Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Csp-180-2017.pdf
PDF · 89.57 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csp/180/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO 24785199, zastúpeného Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, IČO 36715352, proti žalovanému G. T., nar. XX.XX.XXXX, Y. nad X., štátnemu občanovi SR, o zaplatenie 431,71 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie sa v časti o zaplatenie 258,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 258,52 eur od 17.12.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 173,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 173,19 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 431,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 431,71 eur od -2- 18Csp/180/2017
17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial, s. r. o., uzatvorila so žalovaným dňa 20.07.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku vo výške 720 eur. Žalovaný sa zaviazala splácať pôžičku v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 16,14 eur. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 13.09.2014. Pôžička bola poskytnutá jednorazovo hotovostne. Spoločnosť ďalej uzavrela so žalovaným dňa 20.07.2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanej službu špecifikovanú v zmluve za odmenu vo výške 370,80 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach vo dobu 60 týždňov v sume 6,18 eur. Celková výška splátky z titulu oboch zmlúv predstavovala sumu 22,32 eur. Okrem toho sa žalovaný zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky aj s úrokom z úveru ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Dodal, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 mu postúpila spoločnosť Provident Financial, s. r. o., pohľadávku voči žalovanému, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Poznamenal, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať záväzky zo zmlúv riadne a včas a uhradil len splátky v celkovej sume 218,01 eur. Vzhľadom k tomu vyzval žalovaného listom zo dňa 16.08.2017 k úhrade celej dlžnej sumy. Žalovaný doposiaľ svoj dlh neuhradil. Úroky z omeškania si uplatňuje odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, hoci táto mu bola riadne a včas doručená postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie veci určil súd v súlade s čl. 4 bod 1 Nariadenia č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
4. V otázke určenia rozhodného práva, ktoré sa použije na daný spor, t. j. hmotného práva, súd postupoval podľa § 10 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nakoľko Nariadenie Rím I vo svojom čl. 1 bod 2 písm. d) vylučuje svoju aplikáciu na záväzky vyplývajúce zo zmeniek. Keďže k voľbe rozhodného práva medzi účastníkmi v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia nedošlo, určil súd za rozhodné právo právny poriadok, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu, t. j. slovenský právny poriadok s poukazom na skutočnosť, že obaja účastníci zmluvného vzťahu postupovali od začiatku podľa slovenského právneho poriadku a nemali v úmysle sa riadiť iným ako týmto právnym poriadkom, keď pôvodný veriteľ - Provident Financial, s. r. o. i žalovaná od samého začiatku postupovali podľa slovenského právneho poriadku.
5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 26.04.2018 zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 258,52 eur s príslušenstvom späť a konanie v tejto časti žiadal zastaviť. Súd preto v zmysle § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konanie v navrhovanej časti zastavil.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o spotrebiteľskom úveru č. XXXXXXXXX zo dňa 20.07.2013, všeobecných obchodných podmienok, zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 20.07.2013, výpisu splátok a úhrad žalovaného, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016, predžalobnej výzvy zo dňa
-3- 18Csp/180/2017
16.08.2017, ktoré listinné dôkazy predložil žalobca a rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP.
7. V zmysle § 297 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.
8. Právny predchodca žalobcu dňa 20.07.2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 720 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 60 týždenných splátkach, pričom výška prvej až predposlednej splátky bola dojednaná v sume 16,14 eur a výška poslednej splátky v sume 16,14 eur. Doba trvania úveru bola stanovená na 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. V zmluve si ďalej strany dojednali úrokovú sadzbu vo výške 22,38 % ročne zo sumy úver, t. j. vo výške 103,68 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 144,72 eur. RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 70,38 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola stanovená vo výške 968,40 eur a priemerná RPMN vo výške 48,52 %. Zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 20.07.2013 poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému službu spočívajúcu v prevzatí finančnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569424343. Žalovaný sa v zmluve zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu za poskytnutú službu odmenu vo výške 370,80 eur v 60 týždenných splátkach, pričom výška 59 splátok predstavovala sumu 6,18 eur a 60. splátka predstavovala sumu 6,18 eur s tým, že odmena bola splatná v hotovosti pri prevzatí splátky.
9. Z výpisu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná uhradila právnemu predchodcovi žalobcu celkovo sumu 405,50 eur.
10. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 vyplýva, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.07.2013 a zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 20.07.2013 žalobcovi.
11. Predžalobnou výzvou zo dňa 16.08.2017 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlhu vo výške 950,51 eur najneskôr do 27.08.2017.
12. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
-4- 18Csp/180/2017
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
15. Podľa § 11 ods. 1 zákona účinného v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná. Po preskúmaní predmetnej zmluvy možno konštatovať, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o taký typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola už vopred pripravená, predtlačená. Dodávateľom v tomto prípade je právny predchodca žalobcu, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom je žalovaný, ktorý pri uzatváraní zmluvy nevykonával žiadnu obchodnú alebo inú činnosť. Zákon pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere stanovuje určité podstatné náležitosti, preto súd skúmal, či predmetná zmluva tieto náležitosti obsahuje. Na tomto mieste súd konštatuje, že predmetná zmluva bola síce uzavretá v predpísanej forme, avšak neobsahuje všetky náležitosti tak, ako to predpokladá zákon. Zmluva predovšetkým neobsahuje termín konečnej splatnosti (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona), keď právny predchodca žalobcu v zmluve uviedol len počet týždňov s tým, že konečná splatnosť úveru je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Súd má za to, že takto stanovená konečná splatnosť nie je pre spotrebiteľa jednoznačná, keď spotrebiteľ musí jednotlivé týždne odpočítavať a navyše nie je celkom zrejmé, či siedmym dňom 60. týždňa je nedeľa ako siedmy deň v týždni vo všeobecnosti, alebo je týmto dňom iný deň v závislosti odo dňa splatnosti prvej splátky, ktorá je splatná siedmy deň po uzavretí zmluvy, v dôsledku čoho týmto dňom môže byť hociktorý iný deň týždňa. V tejto súvislosti súd ešte poznamenáva, že hlavný význam predmetného ustanovenia spočíva v tom, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Vyžaduje sa teda presná časová špecifikácia konečnej splatnosti celého úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko - logickými operáciami premietol do konkrétnych časových údajov, -5- 18Csp/180/2017
ktoré budú konečnú splatnosť úveru predstavovať. Pokiaľ teda samotná zmluva tento presný údaj neobsahuje, nemožno mať za to, že takýto nedostatok možno nahradiť apelovaním na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu týchto údajov matematickými operáciami z iných v zmluve dostupných údajov. Súd tiež zastáva názor, že v zmluve nie je uvedená správna výška RPMN, keď táto je uvedená v neprospech spotrebiteľa. Na účely výpočtu výšky RPMN je nutné použiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. celkovými nákladmi spotrebiteľa sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. V súdenej veci možno za takéto náklady považovať aj náklady spojené s úhradou odmeny za službu, ktorá bola dohodnutá na základe zmluvy o zabezpečení úveru vo výške 370,80 eur, nakoľko sa jedná o závislú zmluvu od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže táto odmena nebola zohľadnená pri výpočte RPMN, možno konštatovať, že RPMN uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 70,38 % je nesprávna, vypočítaná v neprospech spotrebiteľa.
17. S poukazom na uvedené možno uzavrieť, že úver poskytnutý žalovanému je pre absenciu zákonom stanovených náležitosti ako aj pre nesprávne uvedenie RPMN v zmysle § 11 ods. 1 písm. b), d) bezúročný a bez poplatkov, t. z. žalobca nemá nárok na úroky a žiadne poplatky. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v celkovej výške 720 eur, pričom žalovaný uhradil celkovo sumu 405,50 eur, čo mal súd preukázané najmä z výpisu splátok a úhrad predloženého žalobcom. Keďže žalovaný neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu ani žalobcovi celú sumu poskytnutého úveru, uložil mu súd povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 173,19 eur, ktorú sumu žalobca uplatnil v žalobe, pričom táto suma je nižšia, ako by mal žalovaný žalobcovi v skutočnosti uhradiť.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.
20. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok včas a riadne, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia vo výške 5 % ročne zo sumy 173,19 eur od 17.12.2016 do zaplatenia.
21. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.
-6- 18Csp/180/2017
22. V predmetnej veci mala každá zo strán úspech len čiastočný (žalobca mal úspech vo výške 40,1 %, žalovaný vo výške 59,9 %; rozdiel ich pomerných úspechov predstavuje 19,8 %). Úspešnejšou stranou bol v danom prípade žalovaný. Z obsahu spisu však nevyplynuli žiadne trovy, ktoré by mu v súvislosti s týmto konaním vznikli, a preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
23. Lehotu na splnenie povinnosti, 3 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.