Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/393/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne: S. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XX, Y., v konaní zastúpenej W. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XX/XX, F. B., proti žalovaným: 1. AUTOCENTRUM AAA AUTO, a. s., so sídlom Panónska cesta 39, Bratislava, IČO: 47 918 101, v konaní zastúpenému Mgr. Mariánom Balážom, advokátom, so sídlom Tešedíkova 59, Bratislava, 2. Autoleasing SK, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 46 806 491, v konaní zastúpenému Havel, Holásek & Partners, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 10. mája 2017 č. k. 14C/338/2015-117 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 34 Občianskeho zákonníka a § 137 písm. c) a uviedol, že predmetom konania je určenie neplatnosti faktúry č. FVNZ2330_140138 zo dňa 26. 04. 2014, poistnej zmluvy č. CGS_016748 zo dňa 26. 04. 2014, žiadosti o úver č. ZUDTA14/61010143 zo dňa 26. 04. 2014 a splátkového kalendára k úverovej zmluve č. UDTA14/61001160 zo dňa 26. 04. 2014. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade dňa 26. 04. 2014 vyplýva, že jej predmetom bola kúpa motorového vozidla zn. Dacia Logan za kúpnu cenu 1.674 eur s DPH. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky pri predaji vozidiel. Podľa uzavretej kúpnej zmluvy sa kupujúca (žalobkyňa) zaviazala zaplatiť kúpnu cenu vozidla tak, že sumu 300 eur uhradila predávajúcemu (žalovaný v 1. rade) v hotovosti pri podpise zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 1.374 eur mala byť uhradená z titulu zmluvy o úvere č. 1461010143 uzatvorenej medzi kupujúcou a žalovaným v 2. rade najneskôr do 7 dní od podpisu kúpnej zmluvy. Dňa 26. 04. 2014 žalovaný v 1. rade vystavil žalobkyni faktúru č. FVNZ2330_140138 znejúcu na sumu 2.253 eur. Predmetná faktúra bola vystavená v súvislosti s predajom motorového vozidla Dacia Logan, keď do ceny uvedenej vo faktúre boli zahrnuté aj ďalšie položky nad rámec samotnej kúpnej ceny vozidla. Splatnosť faktúry bola stanovená na deň 06. 05. 2014. Ako vyplynulo z kópie príjmového pokladničného dokladu č. PKNZEU_1401004, žalobkyňa dňa 26. 04. 2014 žalovanému v 1. rade v súvislosti s kúpou motorového vozidla uhradila čiastku 300 eur. V ten istý deň žalovaný v 1. rade vystavil výdavkový pokladničný doklad č. PKNZEU_1401005, z ktorého vyplynulo, že v ten deň žalobkyňa obdržala od žalovaného sumu 300 eur v súvislosti s odkúpením motorového vozidla Škoda Felicia, EČV: KN XXXBE. Dňa 26. 04. 2014 bola zo strany žalobkyne podpísaná žiadosť o poskytnutie úveru na dopravnú techniku pre fyzické osoby nepodnikateľov

ZUDTA14/61010143, ktorú vypísal zamestnanec žalovaného v 1. rade a ktorú žalobkyňa podpísala, pričom túto žiadosť následne prevzal dňa 26. 04. 2014 žalovaný v 1. rade. Dňa 26. 04. 2014 bola medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade uzavretá zmluva o úvere č. UDTA14/61001160. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie úveru za účelom úhrady zvyšnej časti kúpnej ceny motorového vozidla Dacia Logan nadobudnutého žalobkyňou na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade dňa 26. 04. 2014 v celkovej výške 2.253 eur po odpočítaní sumy 300 eur uhradenej žalobkyňou pri podpise kúpnej zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bolo všeobecné obchodné podmienky úverov poskytovaných spoločnosťou žalovaného v 2. rade. K úverovej zmluve bol vystavený splátkový kalendár, ktorý žalobkyňa prevzala dňa 26. 04. 2014, pričom prevzatie tejto listiny potvrdila svojim podpisom. Ako vyplynulo z kópie vernostného poukazu, žalovaný v 2. rade poskytol žalobkyni vernostný poukaz uplatniteľný u žalovaného v 1. rade a to v hodnote 400 eur, ktorá mala byť započítaná proti kúpnej cene. Tento vernostný poukaz prevzala žalobkyňa dňa 26. 04. 2014, keď prevzatie listiny potvrdila svojim podpisom. Ako vyplynulo z poistnej zmluvy č. CGS_016748, túto uzavrela žalobkyňa ako poistník s poistiteľom: obchodnou spoločnosťou Jubilee Insurance, Lloyd's Syndicate 5820, One Lime Street, Londýn, Veľká Británia zastúpenou samostatným finančným agentom

- žalovaným v 1. rade dňa 26. 04. 2014. Predmetom poistenia bolo motorové vozidlo Dacia Logan, pričom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli poistné podmienky poistiteľa. Uviedol, že právne úkony sú najvýznamnejšími občianskoprávnymi skutočnosťami, ktoré spôsobujú vznik, zmenu alebo zánik občianskoprávnych vzťahov. Právne úkony sú ľudským správaním, ktoré je determinované právom uznanou vôľou subjektov, zameranou k vyvolaniu určitých následkov. V zmysle § 34 Občianskeho zákonníka je právnym úkonom prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s týmto prejavom spájajú. Žalobami podľa § 137 písm. c) nie sú žaloby, ktorými sa síce žiada určenie práva, avšak u ktorých absentuje naliehavý právny záujem na určení. Určovacou žalobou sa žalobca nedomáha prisúdenia plnenia, teda nedomáha sa vydania exekučného titulu, ale jeho zámerom je, aby súd v rozsudku vyriekol, že určité právo existuje alebo neexistuje. Žalobca podaním určovacej žaloby deklaruje, že mu k ochrane práva postačí jeho určenie, danie mu istoty práva. Požadované určenie sa pritom nemôže týkať existencie alebo neexistencie samotnej právnej skutočnosti, ale len práva. Určovacie žaloby majú preventívnu funkciu, smerujú k tomu, aby sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Existencia/neexistencia práva sa určuje vždy vo vzťahu k prítomnosti, t.j. v čase vyhlásenia rozsudku. Zásadnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi, a to existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, existencia ohrozenia práva, ktorú nemožno odstrániť inak ako určovacím výrokom, existencia potreby odstránenia neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho záujmu. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností k iným subjektom. Táto funkcia určovacej žaloby korešponduje práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo, aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden z účastníkov konania/ strán sporu nenamieta. Nakoľko predmetom konania v tejto veci sú určovacie žaloby, súd bol povinný sa vo veci sa vysporiadať s otázkou vecnej legitimácie strán sporu, otázkou existencie naliehavého právneho

záujmu na určení, ktorého sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala, ako aj s otázkou, či dokumenty označené žalobkyňou v petite žaloby je možné definovať ako právny úkon, pričom týmito otázkami sa zaoberal v tomto konaní ako s otázkami predbežnými. Pokiaľ ide o žalobu v časti o určenie neplatnosti faktúry č. FVNZ2330_140138 zo dňa 26. 04. 2014, žalobkyňa v konaní nepreukázala pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 2. rade vo vzťahu k tomuto určovaciemu petitu žaloby, keď žalovaný v 2. rade predmetnú faktúru nevystavil a tiež ani neexistoval žiaden zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade, na základe ktorého mala byť predmetná faktúra vystavená. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, nakoľko tento nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, nakoľko tento bol subjektom, ktorý vystavil predmetnú faktúru, súd vykonaným dokazovaním, skúmajúc naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa žalobkyňa domáha, dospel k záveru, že v danom prípade žalobkyňa neosvedčila naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tohto dokladu, keď faktúru ani nie je možné považovať za právny úkon v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, nakoľko faktúra nie je prejavom vôle smerujúcim najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, ale je to doklad osvedčujúci skutočnosti vyplývajúce z právneho úkonu (v tomto prípade z kúpnej zmluvy). Preto podanú žalobu v tejto časti i vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zamietol. Pokiaľ ide o vecnú legitimáciu strán sporu vo vzťahu k určovaciemu petitu žaloby v časti poistnej zmluvy, súd dospel k záveru, že nakoľko poistná zmluva č. CGS_016748 zo dňa 26. 04. 2014 bola uzavretá medzi žalobkyňou a obchodnou spoločnosťou Jubilee Insurance, Lloyd's Syndicate 5820, One Lime Street, Londýn, Veľká Británia, pričom žalovaný v 1. rade vystupoval len ako finančný agent v tomto zmluvnom vzťahu, žalobu bolo potrebné vo vzťahu k obom žalovaným zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vzťahu k určeniu neplatnosti poistnej zmluvy nie sú subjektom hmotnoprávnej povinnosti, nakoľko neboli zmluvnou stranou v tomto právnom vzťahu. Žalobkyňa sa podanou žalobou tiež domáhala určenia neplatnosti žiadosti o úver č. ZUDTA14/61010143 zo dňa 26. 04. 2014. V danom prípade žiadosť o poskytnutie úveru možno považovať za jednostranný právny úkon žalobkyne, ktorý smeroval k uzavretiu zmluvného vzťahu so žalovaným v 2. rade. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v 1. a 2. rade, súd mal za to, že táto zo strany žalobkyne preukázaná nebola, keď žalovaní v 1. a 2. rade ohľadne tohto jednostranného právneho úkonu neboli nositeľom žiadnej hmotnoprávnej povinnosti z titulu tejto žiadosti. Hmotnoprávna povinnosť žalovaného v 2. rade bola založená až momentom uzavretia úverovej zmluvy, resp. akceptáciou návrhu žalobkyne na uzavretie tejto zmluvy. V danom prípade preto súd, konštatujúc nepreukázanie pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k obom žalovaným, ako aj konštatujúc neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti tohto jednostranného právneho úkonu žalobu v tejto časti voči obom žalovaným zamietol. Pokiaľ ide po žalobu v časti o určenie neplatnosti splátkového kalendára k úverovej zmluve č. UDTA14/61001160 zo dňa 26. 04. 2014, súd túto zamietol z rovnakých dôvodov ako v časti o určenie neplatnosti faktúry. Súd v prvom rade konštatoval, že splátkový kalendár nie je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, keď splátkový kalendár je len doklad obsahujúci rozpis jednotlivých splátok (ich výšku a dátum splatnosti) vystavený k právnemu úkonu, ktorým bola v tomto prípade úverová zmluva. Splátkový kalendár nie je právny úkon, ktorý žalobkyňu zaväzoval k povinnosti plnenia vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. K povinnosti plnenia žalobkyňu zaväzovala úverová zmluva. Preto súd, konštatujúc, že splátkový kalendár nie je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, ktorého neplatnosti sa možno podanou žalobou na súde domáhať, ako aj konštatujúc, že žalobkyňa nepreukázala pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v 1. a 2. rade vo vzťahu k tejto listine (ktorú síce vystavil žalovaný v 2. rade, avšak z tejto listiny mu nevzniklo žiadne právo vo vzťahu k žalobkyni) a v súvislosti s tým ani naliehavý právny záujem na určení, súd žalobu i v tejto časti zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, keď s ohľadom na výsledok sporu boli žalovaní v 1. a 2. rade v konaní plne úspešnou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana má byť nepochybne chránená proti nečestným praktikám. Poukázala na oznámenie súdu, podľa ktorého súd návrh žalobkyne na vstup intervenienta do konania prihliadať nebude, nakoľko nie sú splnené podmienky podľa § 81 CSP. Ako intervenient malo do sporu vstúpiť občianske združenie na ochranu spotrebiteľa AFH- Asociácia Finančne Hendikepovaných. Uviedla, že vo faktúre žalovaný v 1. rade uvádza cenu vozidla bez akontácie 1.674 eur, pribudla položka za predaj vozidla + služby vo výške 191 eur s DPH. Táto služba nie je uvedená v zmluve a ani nebola dohodnutá pri kúpe vozidla. Ďalšie položky ako koberec

do auta, lekárnička, hasiaci prístroj, reflexná vesta spolu v hodnote 63,40 eura tiež neboli objednané. Spolu 579 eur. Tieto veci tvoria príslušenstvo vozidla a podľa kúpnej zmluvy sú započítané do ceny vozidla. Vo faktúre je uvedená cena za poistenie vozidla Carlife Garance vo výške 325 eur napriek tomu, že žalobkyňa v zázname o rokovaní uviedla, že nežiada poistiť vozidlo. Vo faktúre je uvedená celková cena za motorové vozidlo 2.253 eur. V čiastke 2.253 eur je už podľa faktúry zahrnutá zľava 325 eur. Žalovaný v 2. rade v zmluve o úvere č. UDTA14/61001160 uvádza celkovú výšku úveru 1.953 eur na dobu 48 mesiacov, výška jednotlivých splátok 85,45 eura. Celková čiastka zaplatená klientom je 4.101,60 eura. Priemerná hodnota RPMN 25,63%. Podľa portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR je RPMN poskytnutého úveru 55,13%. Podľa súhrnnej informácie o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2014 za úvery s platnosťou do 5 rokov vo výške od 1.500 eur do 6.500 eur je RPMN 18,01%. Veriteľ pri uzatvorení úverovej zmluvy odovzdal prostredníctvom predajcu bezodplatne klientovi vernostný poukaz vo výške 400 eur, ktorý vraj bol uplatnený zápočtom proti kúpnej cene motorového vozidla. Napriek tomu, že žalovaný v 1. rade poskytol zľavu na motorové vozidlo vo výške 325 eur a žalovaný v 2. rade tiež poskytol zľavu 400 eur vo forme poukazu, ktorý bol uplatnený zápočtom proti kúpnej cene motorového vozidla výška úveru zostala 1.953 eur. Táto čiastka bola rozpísaná aj v splátkovom kalendári, ktorý poskytol žalovaný v 2. rade žalobkyni. Žalobkyni boli predložené dokumenty na podpis tak, že vždy podpisovala aktuálnu stranu na zadnej spodnej časti. Takýmto spôsobom podpísala 11 dokumentov, s ktorými nemala možnosť sa oboznámiť a nemohla ovplyvniť ich obsah. K tomu ešte mala prečítať všeobecné obchodné podmienky žalovaného v 1. a 2. rade, čo je 14 strán a sú písané mimoriadne drobným až nečitateľným písmom. Žalovaný v 2. rade ich považuje za jasné a zrozumiteľné a individuálne dohodnuté. Súd zamietol žalobu s tým, že faktúra, poistná zmluva, žiadosť o úver a splátková kalendár nie je možné považovať za právny úkon v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, nakoľko tieto dokumenty nie sú prejavom vôle smerujúcim najmä vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností alebo len preto, lebo súd konštatoval nepreukázanie pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k obom žalovaným, ako aj neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu. V čase podania žaloby bol v platnosti OSP, pričom podľa § 43 ods. 1 sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby neprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie dosť času na to, aby žalobkyňu vyzval na opravu podania. Žalobkyňa je presvedčená, že existencia naliehavého právneho záujmu bola zo strany súdu zamietnutá práve preto, aby bol dôvod na zamietnutie žaloby. Na základe rozsudku žalovaní môžu naďalej praktizovať nekalú obchodnú praktiku. Pri skúmaní podmienok uvedených v § 137 písm. c) CSP, umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere má spotrebiteľ, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty. Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za neplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaný v 1. rade k odvolaniu žalobkyne uviedol, že odvolanie žalobkyne považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Žalobkyňa v odvolaní opakuje skutkové tvrdenia, s ktorými sa súd už vysporiadal v rozsudku. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 10. 05. 2017 oznámil stranám sporu v súlade s ustanovením § 181 ods. 2 predbežné právne posúdenie veci a v nadväznosti naň umožnil stranám označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa žalovaného v 1. rade v dnom prípade neboli vôbec splnené podmienky preto, aby súd ešte za účinnosti predchádzajúcej procesnej normy vyzval uznesením žalobkyňu na doplnenie a opravu žaloby. V zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 OSP je nevyhnutným predpokladom pre tento postup súdu to, že podanie musí byť buď nesprávne alebo neúplné, alebo nezrozumiteľné. Zrozumiteľnosť podania sa posudzuje vo vzťahu k jeho určitosti. V tomto prípade žaloba obsahovala všetky procesnými normami vyžadované náležitosti. Z jej obsahu bolo zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáhala a ňou formulovanom petite súd mohol rozhodnúť. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že súd postupoval v rozpore s aktuálnou právnou úpravou a judikatúrou posilňujúcou postavenie spotrebiteľov, pretože nepripustil vstup občianskeho združenia ako intervenienta do konania, podľa žalovaného tento postup súdu zodpovedá aktuálne účinnej úprave, keďže v zmysle § 81 intervenient má právny

záujem na výsledku konania. Pritom návrh na vstup uvedeného občianskeho združenia za intervenienta na strane žalobkyne nemohol byť úspešný práve z dôvodu, že toto nemalo žiaden právny záujem na výsledku konania. Pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania podanie žaloby odôvodnila tvrdeniami o neprijateľných zmluvných podmienkach a klamlivých obchodných praktikách, súd prvej inštancie tieto správne posudzoval a vyhodnotil vo vzťahu k žalobnému návrhu žalobkyne. Napriek procesnému poučeniu žalobkyne zo strany súdu, žalobkyňa nepreukázala naliehavosť právneho záujmu na ňou požadovanom určení neplatnosti faktúry, žiadosti o úver a splátkového kalendára vo vzťahu k žalovaným, preto je rozhodnutie súdu správne. Stotožňuje sa tiež so zamietnutím žaloby v časti o určenie neplatnosti poistnej zmluvy z dôvodu nedostatku pasívne vecnej legitimácie na strane žalovaných. Žalovaný sa s názorom žalobkyne o jej práve na zvýšenú ochranu ako spotrebiteľa stotožňuje a dopĺňa, že súd riadne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi toto procesné postavenie žalobkyne nielenže rešpektoval, ale aj poskytol žalobkyni priestor pre uplatnenie jej práv v súlade s čl. 6 ods. 1 a ustanovenia § 290 a nasl. CSP. Skutočnosť, že žalobkyňa je spotrebiteľom, neznamená automaticky, že v konaní bude úspešná. Žalovaní v priebehu konania preukázali nedôvodnosť podanej žaloby, preto je napadnuté rozhodnutie súdu vecne správne. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 1. rade trovy odvolacieho konania.

4. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že odvolanie žalobkyne považuje za zavádzajúce, zmätočné a účelové, žalobkyňa neuvádza žiadne ďalšie skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Vo vzťahu k faktúre č. FVNZ2330-140138, ktorú vystavil žalovaný v 1. rade vo vzťahu k žalobkyni, žalovaný v 2. rade uviedol, že nie je oprávnený vyjadriť sa k okolnostiam dohodnutým medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade a následne k údajom uvedeným v uvedenej faktúre, nakoľko tu absentuje pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2. rade vo vzťahu k určovaciemu petitu žaloby v časti určenia neplatnosti faktúry a poistnej zmluvy. Vo vzťahu k ostatným častiam poukázal na svoje vyjadrenia a uviedol, že RPMN bola v zmluve v deň uzavretia zmluvy uvedené vo výške 52,05% a priemerná RPMN vo výške 25,63%. Žalovaný v 2. rade uviedol v zmluve o úvere priemernú hodnotu RPMN 25,63%, keďže v čase jej uzatvárania bol povinný vychádzať z priemernej RPMN vo výške 28,42% zverejnenej Ministerstvom financií SR za 1. štvrťrok 2014. Žalovaný v 2. rade nevychádzal z údajov za 2. štvrťrok 2014, nakoľko tieto neboli v čase uzatvárania zmluvy o úvere zverejnené. RPMN dohodnutá v zmluve o úvere vo výške 52,05% je o jeden percentuálny bod nižšia ako uvádza žalobkyňa vo výške 55,13% a preukazuje v prílohe odvolania. Námietku ohľadom nesprávneho uvedenia priemernej RPMN v neprospech spotrebiteľa preto považuje za neopodstatnenú. Vo vzťahu k výške odplaty v zmluve o úvere uviedol, že dostatočne vysvetlil skutočnosti ohľadom zavedenia povinnosti pri stanovení výšky odplaty vo forme neprekročenia limitu najvyššej prípustnej odplaty podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú ustanovenia Občianskeho zákonníka až s účinnosťou od 01. 09. 2014. Vo vzťahu k uvádzaniu kúpnej ceny vozidla a jej výšky v zmluve o úvere, ako aj vernostnému poukazu dostatočne vysvetlil skutočnosti ohľadom dôvodov a okolností, z ktorých vychádzal žalovaný v 2. rade pri dohodovaní výšky úveru. Aj túto námietku považuje za neopodstatnenú. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že nemal možnosť oboznámiť a s obsahom zmluvnej dokumentácii k zmluve o úvere, má za to, že dostatočne vysvetlil skutočnosti ohľadom poskytnutia dostatočného časového priestoru na podpísanie všetkých súvisiacich dokumentov so zmluvou o úvere dobrovoľne a bez nátlaku. K námietke ohľadom veľkosti písma zmluvnej dokumentácie má za to, že dostatočne vysvetlil skutočnosti ohľadom zavedenia povinnosti vyhotovovať zmluvnú dokumentáciu v konkrétnej veľkosti písma a až s účinnosťou od 01. 01. 2015. Stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, keď žalobu zamietol a súhlasí aj s odôvodnením napadnutého rozsudku.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 380 ods. 1 bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 34 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť.

6. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti právnych úkonov: faktúry č. FVNZ2330_140138 vystavenej žalovaným v 1. rade dňa 26. 04. 2014, poistnej zmluvy č. CGS_016748 uzatvorenej so žalovaným v 1. rade dňa 26. 04. 2014, žiadosti o úver č. ZUDTA14/61010143 zo dňa 26. 04. 2014 podpísanej so žalovaným v 1. rade a splátkového kalendára k úverovej zmluve č. UDTA14/61001160 zo dňa 26. 04. 2014 označeného žalovaného v 2. rade. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby odôvodil jednak nedostatkom naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení

a tiež nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, pričom dôvody uviedol vo vzťahu ku každému z určujúcich výrokov.

7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 , ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

10. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobkyňou v odvolaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné skutočnosti, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobkyne odvolací súd dodáva nasledovné.

11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03 a IV. ÚS 252/04).

12. Podľa § 137 písm. c) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13. Určovacia žaloba (do 30. 06. 2016 podľa § 80 písm. c) OSP a od 01. 07. 2016 podľa § 137 písm. c) má predovšetkým preventívny charakter - jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu právam žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba na splnenie povinnosti). To znamená, že určovacie žaloby všeobecne majú potom opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva, a nie už jeho porušenia, nakoľko určovacia žaloba má charakter prostriedku preventívnej ochrany práva, a naopak, nápravu stavu vzniknutého porušením práva možno zásadne zjednať už len za pomoci žaloby na plnenie. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa žalobe na plnenie).

14. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je tak základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Teda, súd musí mať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v každom štádiu

konania preukázanú. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podanou žalobou a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby.

15. Výpočet možných návrhov na začatie konania je uvedený v § 137 písm. c) CSP. Nejde o výpočet vyčerpávajúci, čo znamená, že nie je možné vylúčiť aj podanie takej žaloby, s ktorou citované zákonné ustanovenie nepočíta. Nevyhnutným predpokladom poskytnutia právnej ochrany súdom je aj v takomto prípade požiadavka žalobcovho právneho záujmu. Právny záujem nie je potrebné spravidla dokazovať (na rozdiel od určovacích žalôb v zmysle § 137 písm. c) CSP, pri ktorých je nutné preukázať kvalifikovaný právny záujem), lebo vyplýva priamo z právnych predpisov. Možnosť domáhať sa s úspechom poskytnutia právnej ochrany pred súdom formou žaloby neuvedenej v § 137 CSP, je teda spravidla podmienená tým, že podaná žaloba má oporu v právnych predpisoch.

16. Rozhodovacia prax súdov je zajedno v tom, že v konaní o určenie platnosti alebo neplatnosti zmluvy môže byť žalobe vyhovené len vtedy, ak sa konania zúčastnia (na strane žalobcu alebo žalovaného) všetci účastníci zmluvy, ktorí ju uzatvorili, prípadne ich právni nástupcovia. V opačnom prípade, teda keď sa konania o určenie platnosti, či neplatnosti zmluvy, nezúčastnia všetci jej účastníci, nemožno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pretože rozsudok o takejto žalobe nebude záväzný pre všetkých účastníkov zmluvy. Takejto žalobe preto nemožno vyhovieť. Otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva, nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle § 160 CSP. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o procesných právach. Poučenie vecnej legitimácie by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania: takéto určenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 160 a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2012 sp. zn. 3Cdo 197/2010).

17. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ohľadne nedostatku naliehavého právneho záujmu a nedostatku pasívnej legitimácie na požadovanom určení. Závery súdu prvej inštancie sú správne, preto potom nebolo potrebné sa už inými, žalobkyňou tvrdenými skutočnosťami zaoberať.

18. K námietkam žalobkyne uvedeným v odvolaní odvolací súd ešte dodáva, že podľa § 82 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa § 86 písomným podaním. V podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náležitostí podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania (§ 82 ods. 3 . Keďže v danej veci nebol návrh na vstup do konania podaný zo strany intervenienta, ale podala ho žalobkyňa, ktorá vstup intervenienta do konania nemôže navrhnúť, nešlo o návrh v zmysle ustanovenia § 82, preto jeho vstup ani nebol oznamovaný stranám sporu, ktoré by následne mohli podľa § 83 jeho vstup do konania namietať, a teda, pokiaľ súd prvej inštancie o vstupe intervenienta do konania nerozhodol, nedošlo z jeho strany k nesprávnemu právnemu postupu v konaní.

19. K ďalšej námietke žalobkyne, a to, že súd prvej inštancie ju v čase účinnosti OSP nevyzval postupom podľa § 43 OSP na doplnenie žaloby, odvolací súd dodáva, že postup podľa § 43 OSP prichádzal do úvahy v prípade nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, pričom o takýto prípad v danej veci nešlo. Výzva o preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, prípadne poučenie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie by bolo poučením o hmotnom práve, nie o práve

procesnom, preto sa ustanovenie § 43 OSP na tento prípad nevzťahuje. Aj táto námietka žalobkyne je z uvedeného dôvodu nedôvodná.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .