Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6Co-95-2018.pdf
PDF · 108.85 KB
Case nature
Subarea
6Co/95/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej právnej veci žalobcov: 1/ B. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, K., 2/ V. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, K., obaja zastúpení JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, so sídlom Štefánikova 17, Humenné proti žalovaným: 1/ ČSOB Stavebná sporiteľňa, a.s., Radlinského 10, Bratislava, IČO: 35799200, 2/ Dražobná spoločnosť, a.s., Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 35849703, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 5Csp/275/2017-30 zo dňa 01.12.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 5Csp/275/2017-61 zo dňa 09.05.2018 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa uznesenie č.k. 5Csp/275/2017-30 zo dňa 01.12.2017 v spojení s uznesením č.k. 5Csp/275/2017-61 zo dňa 09.05.2018.
II. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením rozhodol: „Súd ukladá žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva a vydraženia nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX kat. územia K., obec K., okres K., vedené Okresným úradom K., katastrálny odbor, a to byt č. X na X.. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX, postavenom na parcele č. XXXX a parcela CKN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1173 m2 v spoluvlastníckom podiele 80/6001. Žalovaného v 1. rade poučuje, že voči žalobcom v 1. a 2. rade môže podať na Okresnom súde Humenné žalobu o zaplatenie dlžnej čiastky úveru poskytnutého žalobcom zo strany žalovaného na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX, uzavretej dňa XX.XX.XXXX. Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.“ Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2, § 333, § 334, § 336 ods. 1 až 4, § 337 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.
2. V odôvodnení uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade uzavreli so žalovaným v 1. rade zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorú sa zaviazali splácať v podmienkach dohodnutých v tejto zmluve, avšak vinou straty zamestnania oboch z nich došlo v určitom období k nesplácaniu dohodnutých splátok a následne aj k zosplatneniu poskytnutého medziúveru ku dňu 31.12.2016. Následne však žalobcovia v 1. a 2. rade prejavovali snahu splácať naďalej tento úver formou splátok v rámci svojich možností, s čím však podľa žalobcov žalovaná v 1. rade nesúhlasila a požadovala zaplatenie mesačnej splátky 1500 eur, čo nebolo v ich schopnostiach a možnostiach zaplatiť. Požadovali aj uzavretie ďalšej a novej dohody o možnosti zaplatiť zosplatnený úver v splátkach, avšak tomuto návrhu na uzavretie dohody im nebolo vyhovené. Naopak, žalobca pristúpil k realizácii výkonu
záložného práva na základe záložnej zmluvy a k predaju ich obydlia bytu č. X na X. poschodí, vo vchode XX bytového domu so súp. č. XXXX, postavenom na parcele č. XXXX a samotnej tejto parcele, ktorá predstavuje zastavané plochy a nádvoria o výmere 1173 m2 v spoluvlastníckom podiele 80/6001, čo v konaní tak isto nebolo sporné, pretože aj keď žalobcovia v 1. a 2. rade nemali k dispozícii zmluvu o záložnom práve, tak jej uzavretie nebolo pochybné, pretože z listinných dôkazov pripojených k návrhu na neodkladné opatrenie to potvrdzuje sama žalovaná v 1. rade, ako aj tú skutočnosť, že začína realizovať výkon tejto záložnej zmluvy predajom ich nehnuteľnosti, ktoré patria do BSM, teda konkrétne vyššie uvedeného bytu a parcelu, na ktorej je byt postavený.
3. Súd dospel k záveru, že návrh je v celom rozsahu dôvodný. Nevyhnutnosť a bezodkladnosť tejto úpravy spočíva najmä v tom, že žalobcovia v 1. a 2. rade, ako to vyplýva z ich vyjadrenia, sú spoluvlastníkmi tohto bytu a nemajú možnosť iného bývania, teda draženou vecou má byť obydlie záložcu a výsledkom dobrovoľnej dražby strata obydlia záložcu a jeho rodiny a pritom je možné pohľadávku žalovaného v 1. rade uspokojiť aj iným spôsobom, nevynímajúc ani súdny proces s následnom exekúciou, vrátane povolenia možných splátok na zaplatenie zvyšku úveru. Dobrovoľná dražba má predstavovať akési ultima ratio, a teda nie je nevyhnutné pripraviť záložcu o jeho obydlie, ak existujú iné možnosti uspokojenia pohľadávky. Z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nevyplýva, že by sa žalovaná v 1. rade domáhala voči žalobcom zaplatenia zvyšku dlhu, kde by bolo možné dosiahnuť, aby žalobcovia v 1. a 2. rade mali možnosť splácať dlh mesačnými splátkami tak, ako to žiadajú - po 800 eur mesačne, ak by to bolo v súlade so zákonom, s ich možnosťami.
4. Vzhľadom na to, že žalobcovia v 1. a 2. rade preukazujú záujem o zaplatenie tohto dlhu v splátkach, vyjadrili pochybnosť o platnom uzavretí zmluvy o zriadení záložného práva, na základe ktorej dochádza k realizácii záložného práva, mal súd za to, že sú splnené podmienky pre neodkladné opatrenie a je potreba bezodkladne upraviť pomery žalobcov v 1. a 2. rade takým spôsobom, aby sa predišlo neprimeranej ujme na strane žalobcov. Keďže zmluva, ktorú uzavreli žalobcovia v 1. a 2. Rade má spotrebiteľský charakter a žalobcovia v 1. a 2. rade vystupujú ako spotrebitelia, súd zároveň poučil žalovaného v 1. rade o možnosti domáhať sa zaplatenia svojho dlhu v súdnom konaní proti žalobcom v 1. a 2. rade, kde by bola možnosť v konaní vo veci samej preskúmať zákonnosť podmienok, za ktorých bola uzavretá samotná zmluvy, či už o poskytnutí úveru, alebo o zriadení záložného práva, a keďže žalovaný v 1. rade je v danej veci veriteľom voči žalobcom v 1. a 2. rade, súd neuložil povinnosť podať v stanovenej lehote žalobu žalobcom v 1. a 2. rade, ale poučil žalovanú v 1. rade o práve podať na príslušnom súde takúto žalobu, kde by sa mohla domôcť ochrany svojich práv, ktoré jej boli týmto nariadeným neodkladným opatrením na čas obmedzené.
5. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 1. Rade. Namietal, že súd zmenou petitu žalobného návrhu zo zdržania sa výkonu záložného práva a vydraženia nehnuteľnosti spojeného s ich nakladaním, ktorý je neurčitý a nezrozumiteľný, vo výrokovej časti svojvoľne rozhodol o zdržaní sa výkonu záložného práva a vydraženia nehnuteľnosti. V zmysle § 327 CSP mal súd tento návrh z dôvodu nezrozumiteľnosti a neurčitosti odmietnuť. Svojvoľným dotvorením petitu súd porušil rovnosť strán. Žalobcovia v žalobnom návrhu uvádzajú parcelné číslo, na ktorom je postavený bytový dom, súpisné číslo XXXX ako číslo XXXX, pričom takto identifikovaná nehnuteľnosť neexistuje. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia podali návrh, ktorým sa domáhali, aby sa žalovaní zdržali výkonu záložného práva a vydraženia nehnuteľnosti spojeného s ich nakladaním, poučenie o možnosti podať žalobu o zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere nie je poučením o možnosti podať žalobu vo veci samej. Žalobcovia vyjadrili pochybnosť o platnom uzavretí zmluvy o zriadení záložného práva. Z čoho predmetné konštatovanie vychádza, je sporné, nakoľko žalobcovia nepredložili ani len zmluvu o zriadení záložného práva ani neuvádzajú dôvody, prečo mala byť zmluva o zriadení záložného práva neplatná. Podanie žaloby o zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a následná exekúcia, nemá vplyv na prípadné zrušenie neodkladného opatrenia v zmysle § 337 ods. 3 CSP. Z návrhu žalobcov nie sú zrejmé skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku. Súd sa nevysporiadal s otázkou dokázania resp. osvedčenia rozhodujúcich skutočností. Žalobcovia mali možnosť predložiť zmluvu o zriadení záložného práva a poukázať na dôvody, prečo spochybňujú jej platnosť, čo však neučinili. Súd v uznesení sám uvádza, že posledná platba pripísaná na účet žalovanej v 1. Rade bola žalobcami realizovaná 15.05.2017 vo výške 450 Eur. V prípade, že žalobcovia by mali skutočne záujem svoj záväzok voči žalovanému v 1. rade splatiť v pravidelných mesačných splátkach, tieto by skutočne realizovali. Žalovaný v 1. rade poskytol žalobcom priestor na riešenie vzniknutej situácie a možnosť realizácie úhrad ich záväzku,
avšak po zosplatnení pohľadávky žalobcovia uskutočnili reálne 4 vklady, a to 04.04.2017 sumu 200 Eur, 06.04.2017 sumu 500 Eur, 18.04.2017 sumu 800 Eur a 15.05.2017 sumu 450 Eur. Je zrejmé, že žalobcovia nemajú záujem na splatení záväzku. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
6. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že napadnuté rozhodnutie je správne a navrhli potvrdiť ho. Uviedli, že provoinštančný súd určite nepriznal viac a nepriznal niečo iné, než to, čo žalobcovia žiadali. V návrhu došlo k zrejmej chybe v písaní v časti označenia parcely, na ktorej stojí dražená nehnuteľnosť. Uvedené je možné napraviť opravným uznesením v zmysle § 224 CSP, o čo súd aj požiadali. Súd postupoval v zmysle § 337 ods. 2 CSP, keď poučil žalovaného v 1. rade o možnosti podania žaloby vo veci samej. V čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovi nemali k dispozícii záložnú zmluvu, túto sa im podarilo zabezpečiť až dodatočne. Žalobcovia vystupujú v postavení spotrebiteľov. Nie je nevyhnutné pripraviť žalobcov o obydlie, ak existujú iné možnosti uspokojenia pohľadávky.
7. Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu nevyjadril.
8. Žalovaný v 1. rade v podaní zo dňa 17.05.2018 zotrval na argumentoch prezentovaných v odvolaní. Uviedol, že od podania odvolania žalobcovia uhradili dňa 15.02.2018 sumu 250 Eur. Žalobcovia opakovane porušujú akékoľvek dohody.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je dôvodné.
10. Podľa § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa zásahu do znenia petitu vykonaného súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že žalobcovia sa v zmysle petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali, aby súd uložil žalovaným I. a II. rade zdržať sa výkonu záložného práva a vydraženia nehnuteľnosti spojeného s ich nakladaním, a to vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. K., obec K., okres K., vedeného Okresným úradom K., katastrálny odbor, a to:
- Byt č. X na X. Poschodí, vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX postavenom na parcele č. XXXX,
- Parc. CKN č. XXXX, zastavené plochy a nádvoria o výmere 1173 m2 v spoluvlastníckom podiele 80/6001-in. Zároveň žalobcovia žiadali, aby súd priznal žalobcom vo vzťahu k žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu.
12. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na formuláciu petitu, obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priložené listinné dôkazy je zrejmé, že žalobcovia sa podaným návrhom domáhajú voči žalovaným zdržania sa výkonu záložného práva a vydraženia nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sledujú cieľ predísť strate vlastníckeho práva k zálohu, ktorým je ich obydlím. Pokiaľ ide o formuláciu požitú v petite „spojeného s ich nakladaním“, ktorá vo výroku napadnutého rozhodnutia absentuje, touto modifikáciu zo strany súdu prvej inštancie nebolo zasiahnuté do podstaty petitu, výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá tomu, čoho sa žalobcovia domáhali. Celkom zjavne súd prvej inštancie nepriznal žalobcom viac, ako sa domáhali resp. nič iné, než čoho sa domáhali. Pri vydražení predmetu zálohu, udelení príklepu na dražbe dochádza de facto k disponovaniu s nehnuteľnosťou, kedy prechádza vlastnícke právo k predmetu dražby zo záložcu na vydražiteľa.
13. V tomto smere odvolací súd na dôvažok poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 217/2007 zo dňa 30.07.2008, ktoré sú aplikovateľné aj za účinnosti zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku. V rozhodnutí NS SR uviedol: „Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 nevyžaduje, aby žalobca po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak žalobca v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha. Petit žaloby, tak ako žalobca formuluje v podanej žalobe alebo neskôr v priebehu konania, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového (t.j. či je v žalobe dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobca žiada). Súd do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný petit žaloby, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel.“
14. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazovali na skutočnosť, že v roku 2016 prišli o zamestnanie, preto prestali dlh voči žalovanému 1/ splácať. Ku dňu 31.12.2016 došlo k zosplatneniu úveru. Žalobcovia sa stále snažia zasielať žalovanému splátky podľa svojich možností a schopností. Podmienky stanovené žalovaným 1/ sú pre nich nerealizovateľné. V nehnuteľnostiach, ktoré majú byť vydražené, žalobcovia bývajú, iné bývanie nemajú ani si ho nevedia zabezpečiť. Toho času sú schopní zabezpečiť splátky vo výške 800 Eur mesačne, čo však žalovaný 1/ odmieta.
15. Odvolací súd konštatuje, že žalobcovia osvedčili, že dňa 17.04.2013 uzavreli so žalovaným v 1. rade ako veriteľom Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je sporné, že pre účely zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere si žalovaný v 1. rade ako veriteľ zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi právnym predchodcom žalobcov a žalovaným 1/, ktorú žalobcovia napokon v odvolacom konaní aj predložili.
16. Ako vyplýva z listu žalovaného v 1. rade zo dňa 10.04.2017 adresovaného žalobcom, žalovaný v 1. rade eviduje pohľadávku voči žalobcom zo zmluvy mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX vo výške 44 727,61 Eur. Žalovaný v 1. rade pristupuje k výkonu záložného práva, ktoré bolo zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva, vo forme dobrovoľnej dražby založených nehnuteľností evidovaných na LV. č. XXXX, okres K., obec K., k.ú. K., a to pozemky parcely registra „C“, parc. č. XXXX, výmera 1173 m2, zastavané plochy a nádvoria a stavby - byt č. X. vo vchode č. XX v bytovom dome, súp. č. XXXX, postavenom na parc. č. XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 80/6001, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov.
17. Žalobcovia k návrhu priložili potvrdenia o vkladoch na účet žalovaného v 1. rade, žiadosť žalobcov o vystavenie splátkového kalendára adresovanú žalovanému v 1. rade, e-mailovú komunikáciu medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade týkajúcu sa splátkového kalendára, z ktorej vyplýva, že žalovaný požaduje hradenie dlhu v splátkach po 1500 Eur mesačne.
18. Z listu žalovaného v 2. rade zo dňa 06.11.2017 vyplýva, že žalobcovia boli vyzvaní umožniť znalcovi ohodnotenie predmetu zálohu dňa 23.1.12017.
19. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že žalobcovia dôvodnosť potreby úpravy pomerov strán dostatočným spôsobom osvedčili keď je zrejmé, že žalovaný v 1 rade pristúpil k výkonu záložného práva, kde dražobníkom je žalovaný v 2. rade, pričom žalovaní majú záujem na umožnení úhrady dlhu v splátkach, čím by bolo možné predísť potrebe vydraženia predmetu zálohu - obydlia žalobcov. Žalovaným požadovaná suma mesačných splátok - 1500 Eur však nezodpovedá možnostiam žalobcov.
20. Neodkladné opatrenie je za daného stavu jediným efektívnym prostriedkom ochrany pred pozbavením žalobcov - záložcov ich vlastníckeho práva k zálohu. Inštitút neodkladného opatrenia má za svoj cieľ rýchlo a pružne riešiť situácie, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému stavu. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť ani fakt, že výkon záložného práva sa v podmienkach Slovenskej republiky realizuje bez ingerencie súdu.
21. Uložením povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva nevznikne žalovanému žiadna škoda, naproti tomu, ak by súd návrh žalobcov zamietol, týmto by reálne hrozila strata ich obydlia. Napravenie tohto následku a návrat do pôvodného stavu by bol následne možný len podaním žaloby o neplatnosť dražby, čo by spôsobilo ďalšie trovy a výdavky. Týmto je daný a osvedčený naliehavý právny záujem a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia je jediný možný spôsob, ako sa môžu žalobcovia brániť pred pozbavením ich vlastníckeho práva k obydliu.
22. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 10. septembra 2014 vo veci C 34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital, a.s.. Podľa článkov 60 až 67 tohto rozhodnutia, „Pokiaľ ide o účinnú a odrádzajúcu povahu, na jednej strane písomné pripomienky, ktoré Súdnemu dvoru predložila slovenská vláda, spresňujú, že v priebehu tohto konania o mimosúdnom výkone záložného práva môže príslušný vnútroštátny súd na základe § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku prijať predbežné opatrenia zakazujúce pokračovanie v uskutočnení tohto predaja. (61) Na druhej strane, ako bolo pripomenuté v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku, je zjavné, že zákon č. 106/2014 Z. z. prijatý 1. apríla 2014, ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 2014 a je uplatniteľný na všetky zmluvy o zriadení záložného práva platné od tohto dňa, zmenil procesné pravidlá uplatniteľné na zmluvnú podmienku, ako je podmienka dotknutá vo veci samej. Konkrétne § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v platnom znení umožňuje súdu, aby v prípade spochybnenia platnosti podmienky záložnej zmluvy určil neplatnosť dražby, pričom toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou stavia spotrebiteľa takmer do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal pôvodne, a teda v prípade protiprávnosti dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu. (62) Pokiaľ ide o primeranú povahu sankcie, osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. (63) Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa (rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 61), ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora vo veci Sánchez Morcillo a Abril García, EU:C:2014:1388, bod 11). (64) V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, § 137). (65) V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. (66) Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou v prípade, keď je prijatie takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej smernicou 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 59). (67) V prejednávanej veci možnosť príslušného vnútroštátneho súdu prijať predbežné opatrenie, ako je uvedené v bode 60 tohto rozsudku, môže zjavne predstavovať primeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, čo musí overiť vnútroštátny súd.“
23. Za stavu, že draženou vecou má byť obydlie záložcu a výsledkom dobrovoľnej dražby strata hlavného obydlia záložcu a jeho rodiny, a pritom pohľadávku bolo možné uspokojiť iným spôsobom, nevynímajúc ani súdny proces s následnou exekúciou vrátane do úvahy prichádzajúcich splátok, musí dobrovoľná dražba predstavovať akési ultima ratio. Je totiž dôležité, že záložné právo až do úplného uspokojenia pohľadávky nezanikne, pohľadávka je krytá mimoriadne silným zabezpečovacím prostriedkom, narastá príslušenstvo pohľadávky, spravidla sankcie. Preto nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pripraviť záložcu o jeho obydlie, ak existujú iné možnosti uspokojenia pohľadávky. Je preto mimoriadne dôležité dôsledne vyhodnotiť pomery v každej individuálnej veci. V tomto smere môže mať pri naplnení princípu proporcionality význam aj otázka, či by primeraný časový priestor, prípadne povolenie splátok dostatočne nenaplnili zmysel a cieľ záložného práva a jeho zabezpečovacej funkcie. V súvislosti s proporcionalitou je tiež potrebné brať zreteľ na pomer výšky pohľadávky a hodnoty zálohu. (JUDr. Ing. M. Budjač a kol.,: Zákon o dobrovoľných dražbách. Komentár. Wolters Kluwer, 2017, s. 397).
24. Ak existovali podmienky pre úspešné vymoženie pohľadávky bez vykonania záložného práva v súdnej exekúcii, prípadne povolenie splácania dlhu v rámci súdnej exekúcie, je namieste otázka, či je
nevyhnutné v demokratickej spoločnosti vykonať záložné právo mimosúdne predajom založenej veci (porov. PL ÚS 23/2014).
25. Záložné právo umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok záložcu bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či pohľadávka je a v akej výške. Aplikačná prax potvrdzuje až chaotickú ochranu dlžníkov, a to aj po poskytnutí právnej služby, tiež neuveriteľne nízku právnu osvetu záložných dlžníkov a na druhej strane veľmi sporadickú reflexiu záložných veriteľov na princíp proporcionality.
26. Zo správania žalovaného 1/ je zrejmé, že začal realizovať výkon záložného práva predajom obydlia žalobcov na dražbe, pričom existujú pochybnosti o proporcionalite dobrovoľnej dražby, keďže sa javí, že uspokojenie dlhu možno dosiahnuť aj inými spôsobmi, následkom ktorých by nebola strata obydlia žalobcov. Za tohto stavu je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a teda aj dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Keď existujú dôvody podporujúce reštart splácania úveru, pričom predmetom zálohu je chránené obydlie, chránený spoločenský vzťah, je takmer na úrovni povinnosti pristúpiť k dočasnej ochrane a odkázať strany na riešenie prípadu tak, ako to učinil súd prvej inštancie poučením žalovaného o možnosti domáhať sa zaplatenia dlhu súdnou cestou. Výkonom záložného práva nastáva pre dlžníkov pomerne neprehľadná situácia v orientácii čo do výsledku výkonu záložného práva, nie je zrejmá suma, za akú dôjde k vydraženiu nehnuteľnosti, pričom nie je vylúčené, že výťažok ani nebude postačovať na úhradu dlhu v celom rozsahu. O to viac je potrebné stabilizovať výšku pohľadávky a príslušenstva, aby žalobcovia mohli pristúpiť k splácaniu dlhu.
27. Záujem záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka v procese, ktorá sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka, však nemôže byť nadradený záujmu dlžníka vo väčšej miere, ako to je v prípade právnej úpravy exekúcie (m.m II. ÚS 261/2013).
28. Jedným z dôvodov, ktorý „odsúva“ záložného veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky do sféry kontrolovanej súdom, je záujem dlžníka o reštart v splácaní. Ani podľa odvolacieho súdu záložný veriteľ neurobil všetko pre znovuobnovenie procesu splácania, hoci aj nižšími splátkami, ale predsa len relevantnými. Splátka 800 Eur nie je nerelevantná. Ak sa predáva dlžníkovi v procese dobrovoľnej dražby jeho obydlie, aplikačná prax potvrdzuje určitú mieru neistoty, v ktorej sa ocitá dlžník, čo do znovuobnovenia procesu splácania, pretože zasielaním splátok nemusí dosiahnuť mimosúdne zastavenie procesu dražby. Tým dáva odvolací súd odpoveď na odvolaciu námietku žalovaného v 1. rade a ktorému riešenie ponúkol súd prvej inštancie podľa nových pravidiel Civilného sporového poriadku, a to je usmernenie na exekučný proces. Odvolací súd teda nepovažuje rozhodnutie o zastavení výkonu záložného práva za res iudicata ale za určité provizórium, že kým nezačne prevažovať záujem veriteľa v zmysle predošlého bodu, tak dovtedy musí počítať s ochrannými mechanizmami garantovanými v demokratickej spoločnosti dlžníkom, ktorí sa ocitnú v nepriaznivých sociálnych situáciách. Ako už bolo uvedené, veriteľovi úroky narastajú a záložné právo má zachované.
29. Vo vzťahu k námietke o neexistencii parcely č. XXXX odvolací súd uvádza, že išlo o zrejmú chybu v písaní, keďže správne malo byť uvedené číslo parcely XXXX, čo vyplýva listinných dôkazov predložených v konaní. Uvedený nedostatok bol odstránený opravným uznesením č.k. 5Csp/275/2017-61 zo dňa 09.05.2018.
30. Správnemu výroku o uložení povinnosti žalovaných zdržať sa výkonu záložného práva a vydraženia nehnuteľností zodpovedá aj správny súvisiaci výrok o trovách konania. Za daného stavu odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia, preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným žalovaným v rozsahu 100 %.
32. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).