zodpovedaná skutočnosť, ako mohol mať vodič žalovaného na tachometri motocykla „0" kilometrovú rýchlosť, čo znamená, že prakticky stál, tým pádom ako mohol
zapríčiniť dopravnú nehodu? Predmetnú otázku, resp. rozpor znalecký ústav ani v posudku, ani v následnom dodatku nevysvetlil. Zastáva názor, že v predmetnom prípade by výsluch osoby formou zodpovedania písomne uložených otázok by neviedlo k vyriešeniu uvedenému rozporu, preto navrhuje výsluch zodpovednej osoby, t. j. osoby, ktorá sa podieľala na vypracovaní tak znaleckého posudku, ako i jeho dodatku. Konkrétne nevie uviesť meno dotyčného, nakoľko z obsahu posudku jednoznačne nevyplýva, ktorý pracovník (organizácia) sa podieľal na vypracovaní predmetného posudku. Súd vo veci doplnil dokazovanie okrem výsluchu strán konania oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi: evidencia motorového vozidla č.l. 5 - 9, výpis z OR žalovaného č.l. 10, oznámenie o vzniku škodovej udalosti č.l. 11 - 12, faktúry, pokladničné doklady č.l. 14 - 23, výpočet hodnoty vozidla č.l .24, 27, výzva na zaplatenie č.l. 28 - 31, fotodokumentácia č.l. 32, výpis z databázy č.l. 33, výpis z účtu č.l. 34, výzva č.l. 45 s doručenkou na č.l. 46, upovedomenie o zastavení konania č.l. 82, reakcia dopravnej polície č.l. 96 - 103, znalecký posudok č. 84/2020, vyjadrenie k znaleckému posudku žalovaného, vysvetlenie číslo úkonu 43/2021, priestupkový spis OR PZ KN-K Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver.
11. Žalovaný je právnická osoba - držiteľ motorového vozidla G., P.: PD-XXXAF. Dňa 15.09.2011 predmetné vozidlom bolo účastníkom dopravnej nehody tak, že vodič J. J. dňa 15.09.2011 v čase o 16,45 hod. viedol motocykel zn. G. PL, E.Č: PD-XXXAF v meste X. po miestnej komunikácii ul. N. smerom od parkoviska predajne s nábytkom k parkovisku nachádzajúcom sa medzi ul. Rákociho a S., pričom s motocyklom vošiel do protismeru jednosmernej cesty, následne nedal prednosť v jazde jemu sprava prichádzajúcemu vozidlu zn. T. A., EČ: KN-XXXBI, ktoré smerom od ul. S. viedla vodička W. J., následkom čoho došlo ku zrážke, po ktorej vodič J. aj nim vedený motocykel padli na vozovku, vozidlo zn. T. A. v pokračovaní nehodového deja vyšlo vpravo v smere svojej jazdy mimo vozovku, kde narazilo do kovového zábradlia obytného domu č. 12. Po dopravnej nehode vodič J. nepredložil doklady od motocykla zn. G., nakoľko tieto nemal pri sebe. J. J. sa rozhodnutím OBCP a DE OR PZ Komárno pod č. K.-KN-K zo dňa 09.1.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19. 03. 2013 uznáva vinným z vyššie opísaného priestupku, za čo mu bola uložená sankcia a to pokuta vo výške 250,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 8 mesiacov, ktorý začínal plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia. Dôsledkom dopravnej nehody vznikla škoda na motorovom vozidle T., P.: KN-XXXBI, ktorého držiteľom v čase nehody bol H. J.. K predmetnému vozidlu G., P.: PD-XXXAF nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poškodenému H. J. na základe relácie Dopravnej polície číslo A. K. - KN - OD/X -P - XXX/XXXX týkajúce sa predmetnej dopravnej nehody, z poistného garančného fondu poskytol poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie dňa 11.01.2012 vo výške 4.185,95 eur, z čoho suma vo výške 380,54 eur predstavuje poplatok podľa interných pravidiel. J. J. bolo zaslané upovedomenie o začatí priestupkového konania zo dňa 19.12.2011, príslušným správnym orgánom. J. J. predložil znalecký posudok č. 42/2012 zo dňa 02.02.2012, ktorý vypracoval Ing. Gabriel Belobrad, znalec z odboru cestnej dopravy. Prvé rozhodnutie o priestupku správny orgán vydal dňa 17.08.2012, keď menovaného uznal za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a súčasne mu uložil pokutu 250,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo po dobu 8 mesiacov. Na základe podaného odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, nadriadený správny orgán rozhodnutie zo dňa 17.08.2012 číslo K.-K.N-K zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie nevychádzalo zo spoľahlivo a presne zisteného stavu veci a správny orgán sa nevysporiadal s dopravnou situáciou na mieste udalosti a nedodržal teda zásadu materiálnej pravdy. Dňa 09.01.2013 správny orgán prvého stupňa vydal ďalšie rozhodnutie (v poradí druhé), ktorým žalobcovi uložil pokutu v sume 250,- eur a zároveň zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 8 mesiacov. Na základe podaného odvolania nadriadený správny orgán vydal rozhodnutie dňa 12.03.2013, ktorým vyššie označené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 09.01.2013 potvrdil ako vecne správne. J. J. podanou žalobou dňa 29.4.2013 navrhol Krajskému súdu v Nitre aby rozsudkom zrušil rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu zo dňa 12.3.2013 č. X.-NR-X.-SK-XX/XXXX, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, t. j. Okresného riaditeľstva policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Komárne zo dňa 09.0l.2013 č. K.-KN-K a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Krajský súd v Nitre rozsudkom 11S/43/2013-42 zo dňa 29.10.2013 zrušil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a vec vrátil na ďalšie konanie. Druhostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 14.1.2014 rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne číslo K., KN-K zo dňa XX.XX. XXXX zrušil a vec vrátil
prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Záznamom zo dňa 19.5.2014 Okresný dopravný inšpektorát, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne dospel k záveru, že skutok, o ktorom sa koná, nemožno prejednať, lebo zodpovednosť za priestupok zanikla a preto v zmysle § 76 odsek 1 písmeno f) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov konanie o priestupku zastavil.
12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o Povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch motorového vozidla, alebo ten, kto je v dokladoch motorového vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla, alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
13. Podľa § 24 ods. ods. 2 písmeno b) citovaného Zákona, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
14. Podľa ustanovenia § 24 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z., kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písmeno a), b), f), g) na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písmeno c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľa náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písmeno c) a podľa § 24a ods. 1 písmeno a).
15. Postihové právo Slovenskej kancelárie poisťovateľov pri nepoistených motorových vozidiel smeruje voči tomu, za koho Slovenskej kancelárie poisťovateľov poskytla náhradu škody poškodenému, t. j. voči subjektu, ktorý za škodu zodpovedá. Týmito osobami sú prevádzateľ motorového vozidla a vodič. Prvý zodpovedá podľa § 427 OZ a druhý podľa § 420 OZ. Postih Slovenskej kancelárie poisťovateľov nesmeruje voči tomu, kto mal povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie vozidla a tak neurobil; dôvodom vzniku regresného práva Slovenskej kancelárie poisťovateľov je právo na refundáciu plnení, ktoré poskytla poškodeným osobám. Osoba, ktorá nesplnila povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu je postihovaná administratívnoprávne (pokuta od okresného úradu). Právo Slovenskej kancelárie poisťovateľov proti tomu, kto zodpovedá za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnila (§ 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov), je regresným právom, a nie právom na náhradu škody. Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. je potrebné vykladať tak, že Slovenskej kancelárie poisťovateľov má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t. j. aj proti vodičovi.
16. Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. Vychádzajúc z ustanovenia § 24 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z., kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písmeno a), b), f), g) na náhradu toho, čo za neho plnila. Poukazujúc na obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že dopravnú nehodu nezapríčinil, súd mal za to, že vodič motorového vozidla žalovaného v čase dopravnej nehody bol oprávneným vodičom, t. j. dopravné vozidlo žalovaného používal s jeho súhlasom. Medzi stranami konania nebola sporná ani skutočnosť, že žalovaný v čase dopravnej nehody nemal zaplatené povinné zmluvné poistenie motorového vozidla, ani skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo k vykonaniu poistného plnenia v prospech poškodeného dňa 11.01.2012 vo výške 4.185,95 eur z čoho suma vo výške 380,54 eur predstavuje poplatok podľa interných pravidiel, ktorú sumu si žalobca neuplatnil. Po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom na ústnom pojednávaní žalobca navrhol ustanovenie znalca súdom na zodpovedanie otázky príčin vzniku dopravnej nehody. Znalecká organizácia v znaleckom posudku ako i vo vysvetlení k námietkam žalovaného k príčinám vzniku dopravnej nehody zaujal nasledovné stanovisko. Technickou príčinou dopravnej nehody sú tie prvky nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky a ktoré buď vyvolali kolíznu situáciu, alebo znemožňovali zabrániť dopravnej nehode. V zmysle uvedenej definície, ako aj skutočností uvedených v predchádzajúcich kapitolách tohto znaleckého posudku je možné konštatovať, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola
nesprávna technika jazdy vodiča motocykla a to skutočnosť, že motocykel viedol takým spôsobom, pri ktorom nebolo možné dať prednosť v jazde vozidlu T. a to s ohľadom na okamžitú rýchlosť motocykla a ním zvolený koridor jazdy, v dôsledku čoho vodič motocykla začal cez koridor pohybu vozidla T. prechádzať v takom časovom úseku, kedy nemohol mať prehľad o dopravnej situácii (v koridore pohybu vozidla Škoda) a to s ohľadom na zakrytý výhľad, ktorý bol tvorený stojacim vozidlom G.. Súd poznamenáva, že znalecká organizácia pri vypracovávaní posudku vychádzala okrem iného aj zo znaleckých posudkov Ing. Belobrada a Ing. Šipulu v súčinnosti s konzultantom Součekom. Povinnosť strany tvrdiť potrebné skutočnosti v sporovom konaní sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú stranou konania. V prípade, že ju strana konania splnila, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti však podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, prejaví sa však v rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu účastníka v spore. Súd poukazujúc na vyššie uvedené ako i na jednoznačné závery znaleckej organizácie týkajúce sa príčin vzniku dopravnej nehody mal za preukázané, že zodpovednosť za vznik dopravnej nehody je na strane vodiča motocykla, za ktorého zodpovednosť nesie žalovaný. Preto žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel vrátane uplatnených zákonných úrokov z omeškania od nasledujúceho dňa splatnosti istiny na základe doručenej výzvy na plnenie v prospech žalobcu podľa § 369 Obchodného zákonníka.
17. Súd dôkazný návrh žalovaného a to výsluch osoby, ktorá sa podieľala na vypracovaní tak znaleckého posudku, ako i jeho dodatku na zodpovedanie otázky, ako mohol mať vodič žalovaného na tachometri motocykla „0" kilometrovú rýchlosť, čo znamená, že prakticky stál, tým pádom ako mohol zapríčiniť dopravnú nehodu?, zamietol na tom skutkovom základe, že z obsahu znaleckého posudku a ani z obsahu vysvetlenia žalovaným tvrdená skutočnosť ( t.j. že vodič žalovaného na tachometri motocykla mal „0" kilometrovú rýchlosť, čo znamená, že prakticky stál) nevyplýva. V citovaných podaniach znalecká organizácia rýchlosť motocykla odhadla vzhľadom aj na prednes šoféra na cca 20 km/h a v čase zrážky na 17 km/h. V neposlednom rade dôkazný návrh zamietol aj z dôvodu hospodárnosti, t.j. predmetnú otázku by mohol žalovaný položiť aj v jeho písomnom stanovisku ku znaleckému posudku, resp. k podanému vysvetleniu. K obrane žalovaného spočívajúcej v tom, že zaparkované vozidlo AUDI bránilo vo výhľade vodiča motocykla, súd poukazuje na časť znaleckého posudku doplnený vo vysvetlivkách, z obsahu ktorého vyplýva, že stojace objekty nie sú príčinou nehodového deja, nakoľko každý vodič má v zmysle pravidiel cestnej premávky povinnosť správať sa tak, aby „neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam". Vodič je ďalej: „povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad." Z uvedeného vyplýva, že každý vodič by mal prispôsobiť svoju jazdu konkrétnym podmienkam cestnej premávky a s ohľadom na tieto upraviť svoju techniku jazdy tak, aby jazdil bezpečne. Účastníci dopravnej nehody mali technickú možnosť rozpoznať, že vedľa vozovky stojí vozidlo G. a mali technickú možnosť upraviť svoju techniku jazdy vzhľadom na toto vozidlo.
18. Podľa § 255 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom prípade súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho úspech v konaní.
19. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.