Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoCsp/23/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Mariána Blahu, v právnej veci žalobcu: L. I., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX, XXX XX A., zast. Mgr. Martinom Jankovičom, advokát so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpenému Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 678, pobočka kancelárie a adresa pre doručovanie Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Revúca, č.k. -93 zo dňa 06. februára 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Revúca, č.k. -93 zo dňa 06. februára 2018 zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom prvým výrokom zamietol žalobu a druhým výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 25.04.2017 domáhala určenia, že úver, ktorý jej bol poskytnutý žalovaným na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 08.04.2015 je bezúročný a bez poplatkov. Súd zo zmluvy zistil, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 8.800,- Eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 96 mesačných splátkach vo výške 170,91,- Eur s ročnou úrokovou sadzbou 17,3 %, s RPMN 18,9 % pri priemernej RPMN 10,28 % v celkovej sume 16.407,36,- Eur. Mesačné splátky mali byť splatné vždy do 15. dňa v mesiaci, prvá po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru (15.05.2015) a s termínom konečnej splatnosti 96 mesiacov po poskytnutí úveru (15.04.2023). V zmluve na prvej strane je uvedené, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy posudzoval čistý mesačný príjem žalobkyne vo výške 243,50,- Eur a aj príjem jej partnera vo výške 283,20,- Eur. Žalovaná zaplatila v 24 splátkach 3.970,02,- Eur. Súd prvej inštancie mal za to, že aj keby žalobkyňa mohla mať právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, jej záujem na tomto určení nie je naliehavý v zmysle , pretože by sa určením nezabránilo žalobe na plnenie. Určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nezodpovedá svojou formuláciou ani podmienkam , pretože nie je určením práva alebo právneho vzťahu, ale je iba určením právnej skutočnosti. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa v konaní nemala úspech a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Táto poukázala na ustanovenie o spotrebiteľských úveroch, ktoré bolo do zákona včlenené od 01.01.2018. Keďže zákonodarca nevytvoril v zákone prechodné ustanovenia, bolo podľa názoru žalobkyne potrebné aplikovať predmetné ustanovenie aj na daný skutkový stav. Súd

prvej inštancie tak mal priznať naliehavý právny záujem žalobkyni na podanej žalobe, nakoľko tento vyplýva priamo zo zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa zastáva názor, že v prípade vyhovenia žalobe by táto skutočnosť vyvolala stav istoty u žalobkyne, koľko má splatiť žalovanému z titulu úveru, ktorý jej žalovaný poskytol a či má platiť splátky úveru len na istinu alebo aj na úroky prípadne iné poplatky. Žalobkyňa mala za to, že okrem nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy súd na daný skutkový stav neaplikoval správny právny predpis, odoprel žalobkyni právo na súdnu ochranu, keď sa žalobou ďalej nezaoberal z vecného hľadiska, t.j. či úver, ktorý jej poskytol žalovaný je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa nesúhlasila ani s výkladom ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň sa domnieva, že jej žaloba bola podaná oprávnene, keď v žalobe uviedla, že zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) uvedeného zákona, ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa nesúhlasila ani s aplikáciou rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./XX.XX.XXXX,na daný skutkový stav, nakoľko zákonodarca reaguje na uvedený rozsudok až novelou účinnou od 01.05.2018, a teda závery rozsudku SD EÚ premietnuté vo vnútroštátnom právnom poriadku možno aplikovať až na úverové zmluvy uzatvorené po tomto dátume, t.j. po 01.05.2018, pričom táto zmena sa za žiadnych okolností nemôže dotýkať právnych vzťahov uzavretých pred účinnosťou uvedenej novely a ani právneho vzťahu založeného zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 08.04.2015. Žalobkyňa v odvolaní poukázala aj na konflikt medzi smernicou (smernica č. 2008/48/ES) a zákonom o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, ak nebude považovať zrušenie uvedeného rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie za nevyhnutné, a to tak, že vyhovie žalobe žalobkyne v celom rozsahu, t.j. že určí, že úver poskytnutý zmluvou o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov a prizná žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací rozsudkom č.k. -125 zo dňa 16. augusta 2018 rozsudok Okresného súdu Revúca č.k. -93 zo dňa 06. februára 2018 potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni vo výške 100 %.

5. Odvolací súd pri rozhodovaní v prvom rade vzal do úvahy ustanovenie v spojení s ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch, umožnilo spotrebiteľovi s účinnosťou od 01.01.2018 domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj určenia, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu bolo podľa názoru odvolacieho súdu možné v zmysle konštatovať, že podmienky prípustnosti žaloby boli splnené a spotrebiteľ sa mohol domáhať určenia, že jemu poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle podanej žaloby, a to aj bez preukazovania naliehavého právneho záujmu. Z uvedeného teda vyplýva, že odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie pri posudzovaní prípustnosti podania žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti nestotožnil, nakoľko ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2018, teda už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nie ako mylne súd uviedol, že predmetné ustanovenie nadobudne účinnosť až od 01.05.2018. Vzhľadom na uvedené a na absenciu prechodných ustanovení novely, dospel odvolací súd k záveru, že uvedené novelizované ustanovenie bolo potrebné aplikovať aj na predmetné konanie, pretože v prípade absencie prechodných ustanovení je potrebné vec posudzovať podľa právnych noriem účinných v čase rozhodovania súdu.

6. Odvolací súd súhlasil aj s odvolacou námietkou žalobkyne, ohľadom možnosti, resp. povinnosti súdu aplikovať ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch v prejednávanej veci a o nemožnosti aplikácie novelizovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.05.2018. Vznik právnych vzťahov a nároky z nich vyplývajúce je totiž nutné posudzovať podľa zákona účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

7. Vychádzajúc z účelu a zmyslu sledovaného ustanovením odvolací súd dospel k záveru, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej splátky. Pokiaľ zákona o spotrebiteľských úveroch hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť

požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

8. V závere rozhodnutia odvolací súd uviedol, že ochrana spotrebiteľa nemôže byť absolútna, zbavujúca ho akýchkoľvek povinností plniť si svoje záväzky, a to len z titulu, že ide o spotrebiteľa. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že veriteľ poskytol spotrebiteľovi úver vo výške 8.800,- Eur (§ 9 ods. 2 písm g/), ktorý sa spotrebiteľ zaviazal splatiť v 96 mesačných splátkach po 170,91,- Eur (§ 9 ods. 2 písm. f/). Ročná úroková sadzba bola uvedená vo výške 17,30 % (§ 9 ods. 2 písm. i/), RPMN vo výške 18,9 % (§ 9 ods. 2 písm. k/), priemerná hodnota RPMN 10,28 % (§ 9 ods. 2 písm. z/) a celková čiastka splatná spotrebiteľom bez platieb za doplnkové služby (ktoré si žalovaná ani neuplatnila) bola 16.407,36,- Eur (§ 9 ods. 2 písm. k/). Odvolací súd zastáva názor (prihliadajúc pritom na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako najvyššej súdnej autority, a vývoj rozhodovacej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky), že predmetná zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, preto túto nie je možné považovať v zmysle za bezúročnú a bez poplatkov.

9. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. -227 zo dňa 31. marca 2021 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. augusta 2018 sp.zn. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. V odôvodnení Najvyšší súd okrem iného poukázal na ustanovenie , ktoré má predísť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí, vychádza z princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, ktorý je považovaný za komponent princípu právneho štátu, osobitne princípu právnej istoty. Dovolací súd uviedol, že z odôvodnenia a obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu dovolateľky vyplýva, že súd prvej inštancie mal za to, že aj keby žalobkyňa mohla mať právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, jej záujem na tomto určení nie je naliehavý v zmysle a a naopak z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že sa pri riešení sporu zameral na posúdenie naliehavosti právneho záujmu v súvislosti s ustanovením ísm.c) v spojitosti s ustanovením o spotrebiteľských úveroch. Takéto právne posúdenie, ktoré odvolací považoval pre rozhodnutie za určujúce ale súd prvej inštancie neposudzoval a tak je zrejmé, že v prejednávanej veci odvolací súd posúdil otázku naliehavosti právneho záujmu odlišne od súdu prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené mal dovolací súd za to, že odvolací súd založil spor na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie pričom tieto iné právne závery boli pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Dovolací súd tak pristúpil k šetreniu či zo strany odvolacieho súdu došlo k splneniu poučovacej povinnosti vyplývajúcej z , ktorej podstatou je zabrániť odňatiu možnosti konať pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní odvolania. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že odvolací súd takto nepostupoval a túto povinnosť si nesplnil a v dôsledku toho dovolateľka v danej procesnej situácii nemala možnosť namietať správnosť tohto „nového" právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní. Týmto nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle písm f) . Vzhľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že postup odvolacieho súdu vo vzťahu k namietanej tzv. prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu vykazuje znaky namietaného nesprávneho procesného postupu vyplývajúceho z a z tohto dôvodu sa dovolací súd námietkami vyplývajúcimi z , a ďalej nezaoberal.

11. Po rozhodnutí dovolacieho súdu vyzval odvolací súd právneho zástupcu žalobkyne a žalovaného výzvou z 03.11.2021 aby sa v lehote 10 dní vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia nakoľko odvolací súd má za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce.

12. Žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne súdu oznámil, že žaloba bola podaná dňa 25.04.2017, kedy predmetné ustanovenie nebolo ešte platné a účinné a preto žalobkyňa nemohla zdôvodniť svoj naliehavý právny záujem na určovacom výroku žaloby uvedeným ustanovením. Žalovaný zastáva právny názor prvostupňového súdu citovaný v bode 13 odôvodnenia rozsudku .

13. Právny zástupca žalobkyne k výzve odvolacieho súdu uviedol, že žalobkyňa súhlasí s tým, aby Krajský súd v Banskej Bystrici na danú vec aplikoval ustanovenie ,

ktoré doposiaľ v tejto veci súdom prvej inštancie aplikované nebolo, keď to namietala aj v podanom odvolaní zo dňa 07.03.2018. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení uviedla aj ďalšie skutočnosti a to, že má za to, že zo strany žalovaného došlo k hrubému porušeniu povinnosti ako veriteľa postupovať s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní predmetného úveru žalobkyni ako dlžníčke keď mala za to, že žalovaný hrubo porušil povinnosti podľa ustanovenia , kedy posudzoval schopnosť splácať úver žalobkyňou bez relevantných údajov o jej príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave bez nahliadnutia do príslušnej databázy alebo registra údajov o žalobkyni na účely posudzovania jej schopnosti splácania úverov. Uvedené má za následok, že v zmysle ustanovenia sa spotrebiteľský úver poskytnutý prostredníctvom úverovej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa tak má za to, že súd prvej inštancie splnenie povinností žalovaného podľa ustanovenia a zákona o spotrebiteľských úveroch nesprávne právne posúdil. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok SD EÚ vo veci C 449/13, Smernicu 2008/48/ES, ako aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-565/2012 z 27. marca 2014 a ako aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky. Žalobkyňa v závere vyjadrenia uviedla, že nie je dôležité to, či spotrebiteľ splácal úver alebo nie riadne, ale aké konkrétne úkony veriteľ vykonal pred uzatvorením zmluvy. Skúmanie bonity spotrebiteľa sa nemá hodnotiť spätne podľa toho či spotrebiteľ riadne spláca alebo nie. Uvedené má totiž za následok aj chybu v logickom uvažovaní. Namietla, že súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že z obsahu zmluvy je zrejmé, že žalovaný pri jej uzatvorení posudzoval aj údaje o príjmoch žalobkyne a jej partnera takže k hrubému porušeniu povinností konať s odbornou starostlivosťou na strane žalovaného zrejme nedošlo s tým, že súd prvej inštancie síce odcitoval ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch ale bližšie skutočnosti uvedené v tejto zákonnej norme neskúmal dokazovaním, napr. dopytom u žalovaného či tento skutočne prihliadal na údaj z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobkyňa tiež namietla, že žalovaný v tomto smere nezohľadňoval jej príjem tak ako by mal. Na jednej strane jej uznal mesačný príjem vo výške 243,50 Eur a na druhej strane jej povolil úver splácať v mesačných splátkach vo výške 170,91 Eur, čím je ostávala na ďalšie živobytie len suma 72,59 Eur, čo nezodpovedá ani životnému minimum v SR nehovoriac o tom, že žalovaný prihliadol pri poskytnutí úveru a pri stanovovaní výšky mesačnej splátky aj na príjem jej partnera s ktorým však nie je v manželskom zväzku a s ktorým môže alebo nemusí ďalej žiť v spoločnej domácnosti. Práve preto tieto skutočnosti sú podľa názoru žalobkyne hrubým porušením povinnosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a už aj z tohto dôvodu bolo dôvodné súdom prvej inštancie vyhlásiť predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. 14. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie napádaný podaným odvolaním zmenil ak nebude považovať zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie za nevyhnutné a to tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu a prizná žalobkyni náhradu trov konania vzniknutých pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím a dovolacím súdom v rozsahu 100 %, prípadne aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

15. Žalobkyňa uviedla, že bez ohľadu na výsledok konečného rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto veci žiada priznať náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, ktoré bolo vedené na Najvyššom súde SR pod sp.zn. , v ktorom bola v celom rozsahu úspešná a to aj s poukazom na právnu vetu rozhodnutia Ústavného súdu SR ( uznesenie Ústavného súdu SR z 19.11.2019 sp.zn. ).

16. Odvolací súd zaslal vyjadrenie žalobkyne na vedomie právnej zástupkyni žalovaného, táto sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadrila a uviedla, že ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je nutné s ohľadom na prítomnosť neurčitých právnych pojmov vykladať v kontexte všeobecnej právnej úpravy, predovšetkým teleologickým výkladom. Povinnosť veriteľa posudzovať pred uzavretím zmluvy bonitu spotrebiteľa pritom predstavuje určitú záruku, že veriteľ bude pri poskytovaní úveru postupovať tak, aby spotrebiteľa do určitej miery chránil pred neschopnosťou splácať. Primárnym záujmom vyššie citovaného ustanovenia je potom ochrana spotrebiteľa pred nezodpovedným poskytnutím úveru.

17. Žalovaný je subjektom poskytujúcim tisícky úverov mesačne v podobe radu produktov od hotovostných, bezúčelových úverov, cez účelové úvery, na nákup tovaru, po revolvingové úvery spojené s kreditnými kartami. Záujmom veriteľa je zisk z poskytnutia úveru v podobe úroku dosiahnutého spotrebiteľovým riadnym splácaním. Záujmom veriteľa nie je a nemôže byť zámer následného vymáhania pohľadávok vzniknutých omeškaním dlžníka. Je teda nepochybné, že žalovaný bol motivovaný na dôkladné posudzovanie schopnosti splácať poskytnutý úver nielen ustanoveniami

právnych predpisov ale aj úplne zjavnými ekonomickými faktormi. V rámci postupu v poskytovaní úveru napĺňa žalovaný svoju zákonnú povinnosť preverovania bonity spotrebiteľa dôsledným zisťovaním jeho kreditného skóre. Uvedené posudzovanie bonity na základe parametrov vytvorených odbornými zamestnancami vykonáva automatizovaný systém. Pre predchádzanie vzniku omeškania klienta s úhradou splátok zabezpečuje žalovaný kontrolu bonity klienta, ktorej výsledkom je limit najvyššej mesačnej splátky. V rámci neho je overovaná schopnosť klienta splácať ďalšie finančné záväzky a hradiť nevyhnuté životné výdavky. Pokiaľ z takto uvedených informácii vznikne pochybnosť o pravosti tvrdenia klienta, pristupuje žalovaný k žiadosti o predloženia potvrdenia o výške príjmu alebo výpisu z bankového účtu, overovania údajov o zamestnaní a podobne. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa ako klient pri uzatváraní úverovej zmluvy uviedla, že je dôchodcom. Má čistú výšku mesačného príjmu 243,50 Eur, je vydaná, príjem partnera bol 283,20 Eur, žije vo vlastnom dome/byte, nemala žiadnu vyživovaciu povinnosť. V období uzatvorenia žalovanej úverovej zmluvy žalovaný nemal súhlas so Sociálnej poisťovne na overovanie klientmi uvádzaných informácii pri uzatváraní zmluvy, čo sa postupom času podarilo zmeniť a informácie o žiadateľoch o úver sú preverené v súčasnosti už aj v Sociálnej poisťovni. Ďalej uviedol, že zákon a priori nestanovuje povinnosť preskúmania dát, žalovaný ako veriteľ však v prípadoch pochybností zabezpečuje dodatočné dáta a to nad rámec svojich povinností. Uviedol, že v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa neupravuje spôsob akým má veriteľ posudzovať schopnosť klienta splácať úver, odkazuje sa len na odbornú starostlivosť a vzhľadom na uvedené má žalovaný za preukázané, že túto povinnosť v zmysle zákona dostatočne a dôsledne plnil. Žalovaný pred uzatvorením úverovej zmluvy posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver postupom detailnejšie špecifikovaným vo vyjadrení, pričom mechanizmus výpočtu je uvedený v tabuľke prílohy „Informácie z interného systému", okrem toho si vyžiadal aj výpisy z účtu, ktoré žalovaný v prílohe predkladá. Žalovaný predložil súdu dôkladnú analýzu preverovania bonity klienta tak z informácií ním poskytnutých ako aj z údajov z registra preto zastáva názor, že jeho konanie jednoznačne nemôže byť vyhodnotené ako hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby krajský súd rozhodnutie Okresného súdu Revúca ako vecne správne potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

18. Odvolací súd podanie žalovaného zaslal právnemu zástupcovi žalobkyne na vedomie.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa po prejednaní odvolania v rozsahu a dôvodov v ňom uvedených ( ustanovenie a 380 ods. 1 ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Odvolací súd bol povinný po rozhodnutí dovolacieho súdu postupovať podľa a vyzvať strany aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré ustanovenie nebolo v rozhodnutí Okresného súdu Revúca proti ktorému bolo podané žalobkyňou odvolanie použité a naopak bolo použité odvolacím súdom v rozhodnutí, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Revúca.

21. Preto odvolací súd v súlade s ustanovením vyzval po rozhodnutí dovolacieho súdu strany sporu aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa s použitím uvedeného ustanovenia súhlasila, žalovaný mal za to, že predmetné ustanovenie nebolo účinné v čase podania žaloby a preto žalobkyňa nemohla zdôvodniť svoj naliehavý právny záujem na určovacom výroku žaloby uvedeným ustanovením.

22. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 25.04.2017 sa žalobkyňa domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy. Uviedla, že so žalovaným uzatvorila dňa 08.04.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 8.800,- Eur. V rámci tejto zmluvy bola dojednaná celková výška mesačnej splátky vo výške 170,91,- Eur, ročná úroková sadzba 17,30 %, RPMN 18,9 %, priemerná hodnota RPMN 10,28 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom (bez platieb za doplnkové služby) 16.407,36,- Eur, počet splátok 96, termín konečnej splatnosti 96 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Žalobkyňa do podania žaloby uhradila žalovanému sumu vo výške 3.970,02,- Eur. V žalobe poukázala aj na absenciu povinnej náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá spôsobuje bezúročnosť úveru, ktorou je údaj o termíne jednotlivých splátok úveru. Rovnako za nepostačujúci považovala údaj o konečnej splatnosti úveru - 96 mesiacov po poskytnutí úveru, a

to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Zo zmluvy podľa názoru vyjadreného v žalobe nevyplýva, aká časť z mesačnej splátky 170,91,- Eur je hradená na úroky, resp. na iné poplatky a aká časť na istinu. Navrhla, aby súd určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov, priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.

23. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver zo dňa 08.04.2015 mal odvolací súd za preukázané vyššie uvedené skutočnosti o celkovej výške úveru, mesačnej splátky, ročnej úrokovej sadzbe, RPMN, priemernej hodnote RPMN a termíne konečnej splatnosti. Žalobkyňa v zmluve uviedla, že jej čistý mesačný príjem je 243,50,- Eur a čistý mesačný príjem partnera je 283,20,- Eur.

24. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch" alebo „") v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

25. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

26. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

27. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

28. Podľa § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2018 spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

29. Odvolací súd aj po rozhodnutí dovolacieho súdu pri rozhodovaní v prvom rade vzal do úvahy ustanovenie v spojení s ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch. Práve ustanovenie umožnilo spotrebiteľovi s účinnosťou od 01.01.2018 domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj určenia, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru odvolacieho súdu možné v zmysle konštatovať, že podmienky prípustnosti žaloby boli splnené a spotrebiteľ sa mohol domáhať určenia, že jemu poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle podanej žaloby, a to aj bez preukazovania naliehavého právneho záujmu. Z uvedeného teda vyplýva, že odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie pri posudzovaní prípustnosti podania žaloby

o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti nestotožnil, nakoľko ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2018, teda už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ( 06.02.2018 ) a nie ako mylne súd uviedol, že predmetné ustanovenie nadobudne účinnosť až od 01.05.2018. Vzhľadom na uvedené a na absenciu prechodných ustanovení novely, dospel odvolací súd k záveru, že uvedené novelizované ustanovenie je potrebné aplikovať aj na predmetné konanie, pretože v prípade absencie prechodných ustanovení je potrebné vec posudzovať podľa právnych noriem účinných v čase rozhodovania súdu.

30. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.02.2018, ktorý konštatoval, že „eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia , ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie uvádza pojmy „výška", alebo „počet" či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je za použitia eurokonformného výkladu možno dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje." a ďalej aj „...je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby... Potrebné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy vo forme amortizačnej tabuľky.". Uvedenú potrebu eurokonformného výkladu je možné vyvodiť aj z dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch, v ktorej zákonodarca vyjadril potrebu transponovať smernicu do právneho poriadku Slovenskej republiky v celom rozsahu. Eurokonformný výklad nemôže nahradiť absenciu výslovného znenia zákona; zásada konformného výkladu však vyžaduje, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatňujúc výkladové metódy ním uznané, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou (rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/04 zo dňa 4.7.2006, rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-456/98, zo dňa 13.7.2000, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , zo dňa 11.10.2016). Na základe uvedeného je možné dospieť k záveru, že ani úmyslom zákonodarcu nebolo, aby ustanovenie bolo v rozpore so smernicou. Túto skutočnosť potvrdzuje aj novela účinná od 01.05.2018, v ktorej zákonodarca reflektoval na vývoj rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky. Odvolací súd na základe uvedeného zastáva názor, že je povinnosťou súdu prihliadnuť aj na smernicu a závery vyslovené v rozsudku Európskeho súdneho dvora zo dňa 09.11.2018 vo veci C-42/15, aplikáciu ktorých však žalobkyňa razantne odmietla.

31. Vychádzajúc z účelu a zmyslu sledovaného ustanovením odvolací súd dospel k záveru, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej splátky. Pokiaľ zákona o spotrebiteľských úveroch hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

32. V rozsudku vo veci C-42/15 Súdny dvor Európskej únie zároveň konštatoval, že čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva uvádzala konkrétny dátum (termín konečnej splatnosti úveru), pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi identifikovať dátum takejto splátky. V tejto súvislosti odvolací súd, aplikujúc eurokonformný výklad, uvádza, že z počtu splátok úveru - 96 mesiacov, vyplýva doba trvania zmluvy, z ktorej priemerný spotrebiteľ, ktorým bezpochyby je aj samotná žalobkyňa, vie presne určiť termín konečnej splatnosti úveru. Na okraj odvolací súd uvádza, že zákonodarca predmetnou, vyššie uvedenou novelou zákona o spotrebiteľských úveroch vypustil zo zákona povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere „termín konečnej splatnosti úveru", pretože uvedené bolo v rozpore aj so Smernicou č. 2008/48/ES. Na

základe vysloveného názoru sa odvolací súd nemohol stotožniť s tvrdeniami žalobkyne, že v zmluve nebola určená doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru.

33. Odvolací súd zastáva názor ( prihliadajúc pritom na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako najvyššej súdnej autority, a vývoj rozhodovacej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky ), že predmetná zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, preto túto nie je možné považovať v zmysle za bezúročnú a bez poplatkov.

34. Odvolací súd sa však stotožnil s námietkou žalobkyne uvedenou v odvolaní, ktorá uviedla, že nesúhlasí s výkladom ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch súdom prvej inštancie na daný skutkový stav, keď sa podľa jej názoru v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Namietla, že súd prvej inštancie aj keď v napadnutom rozhodnutí citoval zákonné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch, v odôvodnení bližšie skutočnosti uvedené v tejto zákonnej norme neskúmal dokazovaním napr. dopytom u žalovaného či tento skutočne prihliadal na údaj z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobkyňa v odvolaní namietla, že žalovaný v tomto smere nezohľadňoval jej príjem tak ako by mal s tým, že prihliadal pri poskytnutí úveru a pri stanovovaní výšky mesačnej splátky na splácanie úveru aj na príjem jej partnera s ktorým však nie je v manželskom zväzku a s ktorým môže alebo nemusí ďalej žiť v spoločnej domácnosti ktoré skutočnosti sú podľa názoru žalobkyne hrubým porušením povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a už aj z tohto dôvodu bolo dôvodné súdom prvej inštancie vyhlásiť predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov.

35. Odvolací súd z napadnutého rozsudku zistil, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia len v závere uviedol, že z obsahu zmluvy je zrejmé, že žalovaný pri jej uzatvorení posudzoval aj údaje o príjmoch žalobkyne a jej partnera, takže k hrubému porušeniu povinnosti konať s odbornou starostlivosťou na strane žalovaného zrejme nedošlo.

36. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené patrí medzi základné atribúty spravodlivého procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (, ).

37. Odvolací súd konštatuje, že štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v ustanovení . Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré v skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykoná ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Zároveň platí, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia bezpochyby neznamená povinnosť súdu zaoberať sa vo svojom odôvodnení všetkými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu, ale len zásadnými pre rozhodnutie vo veci. Je treba zdôrazniť, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( ) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola úspešná, t.j. aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi ( ).

38. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nezodpovedá v tejto časti odôvodnenia vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

39. Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie opomenul uviesť akými úvahami sa pri hodnotení konania žalovaného riadil keď len uviedol, že z dôvodu, že žalovaný posudzoval údaje o príjmoch žalobkyne a jej partnera mal za to, že k hrubému porušeniu konať s odbornou starostlivosťou na strane žalovaného zrejme nedošlo. Podľa názoru odvolacieho súdu v tejto časti nemožno preskúmať pre nedostatok odôvodnenia vecnú správnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, že podľa jeho názoru zrejme nedošlo k hrubému porušeniu povinnosti žalovaného konať s odbornou starostlivosťou.

40. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie v tejto časti nespĺňa v odôvodnení náležitosti riadneho odôvodnenia rozsudku čím boli porušené práva žalobkyne na spravodlivý proces keďže takéto nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia jej upiera aj možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia a zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom sa bude súd prvej inštancie zaoberať tým, či žalovaný konal s odbornou starostlivosťou a pri posudzovaní schopnosti splácať úver žalobkyňou postupoval v súlade s a či v prípade ak zo strany žalovaného došlo k hrubému porušeniu povinnosti podľa , možno považovať úver poskytnutý žalobkyni za bezúročný a bez poplatkov.

41. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( ).

42. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).