Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-18-2017.pdf
PDF · 128.31 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/18/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou v právnej veci žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Paríž Boulevard Haussmann 1, Francúzska republika, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547, proti žalovanému Ľ. A., R.. XX.XX.XXXX, D. B. XXX, v konaní o zaplatenie 1 063,31 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 227,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 19.5.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 57,14 %, o výške ktorej súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.5.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.063,31 Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 26,28 % ročne zo sumy 858,93 Eur od 19.5.2015 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.016,51 Eur od 19.5.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že s účinnosťou k 1.7.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti Cetelem Slovensko a.s. so sídlom v Bratislave, IČO: 35787783 (zanikajúca spoločnosť) so spoločnosťou BNP Paribas Personal Finance SA so sídlom vo Francúzsku, zapísanou v parížskom Registri obchodu a spoločnosti pod č. 542097902 (nástupnícka spoločnosť). Spoločnosť Cetelem Slovensko a.s. (ďalej iba ako „Cetelem“) v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP Paribas Personal Finance SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. 2.1. Dňa 20.09.2011 uzavrel Cetelem ako veriteľ na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len "úverová zmluva") podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (ďalej len "rámcová zmluva") podľa zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000 Eur a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu
vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky vo výške 1.941,24 Eur tak, že sumu 1.804,10 Eur čerpal výbermi v hotovosti z bankomatov a platbami vo vybraných obchodných miestach a sumu 137,14 Eur predstavujú poplatky, ktoré Cetelem účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil a napriek dohodnutým splátkam uhradil Cetelemu len časť dlžnej sumy, a to sumu 1.576,24 Eur. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok Cetelem dňa 18.5.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru (podľa bodu 4.1. časti 3 úverovej zmluvy, čím sa stal dlh žalovaného splatným v celom rozsahu (podľa bodu 4.4. časti 3 úverovej zmluvy). Nesplatená istina revolvingového úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v úverovej zmluve (podľa bodu 4.4. časti 3 úverovej zmluvy). Cetelem je oprávnený požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním revolvingového úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (podľa bodu 4.2. časti 3. úverovej zmluvy). 2.2. Vzhľadom na uvedené má žalobca voči žalovanému neuhradené záväzky v celkovej výške 1.063,31 Eur (858,93 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 139,08 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 18,50 Eur z titulu dlžného poistného z úveru a 46,80 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 26,28 % ročne zo sumy 858,93 Eur od 19.5.2015 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.016,51 Eur od 195.2015 do zaplatenia (úroky z omeškania zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky si žalobca neuplatňuje).
3. Žalobca súčasne so žalobou predložil úverovú zmluvu, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s potvrdením o doručení, výpis z úverového účtu žalovaného, potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov a potvrdenie o prijatých splátkach, ktoré zodpovedajú tvrdeniam žalobcu uvádzaným v žalobe.
4. V zmysle návrhu žalobcu súd vo veci vydal dňa 6.2.2017 platobný rozkaz, ktorý z dôvodu včasného podania odporu žalovaným uznesením zo dňa 19.9.2017 zrušil.
5. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý je súčasne jeho vyjadrením k žalobe uviedol, že je pravdou, že na základe úverovej zmluvy zo dňa 20.9.2011 mu bol poskytnutý revolvingový úver, ako aj to, že ku dňu 11.4.2014 vyčerpal finančné prostriedky v celkovej výške 1.804,10 Eur. Tiež je pravdou, že svoj záväzok voči žalobcovi si riadne neplnil, pričom formou splátok uhradil celkovo sumu 1.576,24 Eur, nakoľko sa jeho finančná situácia zhoršila. Potvrdil aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru. Nesúhlasí však s vyčíslením dlžnej sumy žalobcom, pretože z neho nie je zrejmé, ako sa žalobca k istine 858,93 Eur a s ňou súvisiacim úrokom, poplatkom a poisteniu dopracoval. Absolútne nesúhlasí so sumou 46,80 Eur, pretože mu nie je zrejmé aké náklady spojené s uplatnením pohľadávky tým žalobca myslí. Poukázal na nutnosť zohľadniť ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Má za to, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to výšku úrokovej sadzby 26,28 % ročne, RPMN vo výške 41,76 % a poplatok za poistenie vo výške 4,99 %. Tieto podmienky nemožno považovať za individuálne dojednané, pretože nemohol v žiadnom prípade ovplyvniť ich obsah resp. výšku. Úverovú zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, resp. žalobca je oprávnený žiadať iba zákonný úrok z omeškania.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení sa k odporu žalovaného uviedol, že z bodu 1.1. časti 2. úverovej zmluvy vyplýva, že úroková sadzba bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá vo výške 26,28 % ročne. Výška úroku v tej ktorej mesačnej splátke je vypočítavaná automatizovaným systémom v súlade s bodom 2.1. časti 3. úverovej zmluvy metódou denného úročenia podľa aktuálneho zostatku istiny na úverovom účte. Podľa bodu 4.2. časti 3. úverovej zmluvy Cetelem je oprávnený v prípade porušenia povinnosti splácať poskytnutý revolvingový úver riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním revolvingového úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient je povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť. Cetelem je oprávnený od klienta požadovať náhradu škody, ktorá Cetelemu vznikla v súvislosti s porušením povinnosti klienta. Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. V súlade s uvedeným zákonným ustanovením si žalobca uplatňuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 46,80 Eur, ktoré žalobca účtoval žalovanému dňa 12.09.2014 a
01.10.2014. Tieto náklady si žalobca uplatňuje ako poštovné, administratívne, personálne náklady, náklady vynaložené na telefonický kontakt s klientom, náklady spojené so zasielaním SMS správ. Ide o náklady, ktoré žalobca vynakladal na to, aby žalovaného upozornil na omeškanie so splácaním pred podaním samotnej žaloby. Žalobca súčasne súdu predložil generálny výpočet nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré musí žalobca vynaložiť v prepočte na jedného klienta na poštovné, administratívne, personálne náklady, náklady vynaložené na telefonický kontakt s klientom, náklady spojené so zasielaním SMS správ. Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadne výšky poistného (4,99 % z mesačnej splátky), ako aj v súvislosti s celkovou výškou úveru a predpokladov k výpočtu RPMN, žaloba poukázal na skutočnosť, že žalovaný si zvolil štandardný súbor poistenia s výškou poistného 4,99 % z mesačnej splátky ako to vyplýva z bodu 1.1. časti 2. úverovej zmluvy. To znamená, že súčasťou mesačnej splátky bol aj poplatok za poistenie vo výške 4,99 % z aktuálnej výšky mesačnej splátky. Podľa bodu 1.6. časti 3. úverovej zmluvy, dlžník berie na vedomie, že poistenie dojednané v zmluve je oprávnený kedykoľvek ukončiť. Vzhľadom na to, že poistenie bolo dobrovoľné, dobrovoľný bol aj poplatok za poistenie, pričom žalovaný mohol kedykoľvek poistenie ukončiť a zároveň poistenie nebolo podmienkou na uzatvorenie predmetnej úverovej zmluvy. Poplatok za poistenie preto nemohol byť zarátaný do celkových nákladov úveru s poukazom na ustanovenie § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a preto ani do celkovej výšky úveru. Žalobca je toho názoru, že suma poplatkov za poistenie sa nemôže započítať do výpočtu RPMN a to vzhľadom k tomu, že v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa na účely výpočtu RPMN použijú celkové náklady definované v ustanovení § 2 písm. g) tohto zákona, podľa ktorého sa poistné do týchto nákladov nezapočítava. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného Cetelem vyhlásil dňa 18.05.2015 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu.
7. K vyjadrenie žalobcu sa žalovaný na výzvu súdu nevyjadril.
8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 12.7.2018, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, ktorí sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobcu svoju aj žalobcovu neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil v záujme hospodárnosti konania a súhlasil s rozhodnutím v ich neprítomnosti na základe predložených listinných dôkazov. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Na základe uvedeného súd podľa § 180 CSP pojednávala a aj rozhodol v neprítomnosti strán sporu. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil tento skutkový stav veci:
9. Dňa 20.09.2011 medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb č. 262688501162470 ( ďalej aj ako „ zmluva“, alebo „ZoRSÚ“) .
10. Z uvedenej zmluvy bolo zistené (časť 2. bod 1. Základné podmienky zmluvy), že žalobca mal poskytnúť žalovanému revolvingový úver s výškou úverového rámca 5.000 Eur, aktuálnou výškou úverového rámca 600 Eur a výškou mesačnej splátky 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 Eur. Splatnosť prvej mesačnej splátky bola stanovená na 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie Revolvingového úveru. Splatnosť mesačnej splátky bola dohodnutá na 10. deň v mesiaci. Výška úrokovej sadzby bola dojednaná na 26,28 % p.a., RPMN je v zmluve uvádzaná 41,76 % a ako priemerná hodnota RPMN je uvedená 23,97 % . Zo zmluvy tiež vyplýva zvolený súbor poistenia, a to Štandardný súbor poistenia s výškou poplatku za poistenie 4,99 %. V zmysle časti 3. bodu 1.2. zmluvy, dlžník berie na vedomie, že poplatok za poistenie uvedený v základných podmienkach ZoRSÚ je vyjadrený percentom z mesačnej splátky Revolvingového úveru a je zahrnutý do výšky mesačnej splátky.
11. Podľa časti 2. bodu 1.1. zmluvy, dodatočnými predpokladmi pre výpočet RPMN uvedenej v predmetnej zmluve boli výška čerpania revolvingového úveru 600 Eur, výška mesačnej splátky 57,40 Eur, poplatok za správu Revolvingového úveru 2,70 Eur a splatení revolvingového úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach. Zároveň sa však uviedlo, že pri výpočte RPMN nebola zohľadnená suma určená na úhradu poistného , pretože poistenie nie je podmienkou poskytnutia Revolvingového úveru. Dlžník je oprávnený kedykoľvek odvolať svoj súhlas s poistením Revolvingového úveru, a to aj pred poskytnutím Revolvingového úveru.
12. Podľa časti 2., bodu 2.1 bola zmluva uzatvorená na dobu neurčitú.
13. Zo žalobcom predloženého Potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 30.12.2016 vyplynulo, že žalovaný v období od 29.05.2012 do 11.04.2014 opakovane čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 1.804,10 Eur. Zároveň z Potvrdenia o prijatých splátkach zo dňa 30.12.2016 vyplynulo, že žalovaný uhradil titulom revolvingového spotrebiteľského úveru v období od 27.06.2012 do 04.07.2014 celkovo sumu 1.576,24 Eur.
14. Právny predchodca žalobcu dôvodu nesplácania revolvingového úveru žalovaným riadne a včas, vyhlásil ku dňu 18.5.2015 mimoriadnu splatnosť úveru, o čom žalovanému zaslal oznámenie, ktoré si žalovaný v odbernej lehote na pošte nevyzdvihol.
15. S účinnosťou od 1.7.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7,Bratislava so žalobcom, na základe ktorého spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. zanikla a žalobca sa stal jej univerzálnym nástupcom.
16. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
17. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej iba ako „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
19. Podľa § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
20. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, alebo ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
22. Podľa § 19 ods. 2 ZoSÚ, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
23. Podľa § 19 ods. 3 ZoSÚ, pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
24. Podľa § 19 ods. 4 ZoSÚ, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
25. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
26. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej iba ako „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
28. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
29. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Podľa §10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom do 31.1.2013 ( ďalej len ako „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
33. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Vzťah založený medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným Zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb č. 262688501162470 zo dňa 20.09.2011 súd právne posúdil ako vzťah spotrebiteľskoprávny, na ktorý je potrebné aplikovať príslušnú právnu úpravu spotrebiteľskej zmluvy obsiahnutú tak v Občianskom zákonníku, ako aj v ZoSÚ.
35. Z predloženej zmluvy nie je zrejmé, aby žalovaný pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že ide o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože uvedená zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len doplnené údaje týkajúce sa žalovaného. Vzťah založený touto zmluvou je preto potrebné hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa. Uvedenú skutočnosť ani jedna zo strán sporu nespochybnila, išlo preto o nespornú skutočnosť.
36. Súd preskúmal uvedenú zmluvu, či táto vyhovuje obligatórnym náležitostiam určeným v ustanovení § 9 ods. 2 ZoSÚ, pričom zohľadnil špecifický charakter revolvingového úveru, ktorého podstatou je jeho opakovanie s dohodnutým úverovým rámcom. Z uvedeného logicky vyplýva, že niektoré zákonom vyžadované náležitosti zmluvy, ako napríklad konečná splatnosť úveru, nemôžu byť splnené. Po posúdení obsahu zmluvy tak súd dospel k záveru, že zmluva formálne obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti.
37. Osobitnú pozornosť súd venoval údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmluve, nakoľko ide o údaj zohľadňujúci všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť. Ako taký je preto pre spotrebiteľa indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti ponúknutého úveru dodávateľa. Vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru, pretože musí zohľadňovať nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Poplatky spojené s úverom môžu byť jednorazové, ktoré sa zvyčajne platia na začiatku zmluvného vzťahu, napríklad poplatok za poskytnutie úveru, a tiež pravidelné, ktoré sa platia spolu so splátkou úveru napr. poplatok za poistenie, ak je poistenie súčasťou úveru.
38. Ročnú percentuálnu mieru nákladov je možné vypočítať aj pri revolvingovom úvere, a to podľa počiatočných základných údajov v zmluve. Uvedené je napokon zrejmé aj zo samotnej posudzovanej zmluvy, ktorá takýto indikatívny výpočet RPMN obsahuje v bode 1.1.. Zmluva obsahuje údaj o RPMN (41,76 %), ako aj vstupné údaje jeho indikatívneho výpočtu pri zohľadnení poskytnutia úveru žalovanému vo výške 600 Eur. V zmluve uvedená hodnota RPMN však podľa názoru súdu nekorešponduje s reálnym stavom úverového vzťahu medzi stranami sporu.
39. Z definície pojmu celkové náklady spotrebiteľa (bod 25. odôvodnenia tohto rozhodnutia) nevyplýva záver o tom, že náklady na poistenie (Štandardný súbor poistenia, s výškou poplatku za poistenie 4,99 %, na ktorom sa zmluvné strany mali dohodnúť) sa nemajú považovať za náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Zákon totiž výslovne z takýchto nákladov vylučuje len notárske poplatky. Je pravdou, že vo vete za bodkočiarku sa spomínajú náklady na doplnkové služby, u ktorých je príkladmo uvedené aj tzv. povinné poistné, na uzavretie ktorého je viazané poskytnutie spotrebiteľského úveru, resp. úveru za ponúkaných podmienok, avšak opätovne táto formulácia tzv. nákladov na doplnkové služby nevylučuje medzi stranami dobrovoľne dohodnuté poistné z nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda ani z ich zahrnutia do príslušných výpočtov ako RPMN , tak aj ich uvedenia do celkovej čiastky vymedzenej v § 2 písm. h.) ZoSÚ. Pokiaľ sa totiž zmluvné strany dohodli, že ich žalobca ako spotrebiteľ bude uhrádzať v súvislosti s touto zmluvou o spotrebiteľskom úvere, tak ich následne aj „musí“ uhrádzať, a v takom prípade sa splátky tohto poistného musia vnímať ako poplatok akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Navyše sú to poplatky žalobcovi ako veriteľovi známe, keďže nejde o dojednania poistenia mimo rámca uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ustanovenia týkajúce sa poistenia sú priamo súčasťou zmluvy, a to v časti 3. bod 1.1 až 1.7., ako zmluvy vopred pripravenej dodávateľom). Z uvedených ustanovení zmluvy nevyplýva možnosť spotrebiteľa zvoliť si „nepoistenie“, iba možnosť „poistenie ukončiť“, z čoho je zrejmé, že toto muselo najprv vzniknúť. Veriteľovi teda bolo v čase uzatvárania zmluvy jasné, že úver je poistený, bola mu známa výška poistenia, pričom poplatok za poistenia je podľa zmluvy súčasťou mesačnej splátky úveru. Za týchto okolností je nepochybné, že poistenie sa stalo súčasťou úveru a preto malo byť zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov. Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že na rozdiel od notárskych poplatkov, zákon takéto poistenie výslovne z definície „celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom“ nevylučuje, preto je potrebné ho zahrnúť do uvedených celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a tým aj do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (bez ohľadu na to, že tá má mať v prípade revolvingu len informatívny charakter, je však povinnou súčasťou zmluvy).
40. Nakoľko podľa obsahu predmetnej zmluvy neboli náklady na poistné zahrnuté do výpočtu RPMN, nezodpovedá v zmluve uvedená hodnota RPMN skutočnému stavu veci, a teda bola uvádzaná v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ je potrebné považovať úver poskytnutý na základe takej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov.
41. Vo vzťahu k dohodnutej výške úverovej sadzby (26,28 % ročne) súd uvádza, že takto dohodnutá výška úroku je neprimerane vysoká, v rozpore s právnou úpravou. Z úrokových mier pri poskytovaní spotrebiteľských úveroch bankami v septembri 2011 (v čase vzniku zmluvy) zverejnenými na webovej stránke Národnej banky Slovenska súd zistil, že RPMN pri spotrebiteľských úveroch bola 16,59 % a úroková sadzba pri úveroch na dobu od 1 do 5 rokov bola 15,2 %. Úroky 26,28 % sú preto neprimerane vysoké, nakoľko podstatne (o 72,89 %) prevyšujú úroky v bankách a ako také sú absolútne neplatné. Vo veciach nebankových subjektov je samozrejme možné, vzhľadom na mieru rizika, akceptovať vyššie úroky ako poskytujú banky, ale ich výšku musí byť primeraná, čo v tomto prípade podľa súdu nebola.
42. Žalovanému boli predchodcom žalobcu poskytnuté finančné prostriedky v celkovej sume 1804,10 Eur, z ktorých žalovaný doposiaľ uhradil spolu sumu 1.576,24 Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval žalobu za dôvodnú iba pokiaľ ide o zaplatenie rozdielu poskytnutých a vrátených prostriedkov, t.j. v sume 227,86 Eur, na ktorých vrátenie žalovaného zaviazal.
43. Súd žalobcovi nepriznal ani uplatnený nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 46,80 Eur, ktoré žalovanému účtoval dňa 12.9.2014 a 1.10.2014, a to ako poštovné, administratívne a personálne náklady, náklady na telefonický kontakt s klientom a náklady so zasielaním sms správ. Tieto náklady mal žalobca vynakladať, aby žalovanému upozornil na omeškanie pred samotným podaním žaloby. Príslušenstvom pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú aj náklady spojené s uplatnením práva. Nárok v tejto časti nepovažoval súd za dôvodný a ani za preukázaný, nakoľko žalobca o reálnom vynaložení týchto nákladov nepredložil žiaden dôkaz. Navyše väčšina z položiek týchto nákladov nespadá do kategórie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ale súvisí s činnosťou žalobcu (napr. personálne či administratívne náklady).
44. V zmysle vyššie uvedeného súd žalobu v časti sume prevyšujúcej rozdiel medzi poskytnutými a vrátenými prostriedkami, ako aj v sume 46,80 Eur ako nedôvodnú zamietol.
45. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.016,51 Eur (t. j. zo sumy dlžnej istiny, dlžných úrokov a dlžného poistného) od 19.5.2015. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný z priznanej istiny v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. platné v čase omeškania žalovaného, nakoľko žalovaný zostatok svojho dlhu neuhradil ani po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, čím sa dostal do omeškania. Úrok z omeškania bol priznaný odo dňa nasledujúceho po mimoriadnej splatnosti úveru.
46. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
47. Podľa § 255 ods. 1CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. Podľa § 262 ods. 1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalovanému priznal čiastočnú náhradu trov konania zohľadňujúcu jeho čiastočný úspech v konaní. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.063,31 Eur a úspešný bol v časti sumy 227,86 Eur, čo vo vzťahu k žalovanej sume predstavuje úspech 21,43 %. Žalovaný bol úspešný v časti, v ktorej v ktorej súd žalobu zamietol, t.j. v 78,57 %. Po započítaní pomeru úspechu a neúspechu oboch strán sporu bol žalovaný úspešný v 57,14 % a v tomto rozsahu má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.