Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/192/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu: B.. A. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., kpt. W. XXXX/XX, zast. JUDr. Jánom Legerským, advokátom, so sídlom Trenčín, Nám. sv. Anny 15/25, proti žalovanému: LOXWOOD, s. r. o., so sídlom Nitra, Vašinova 134/16, IČO: 36 394 866, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 5. apríla 2018 č. k. 9C/35/2018-25 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým na zabezpečenie pohľadávky žalobcu na zaplatenie sumy 56.387,84 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 56.387,84 eura od 01. 12. 2010 do zaplatenia a trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku v sume 1.691,50 eura a trov právneho zastúpenia v sume 1.946,78 eura vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 13C/188/2014-92 zo dňa 24. 11. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. 12. 2015 a vykonateľnosť dňa 21. 12. 2015, zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré sú zapísané u Okresného úradu Šaľa, katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres Šaľa, obec A. a katastrálne územie A. na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 5934/118 - orná pôda vo výmere 147499 m2, parc. č. 5934/128 - orná pôda vo výmere 16047 m2 a parc. č. 6076/7 - vinice vo výmere 32849 m2 v podiele 1/1. Záložné právo zriadené týmto zabezpečovacím opatrením vzniká zápisom do príslušného katastra nehnuteľností. Súd uložil žalobcovi, aby v lehote 60 dní od doručenia tohto uznesenia podal na príslušnom súde žalobu proti žalovanému o určenie, že kúpna zmluva uzavretá medzi Y.. B. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. č. XXX ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, podľa ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený rozhodnutím Okresného úradu Šaľa, katastrálny odbor pod č. V 3048/2017 zo dňa 04. 01. 2018 a na základe ktorej bol žalovaný zapísaný ako vlastník nehnuteľností vedených u Okresného úradu Šaľa, katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres Šaľa, obec A. a katastrálne územie A. na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 5934/118 - orná pôda vo výmere 147499 m2, parc. č. 5934/128 - orná pôda vo výmere 16047 m2 a parc. č. 6076/7 - vinice vo výmere 32849 m2 v podiele 1/1, je voči žalobcovi právne neúčinná. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 344, § 324 ods. 1, § 343 ods. 1, 2, 3, § 336 ods. 1, 2 a uviedol, že základnými predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sú podanie návrhu na jeho zriadenie, spôsobilý predmet záložného práva, to, že zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený

pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Súd po oboznámení sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi, dospel k záveru, že v danom prípade sú dané dôvody na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca osvedčil existenciu nároku predloženými listinnými dôkazmi, a to najmä rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 13C/188/2014-92 zo dňa 24. 11. 2015, v zmysle ktorého bol žalovaný (Y.. B. N.) zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 56.387,84 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 56.387,84 eura od 01. 12. 2010 do zaplatenia, trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku v sume 1.691,50 eura a trovy právneho zastúpenia v sume 1.946,78 eura k rukám advokáta žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V danom prípade je teda splnená podmienka, že zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku žalobcu. Žalobca žiada zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti, ktoré sú spôsobilým predmetom záložného práva. Súd mal za to, že žalobca okrem existencie nároku osvedčil i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená. Uvedené súd vyvodil z preukázaného konania dlžníka žalobcu Ing. B. N., ktorý najprv nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve previedol na jemu blízke osoby (brata a bratovu manželku) kúpnou zmluvou (i keď táto kúpna zmluva bola dodatočne zrušená, čo malo za následok späťvzatie odporovacej žaloby zo strany žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 50C/103/2014) a následne časť týchto nehnuteľností previedol na žalovaného, ktorého spoločníkmi sú Y.. B. N., teda dlžník žalobcu, ktorý je zároveň aj jediným konateľom tejto spoločnosti a obchodná spoločnosť MART ING, s. r. o., ktorej jediným spoločníkom a zároveň konateľom je Y.. B. N.. Žalobca má za to, že daná kúpna zmluva je odporovateľným právnym úkonom v zmysle § 42a ods. 1 a ods. 3 písm. b) a c) Obč. zák., keďže dlžník žalobcu touto kúpnou zmluvou previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v jeho výlučnom vlastníctve na žalovaného ako právnickú osobu, v ktorej má 100% majetkovú účasť, a to jednak priamo ako fyzická osoba, a jednak cez ďalšiu právnickú osobu obchodnú spoločnosť MART ING, s. r. o., v ktorej má 100% majetkovú účasť ako fyzická osoba a zároveň je jediným štatutárnym orgánom - konateľom žalovaného. Súd poukázal aj na tú skutočnosť, že žalovaný preukázateľne kúpnou zmluvou previedol časť nehnuteľností, ktoré sú predmetom zabezpečovacieho opatrenia, na ďalšiu osobu - Slovenskú republiku v správe Slovenskej správy ciest (kúpna zmluva bola zverejnená pod č. 14/6153/2018). Z uvedeného má súd za preukázané, že žalovaný nakladá s uvedenými nehnuteľnosťami nadobudnutými od dlžníka žalobcu Y.. B. N. a časť z nich už previedol na inú osobu. V prípade, že by žalovaný v nakladaní s nehnuteľnosťami, ktoré nadobudol touto kúpnou zmluvou naďalej pokračoval, bolo by aj v prípade úspešného uplatnenia odporovacieho práva žalobcom voči uvedenej kúpnej zmluve ohrozené dosiahnutie uspokojenia žalobcu z takéhoto majetku, ktorý prešiel do vlastníctva žalovaného. Súd je toho názoru, že žalobca osvedčil aj to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola v prípade úspešného uplatnenia odporovacieho práva žalobcom voči žalovanému, prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, nakoľko žalovaný preukázateľne nakladá s nehnuteľnosťami, ktoré na neho previedol dlžník žalobcu Y.. B. N.. Súd má tiež za to, že obava, že exekúcia bude ohrozená, je reálna a hrozí bezprostredne, nakoľko časť z nehnuteľností, ktoré sú predmetom zabezpečovacieho opatrenia, žalovaný už aj previedol na ďalšiu osobu. Konanie žalovaného a aj konanie dlžníka žalobcu možno považovať za konanie, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty ich majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť a konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje ich majetkové pomery. Vzhľadom na uvedené súd nariadil zabezpečovacie opatrenie. Nakoľko žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že sa žalobou vo veci samej mieni domáhať určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi Y.. B. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, podľa ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený rozhodnutím Okresného úradu Šaľa, katastrálny odbor pod č. V 3048/2017 zo dňa 04. 01. 2018, na základe ktorej bol žalovaný zapísaný za vlastníka nehnuteľností vedených u Okresného úradu Šaľa, katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres Šaľa, obec A. a katastrálne územie A. na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 5934/118 - orná pôda vo výmere 147499

m2, parc. č. 5934/128 - orná pôda vo výmere 16047 m2 a parc. č. 6076/7 - vinice vo výmere 32849 m2 v podiele 1/1, je voči žalobcovi právne neúčinná, súd mu zároveň uložil povinnosť v lehote 60 dní odo dňa doručenia uznesenia podať na príslušný súd žalobu vo veci samej. Nakoľko bol žalobca v spore úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie, odôvodniac ho nesprávnym právnym posúdením veci. Poukázal na to, že z ustanovenia § 343 ods. 1 vyplýva, že súd môže zriadiť záložné právo len na veciach, právnych alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka žalobcu, pričom dlžníkom žalobcu má byť fyzická osoba Ing. B. N. a to na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín, pričom proti tomuto rozsudku podal Y.. B. N. dovolanie. Žalovaný preto nemá postavenie dlžníka vo vzťahu k žalobcovi, preto nemôže byť na jeho nehnuteľný majetok zriadené zabezpečovacím opatrením záložné právo na zabezpečenie pohľadávky voči osobe dlžníka, odlišnej od žalovaného. Takýto názor vyslovil aj Krajský súd v Bratislave v obdobnej situácii v rozhodnutí č. k. 2Cob 156/2017, ktoré preskúmaval aj Ústavný súd SR v uznesení č. k. II. ÚS 43/2019-18 zo dňa 18. 01. 2018. Súd prvej inštancie ustanovenie § 343 ods. 1 nesprávne interpretoval, keď nariadil napadnutým uznesením zabezpečovacie opatrenie. Žalobca v návrhu neosvedčil zákonom vyžadované predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Úvaha žalobcu, že predajom predmetných nehnuteľností bude prípadná exekúcia voči Y.. B. N. ohrozená, či dokonca zmarená, je nesprávna a nepreukázaná. Pre účely spôsobu zisťovania prítomnosti akútnej obavy o exekúciu treba postupovať reverzným spôsobom. Primárne je nutné vyhodnotiť hypotetickú otázku, či nezriadením práve navrhovaného záložného práva sa už nebude exekúcia dať vykonať iba s podstatne obmedzeným výsledkom. Pri zriaďovaní záložného práva musí jednoznačne jestvovať príčinná implikácia, že ak nebude záložné právo k veci zriadené, tak už nebude mať byť z čoho zabezpečovaná pohľadávka uspokojená, resp. iba v nepatrnej miere. Súčasne ďalšou príčinnou súvislosťou musí byť aj to, že jedinou pohnútkou k predaju určitej veci u žalovaného bude právo ohroziť týmto predajom exekúciu, či dokonca ju zmariť. Žalobca nepreukázal, že žalovaný prevádza vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, pričom na LV č. XXXX pre k. ú. A. nie je vyznačená žiadna plomba v súvislosti s vkladovým konaním. Ostatný majetok Y.. B. N., ktorý vlastní a ktorým disponuje, dostatočne túto obavu eliminuje. Zabezpečovacie opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov konania. Podmienkou je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Žalobca v danom konkrétnom prípade podaným návrhom základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil. Neosvedčil ani to, že Y.. B. N. sa zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že predával niektoré z jeho nehnuteľností, nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, keďže z návrhu žalobkyne nevyplýva žiadna taká skutočnosť, ktorá by osvedčovala, že žalovaný predáva nehnuteľnosti za nízku cenu. Ide len o domnienky žalobcu, ktoré nijako neosvedčil, preto nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Podľa názoru žalovaného tiež nebola splnená podmienka primeranosti, keďže Y.. B. N. vlastní dostatok iného bonitnejšieho majetku a zásah do majetkových pomerov žalovaného by bol vo vzťahu k výške zabezpečovanej pohľadávky na zabezpečenie neprimeraný, nakoľko hodnota predmetných nehnuteľností má omnoho vyššiu hodnotu, ako je výška zabezpečovanej pohľadávky. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia by zároveň došlo k neprimeranému zásahu do podnikateľskej sféry žalovaného, čo by malo negatívne dôsledky na obchodnú činnosť a zámery žalovaného. Z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko nie sú naplnené zákonom vyžadované predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo, aby ho zmenil a zamietol.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdiť.

4. Žalobca sa podaným návrhom domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd na zabezpečenie pohľadávky žalobcu na zaplatenie sumy 56.387,84 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 56.387,84 eura od 01. 12. 2010 do zaplatenia a trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku v sume 1.691,50 eura a trov právneho zastúpenia v sume 1.946,78

eura vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 13C/188/2014-92 zo dňa 24. 11. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. 12. 2015 a vykonateľnosť dňa 21. 12. 2015, zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré sú zapísané u Okresného úradu Šaľa, katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres Šaľa, obec A. a kat. úz. A. na LV č. XXXX ako parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 5934/118 - orná pôda vo výmere 147499 m2, parc. č. 5934/128

- orná pôda vo výmere 16047 m2 a parc. č. 6076/7 - vinice vo výmere 32849 m2 v podiele 1/1. Žalobca zároveň žiadal, aby mu súd uložil povinnosť v lehote 60 dní od doručenia tohto uznesenia podať na súde žalobu proti žalovanému o určenie, že kúpna zmluva uzavretá medzi Y.. B. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. č. XXX ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, podľa ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený rozhodnutím Okresného úradu Šaľa, katastrálny odbor pod č. V 3048/2017 zo dňa 04. 01. 2018 a na základe ktorej bol žalovaný zapísaný ako vlastník nehnuteľností vedených u Okresného úradu Šaľa, katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres Šaľa, obec A. a kat. úz. A. na LV č. XXXX ako parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. 5934/118 - orná pôda vo výmere 147499 m2, parc. č. 5934/128 - orná pôda vo výmere 16047 m2 a parc. č. 6076/7

- vinice vo výmere 32849 m2 v podiele 1/1, je voči žalobcovi právne neúčinná. Žalobca žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Podľa § 343 ods. 1 zabezpečovacím opatrením môže súd zariadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 343 ods. 2 záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovanom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

7. Podľa § 343 ods. 3 výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

8. Podľa § 344 ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

9. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladané opatrenie.

10. Podľa § 328 ods. 1 ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 336 ods. 1 ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

12. Zabezpečovacie opatrenie je novým procesným inštitútom, ktoré má zo zákona prednosť pred neodkladným opatrením, pričom ním súd môže na návrh zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie veriteľovej peňažnej pohľadávky v prípade, ak je predpoklad, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1 . Toto záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká zápisom do príslušného registra (kataster nehnuteľností, Notársky centrálny register záložných práv, register záložných práv Centrálneho depozitára cenných papierov a pod.). Účelom jeho vydania je predovšetkým zvýšiť finálnu vymožiteľnosť práv, resp. peňažných pohľadávok veriteľov a reštriktívne obmedziť priestor na špekulatívne zbavenie sa exekučne a inak postihnuteľného majetku dlžníka. Sudcovské záložné právo, zriadené zabezpečovacím opatrením, má povahu riadneho záložného práva v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré v prípade plurality záložných práv garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. Vo všeobecnosti sa na zabezpečovacie opatrenie primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení.

13. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia ide o osobitný druh konania so špecifickým procesným postupom, ktorý sám o sebe nie je naviazaný na osobitné konanie vo veci samej. Samotné uznesenie

o nariadení zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia môže byť rozhodnutím, ktorým sa konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skončí. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá môže byť neskôr judikovaná, resp. už judikovaná bola, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s ust. § 343 ods. 3 CSP. Samotné trvanie zabezpečovacieho opatrenia nemusí byť a spravidla by ani nemalo byť podmienené právoplatným skončením konania vo veci samej.

14. Súd prvej inštancie návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel, keď mal za to, že žalobca osvedčil podmienky pre jeho vydanie. Žalovaný namietal, že vo vzťahu k žalobcovi nemá postavenie dlžníka, preto zabezpečovacie opatrenie nebolo možné voči nemu vydať, žalobca nepreukázal, že žalovaný prevádza vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj to, že ostatný majetok Ing. B. N., ktorý vlastní a ktorým disponuje, dostatočne túto obavu eliminuje. Žalobca neosvedčil ani to, že Ing. B. N. sa zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty.

15. Odvolací súd k tomu dodáva, že otázkou výkladu ustanovenia § 343 CSP, a teda tým, či v zmysle tohto ustanovenia je možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie len voči dlžníkovi alebo aj tretej osobe v súvislosti s konaním o neúčinnosť právneho úkonu sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 18. januára 2018 sp. zn. II. ÚS 43/2018, v ktorom posudzujúc túto otázku uviedol, že oba výklady príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku sa javia ako možné. Teda aj reštriktívny výklad krajského súdu v danej veci, ktorý vychádzal z toho, že v rámci konania o odporovacej žalobe sa neuplatňuje peňažná pohľadávka a žalovaná nie je dlžníčkou sťažovateľky, preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. A aj výklad sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom, ktorá vychádzala z toho, že tak neodkladné opatrenie, ako aj zabezpečovacie opatrenie, možno nariadiť aj voči tretej osobe. V prípade žaloby na určenie neúčinnosti právnych úkonov má veriteľ ako žalobca právo uspokojiť svoju pohľadávku z majetku tretej osoby vlastniacej predmetný majetok, ktorý pôvodne patril dlžníkovi veriteľa a vo vzťahu k majetku, ktorý nadobudla, resp. vo vzťahu k peňažnej náhrade zodpovedajúcej hodnote daného majetku, ak bol tento už prevedený na ďalšie osoby. Vyplýva to z § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

16. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd sa priklonil k širšiemu výkladu ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, keď mal za to, že v prípade, ak prebieha konanie o neúčinnosť právneho úkonu medzi dlžníkom žalobcu a treťou osobou a takáto žaloba je (bude) úspešná, veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, preto možno rozširujúcim výkladom dospieť k tomu záveru, akoby išlo o majetok dlžníka (keď fakticky dochádza k uspokojeniu pohľadávky práve z neho), a preto je v takomto prípade podmienka ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, že ide o zriadenie záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka splnená.

17. Čo sa týka ďalšieho dôvodu, teda, že žalovaný neprevádza vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj to, že ostatný majetok Ing. B. N., ktorý vlastní a ktorým disponuje, obavu o ohrození exekúcie eliminuje, odvolací súd uvádza, že dlžník žalobcu Y.. B. N. v minulosti nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve previedol na jemu blízke osoby (brata a bratovu manželku) kúpnou zmluvou (i keď táto kúpna zmluva bola dodatočne zrušená, čo malo za následok späťvzatie odporovacej žaloby zo strany žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 50C/103/2014) a následne časť týchto nehnuteľností previedol na žalovaného, ktorého spoločníkom je on ako fyzická osoba a tiež obchodná spoločnosť MART ING, s. r. o., ktorej jediným spoločníkom a zároveň konateľom je práve Ing. B. N.. Žalovaný následne kúpnou zmluvou previedol časť nehnuteľností, ktoré boli pôvodne prevedené na uvádzané blízke osoby (brat a bratova manželka) na ďalšiu osobu - Slovenskú republiku v správe Slovenskej správy ciest, teda z uvedeného je zrejmé, že Y.. B. N. ako dlžník žalobcu s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom zabezpečovacieho opatrenia nakladal a časť z nich už previedol na inú osobu. Okrem toho, k odvolaniu predložil výpisy z listov vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkom je Y..

B. N., ako preukázanie toho, že má aj iný bonitný majetok, takže prípadná exekúcia nie je ohrozená. K tomu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že na všetkých listoch vlastníctva sú uvedené poznámky o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom (VÚB, a. s.), prípadne uvedené poznámky o nariadení zdržať sa výkonu záložného práva predajom nehnuteľností, prípadne je na nich zriadené vecné bremeno, teda uvedené doklady nepreukazujú, že by prípadná exekúcia nebola ohrozená. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel, je správne, žalobca splnil aj podmienku ustanovenú mu napadnutým uznesením a v lehote stanovenej súdom podal žalobu proti žalovanému o neúčinnosť právneho úkonu, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .