Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-21-2018.pdf
PDF · 87.83 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/21/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, zastúpeného: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: O. W., K.. XX.XX.XXXX, O. W., štátny občan SR, o zaplatenie 286,60 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 286,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 286,60 € od 17.12.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi trovy konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca si nárok na zaplatenie sumy 286,60 € uplatnil v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica. Vzhľadom k tomu, že platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk a žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní, v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz sa zrušil a Okresný súd Banská Bystrica vec postúpil tunajšiemu súdu, ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
2. Žalobou si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 286,60 € s príslušenstvom titulom splnenia záväzku v zmysle Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.11.2013 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731 a žalovaným. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol bezúčelový úver vo výške 400,00 €. Žalovaný sa zaviazal tento úver splácať v 60 pravidelných týždenných splátkach po dobu, pričom prvá splátka bola splatná dňa 25.11.2013 a posledná dňa 12.01.2015. Žalovaný pôvodnému veriteľovi uhradil celkovo 113,40 € (uhradil riadne len 9 splátok, pričom na 10. splátku uhradil len 8,01 €). Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 16.12.2016 medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako postupcom a žalobcom, ako postupníkom, postúpil Provident Financial, s.r.o. pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva na žalobcu, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Žalobca listom - predžalobná výzva vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy. Žalobca v tomto konaní požaduje od žalovaného iba zaplatenie istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru a zákonný úrok z omeškania.
3. Súd žalovaného uznesením č.k. 24Csp/21/2018-38 zo dňa 31.03.2018 vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia k žalobe písomne vyjadril, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
4. Podľa § 219 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Keďže na prejednanie veci nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 12.07.2018.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa so žalobou, výpisom žalobcu z obchodného registra, Plnou mocou právneho zástupcu žalobcu zo dňa 01.06.2017, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, Predžalobnou výzvou zo dňa 05.10.2017 a dokladom o jeho odoslaní žalovanému, Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 a dokladom o jeho odoslaní žalovanému, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.11.2013, výpisom splátok a úhrad žalovaného, Zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 18.11.2013, Odpoveďou na lustráciu žalovaného v Registri obyvateľov, Slovenskej sporiteľni , ZVJS a Obchodnom vestníku, správou ORPZ v Žiari nad Hronom zo dňa 15.02.2018, vyjadrením žalobcu zo dňa 09.03.2018 a Postúpením veci zo dňa 14.03.2018 zistil nasledovný skutkový stav:
7. Žalovaný, ako zákazník, uzatvoril dňa 18.11.2013, s právnym predchodcom žalobcu, Provident Financial, s.r.o., v zmluve označeným ako Provident, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa Provident poskytol zákazníkovi spotrebiteľský úver v sume 400,00 €. Celkové náklady zákazníka boli tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 15,87 % p.a. zo sumy úveru, t.j. vo výške 39,80 € a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 56,27 €. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú RPMN vo výške 46,46 %. Celková čiastka, ktorú bol zákazník povinný zaplatiť predstavovala sumu 496,07 €. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe zmluvy predstavovala 45,94 %. Zákazník sa zaviazal splatiť Provident dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú bola 8,27 € a výška poslednej splátky bola 8,14 €. Úver sa za podmienok podľa tejto zmluvy poskytoval na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol siedmi deň 60. týždňa po uzatvorení zmluvy.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v deň uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v deň uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 18.11.2013 platne uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Z obsahu zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu pri uzavretí zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania. Žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba, pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa obsahu tejto zmluvy sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou zasiahnuť do obsahu zmluvy alebo obchodných podmienok a tak podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah, založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský a Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 400,00 € a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky mu vrátiť a zaplatiť mu dohodnuté úroky a poplatky. Túto povinnosť žalovaný porušil a poskytnutý úver v súlade s uzatvorenou zmluvou nesplatil a pôvodnému veriteľovi uhradil len sumu 113,40 €. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu. Postúpenie pohľadávky žalovanému oznámil postupca Oznámením zo dňa 16.12.2016. Keďže si žalobcu žalobou uplatnil len nárok na zaplatenie istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, nebolo v tomto konaní potrebné skúmať, či predmetný spotrebiteľský úver nie je v dôsledku absencie zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané, že by si žalovaný svoju povinnosť splatiť istinu spotrebiteľského úveru, ktorý mu bol právnym predchodcom žalobcu poskytnutý v zmysle Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, splnil, resp. že by tento jeho záväzok zanikol iným spôsobom než splnením, súd považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej v plnom rozsahu. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho mu okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Hoci termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru bol 12.01.2015 žalobca si nárok na zaplatenie úrokov z omeškania uplatnil až od dňa 17.12.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy mu bola pohľadávka voči žalovanému postúpená. Dňa 13.01.2015, t.j. v prvý deň omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky činila 0,05 %, a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 286,60 € od 17.12.2016 do zaplatenia.
10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca dosiahol v konaní plný úspech, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
Poučenie:
Proti výroku č. I. tohto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti výrokom č. II. až IV. tohto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.