Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/136/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: M. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. č. XXX, XXX XX L., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 43079/14, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2 312,79 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Er/773/2014 - 18 zo dňa 18. júla 2017, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie"), zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej aj len „Exekučný poriadok").

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 01236/14 zo dňa 08.07.2014, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 18.08.2014 a vykonateľnosť dňa 21.08.2014. Uvedeným exekučným titulom bol priznaný oprávnenému nárok zo zmenky voči povinnému, ktorý je fyzická osoba, pričom tento exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 15.02.2013. Dňa 21.01.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie oprávneného, ktorým oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie uzavrel, že oprávnený v uvedenom zmluvnom vzťahu vystupoval v pozícii dodávateľa, nakoľko pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Podľa názoru súdu prvej inštancie z predloženej zmluvy jednoznačne nevyplýva, či povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba podnikateľ alebo fyzická osoba nepodnikateľ, keďže povinný bol v zmluve o úvere označený duplicitne, aj ako podnikateľ a rovnako aj typickými údajmi pre nepodnikateľa - fyzickú osobu. Zmluva o úvere mala zjavne adhézny charakter, znevýhodňuje dlžníka, pričom oprávnený ako veriteľ používa takto predtlačený formulár zmluvy pri svojej podnikateľskej činnosti opakovane, návrh zmluvy bol vytvorený veriteľom a dlžník k nemu len pristúpil. V prípade pochybností, či bola zmluva uzavretá medzi podnikateľmi alebo išlo o spotrebiteľskú zmluvu, sa musí aplikovať výklad zmlúv, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Akékoľvek pochybnosti o povahe zmluvného vzťahu musia byť odstránené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné aplikovať výklad podľa § 54 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ), podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie ustálil, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným vzniknutý na podklade zmluvy o úvere je vzťahom spotrebiteľským.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský súd neaplikoval na prejednávanú vec právne predpisy vzťahujúce sa na spotrebiteľské vzťahy a neposkytol povinnému náležitú ochranu. Neprihliadol na zákaz použitia zmenky podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch"). Nakoľko exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a pri jeho vydaní nebolo prihliadnuté na neprípustnosť použitia zmenky a taktiež na rozpor s dobrými mravmi a so zákonom, súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

4. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinného ako spotrebiteľa. Poukázal na skutočnosť, že úver poskytol povinnému za účelom zamestnania. Povinný v zmluve o úvere aj osobitne podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na tento účel, a preto treba chrániť dobrú vieru veriteľa. Z týchto dôvodov je oprávnený názoru, že povinný nie je spotrebiteľom v zmysle definície spotrebiteľa podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený má za to, že právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, keď je spolukontrahentom fyzická osoba. Oprávnený ďalej namietal, že povinný nijako nepreukázal skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa. Oprávnený navyše namietal, že súd prvej inštancie neprihliadol na dodatok v zmluve, v ktorom povinný uviedol, že má záujem použiť finančné prostriedky úveru na výkon zamestnania. Podľa názoru oprávneného bol exekučný titul vydaný v dôsledku riadne vedeného sporového konania s prihliadnutím na dobré mravy, pričom povinný mal dostatočný priestor na oboznámenie sa so zmluvnými podmienkami, preto je nevyhnutné prihliadať na dobrú vieru veriteľa. Podľa jeho názoru inštitút dobrých mravov je nevyhnutné vnímať ako interpretačný a aplikačný spôsob vo vzťahu k OZ. Oprávnený má ďalej za to, že si splnil povinnosť uloženú mu § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, a teda doplnil návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote, pričom súd prvej inštancie aj napriek uvedenému dospel k nesprávnemu záveru. Oprávnený v závere poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je podľa jeho názoru uzatvorená platne, nakoľko povinný voči nej nemal v čase jej uzatvorenia žiadne výhrady, jej obsahu porozumel a zároveň vyhlásil, že bol pred uzatvorením zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia. V zmysle rozhodcovskej zmluvy sa oprávnený s povinným dohodli na alternatívnej možnosti riešenia sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere, t. j. buď pred Rozhodcovským súdom alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde. Oprávnený je toho názoru, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená platne a bola dojednaná individuálne. Na základe týchto dôvodov oprávnený požiadal odvolací súd, aby odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 uvádza aj ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní.

10. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 15.11.2014 bola za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., zápisnica, obsahom ktorej bol návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 29.12.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol v tomto konaní rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 01236/14 zo dňa 08.07.2014, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 18.08.2014 a vykonateľnosť dňa 21.08.2014. Súd prvej inštancie vydal dňa 12.01.2015 poverenie č. 5613 0078969 pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. za účelom vymoženia uloženej povinnosti zaplatiť 2 313,79 Eur s príslušenstvom. Dňa 26.02.2016 bolo súdu prvej inštancie súdom povereným súdnym exekútorom postúpené podanie oprávneného, v ktorom doplnil návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 9Er/773/2014

- 18 zo dňa 18.07.2017 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Voči predmetnému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

11. Podľa § 243f ods. 1 a 6 Exekučného poriadku; (1) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (6) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

12. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku; v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1) neprijateľné zmluvné podmienky, 2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

14. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere); spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona zákon o spotrebiteľských úveroch; spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch; na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

17. Podľa § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch; v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

18. Základnou spornou otázkou a argumentáciou oprávneného v odvolaní je posúdenie, či právny vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským právnym vzťahom. Od tohto posúdenia závisí správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

19. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je spotrebiteľským vzťahom. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo záveru, že povinný je v zmluve o úvere označený ako podnikateľ pod vlastným obchodným menom M. I., IČO: 46 730 893 a rovnako aj ako fyzická osoba (nepodnikateľ) M. I., s uvedeným rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a trvalým pobytom. Z toho dôvodu je sporné, či oprávnený vstúpil do záväzku zo zmluvy o úvere s povinným ako podnikateľom alebo nepodnikateľom. Okrem toho zmluva je zjavne adhéznou zmluvou, ktorú používa oprávnený voči väčšiemu počtu žiadateľov o úver a jej obsah povinný nemohol ovplyvniť. V prípade pochybností o charaktere zmluvného vzťahu v záujme zachovania princípu ochrany spotrebiteľa platí výklad - v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 .

20. Dôkazné bremeno, že sa nejednalo o spotrebiteľský úver pritom ťažilo v tomto prípade oprávneného. Oprávnený však ani v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zmeniť právny záver súdu prvej inštancie. V odvolaní poukázal na skutočnosť, že povinný v zmluve označil, že poskytnuté finančné prostriedky použije na účel výkonu zamestnania, neuviedol však z akého dôvodu duplicitne v zmluve uviedol povinného aj ako fyzickú osobu. To znamená, že pochybnosť, ktorú sám spôsobil, keď označil povinného ako podnikateľa a zároveň aj ako fyzickú osobu, neobjasnil. Túto skutočnosť, oprávneným nevysvetlenú a neobjasnenú, je potrebné preto vykladať na jeho ťarchu aj v zmysle právneho názoru uvedeného v náleze Ústavného súdu SR pod sp. zn. I. ÚS 243/07, (formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne je potrebné vykladať v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil). Potom je v zásade irelevantné, ak sa oprávnený odvoláva na dobrú vieru pri uzavretí zmluvy, že jednal s podnikateľom. Ak mal oprávnený skutočne záujem uzavrieť zmluvu s podnikateľom, nebol daný dôvod na to, aby do zmluvy označil povinného aj ako fyzickú osobu. Je vylúčené, aby sa oprávnený domáhal dobrej viery v pochybnostiach, ktoré vyvolal on sám pri spísaní adhéznej zmluvy.

21. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že obchodné podmienky zmluvy o úvere v 16. bode obsahujú vyhlásenie podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že ich zmluvný vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom. V prípade, ak by skutočne bolo úmyslom oprávneného uzatvoriť zmluvu o úvere s podnikateľom, nebol by predsa daný dôvod na uvedenie vyhlásenia podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 5 písm. d) Obchodného zákonníka, teda na zmluvu o úvere medzi podnikateľmi sa vždy aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka. To však neplatí, ak ide o spotrebiteľský úver, ktorý sa spravuje špeciálnym právnym režimom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti je podstatné, že oprávnený urobil súčasne vyhlásenie podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka a podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, t. j. malo ísť o tzv. nepomenovanú zmluvu (zákonom neupravenú). Podľa názoru odvolacieho súdu toto vyhlásenie oprávnený urobil účelovo, keď uviedol, že ide o nepomenovanú zmluvu. Jeho cieľom bolo zjavne typovo odlíšiť predmetnú zmluvu od zmluvy o úvere (či už podľa Obchodného zákonníka, alebo zákona o spotrebiteľských úveroch). Jeho úmyslom tak bolo sťažiť skutočné posúdenie, o aký zmluvný vzťah išlo. Súčasne oprávnený urobil vyhlásenie podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka z dôvodu, aby podriadil právny režim zmluvy pod dispozitívnejšie ustanovenia Obchodného zákonníka, kde sa preferuje zmluvná voľnosť oproti režimu občianskeho práva, vrátane ochrany spotrebiteľa. Vyššie popísané účelové konanie oprávneného tak odvolací súd vyhodnotil ako ďalší argument preukazujúci, že v predmetnej veci nešlo o podnikateľský právny vzťah. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, potom dospel k záveru, že typovo išlo o úver medzi podnikateľom a spotrebiteľom a preto je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a ochranu spotrebiteľa podľa OZ.

22. Keďže išlo o spotrebiteľský právny vzťah, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že pred rozhodcovským súdom, ktorý vydal exekučný titul, nebolo prihliadnuté na neprípustnosť zmenky podľa § 17 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa a preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) bod 2. zastavil.

23. K odvolacej námietke oprávneného týkajúcej sa platnosti rozhodcovskej zmluvy odvolací súd uvádza, že uvedená odvolacia námietka nezodpovedá skutkovo ani právne obsahu odvolaním napadnutého uznesenia.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2