Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28Cb-112-2018.pdf
PDF · 81.15 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/112/2018
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: ZDROJ, a.s., so sídlom Krížna 44, Bratislava, IČO: 35 705 388, právne zastúpený: JUDr. Denisa Špeťková, advokátka so sídlom Líščie nivy 4, Bratislava, proti žalovanému: C. V., bytom W. XXX/XX, N., podnikajúci pod obchodným menom C. V. - L., s miestom podnikania W. XXX/XX, N., K.: XX XXX XXX, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, doručenom súdu dňa 12.07.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zriadi záložné právo v prospech žalobcu k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1/2 k celku, a to
- parcely č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- rodinného domu, súp. č. XXX, postavenom na parcele č. XXXX/X,
- parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- garáž súp. č. XXXX, postavená na parc. č. XXXX/X, v k.ú. N., všetko zapísané na LV č. XXXX, ako aj k
- parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- parc. č. XXXX o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, a k stavbám:
- súp. č. XXXX - stolárske dielne, postavené na parcele č. XXXX/X,
- súp. č. XXXX - stolárske dielne, postavené na parcele č. XXXX/X,
- súp. č. XXXX - garáž, postavená na parcele č. XXXX,
- súp. č. XXXX - kancelária a sociálne priestory, postavené na parcele č. XXXX/X, všetko k.ú. N., zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom N., katastrálnym odborom, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky zo zmluvy o dielo č. 2018/7 zo dňa 05.03.2018 vo výške 6.000 eur s príslušenstvom. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 05.03.2018 Zmluvu o dielo č. 2018/7, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal vyhotoviť a namontovať okná a balkónové dvere na budovu nachádzajúcu sa v T. Súčasne sa zmluvné strany dohodli, že žalobca uhradí zálohu vo výške 6.000 eur
s tým, že žalovaný si za túto čiastku kúpi materiál. Dielo malo byť odovzdané do 5 týždňov od zaplatenia zálohy. Žalovaný zálohu prevzal dňa 15.03.2018, avšak materiál nekúpil a dohodnuté dielo nevyhotovil. Prevzatie zálohy potvrdil v texte faktúry na zálohu. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ohrozenie exekúcie vidí žalobca v tom, že žalobca (pozn. súdu - zrejme malo byť žalovaný) v ostatnom čase vôbec nevyrába, zbavuje svojho hnuteľného majetku, resp. snaží sa zbaviť svojho majetku, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalovaného (pozn. súdu - zrejme malo byť žalobcu). Svoje záväzky neplní ani voči iným obchodným partnerom, čiže nie je predpoklad, že nadobudne finančné prostriedky, ktorými by si mohol zabezpečiť materiál a vyhotoviť ešte dielo, ktoré sa zaviazal žalobcovi odovzdať. Žalobca má za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného, nakoľko vzhľadom na výšku pohľadávky a konanie žalovaného ho zabezpečovacie opatrenie nijakým spôsobom neobmedzí. Vo veci samej sa žalobca bude domáhať zaplatenia svojej pohľadávky špecifikovanej v podanom návrhu podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca má tiež dôvodné podozrenie, že sa žalovaný bude snažiť predať aj svoje nehnuteľnosti.
3. Spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca predložil faktúru č. XXXXXXXX,. výpis z obchodného registra žalobcu, výpis zo živnostenského registra žalovaného, zmluvu o dielo č. XXXX/X zo dňa 05.03.2018, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXX. . 4. Podľa ustanovenia § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa ustanovenia § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
6. Podľa ustanovenia § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
7. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa ustanovenia § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Súd je viazaný návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, t. j. musí dbať na to, aby zriadil záložné právo k takému predmetu a v takom rozsahu, ako to navrhne navrhovateľ.
11. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby, čo aj obvykle v súčinnosti s inými osobami stojacimi mimo okruh strán konania v konkrétnej veci, mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom
k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy, na jej prítomnosť však možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjania povinným aktivít týkajúcich sa jeho majetku (napr. v smere zbavenia sa ho).
12. Zákonnými predpokladmi pre vydanie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia je tvrdenie a osvedčenie tvrdenia, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu a tieto právne vzťahy vyžadujú okamžitú úpravu s tým, že v právnych vzťahoch medzi stranami sporu sa nevytvorí nenávratný stav. Toto ohrozenie musí byť pri tom konkrétne a musí byť oprávnenou stranou sporu naviac aspoň osvedčené.
13. Zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, musí ísť o spôsobilý predmet záložného práva, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia musí zabezpečovať výhradne peňažnú pohľadávku a musí existovať obava z budúceho zmarenia exekúcie. V zmysle § 343 ods. 3 CSP môže nastať výkon záložného práva až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca rozlišuje medzi zabezpečovacou a uhradzovacou funkciou zabezpečovacieho opatrenia. Na jednej strane umožňuje totiž nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj bez podania návrhu vo veci samej a na druhej strane viaže výkon záložného práva na existenciu pohľadávky právoplatne priznanej súdnym rozhodnutím.
14. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ďalším predpokladom je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
15. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP). Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Žalobca domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje riadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne
a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobcu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
17. Dôvodnosť obavy zmarenia výkonu núteného výkonu rozhodnutia odvodzoval žalobca z toho, že žalovaný vôbec nevyrába, zbavuje sa svojho hnuteľného majetku, resp. snaží sa zbaviť svojho majetku s tým, že žalobca má tiež dôvodné podozrenie, že sa žalovaný bude snažiť predať aj svoje nehnuteľnosti, pričom žalobca svoje tvrdenia nijakým spôsobom nešpecifikoval (t.j. aké konkrétne faktické, prípadne právne úkony žalovaný vykonáva) a ani ich žiadnymi dôkazmi nepreukázal. Zo strany žalobcu tak ide len o všeobecné, ničím nepodložené skutkové tvrdenia. Na základe toho nemožno dospieť k záveru, že by bola potrebná okamžitá úprava právneho vzťahu medzi stranami sporu.
18. Žalobca tiež nepreukázal primeranosť zásahu do majetkovej sféry žalovaného, keď požadoval zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam, bez osvedčenia ich približnej hodnoty a toho či táto hodnota zodpovedá výške žalobcom uplatňovanej pohľadávke, a či by bolo teda potrebné zriaďovať záložné právo ku každej z vyššie uvedených nehnuteľností.
19. Súd v tomto smere len podotýka, že z predloženej fotokópie zmluvy o dielo č. 2018/7 nie je zrejmé, že by táto bola podpísaná či už žalovaným alebo žalobcom (resp. štatutárnym zástupcom), keď na predloženej listine sa nachádza len odtlačok pečiatky spoločnosti žalobcu.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyhovel a návrh v celom rozsahu zamietol, pretože nemal preukázané základné podmienky požadované zákonom, aby mohlo byť zabezpečovacie opatrenie nariadené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.