Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_6C-27-2017.pdf
PDF · 77.45 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/27/2017
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou v právnej veci žalobcu: P. S. K., H. XX.XX.XXXX, C. S. XX, XXX XX C., štátny občan SR, zastúpená Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: S. L., H. XX.XX.XXXX, C. S. X, XXX XX C., štátny občan SR, zastúpený advokátom JUDr. Rastislavom Smieškom, Záhradnícka 74, 821 08 Bratislava, o vylúčenie veci z exekúcie podľa § 55 ods. 1 z.č. 233/1995 Z.z. v spojitosti s § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje súdny zmier nasledujúceho znenia:
I. Súd vylučuje spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 z celku vo výlučnom vlastníctve žalobkyne na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva Č.. XXX, vedenom Okresným úradom K. S. X.: K., X.: C., E.. Ú.. C. ako:
- pozemok, parcela registra „L., S.. Č.. XXXX/X, o výmere 467 m2, zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok, parcela registra „., S.. Č.. XXXX/X, o výmere 417 m2, záhrady, stavby so súp. Č.. XXX, iná budova, postavená na parcele č. XXXX/X, o výmere 467 m2, zastavané plochy a nádvoria, ktorý žalobkyňa nadobudla z titulu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov Rozsudkom Okresného Bratislava III, č. k. 9C/60/01-9 zo dňa 23.05.2001, právoplatným a vykonateľným dňa 12.06.2001, v spojitosti s ustanovením §149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, čomu svedčí záznam Z-872/2017 na liste vlastníctva Č.. XXX, E.. Ú.. C. z exekúcie vykonávanej JUDr. Pavlom Holikom, súdnym exekútorom, Exekútorský úrad Bratislava 1, Záhradnícka 14, 811 07 Bratislava pod sp. zn. Ex 88/14 na základe poverenia Okresného súdu Pezinok, č. k. 15Er/958/2008-133 zo dňa 23.04.2012.
II. Žalovaný vyhlásil, že nepožaduje od žalobkyne finančné vyrovnanie za jej spoluvlastnícky podiel na vyššie uvedenej nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva Č.. XXX, vedenom Okresným úradom K. S. X.: K., X.: C., E.. Ú.. C..
III. Všetky nároky žalobkyne voči žalovanému sú týmto vysporiadané.
IV. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 10.05.2017, doručenou súdu dňa 15.05.2017 žalobkyňa prostredníctvom právnej kancelárie žiadala, aby súd rozhodnutím vylúčil spoluvlastnícky podiel žalobkyne na nehnuteľnostiach zapísaných na F. Č.. XXX, vedenom Okresným úradom K., X. K., X. C., E..Ú.. C. uvedených vo výroku uznesenia, ktorý nadobudla titulom zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov
rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III č.k. 9C/60/01-9 zo dňa 23.05.2001, právoplatného a vykonateľného dňa 12.06.2001, v spojitosti s ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, čomu svedčí záznam Z-872/2017 na F. Č.. XXX E..Ú.. C. z exekúcie, vykonávanej JUDr. Pavlom Holíkom, súdnym exekútorom, Exekútorský úrad Bratislava I, Záhradnícka 14, 811 07 Bratislava pod sp.zn. Ex 88/14 na základe poverenia Okresného súdu Pezinok č.k. 15Er/958/2008-13 zo dňa 23.04.2012. Súčasne žiadala priznať náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou dotknutých nehnuteľností vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 z celku, pričom spoluvlastnícky podiel vo výške 1 z celku nadobudla dedením na základe Osvedčenia o dedičstve 30D/477/2016 Dnot 86/2016 zo dňa 27.07.2016 podľa Z-5244/2016, ktorý spoluvlastnícky podiel je predmetom exekúcie. Ohľadne zostávajúceho podielu 1 z celku bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a a jej manžela Š. S. K., H.. XX.XX.XXXX, C. S. XX, XXX XX C. rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 9C/60/01-9 zo dňa 23.05.2001, právoplatným a vykonateľným dňa 12.06.2001, v bezpodielovom spoluvlastníctve bol aj podiel o veľkosti 1 z celku na dotknutých nehnuteľnostiach, nakoľko v trojročnej zákonnej lehote došlo k zrušeniu BSM (nebola dohoda o vyporiadaní BSM ani rozhodnutie súdu o vyporiadaní BSM) ku dňu 12.06.2004, a v zmysle záznamu Z-872/2017 je aj žalobkyňa aj jej bývalý manžel podielovým spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu každý v 1, proti jej bývalému manželovi sa vedie exekučné konanie Ex 88/14 pre sumu 13.277,57 Eur s príslušenstvom na základe poverenia Okresného súdu Pezinok č.k. 15Er/958/2008-133 zo dňa 23.04.2012, ktorá pohľadávka vznikla z titulu podnikateľskej činnosti povinného, žalovaný je oprávnený v tomto konaní. Súdny exekútor vydal dňa 12.04.2017 Dražobnú vyhlášku, ktorou vyhlásil dražbu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, pričom predmetom dražby má byť okrem spoluvlastníckeho podielu povinného, aj spoluvlastnícky podiel žalobkyne vo veľkosti 1 z celku zo zaniknutého BSM - napadnutý podiel. S účinnosťou od 01.04.2017 bol novelizovaný Exekučný poriadok, okrem iného ohľadne podávania excindačných žalôb, v zmysle prechodného ustanovenia § 243h ods. 1 k úpravám účinným od 01.04.2017 je uvedené, že pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017, preto podáva excindačnú žalobu v zmysle § 55 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Uviedla, že v prípadoch, ak je v exekúcii postihnutá vec, ktorá patrí do BSM, avšak pohľadávka povinného manžela vznikla pred uzatvorením manželstva, má druhý manžel možnosť podať excindačnú žalobu, ako to vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/8/2010 zo dňa 22.11.2010, keďže exekúciou dotknutá vec (spoluvlastnícky podiel) je v jej výlučnom vlastníctve a teda nepripúšťa exekúciu (žalobkyňa je v zmysle § 55 Ex. por. účinného k 31.03.2017 treťou osobou, ktorá môže uplatniť právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu). Je teda zrejmé, že nie sú splnené podmienky ust. § 147 ods. 1 OZ, nakoľko pohľadávka veriteľa jedného z manželov - povinného vznikla síce za trvania manželstva, ale exekúcia je vedená aj na napadnutý podiel, ktorý nie je majetkom v BSM, ale je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Poukázala na rozhodnutie Okresného súdu v Leviciach sp.zn. 11C/71/2008 zo dňa 12.03.2009, ktorý sa v rozhodnutí stotožnil s názorom žalobkyne, že na jej spoluvlastnícky podiel exekúcia vedená byť nemôže, nakoľko v priebehu exekučného konania sa nehnuteľnosť stala podielovým spoluvlastníctvom po povinnej osoby a žalobkyne, a preto už nie je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného proti povinnému zo spoluvlastníckeho podielu k tejto nehnuteľnosti patriaceho žalobkyni. Okresný súd Levice tiež vyslovil právny názor, že k zriadeniu exekučného záložného práva na nehnuteľnosti nedošlo, nakoľko už v tom čase nehnuteľnosti neboli v BSM. Preto aj v danom prípade pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do BSM, avšak len z vecí, patriacich do BSM v čase uspokojenia, resp. predaja nehnuteľného majetku, nie v čase začatia exekúcie. K obdobnému záveru dospel aj Okresný súd Považská Bystrica sp.zn. 10C/196/2012 zo dňa 20.03.2013. podľa ktorého oprávnení môžu byť uspokojení výlučne z majetku vo vlastníctve povinného, pretože exekúciou nie je možné postihnúť vec, a to či už hnuteľnú alebo nehnuteľnú, ktorá povinnému nepatrí. Z oboch vyššie citovaných rozhodnutí je zrejmé, že nie je rozhodujúci zápis na liste vlastníctva, preto pokiaľ je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, nemožno vykonať exekúciu predajom jej spoluvlastníckeho podielu, ochrana tretej osoby (žalobkyne) je prvoradá z dôvodu základného princípu exekučného konania, podľa ktorého nesmie byť postihnutý majetok inej osoby než povinného.
2. V priebehu konania dňa 18.06.2018 navrhol právny zástupca žalobkyne a dňa 19.06.2018 aj právny zástupca žalovaného schváliť súdny zmier tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
S poukazom na to, že označené strany sporu uzavreli dohodu upravujúcu vzťahy, ktoré pôvodne žiadali posúdiť súdom a rozhodnúť o nich súdom, pričom túto dohodu žiadali schváliť ako zmier, súd posúdiac
súlad dohody so Všeobecne záväznými právnymi predpismi a nevzhliadnuc rozpor s týmito, navrhovaný súdny zmier schválil v súlade s ust. § 148 ods. 2 CSP. Strany sporu sa dohodli o celom predmete uplatneného nároku vychádzajúceho zo základu nároku ako bol uvedený v žalobe, týmto rozhodnutím o schválení súdneho zmieru sa preto súdne konanie pre nich v časti schváleného zmieru končí. Pokiaľ ide o formu rozhodnutia, súd schválil súdny zmier Uznesením. Pri posudzovaní akú formu rozhodnutia vyžaduje CSP vychádzal súd s ust. § 212 ods. CSP v spojení s ust. § 234 ods. 1 CSP podľa ktorých rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej, Uznesením súd rozhoduje, ak nerozhoduje vo veci samej. Bolo preto potrebné posúdiť, či rozhodnutie o súdnom zmieri je rozhodnutie vo veci samej. Súdy v sporových konaniach rozhodujú o predmete konania, ktorým je v podstate procesný návrh. Procesný nárok je tvorený predmetom nároku t.j. požadovaný enunciát predpokladaného súdneho rozhodnutia a jednak základom nároku t.j. právne významné skutočnosti, na ktorých je založený žalobný návrh. Vec sama je potom v literatúre definovaná ako nárok uplatnený návrhom na začatie konania alebo Uznesením súdu podľa § 81 OSP /teraz §8 ods. 2 Civilného mimo sporového poriadku/, o ktorom sa má v konaní rozhodnúť vrátanie úrokov z istiny a sťahovacích nákladov v zmysle § 184 pís. A OZ / V.Štajner, Občianske procesné právo o teórii a praci, BA, odbor, 1980, strana 352/. Pokiaľ by bolo rozhodnutie o schválení súdneho zmieru rozhodnutím vo veci samej, mal by ním súd autoritatívne rozhodnúť uplatnenom žalobou, t.j. o požadovanom petitu vyplývajúcom o skutkovom tvrdení vymedzených v žalobe, teda skúmajúc tvrdený skutkový stav by mal rozhodnúť o požadovanom enunciáte.
3. Podstatou samotného zmieru je hmotnoprávna dohoda a to spravidla dohoda o urovnaní, privatívna novácia, odpustenie dlhu alebo jeho časti veriteľom, následne na základe úkonu účastníkov konania / teraz strán sporu/ v súdnom konaní súd skúma túto dohodu, či je v súlade so Všeobecne záväznými právnymi predpismi a v prípade, ak zistí tento súlad, existujúcu dohodu schváli rozhodnutím. Súd teda nerozhodne autoritatívne o požadovanom petite na základe tvrdeného skutkového stavu ale schváli existujúcu hmotnoprávnu dohodu strán sporu, ak to tieto relevantným právnym spôsobom navrhnú. Súčasne tiež meritórne rozhodnutie podľa právnej úpravy do 30.6.2016 malo byť tiež materiálne spravodlivé od 1.7.2016 má byť už len formálne spravodlivé. Rozhodnutím o schválení súdneho zmieru sa teda nerozhoduje vo veci samej, ale rozhodnutie o schválení súdneho zmieru len deklaruje, že hmotnoprávna dohoda uzavretá stranami sporu je v súlade so Všeobecne záväznými právnymi predpismi a štát cestou súdu súhlasí s prípadným násilným vynútením /exekúciou/ tejto dohody, teda pri schvaľovaní súdneho zmieru bol do 30.6.2016 oslabený princíp materiálnej spravodlivosti a viacej sa prejavovala predstava účastníkov konania /teraz strán sporu/ o hmotnoprávnom usporiadaní ich vzájomných vzťahov. Ďalej tiež pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma skutočnosť, ktorá spravidla vzniká po začatí konania /samotná dohoda/ a rozhodnutím deklaruje, že táto spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, je teda odlišný skúmaný skutkový stav pri rozhodovaní o procesnom nároku a pri schvaľovaní súdneho zmieru. Navyše súdny zmier môže prekračovať predmet konania /J.Handlar; Zánik závazku dohodou v Občanském a Obchodním právu, 1.Vydanie, Praha, C.H. Beck , 2010, str. 107, V. Handl, J. Rubeš, str. 456 ale aj Drápal, Bureš, str. 643/ čo samo o sebe tiež osvedčuje, že sa ním nemusí rozhodovať o procesnom nároku zo žaloby. Možno teda zjednodušiť, že kým pri rozhodovaní vo veci samej súd rozhoduje o procesnom nároku vymedzenom žalobou, s predpísanými nálež. pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma hmotnoprávny úkon medzi stranami a jeho súlad so Všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom tento hmotnoprávny úkon nie je základom nároku zo žaloby. Keďže v danom prípade nerozhodoval súd vo veci samej, schválil dohodu Uznesením, nakoľko dohoda strán bola v súlade s ust. § 55 ods. 1 z.č. 233/1955 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) účinného k 31.03.2017 v spojitosti s § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017 a §137 CSP, súd navrhnutý súdny zmier schválil. 4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd samotným schválením súdneho zmieru /§262 ods. 1 CSP/, keďže strany sporu sa v zmieri o náhrade trovy súdneho konania dohodli, nebolo preto potrebné rozhodovať samostatne o náhrade trov súdneho konania a o výške náhrady trov konania, nebude potrebné preto ani následne o výške náhrady trov konania rozhodovať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, keďže ho zákon nepripúšťa (a contrario § 357 písm. f/ Civilného sporového poriadku).