Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_14C-118-2018.pdf
PDF · 91.12 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-14C/118/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci žalobkyne: J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. J. U. Č..XX, zast. advokátom JUDr. Miroslavom Verebom so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 3 proti žalovaným: 1. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurace Group so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č.4, IČO: 00 585 441, 2. TRIKOT s.r.o. so sídlom Ruskov č.70, IČO: 44 502 788 o zaplatenie 709,91 eur takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 709,91 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a 2.rade v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podaným žalobným návrhom domáhala, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 709,91 eur z titulu náhrady škody, ktorá vznikla prevádzkou motorového vozidla FORD Transit s EVČ: P. XXXDO, ktoré je poistené u žalovanej v 1.rade.
2. Žalovaná v 1.rade s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť. Žalovaný v 2.rade sa k žalobe nevyjadril, na pojednávanie dňa 12.7.2018 sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd v zmysle § 180 CSP pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedka E. E., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to záznamom o dopravnej nehode, faktúrou, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
4. Dňa 7.2.2018 sa vozidlo žalobkyne pohybovalo na štátnej ceste medzi obcami Ruskov a Ďurkov (v smere na obec Ďurkov) za vozidlom žalovaného v 2.rade EČV-P. XXXDO, pričom pri jazde došlo k vymršteniu kameňa od zadných kolies vozidla žalovaného v 2.rade do čelného skla žalobkyne.
5. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 7.2.2018 cestovala spoločne s autom vozidlom, ktorého vlastníčkou je ona a za obcou Ruskov v smere do obce Ďurkov išla pred jej vozidlom biela dodávka, pričom otec, ktorý bol šoférom jej motorového vozidla, mal v úmysle predbehnúť toto vozidlo, preto sa k nemu priblížil a v tom od tohto vozidla idúceho pred vozidlom žalobkyne odletel kamienok do čelného skla vozidla žalobkyne na pravej strane. Otec ako vodič následne predbehol toto biele vozidlo a svetelnými a výstražnými signálmi upozornil vodiča tejto dodávky, aby zastavil. Po vystúpení vodič dodávky prišiel pozrieť na čelné sklo vozidla žalobkyne a keďže si bol vedomý toho, že žiadne iné vozidlo nešlo, to znamená, ani oproti ani za nimi, že na vozovke boli iba tieto dve vozidla, to znamená, vozidlo žalobkyne a vozidlo žalovaného v 2.rade, uvedomil si, že tento kamienok mohol odskočiť iba od jeho vozidla. Na mieste spísali spoločne záznam o nehode, vodič tejto dodávky aj predložil občiansky preukaz, z ktorého
bola zistená jeho totožnosť. Opravu vozidla zabezpečoval jej otec a nechal vozidlo opraviť v servise MARKO CAR s.r.o.. Oprava čelného skla stála 709,91 eur. Žalobkyňa uviedla, že havarijné poistenie uzavreté nemá, ale má zákonné poistenie na tomto vozidle. Doplnila svoju výpoveď v tom smere, že vodič predmetnej dodávky im uviedol, že toto vozidlo je poistené v poisťovni KOOPERATÍVA, a preto po zaplatení faktúry za opravu čelného skla požiadali túto poisťovňu o preplatenie. Poisťovňa - žalovaný v 1.rade však im elektronickou poštou oznámil, že túto škodu im neuhradia. Z toho dôvodu žalobkyňa podala žalobu na súd.
6. Žalovaná v 2.rade sa vyjadrila písomne podaním zo dňa 2.7.2018 a na pojednávaní na tomto vyjadrení zotrvala. Z tohto vyjadrenia súd zistil, že žalovaný v 1.rade predmetnú škodovú udalosť prešetril a zistil, že v prípade žalobcu nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla FORD Transit, EČV: P. XXXDO, ktorého vlastníkom a prevádzkovateľom je žalovaný v 2.rade, v tom čase poistenom u žalovaného v 1.rade, o čom bola žalobkyňa zo strany žalovaného v 1.rade oboznámená. Podľa žalovaného v 1.rade žalovaný v 2.rade si s ohľadom na svoje povinnosti pri riadení motorového vozidla nemôže byť vedomý toho, že práve spod kolies ním riadeného motorového vozidla došlo k odskočeniu skalky, ktorá údajne poškodila čelné sklo motorového vozidla žalobcu. Z toho dôvodu žalovaný v 1.rade má za to, že v predmetnej veci nebolo bez akýchkoľvek pochybností zo strany žalobcu preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla žalovaného v 2.rade, a preto riešil žiadosť žalobcu bez poskytnutia náhrady. Ďalej žalovaný v 1.rade poukázal na ust. § 15 ods.1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorého samotný zákon používa exaktný pojem preukázať, t.j. podať relevantný dôkaz o stave, ktorý nepripúšťa akúkoľvek mieru pochybnosti. Taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.3.2007 sp.zn. 3Cdo 32/2007, v zmysle ktorého atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočnosti prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Ďalej poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2010 sp.zn. 3Cdo 130/2010, v zmysle ktorého o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvoláva a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. Z toho dôvodu žalovaný v 1.rade poukázal na to, že v zmysle Zákona o povinnom zmluvnom poistení sa má preukázať zodpovednosť konkrétneho, nie fiktívneho prevádzateľa motorového vozidla, z ktorého poistky sa má škoda uhradiť, a preto nárok žalobkyne neuznáva a žiada žalobu zamietnuť.
7. Vypočutý svedok E. E. - vodič motorového vozidla FORD Transit EČV: P. XXXDO vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňu nepozná, na pojednávaní ju videl druhýkrát, pozná z videnia otca žalobkyne. Ďalej uviedol, že táto nehoda sa stala niekedy začiatkom februára, keď vyšiel z firmy TRIKOT, ktorá sa nachádza v Ruskove a išiel smerom na obec Ďurkov. Podľa neho mohlo byť asi 9.00 hod. a keď prešiel asi 500-600 m za ním idúce vozidlo začalo blikať a trúbiť. Obidve vozidla zastavili a on išiel pozrieť na vozidlo žalobkyne a videl, že na pravej strane bolo rozbité okno. Vodič predmetného vozidla - otec žalobkyne mu povedal, že od jeho kolesa odskočil kameň do čelného skla vozidla žalobkyne. Vtedy si svedok uvedomil, že nešlo oproti žiadne vozidlo ani za týmito dvoma vozidlami, a teda že boli iba dve vozidla na tejto ceste, takže škodu na tomto vozidle žalobkyne spôsobil on. Ďalej svedok uviedol, že predmetné vozidlo patrí firme TRIKOT s.r.o. a on firme oznámil, čo sa stalo. Taktiež potvrdil, že v čase tejto škodovej udalosti nepršalo, cesta nebola vlhká, ale suchá a viditeľnosť bola dobrá.
8. Žalobca na svoje tvrdenia predložil záznam o dopravnej nehode zo dňa 7.2.2018, ako aj faktúru z firmy MARKO CAR, s.r.o. č. XXXXXXXX zo dňa 7.3.2018 so splatnosťou 21.3.2018, ktorá bola vystavená na meno J. P. a bola vyfakturovaná oprava motorového vozidla na sumu 709,91 eur.
9. Žalovaná oznámila právnemu zástupcovi žalobkyne listom zo dňa 10.4.2018, že prešetrila správnosť postupu likvidácie škodovej udalosti a po preskúmaní zastáva názor, že vzhľadom na okolnosti, za ktorých údajne malo dôjsť k vzniku škody, nie sú v danej veci naplnené predpoklady stanovené Občianskym zákonníkom pre zodpovednosť vodiča motorového vozidla EVČ: P. XXXDO za vznik škody.
10. Právny zástupca žalobkyne v záverečnom stanovisku poukázal na obdobnú dôkaznú situáciu, ktorá bola riešená Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp.zn. 10C/143/2011, kde došlo k úplne identickej situácií, pričom v tomto prípade bola Wüstenrot poisťovňa a.s., ktorá taktiež neakceptovala žiadosť poškodeného, pričom Okresný súd v Spišskej Novej Vsi vyhodnotil nárok žalobcu ako dôvodný a zaviazal poisťovňu na zaplatenie náhrady škody, pričom tento rozsudok bol aj potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach. Čo sa týka nepreukázania príčinnej súvislosti poukázal na identickú situáciu rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 10C/143/2011, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom.
11. Právna zástupkyňa žalovaného zotrvala na stanovisku žalovaného a uviedla, že nebolo jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla FORD Transit, pričom žalovaný v 2.rade si s ohľadom na svoje povinnosti pri riadení motorového vozidla nemôže byť vedomý toho, že práve spod kolies jeho vozidla došlo k odskočeniu skalky, ktorá poškodila čelné sklo motorového vozidla žalobkyne.
12. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
13. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka , svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
14. Podľa § 15 ods. 1 zák.č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
15. Predpokladmi vzniku zodpovednosti prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla sú: 1. udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, 2.vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody.
16. Keďže zodpovednosť prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, to znamená, bez ohľadu na zavinenie, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá.
17. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že pri prevádzke motorového vozidla FORD Transit EČV: P. XXXDO došlo k spôsobeniu škody na motorovom vozidle žalobkyne HONDA CRV EČV: P. XXXDO odskočením kameňa spod kolesá motorového vozidla FORD Transit. V rozhodnej dobe bolo motorové vozidlo FORD Transit povinne zmluvne poistené u žalovanej v 1.rade, ktorá v zmysle § 15 ods.1 zák.č.381/2001 Z.z. v spojení s § 4 ods.2 zák.č.381/2001 Z.z. zodpovedá za škodu spôsobenú vedením motorového vozidla. K odskočeniu kameňa spod kolesá vozidla poistenca žalovaného v 2.rade a následne k poškodeniu čelného skla motorového vozidla žalobkyne došlo v nadväznosti na pohyb dotknutého vozidla po vozovke (rotácia kolies). Okolnosti, za ktorých ku škode došlo detailne opísala žalobkyňa, ako aj svedok E. E., ktorí mohli vnímať spod ktorého vozidla bol kameň do čelného skla vozidla žalobkyne vymrštený. Záveru, že škoda bola spôsobená tak ako uviedla žalobkyňa, pritom nasvedčuje ďalšia reakcia žalobkyne, keď bezprostredne na to zastavil vodič vozidla patriaceho žalobkyni auto škodcu, spod kolesá ktorého bol kameň vymrštený, pričom svedok E. E. uznal spôsob vzniku škody uvedenej žalobkyňou, resp. jej otcom, ktorý v tom čase bol vodičom predmetného motorového vozidla a spolu spísali záznam o škodovej udalosti. Následne na to žalobkyňa škodu riadne nahlásila o žalovanej v 1.rade. Priebeh nehodového deja (zhodne s tvrdením žalobkyne) popísal aj svedok E. E. - vodič motorového vozidla poisteného u žalovanej v 1.rade. Súd nemal dôvod pochybovať o tom, spod kolies ktorého motorového vozidla bol kameň vymrštený, keď na tomto úseku vozovky v rovnakom jazdnom pruhu bolo len motorové vozidlo žalobkyne a svedka E. a taktiež ani oproti žiadne vozidla v tom čase nešli (výpoveď žalobkyne a svedka E.). Snaha žalovanej v 1.rade vykladať vznik poškodenia vozidla (nadväzne aj kauzálny nexus) tak, aby žalobkyňa ešte nejako inak než vlastným tvrdením (rešpektujúcim výsledky všetkých ostatných dôkazov) preukázala vznik škody
kameňom vymršteným spod kolesa pred ním idúceho vozidla je účelová, pretože potencionálni žiadatelia takejto škody by boli prakticky vystavení do neriešiteľnej dôkaznej núdze. Uvedené by bolo možné len prostredníctvom citlivého kamerového systému namontovaného na čelnej maske vozidla žalobkyne. V danom prípade sa jedná o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke motorového vozidla, nakoľko samotné odskočenie kameňa spod motorového vozidla bolo spôsobené rotáciou kolies motorového vozidla škodcu, pričom predmetná rotácia je sprievodným javom pohybu motorového vozidla (bez rotácie motorového vozidla by nedošlo k jeho pohybu). Pôvod v prevádzke motorového vozidla nemožno vzťahovať k vymrštenému kameňu ako takému, práve naopak, je potrebné vzťahovať k rotácií kolies pohybujúceho sa vozidla. Rotácia kolies pohybujúceho vozidla je bezpochyby prevádzkou motorového vozidla s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cz 42/1971- R9/1972. Motorové vozidla sa nepohybujú vo vzduchoprázdne ako napr. lietadlá, ale po zemskom povrchu, preto prenášajú kinetickú energiu aj na materiál vozovky a v prípade keď dôjde k vymršteniu kameňa, či iného predmetu vozovky, ide o okolnosť majúcu pôvod v prevádzke motorového vozidla, pretože kamienky patria ku pozemnej komunikácií. Bez prevádzky, pohybu motorového vozidla, by kameň z cesty do čelného skla iného motorového vozidla neodskočil. Pokiaľ by nešlo o motorové vozidlo, ale napr. ručný vozík, je prakticky nepravdepodobné, aby bola skalke udelená taká energia, aby mohla spôsobiť škodu na aute žalobkyne.
18. Súd poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdu (Krajský súd v Žiline sp.zn. 13Cob 40/2013, Krajský súd v Bratislave sp.zn. 6Co 65/2012, Krajský súd v Prešove sp.zn. 14Co 59/2012 a Krajský súd v Košiciach sp.zn . 11Co 43/2012), z ktorých rovnako vyplynul záver o tom, že rozbitie čelného skla motorového vozidla v dôsledku vymršteného kameňa je škodou, ktorá má pôvod v osobitnej povahe prevádzky. Vymrštenie kamienka priamo súvisí aj s rýchlosťou motorového vozidla, a teda je v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom. V súdnej praxi je už ustálený názor, že pod pojmom stret prevádzok treba rozumieť nielen tzv. priamy stret prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzkovateľov dopravných prostriedkov, ale tiež aj vzájomné škodné pôsobenie dvoch prevádzok na seba (tzv. nepriamy stret), pri ktorom síce nedochádza k zrážke dvoch alebo viacerých dopravných prostriedkov, ale prevádzkou jedného dopravného prostriedku sa nepriamo ovplyvní prevádzka druhého dopravného prostriedku, v dôsledku čoho dôjde k jeho poškodeniu (Najvyšší súd SR sp.zn. Cpj 10/1983 publikované v Zbierke rozhodnutí pod č.3/1984).
19. V prípade škody na čelnom skle zaujíma Národná banka Slovenska stanovisko, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Ak teda udalosť, škoda na čelnom skle, bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť.
20. Súd sa stotožnil so stanoviskom Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska, že prejavom prevádzky motorového vozidla je otáčavý pohyb jeho kolies, aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla. Udalosť, ktorou je škoda na čelnom skle, bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Škoda vznikla, existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle a ak má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný túto škodu nahradiť.
21. Vzhľadom na zistený skutkový stav súd mal za preukázané, že k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle žalobkyne došlo v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla FORD Transit, keďže poškodenie čelného skla bolo spôsobené kameňom odrazeným od kolesa vyššie uvedeného motorového vozidla. Prevádzka motorového vozidla spôsobilá priamo na predmet ležiaci na vozovke, ktorý následkom pôsobenia vozidla sa uviedol do pohybu.
22. Žalobkyňou vyčíslená škoda vo výške 709,91 eur bola v súlade s faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 7.3.2018 /(č.l.8).
23. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. V danom prípade mal žalobca plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.