Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_16P-12-2017.pdf
PDF · 122.43 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/12/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou vo veci starostlivosti o maloleté deti: 1/ X. W., Q.. XX.XX.XXXX, X/ Q. W., Q.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, v konaní zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, deti rodičov: matka - Y. T., Q.. XX.XX.XXXX, U. F. I.. XX/XX, X., právne zastúpená: Mgr. Jozef Danczi, advokát so sídlom Župná 1147, Komárno, otec - X. W., Q.. XX.XX.XXXX, U. I.. T. U. XXX/XX, X., K. Č. N., zastúpený splnomocnenými zástupcami: X/ Y. W., U. I.. T. U. XXX/XX, X., X/ J.. Q. X. K. - Z. Q..K.., H. XX/XX, X., v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom takto
rozhodol:
Maloletý X. W., Q.. XX.XX.XXXX G. J. Q. W., Q.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
Otec maloletých detí je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého X. sumou 85,00 eur mesačne a na výživu maloletého Q. sumou 85,00 eur mesačne, všetko vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí počnúc od 25.01.2017.
Vo zvyšku súd návrh matky maloletých detí zamieta.
Za obdobie od 25.01.2017 do 30.06.2018 má otec maloletých detí nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 1.015,64 eur, ktorý súd povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 30,00 eur spolu s bežným výživným k rukám matky maloletých detí počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 25.01.2017 podala matka maloletých detí na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti na čiastku 100,00 eur mesačne na každé z maloletých detí. Svoj návrh odôvodnila tým, že Okresný súd v Komárne rozsudkom č. k. 12P/297/2013-22 zo dňa 17.10.2013 zveril do jej starostlivosti maloleté deti X. G. Q. a určil výšku výživného na mal. X. mesačne vo výške 50,00 eur a na mal. Q. mesačne vo výške 50,00 eur. Otec v čase rozhodnutia súdu až do novembra roku 2016 žil s matkou a deťmi v jednej domácnosti a prispieval na maloleté deti tak, ako to určil súd, teda po 50,00 eur na každé maloleté dieťa. Po vynesení rozhodnutia súdu asi tak v mesiaci máj 2016 sa
matka s otcom dohodli, že výživne dá matka rozhodnutím upraviť - zvýšiť, čo otec akceptoval a dohodli sa teda mimosúdne, že bude prispievať na maloleté deti spolu 200,00 eur. Ich dohoda bola slovná, otec ju aj dodržiaval až do doby, keď sa začiatkom decembra odsťahoval. Maloleté deti od septembra 2016 navštevujú materskú školu vo T. Q. T. a samotne autobusová doprava činí mesačne cca 80,00 eur. Taktiež od rozhodnutia súdu vzrástli aj náklady na potreby maloletých, a to napr. viac oblečenia, častejšia kúpa obuvi atď. Podľa vedomosti matky sa od posledného rozhodnutia o výživnom podstatne zmenil aj príjem otca, jeho príjem predstavuje minimálne 1.000,- eur. Z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k zásadnej zmene pomerov na strane maloletých detí ako aj na strane otca, matka navrhuje, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na každé z maloletých detí vo výške 100,- eur.
2. Dňa 08.02.2017 bol súdu doručený protinávrh otca a vyjadrenie otca k návrhu matky, v ktorom otec uvádza, že pokiaľ žili v spoločnej domácnosti, prispieval svojim príjmom na náklady domácnosti, na uspokojenie potrieb maloletých a ich matky, pokiaľ jeho príjem nebol dostačujúci, pomáhala im aj jeho matka. V rokoch 2012-2014 bol SZČO, dostal sa kvôli matke maloletých do platobnej neschopnosti a dlhov, ktoré musí teraz splácať, lebo celý jeho príjem matka maloletých detí minula. Otec ďalej uvádza, že istý čas bol nezamestnaný, od októbra 2016 pracuje v Y., jeho mesačný príjem je 405,- eur v hrubom, pričom je rád, že má vôbec nejakú prácu. Otec na základe uvedeného žiadal, aby bolo ponechané doterajšie výživné vo výške po 50,00 eur na každé z maloletých detí.
3. Rozsudkom zo dňa 11.05.2017 súd vo veci rozhodol tak, že konanie o návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi zastavil, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého X. zo sumy 50,00 eur mesačne na sumu 100,00 eur mesačne a na maloletého Q. zo sumy 50,00 eur mesačne na sumu 100,00 eur mesačne, ktorú sumu otca zaviazal platiť vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí počnúc od právoplatnosti rozsudku, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 12P/297/2013-22 zo dňa 17.10.2013 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloletého X. a maloletého Q. a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Proti rozsudku podal otec maloletých detí odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením č.k. 25CoP/38/2017-146 zo dňa 22.11.2017 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že rozhodovacia prax súdov pripúšťa, že vydané rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností k maloletému dieťaťu (§ 36 zákona o rodine) sa za istých okolností stane neúčinným. K neúčinnosti tohto rozhodnutia dochádza na základe právne významných skutočností, ako sú napríklad rozvod manželstva alebo obnovenie spolužitia rodičmi maloletého (viď R 31/1968 a R 8/1982). (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14. januára 2010 sp.zn. 3Cdo 306/2009). V predmetnej veci z návrhu matky a z jej výpovede na pojednávaní vyplýva, že rodičia po vydaní rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 12P/297/2013-22 zo dňa 17.10.2013, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veci starostlivosti o maloleté deti X. G. Q., obnovili spolužitie a žili spolu do roku 2016. Pokiaľ za týchto skutkových okolností súd prvej inštancie postupoval tak, že sa nezaoberal úpravou výkonu ich rodičovských práv a povinností komplexne, ale iba časťou týkajúcou sa príspevku otca na výživu maloletých, bol tento postup nesprávny. Výsledkom nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie bola zmena pôvodne vydaného rozhodnutia, napriek tomu, že toto obnovením spolužitia rodičov stratilo účinnosť. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vykonanom dokazovaní opätovne rozhodnúť tak, že nanovo upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom X. G. Q..
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä rodným listom mal. detí, potvrdením o návšteve materskej školy, lustráciami sociálnej poisťovne, pracovnou zmluvou otca u zamestnávateľa P. Š. zo dňa 17.10.2016, potvrdeniami ÚPSVaR, dohodou o pracovnej činnosti matky zo dňa 31.01.2017, potvrdením o mzde matky u zamestnávateľa INDEX NOSLUŠ s.r.o., fotokópiou SMS správ, dokladmi o ponuke práce, pracovnou zmluvou matky zo dňa 31.03.2017, pracovnou zmluvou otca v SK-CONT, s.r.o. zo dňa 04.09.2014, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 15.12.2015, mzdovými listami otca za roky 2014, 2015, 2016, 2017 a 2018, emailovým oznámením spoločnosti Montostroj, potvrdením o zdaniteľných príjmoch otca za rok 2016 a 2017, dohodou o skončení pracovného pomeru otca u zamestnávateľa P. Š. zo dňa 03.04.2017, kontrolným preukaz otca z ÚPSVaR, dokladmi o výdavkoch na maloleté deti, potvrdeniami o príjmoch matky, oznámením o zaradení otca do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 09.05.2017, správou zo šetrenia pomerov kolízneho opatrovníka zo dňa 10.05.2017 a 12.03.2018, pracovnou zmluvou otca u zamestnávateľa Rodinné centrum SLUNCE n.o. zo dňa 16.06.2017, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 06.06.2017, oznámením o nepriznaní dotácie
ÚPSVaR, dohodou o skončení pracovného pomeru otca u zamestnávateľa P. Š. zo dňa 16.05.2018, potvrdením o zamestnaní otca zo dňa 21.05.2018, pracovnou zmluvou otca u zamestnávateľa Rodinné centrum SLUNCE n.o. zo dňa 13.06.2018, pripojeným spisom OSKN 12P/297/2013 a s ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
5. Z rodných listov maloletých detí vyplýva, že ich rodičmi sú matka Y. T. a otec X. W.. Rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 12P/297/2013-22 zo dňa 17.10.2013 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť na ich výživu výživné po 50,00 eur mesačne na každé z maloletých detí. V čase určenia tejto vyživovacej povinnosti bola matka na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 199,00 eur a prídavky na dve deti po 23,- eur. Otec pracoval na základe živnostenského oprávnenia s čistým mesačným príjmom cca 1.000,00 eur. Po rozhodnutí súdu o úprave rodičovských práv a povinností rodičia obnovili spolužitie a žili spolu do novembra 2016, kedy otec opustil domácnosť matky. V júni 2018 rodičia opätovne na jeden týždeň obnovili spolužitie. Dňa 18.10.2016 sa otec zamestnal u zamestnávateľa P. Š. s miestom výkonu práce MONTOSTROJ SENEC s dohodnutou mzdou 405,00 eur mesačne. Z oznámenia spoločnosti Montostroj Senec (čl. 80) vyplýva, že otec v tejto spoločnosti pracoval ako zvárač cez pracovnú agentúru P. Š., bol hodnotený ako priemerný až podpriemerný pracovník, ktorý mal počas jeho pôsobenia v spoločnosti veľké problémy spojené s používaním alkoholických nápojov na pracovisku a veľa neospravedlnených absencií v práci. Z týchto dôvodov spoločnosť oznámila zamestnávateľovi otca, že počnúc mesiacom apríl 2017 už s otcom vo výrobe nepočítajú. Výška úhrady za prácu pracovníkov v tejto spoločnosti je 7,- eur/ hod. Z mzdového listu zamestnávateľa P. Š. vyplýva, že otcov čistý príjem bol v októbri 2016 - 167,08 eur, v novembri 2016
- 344,31 eur, v decembri 2016 - 344,32 eur, v januári 2017 - 94,40 eur, vo februári 2017 - 94,40 eur a v marci 101,63 eur. Tento pracovný pomer bol skončený dohodou ku dňu 02.04.2017. Od 10.04.2017 do 15.06.2017 bol otec evidovaný ako nezamestnaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno. Z výpisov zo Sociálnej poisťovne vyplýva, že otec maloletých detí je od 16.06.2017 do 25.05.2018 a následne od 13.06.2018 až dodnes zamestnaný ako údržbár u zamestnávateľa Rodinné centrum SLUNCE n.o., a to najprv na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16.06.2017 s mzdovým dojednaním 405,00 eur v hrubom a od 13.06.2018 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.06.2018 s mzdovým dojednaním 480,00 eur v hrubom. V období od 01.08.2017 do 20.05.2018 bol otec maloletých detí zamestnaný aj u zamestnávateľa P. Š. s čistým mesačným príjmom v mesiacoch august - november 2017 vo výške 226,03 eur, v decembri 2017 vo výške 223,81 eur, v mesiacoch január - apríl 2018 vo výške 249,41 eur a za dvadsať dní apríla 2018 vo výške 158,50 eur. Tento pracovný pomer otca bol skončený dohodou o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce dňom 20.05.2018. Ako dôvod skončenia pracovného pomeru sa uvádza rozviazanie pracovného pomeru obojstrannou dohodou zmluvných strán bez uvedenia dôvodu k dojednanému dňu v zmysle § 60 Zákonníka práce. Matka je od 01.02.2017 zamestnaná ako predavačka s čistou mzdou cca 400,00 eur.
6. Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov zo dňa 10.05.2017 vyplýva, že matka s maloletými deťmi býva v 3-izbovom rodinnom dome so svojou matkou a bratom. Dom je vo vlastníctve starej matky maloletých detí, ktorá matke pomáha so zabezpečovaním starostlivosti o deti. Matka maloletých detí má s maloletými deťmi k dispozícii samostatnú izbu vybavenú a prispôsobenú ich potrebám. V dome sa počas šetrenia nachádzali hračky, oblečenie maloletých detí, ako aj potraviny a ovocie v dostatočnom množstve. Otec maloletých detí býva v 8-izbovom rodinnom dome vo vlastníctve matky otca maloletých detí. Otec obýva zadnú časť domu, ktorá sa skladá z kuchyne, príslušenstva a dvoch izieb. V čase šetrenia sa pripravovala detská izba pre maloleté deti. Časť rodinného domu, ktorú otec obýva, je zariadená vhodným nábytkom. Záverom správy je konštatované, že obaja rodičia majú na adrese pobytu vytvorené všetky podmienky na zabezpečenie riadnej osobnej starostlivosti o maloleté deti.
7. Právny zástupca matky na pojednávaní dňa 15.03.2018 uviedol, že matka trvá na podanom návrhu a navrhuje, aby boli maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti. Styk otca s maloletými deťmi nežiada upraviť, keďže rodičia sa vedia dohodnúť. Navrhol, aby bolo výživné určené od podania návrhu, t.j. od 25.01.2017.
8. Matka maloletých detí na pojednávaniach vypovedala, že maloleté deti sú zdravé, chodia do škôlky vo T. Q. T., platí im obedy po 21,00 eur na každé z detí, autobus na cestu detí do škôlky stojí 80,00 eur mesačne, oblečenie a obuv okolo 50-60 eur mesačne, strava 100-150 eur mesačne. Pracuje ako
predavačka v X., jej čistý mesačný príjem je okolo 400-450 eur, poberá prídavky na dve deti vo výške 47,04 eur, jej výdavky sú 80,00 eur mesačne na telefón, keďže platí telefón aj za otca maloletých detí, pretože je písaný na jej meno. Výdavky na telefón na otca maloletých detí sú cca. 30,00 eur. Matka maloletých detí prispieva na domácnosť svojej matke sumou 150,00 eur mesačne. Výdavky na dopravu do práce nemá, pretože zamestnávateľ jej ich preplatí, na stravu, oblečenie, obuv a kozmetiku minie cca. 200,00 eur mesačne. Nemá žiadny majetok. Navrhla, aby maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Uviedla, že otec maloletých detí pracuje v Žiline, chodí domov každé dva týždne, s deťmi sa stretáva každý druhý víkend, alebo niekedy každý štvrtý víkend. Otec chodí k nim domov, na styku sa dohadujú cez facebook. Styk sa uskutočňuje výlučne v jej prítomnosti. Otec od podania návrhu uhrádzal výživné vo výške 50,00 eur na každé z maloletých detí, dňa 29.03.2018 uhradil výživné vo výške spolu 130,00 eur, dňa 07.05.2018 zaplatil na výživné tiež sumu 130,00 eur, v júni 2018 zaplatil matke maloletých detí v hotovosti sumu 200,00 eur a nepoprala ani tvrdenie otca o platbe výživného v mesiaci apríl 2018 vo výške 130,00 eur.
9. Zástupkyňa otca na pojednávaní dňa 15.03.2018 uviedla, že navrhuje, aby bolo určené výživné na staršie z maloletých detí vo výške 80,00 eur mesačne a na mladšie 50,00 eur mesačne od 28.02.2018, odkedy matka maloletých detí uhrádza deťom stravu v škôlke. Otec maloletých detí je občanom Č. N., zdržuje sa na K., je zamestnancom Rodinného centra SLUNCE, n. o., jeho príjem je 380,00 eur v čistom mesačne, nie je pravdou, že pracuje v Žiline. Pracuje momentálne na dohodu, ale od mája 2018 bude zamestnaný na trvalý pracovný pomer. Otec má rovnako výdavky na seba, aj na deti, má ukončené základné školské vzdelanie, pracuje v centre aj z toho dôvodu, aby bol pod kontrolou vzhľadom na jeho problémy s alkoholom. Na pojednávaní dňa 12.07.2018 v záverečnej reči uviedla, že navrhuje, aby bol otec zaviazaný platiť výživné vo výške 65,00 eur mesačne na každé z maloletých detí. Poukázala na to, že otec začal piť alkohol až v čase, keď žil s matkou maloletých detí. Otec je ochotný platiť výživné vo výške 65,00 eur na každé z detí, ale až od rozhodnutia súdu, nie od podania návrhu. Otec nemôže vykonávať inú prácu u iného zamestnávateľa, vzhľadom na jeho problémy musí byť pod kontrolou, žiaden iný zamestnávateľ ho nezamestná a otec má aj zdravotné problémy, nemôže zvárať.
10. Otec na pojednávaní dňa 12.07.2018 vypovedal, že súhlasí s tým, aby boli deti zverené matke, styk s maloletými deťmi nežiadal upraviť. Pracuje v Rodinnom centre Slunce, vykonáva zámočnícke práce, pracuje tam približne rok. Jeho pracovná doba je od 8,00 hod. do 12,00 až 13,00 hod. Okrem toho teraz nič iné nerobí, má problémy s očami, bolia ho. U P. Š. pracoval na výpomoc, vykonával zámočnícke práce. Pracoval u neho v X., jeho príjem bol okolo 200,00 eur mesačne v čistom. Pracovný pomer bol skončený dohodou, lebo ho bolia oči a nebude už zvárať. Jeho príjem z rodinného centra je okolo 400,00 eur mesačne, z toho prispieva na domácnosť 150,00 eur, nič iné on neplatí, ale má dlhy v sociálnej poisťovni aj v zdravotnej poisťovni. Tieto dlhy sú ešte z času, keď bol živnostník. Preto si chodí k P. privyrábať, aby vedel splatiť dlhy. Keď P. potrebuje nejakú výpomoc, on sa ozve. Otec potvrdil, že by išiel na výpomoc aj teraz. U P. pracoval poobede, približne od 14,00 hod. do 18,00 hod. Zvykne pomáhať aj s rôznymi prácami v dedine, kde sa mu ozvú, keď potrebujú nejaké práce. Takto si vie zarobiť 50-60 eur za 2-3 týždne. V sociálnej poisťovni má dlh cca. 1.000,00 eur, v zdravotnej poisťovni cca. 860,00 eur. So splácaním mu pomáha mama tým spôsobom, že on jej dá 100-150 eur mesačne a ona spláca jeho dlhy v sociálnej a zdravotnej poisťovni a platí aj výživné. Otec ďalej uviedol, že nepopiera, že má problémy s alkoholom, pôjde sa dať liečiť, teraz si to vybavuje, začal približne pred 2 týždňami. Najprv sa to musí riešiť ambulantne a až potom môže nastúpiť na liečenie. Teraz toľko nepije, len večer si dá pivo. Fajčí približne 3 cigarety denne, jedna krabička mu niekedy vydrží aj 2 týždne. Teraz platí výživné vo výške 130,00 eur, ale v júni na jeden týždeň prišiel za matkou mal. detí, býval s nimi, vtedy dal na výživné 200,00 eur. Potom išiel za otcom do J. a matka maloletých detí ho znovu vyhodila. Na otázky právneho zástupcu matky otec maloletých detí uviedol, že druhýkrát pracoval u P. Š. od januára 2018 do mája 2018, pracoval tam, kde bola robota, aj v Žiline, avšak nevie presne kde, v akej spoločnosti, bolo to niečo na W. Pracoval tam ako zvárač, zvárali železné palety. V Žiline bol len zopár dní, nevie presne, pracoval tam od rána do večera. Pracovný pomer u P. Š. skončil, pretože nemal robotu. O tom, že keď podpíše dohodu o skončení pracovného pomeru, nemá nárok na odstupné, otec maloletých detí vie.
11. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného na maloletého X. vo výške 80,00 eur mesačne a na maloletého Q. vo výške 70,00 eur mesačne.
12. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
13. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
14. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Matka sa podaným návrhom domáhala zmeny rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 12P/297/2013-22 zo dňa 17.10.2013 v časti o určení vyživovacej povinnosti tak, že otec maloletých detí je povinný prispievať na výživu maloletého X. sumou 100,00 eur a na maloletého Q. sumou 100,00 eur mesačne. V priebehu konania bolo zistené, že rodičia maloletých detí približne po pol roku od súdom naposledy určenej úpravy rodičovských práv a povinností obnovili spolužitie a žili spolu do novembra 2016. Následne rodičia spolu žili ešte jeden týždeň v mesiaci jún 2018. Súd rešpektujúc názor odvolacieho súdu o tom, že obnovením spolužitia rodičmi maloletého dieťaťa dochádza k neúčinnosti rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, rozhodoval nielen o návrhu matky o zvýšení výživného na maloleté deti, ale nanovo upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
22. Matka navrhovala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti. Osobnú starostlivosť o maloleté deti od rozchodu rodičov zabezpečuje matka. Zo šetrenia výchovného prostredia vykonaného kolíznym opatrovníkom ako aj z výsluchov účastníkov konania mal súd za preukázané, že matka sa o maloleté deti riadne stará a má vytvorené všetky podmienky na ich výchovu a všestranný rozvoj. So zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matke súhlasil aj otec. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá starostlivosť o maloleté deti osobne vykonávala aj doteraz. Keďže v priebehu konania neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie súdu o výchovnom prostredí maloletých detí, súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matke a určil, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
23. Súd pri rozhodovaní o výživnom musí nielen celistvo zhodnotiť pomery účastníkov a prihliadať na odôvodnené potreby oprávneného (teda maloletého dieťaťa), ale aj zhodnotiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (v tomto prípade otca). Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktorými sa sčasti uhrádzajú potreby detí.
24. V preskúmavanej veci súd teda vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení preskúmal pomery na strane účastníkov konania, odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (t.j. otca).
25. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že matka maloletých detí je zamestnaná s čistým mesačným príjmom cca. 400,00 eur. Otec je zamestnaný v Rodinnom centre SLUNCE n.o. s čistým mesačným príjmom cca. 380,00 eur. V priebehu súdneho konania otec dvakrát pracoval aj u zamestnávateľa P. Š., kde jeho pracovný pomer v oboch prípadoch skončil dohodou bez uvedenia dôvodu. Okrem týchto prác si otec príležitostne privyrába rôznymi prácami v obci, podľa jeho slov je schopný takto si privyrobiť za 2 - 3 týždne sumu 50 - 60 eur. Otec nepopieral, že má problémy s alkoholom, ktoré sú podľa jeho zástupkyne dôvodom, pre ktorý nemôže pracovať u iného zamestnávateľa, pretože musí byť pod kontrolou, ktorú v Rodinnom centre SLUNCE, n.o. má. Otec platil od podania návrhu na začatie konania (t.j. od 25.01.2017) na dve maloleté deti výživné spolu vo výške 100,00 eur, v mesiacoch marec, apríl a máj 2018 zaplatil na výživné 130,00 eur a v mesiaci jún 2018 uhradil na výživné sumu 200,00 eur. Výdavky na deti boli matkou vyčíslené na stravu v škôlke 42,00 eur mesačne, autobus na cestu detí do škôlky spolu 80,00 eur mesačne, oblečenie a obuv spolu okolo 50-60 eur mesačne, strava spolu okolo 100-150 eur mesačne.
26. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť na každé z maloletých detí výživné vo výške 85,00 eur mesačne. Súd vychádzal z toho, že pravidelný príjem otca predstavuje príjem zo zamestnania v Rodinnom centre SLUNCE n.o. vo výške cca. 380,00 eur v čistom mesačne s tým, že jeho pracovný čas je od 8,00 hod. do 12,00 - 13,00 hod. Popri tejto práci si privyrába príležitostnými prácami v obci s príjmom cca. 50-60 eur za 2-3 týždne. Súd má za to, že popri práci v rodinnom centre je v schopnostiach aj možnostiach otca vykonávať aj inú zárobkovú činnosť, čo v priebehu konania otec aj viackrát urobil. Dvakrát v priebehu konania bol otec zamestnaný u zamestnávateľa P. Š., pričom pracovný pomer bol v oboch prípadoch ukončený dohodou bez uvedenia dôvodu, v oboch prípadoch v štádiu konania krátko pred avizovaným rozhodnutím súdu vo veci určenia výživného. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že v prvom prípade bolo dôvodom ukončenia pracovného pomeru u P. Š. požívanie alkoholu počas pracovnej doby. Ako dôvod ukončenia druhého pracovného pomeru u P. Š. otec uviedol najskôr skutočnosť, že ho bolia oči a nebude už zvárať, neskôr ako dôvod uviedol skutočnosť, že nebola práca, avšak keby bola, išiel by pracovať. Súd tieto dôvody ukončenia pracovného pomeru nepovažoval za preukázané a jednoznačné, keďže ani sám otec jednoznačne neuviedol dôvod, pre ktorý k dohode pristúpil, tento dôvod v priebehu výpovede menil. Navyše otec resp. jeho zástupkyňa na pojednávaní konanom dňa 15.03.2018 zatajila príjem otca zo zamestnania u P. Š., čo evokuje isté špekulatívne konanie otca resp. jeho zástupkyne ohľadom preukazovania otcových príjmov ako aj posudzovania možností a schopností otca. Súd ukončenie pracovných pomerov dohodou vyhodnotil tak, že otec sa uzavretím dohôd o skončení pracovného pomeru bez závažného dôvodu vzdal zamestnania a majetkového prospechu. Z uvedených dôvodov súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal zo súdmi ustálenej praxe o potencionalite príjmov na strane otca, keď dospel k záveru, že otec sa vlastným konaním (uzavretím dohôd o ukončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu a bez relevantného ozrejmenia dôvodu súdu) pripravil o také zamestnanie, ktoré by mu umožňovalo platiť vyššie výživné. Podľa názoru súdu je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať príjem cca 650,00 eur (380,00 eur z rodinného centra, 220,00 u iného zamestnávateľa - ako napr. u P. Š. a 50-60 eur príležitostnými prácami v obci). Súd preto nevychádzal pri
rozhodovaní o výške výživného len z faktického príjmu otca v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádzal z otcových možností a schopností, ktoré súd nepovažoval za znížené ani jeho údajnými problémami s alkoholom, keďže jednak otec uviedol, že teraz toľko nepije, len večer si dá pivo a jednak požívanie alkoholu nemôže byť posudzované ako okolnosť odôvodňujúca nižšiu výšku výživného na maloleté deti. Rovnako tak súd neprihliadal ani na údajné problémy otca so zrakom, ktoré mu bránia vykonávať prácu zvárača, keďže tieto jednak neboli preukázané a jednak otec protichodne tomuto tvrdeniu neskôr pri výpovedi uviedol, že by opäť nastúpil do zamestnania k P. Š., keby bola práca. Navyše otec v júni 2018, teda v mesiaci, v ktorom nepriznal iný príjem ako príjem z rodinného centra, zaplatil výživné vo výške 200,00 eur, čím nepriamo potvrdil, že aj v čase, keď iný príjem nemá, je schopný platiť výživné v súdom stanovenej výške. Súd pri určení výživného zohľadnil aj skutočnosť, že matka sa o maloleté deti riadne stará, uspokojuje všetky potreby maloletých detí, ktoré sa z roka na rok zvyšujú, pretože deti rastú a s rastom majú zmenené a podstatne zvýšené potreby nielen v súvislosti s uspokojovaním ich výživy, ale najmä oblečenia, vzdelávania, ako aj v súvislosti s trávením voľného času. Ďalej súd pri určovaní výšky výživného prihliadal aj na to, že zákonná vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd má za to, že platenie výživného vo výške 85,00 eur na každé z maloletých detí ani za situácie splácania otcových dlhov na zdravotnom a sociálnom poistení neohrozí vzhľadom na zistené príjmové pomery otca jeho vlastnú výživu. Treba mať tiež na zreteli, že matka svoju vyživovaciu povinnosť k deťom čiastočne vyvažuje aj svojou osobnou starostlivosťou o maloleté deti, ako aj tú skutočnosť, že výživa maloletých detí je sčasti krytá aj prídavkami na dieťa. Všetky tieto skutočnosti súd zohľadnil pri rozhodovaní a otca zaviazal prispievať na výživu oboch maloletých detí sumou po 85,00 eur mesačne, keďže mal za to, že táto suma zodpovedá jednak odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča (t.j. otca). Keďže matka navrhovala výživné vo výške 100,00 eur na každé z maloletých detí, súd vo zvyšku návrh matky zamietol.
27. Súd rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca spätne a to odo dňa podania návrhu, t.j. od 25.01.2017, tak, ako to žiadala matka, preto bolo potrebné ustáliť aj výšku tzv. zročného výživného. Otec v priebehu konania platil na dve maloleté deti výživné vo výške 100,00 eur mesačne, v mesiacoch marec, apríl a máj 2018 zaplatil na výživné 130,00 eur a v mesiaci jún 2018 uhradil na výživné sumu 200,00 eur. Od 25.01.2017 je pritom povinný platiť 170,00 eur, preto súd ustálil, že mu vznikol dlh na zročnom výživnom za obdobie od 25.01.2017 do 30.06.2018 v sume 1.015,64 eur. K tejto sume dospel súd nasledovne: celkovo mal otec zaplatiť výživné vo výške 3.005,64 eur (za január 2017 mal zaplatiť sumu 115,64 eur, od februára 2017 až do júna 2018 každý mesiac 170,00 eur), z tejto čiastky zaplatil sumu 1.990,00 eur (od januára 2017 do februára 2018 každý mesiac sumu 100,00 eur, v marci, apríli a máji 2018 sumu 130,00 eur a v júni 2018 sumu 200,00 eur). Rozdiel medzi čiastkou, ktorú mal otec zaplatiť (3.005,64 eur) a čiastkou, ktorú otec zaplatil (1.990,00 eur) predstavuje zročné výživné (1.015,64 eur). Zohľadňujúc finančné a sociálne pomery otca, súd povolil otcovi zaplatiť dlh na zročnom výživnom v pravidelných mesačných splátkach po 30,00 eur spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
28. Súd nepovažoval za potrebné autoritatívne upraviť styk otca s maloletými deťmi, keďže obidvaja rodičia zhodne uviedli, že nežiadajú upraviť styk, keďže sa na ňom vedia dohodnúť.
29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Komárno.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (376 ods. 1 CMP).