Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/10/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 12. júla 2018 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Mária Šuleja prejednal odvolanie obžalovaného R. N. proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom z 18. 10. 2017, sp. zn. 2T 63/2016 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného R. N. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom z 18. 10. 2017, sp. zn. 2T 63/2016 bol obž. R. N. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm.a/, b/, c/ Tr. zák. za použitia § 138 písm.b/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

ako otec mal. Z. N., nar. XX.XX.XXXX, si v období od apríla 2012 až do súčasnej doby dňa hlavného pojednávania 18.10.2017 neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine číslo 36/2005 Z.z., v znení neskorších predpisov, a ktorá mu bola deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 8P 248/2011 zo dňa 21.03.2012, právoplatným dňa 14.04.2012, ktorým bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou vo výške 50,-€ mesačne, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom R. nad C., prechodne Z. XX/XX, R. D. C., avšak obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť v mieste trvalého bydliska a na miestach kde sa zdržiaval riadne a včas neplnil, čím mu za vyššie uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške 3.353,-€, pričom matka mal. Z. N. nemala finančné prostriedky na zabezpečenie jeho základných potrieb a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T 118/10 zo dňa 10.11.2010, práv. 11.03.2011 bol za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. a/, c/, Tr. zák. odsúdený.

Bol mu za to uložený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 36 písm. l) Tr. zák. a § 37 písm.m/, § 38 ods. 1, 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm.b/ Tr.zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný do zápisnice o hlavnom pojednávaní z 18. 10. 2017 s tým, že sa zaviazal, že zameškané výživné uhradí. Bližšie svoje odvolanie písomne nezdôvodnil.

Keďže obžalovaný sa nezúčastnil odvolacieho konania, bol na neho dňa 13.4.2018 vydaný príkaz na zatknutie, pričom obžalovaný bol predvedený na krajský súd, kde bol vypočutý predsedom senátu, keď v zápisnici z 22.5.2018 znova uviedol, že zameškané výživné síce doteraz neuhradil, pracuje však na tom, aby výživné uhradil k rukám matky R. N. a že do verejného zasadnutia na krajskom súde zameškané výživné uhradí. Verejné zasadnutie bolo vytýčené na deň 12.7.2018 o 9.00 h, pričom po otvorení

verejného zasadnutia na otázku predsedu senátu, či zameškané výživné uhradil, obžalovaný prehlásil, že zameškané výživné neuhradil.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol na základe správne zistenom skutkovom stave, pretože mal oporu v dôkazoch, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.

Ako zistil krajský súd okresný prokurátor podal na R. N. obžalobu dňa 3. 5. 2016 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm.a/, b/, c/ Tr. zák. Na hlavnom pojednávaní dňa 18.10.2017 obžalovaný prehlásil, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, na čo samosudca podľa § 257 ods. 7 Tr.por. vyhlásenie obžalovaného prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná.

Okrem samotného priznania obžalovaným, bol usvedčovaný aj výpoveďou matky R. N., z ktorej jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný v rozhodnom období od apríla 2012 až do rozhodnutia prvostupňového súdu, t.j. 18.10.2017 si neplnil riadne zákonnú povinnosť vyživovať iného a to po dlhší čas napriek tomu, že bol v posledných 24 mesiacoch za taký čin odsúdený, čím po objektívnej aj subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu podľa 207 ods. 1, 3 písm.a/, b/, c/ Tr.zák.

Pokiaľ ide o uložený trest prvostupňový súd sa riadil zákonnými ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. Trest u každého obžalovaného má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovanému bol uložený trest podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. za priznania jednej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. teda, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin oľutoval a za priznania jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.m/ Tr.zák., teda že už bol za trestný čin odsúdený a to vo výmere 1 roka nepodmienečne. Krajský súd poukazuje na to, že uložený trest je na samej dolnej hranici trestnej sadzby, keď treba poukázať na tú skutočnosť, že obžalovaný bol celkom 7-krát súdne trestaný, z toho 3-krát za obdobnú trestnú činnosť. Správne bol obžalovaný zaradený na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, pretože tento bol v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.

Z týchto dôvodov krajský súd odvolanie obž. R. N.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.