Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/89/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti odsúdenému C. A., nar. XX.XX.XXXX v N. A., trvale bytom R. XX, t. č. v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 13.07.2018 prejednal sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.03.2018, sp. zn. 6Pp/295/2017 a takto

rozhodol:

Podľa § 194 ods. 3 Tr. por. per analogiam sa napadnuté uznesenie d o p ĺ ň a o nasledovný výrok:

Podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. sa odsúdenému C. A., nar. XX.XX.XXXX v N. A. u k l a d á povinnosť prihlásiť sa u príslušného psychiatra do ambulantnej starostlivosti, v ktorej zotrvá do začatia výkonu ambulantného psychiatrického a protialkoholického liečenia uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3T/12/2014 zo dňa 25.06.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To/88/2014 zo dňa 04.09.2014.

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.03.2018, sp. zn. 6Pp/295/2017 bol odsúdený C. A. podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3T/12/2014 zo dňa 25.06.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To/88/2014 zo dňa 04.09.2014. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona mu súd určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky a súčasne nariadil probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona odsúdenému ustanovil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor okresnej prokuratúry. V písomných dôvodoch sťažnosti namietal, že k podmienečnému prepusteniu odsúdený nespĺňa materiálne podmienky, pretože z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom zo dňa 03.08.2017 vyplýva, že riziko sociálneho zlyhania je stanovené ako stredné s menej priaznivou resocializačnou prognózou, pričom prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil rizikové faktory odsúdeného. Poukázal na to, že C. A. bol odsúdený pre závažný trestný čin, ktorého objektom je zdravie človeka a rovnako je potrebné uviesť, že znalci z odvetvia psychiatrie skonštatovali, že pobyt odsúdeného na slobode je z psychiatrického hľadiska nebezpečný, pretože má sklony riešiť záťažové situácie násilím. Vzhľadom na uvedené u odsúdeného C. A. nie je možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život a preto pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie sú splnené zákonné predpoklady, a to predovšetkým s prihliadnutím na hodnotenie rizika sociálneho zlyhania ako aj skutočnosť, že senát Okresného súdu Trenčín pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení odsúdeného, u ktorého bolo v pôvodnom konaní znalcami z odvetvia psychiatrie konštatované, že jeho pobyt na slobode je nebezpečný, nemal k dispozícii aktuálne

psychiatrické hodnotenie odsúdeného. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne napadnuté uznesenie Okresného súdu v Trenčíne spisová značka 6Pp/295/2017 zo dňa 13.03.2018 zrušil.

K sťažnosti prokurátora sa prostredníctvom obhajcu písomne vyjadril odsúdený, kde uviedol, že sťažnosť prokurátora považuje za formálnu, nakoľko v jeho prípade sa jedná o prvé odsúdenie a aj z hodnotenia ústavu vyplýva, že riaditeľ doporučil jeho podmienečné prepustenie s dohľadom. Poukázal na to, že mu bola za dobré správanie udelená aj najvyššia forma odmeny a to mimoriadne opustenie ústavu na 5 dní, pričom v stanovenom čase sa riadne vrátil. Okresný súd teda postupoval objektívne a spravodlivo, preto navrhol sťažnosť prokurátora zamietnuť.

Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%2523192'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a dospel k nasledujúcim záverom. Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. podmieňuje podmienečné prepustenie splnením troch podmienok

- vykonaním príslušnej časti uloženého trestu, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a očakávaním, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Podľa § 66 ods.2 Tr.zák. súd pri rozhodovaní prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V prvom rade krajský súd uvádza, že podmienky na rozhodovanie o žiadosti odsúdeného boli splnené, pričom príslušnú časť trestu odsúdený vykonal dňa 17.03.2017.

Pokiaľ ide o ďalšiu podmienku týkajúcu sa polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu, aj v tomto smere krajský súd tak ako aj okresný dospel k záveru, že odsúdený si plní svoje povinnosti vo výkone trestu dlhodobo riadne, čo vyplýva z hodnotenia ústavu, ktoré podrobne konštatoval súd prvého stupňa v napadnutom uznesení. Disciplinárne potrestaný nebol, naopak bol 6x disciplinárne odmenený, naposledy najvyššou formou odmeny a to mimoriadnym voľnom na opustenie ústavu na dobu 5 dní za dlhodobé pozitívne výsledky pri plnení programu zaobchádzania, z voľna sa vrátil na čas a v poriadku. Stanovený program zaobchádzania plní na požadovanej úrovni vo všetkých oblastiach. Resocializačná prognóza po prepustení z výkonu trestu u menovaného je hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania, pričom rizikové faktory sú indikované opakované páchanie trestnej činnosti, problém s nadužívaním alkoholu a nedostatočný príjem a nízke vzdelanie, pričom však ústav považuje za nutné uviesť, že menovaný dosahuje počas výkonu trestu pozitívne výsledky, v plnej miere akceptuje zodpovednosť za svoje konanie, ku spáchanej trestnej činnosti zaujíma kritický postoj a prezentuje záujem viesť riadny spôsob života po výkone trestu. Záverom hodnotenia Ústav na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom konštatoval, že menovaný preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a ústav odporučil jeho podmienečné prepustenie.

Krajský súd starostlivo posudzujúc všetky okolnosti prípadu, osobu odsúdeného a jeho chovanie vo výkone trestu, stav prevýchovy, zvažoval, či na základe uvedených rizikových faktorov možno odmietnuť predpoklad očakávania vedenia riadneho života po podmienečnom prepustení. Riziko recidívy sa nedá vylúčiť nikdy, je nutné však posúdiť jeho mieru vzhľadom na ďalšie okolnosti prípadu. Je pravdou, že v prejednávanom prípade je odsúdený vo výkone trestu za pomerne závažnú trestnú činnosť, no rizikové faktory sú čiastočne eliminované postojom samotného odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti, jeho chovaním vo výkone trestu, vyjadreniami o snahu žiť v budúcnosti riadnym životom. Krajský súd posudzujúc riziko recidívy a jej mieru u odsúdeného, dospel k názoru, že snaha odsúdeného o vedenie ďalšieho riadneho života je myslená úprimne, okrem uvedeného aj s poukazom na skutočnosť, že vo výkone trestu je po prvýkrát, pričom tiež prihliadol na to, že trest vykonáva v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Na základe týchto skutočností a tiež s prihliadnutím na odporúčanie riaditeľa ÚVTOS Dubnica nad Váhom, aj krajský súd dospel k názoru, že odsúdený spĺňa zákonné podmienky na podmienečné prepustenie a možno očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Pokiaľ prokurátor poukazoval na závažnosť trestnej činnosti odsúdeného (zločin), k tomu je potrebné uviesť, že táto sama o sebe nemôže byť prekážkou na podmienečné prepustenie, ak inak odsúdený spĺňa zákonné podmienky. Závažnosť trestnej činnosti je totiž zohľadnená priamo v Trestnom zákone tým, že odsúdený pre zločin môže byť podmienečne prepustený až po vykonaní

dvoch tretín uloženého trestu. Čo sa týka znaleckého posudku vypracovaného v pôvodnom trestnom konaní a z neho vyplývajúcich zistení, že pobyt odsúdeného na slobode je z psychiatrického hľadiska nebezpečný, pretože má sklony riešiť záťažové situácie násilím, správne okresný súd poukázal na to, že znalci nenavrhovali odsúdenému uložiť ochranné psychiatrické a protialkoholické liečenie ústavnou formou, ale len ambulantnou formou, pričom psychológ ústavu, ktorého prvostupňový súd vypočul, uviedol, že odsúdený počas výkonu trestu a pohovorov vykazoval emocionálnu stabilitu, primerané reakcie a racionálne dokázal ovládať svoje správanie. Podľa názoru krajského súdu je teda možné očakávať dovŕšenie nápravy odsúdeného na slobode, s určením primeranej skúšobnej doby 2 rokov, avšak za súčasného uloženia dohľadu probačného a mediačného úradníka, tak ako ho uložil súd prvého stupňa, zároveň uložením obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe, čím sa eliminuje riziko možného zlyhania odsúdeného, pretože v páchaní trestnej činnosti zohral alkohol rozhodujúcu rolu. Keďže odsúdený doposiaľ neabsolvoval predmetné liečenie ambulantnou formou, krajský súd z podnetu sťažnosti prokurátora doplnil na posilnenie eliminovania rizika rozhodnutie okresného súdu aj o uloženie ďalšej povinnosti odsúdenému a to prihlásiť sa u príslušného psychiatra do ambulantnej starostlivosti, v ktorej zotrvá do začatia výkonu ambulantného psychiatrického a protialkoholického liečenia uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3T/12/2014 zo dňa 25.06.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To/88/2014 zo dňa 04.09.2014.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.