Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_15C-7-2016.pdf
PDF · 129.42 KB
No categories available
15C/7/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: JUDr. L. V., O.. XX.X.XXXX, V. P., U. O. XX, právne zastúpený: JUDr. Dušan Remeta, advokát so sídlom Prešov, Masarykova 2, proti žalovanému: KARPATOVKA, s.r.o., IČO: 36 499 757, so sídlom Chminianska Nová Ves 106, právne zastúpený: JUDr. Jozef Chmura, advokát so sídlom Košice, Zvonárska 8, proti žalovanej: o zaplatenie 2.229,42 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Návrh na prerušenie konania zamieta.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.229,42 Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 14.3.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 11.12.2015 sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu v znení, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 2.229,42 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 14.3.2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XX, okres Prešov, obec N., kat. úz. N. - pozemku parcela E KN č. XXX/X - orná pôda o výmere 18 142 m2 so spoluvlastníckym podielom B 2 vo veľkosti 1/8 k celku. Žalovaný dlhodobo užíva predmetnú nehnuteľnosť na podnikanie a je vlastníkom viacerých stavieb postavených na nehnuteľnosti. Žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný užíva nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy a bez súhlasu žalobcu, čím sa bezdôvodne obohacuje. Pre potreby vyčíslenia všeobecnej hodnoty nájmu si žalobca nechal vypracovať znalecký posudok súdnym znalcom C.. U. T., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nájmu nehnuteľnosti v období jedného roka na sumu 1.137,40 Eur a na obdobie dvoch rokov na sumu 2.274,80 Eur. Potom, ako žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, žalovaný listom z 13.3.2015 odpovedal, že zaslal žalobcovi návrh na uzavretie nájomnej zmluvy a zároveň mu uhradil sumu 45,38 Eur, ktorú však ničím nevyšpecifikoval.
2. Okresný súd Prešov vydal dňa 29.1.2016 č.k. 15C/7/2016-25 platobný rozkaz v súlade so znením žaloby, voči ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že aj žalovaný je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8. Žalovaný tiež vyslovil nesúhlas s vyčíslením hodnoty nájmu podľa ZP predloženého žalobcom a poukázal na rozhodovaciu prax, konkrétne rozsudok KS Prešov č.k. 1Co/11/2015 vo vzťahu k rozsudku OS Prešov č.k. 12C/109/2010. Navrhol žalobu zamietnuť aj so zdôraznením, že žalobcovi plnil sumu 45,38 Eur ako úžitok pripadajúci na jeho podiel z hospodárenia so spoločnou vecou.
3. Súd nariadil a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi výpisom z LV č. XX, kat. úz. N., obec N., okres Prešov, znaleckým posudkom č. XX/XXXX C.. U. T., doplnením č. 1 znaleckého posudku č. XX/XXXX C.. U. T., výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia zo 16.2.2015 a odpoveďou na výzvu z 13.3.2015, poštovým poukazom znejúcim na sumu 45,38 Eur adresovaným žalobcovi od žalovaného, znaleckým posudkom č. XXX/XXXX C.. I. U. k stanoveniu všeobecnej hodnoty nájmu spornej parcely, vyjadrením Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor z 12.10.2016, kúpnymi zmluvami, resp. zmluvami o nájme preukazujúcimi kúpnu/nájomnú cenu obdobných nehnuteľností, znaleckým posudkom C.. L. K. č. X/XXXX na vyčíslenie výšky obvyklého nájomného spornej nehnuteľnosti, stanoviskom Ministerstva spravodlivosti SR k príslušnosti znalca, stanoviskom ministerstva k postupu a príslušnosti znalca z 30.11.2017, odborným stanoviskom Pôdnej služby Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra z 2.11.2017, odpoveďou Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor z 12.10.2016, písomnými stanoviskami oboch sporových strán, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:
4. Podľa čiastočného výpisu z LV č. XX katastra nehnuteľnosti v kat. úz. N., obec N., okres Prešov súd zistil, že žalobca bol vedený ako podielový spoluvlastník parcely registra E KN č. XXX/X o výmer 18162 m2 v podiele 1/8 a žalovaný v podiele 1/8.
5. Podľa tvrdení v žalobe, žalovaný užíval nehnuteľnosť aj vo vlastníctve žalobcu bez právneho titulu, bez platnej nájomnej zmluvy a bez súhlasu žalobcu.
6. Žalobca si nechal vypracovať znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu spornej nehnuteľnosti znalcom C.. U. T.. Znalec vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu za pozemok na parcele E KN č. XXX/X, kat. úz. Chmiňany je 0,52/m2/rok. Z doplnenia č. 1 k znaleckému posudku č. XX/XXXX znalca C.. U. T. vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2014 za pozemok na parcele E KN č. XXX/X v kat. úz. N. o výmere 18162 m2 je 18.198,32 Eur, 0,501 Eur/m2/rok.
7. Výzvou zo 16.2.2015 vyzýval žalobca žalovaného na vyplatenie nájomného za užívanie pozemku o výmere 2669,25 m2 po 0,52 Eur/m2, teda 1.180,01 Eur za 1 rok a vyzval žalovaného na úhradu za 2 roky.
8. Žalovaný odpovedal žalobcovi listom z 13.3.2015 spôsobom, že mu opakovane zasielal návrhy na uzavretie nájomných zmlúv a zároveň mu zaslal nájomné vo výške 45,38 Eur za roky 2013 a 2014 poštovým poukazom. S takýmto postupom žalobca nesúhlasil.
9. Žalobca doručil súdu 29.3.2016 písomné stanovisko, v ktorom uviedol, že obe strany sú podielovými spoluvlastníkmi totožnej spornej nehnuteľnosti, každý v podiele 1/8, pričom výmerovo je podiel žalobcu podľa jeho tvrdení väčší. Žalobca rozhodne nesúhlasil, žeby na predmetnú nehnuteľnosť bolo možné aplikovať zákonnú úpravu zák. č. 504/2013 Z.z., nakoľko pôda nie je užívaná na poľnohospodárke účely, žalovaný na nehnuteľnosti realizuje svoje podnikateľské aktivity. Navyše, o nepoľnohospodárskom využívaní nehnuteľnosti svedčí, že žalovaný na nej skladuje stroje, dopravné prostriedky, nehnuteľnosť je vybetónovaná a slúži ako prístup k hasičskej zbrojnici. Pozemok je navyše so súhlasom žalovaného a bez súhlasu žalobcu využívaný tretími osobami. Príkladmo žalobca poukázal na to, že v období výstavby diaľnice D1 v obci N. NDS a.s. uzatvárala s vlastníkmi poľnohospodárskych pozemkov nájomné zmluvy a za dočasné obmedzenie užívania pozemkov v rokoch 2011 a 2015 vyplácala nájomné vo výške až 1,434 Eur za m2, čo je trojnásobná výška ako si uplatňuje žalobca. K argumentácii, že žalovaná hospodári s nehnuteľnosťou na základe väčšinového spoluvlastníckeho rozhodnutia žalobca uviedol, že takéto tvrdenie neobstojí, pretože predloženie návrhu nájomnej zmluvy na užívanie nehnuteľnosti nemožno považovať za rozhodnutie spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou, pokiaľ neprebehol mechanizmus súhlasu väčšiny tak, aby bola splnená podmienka § 139 ods. 2 OZ. Na podporu svojej argumentácie žalobca citoval z viacerých súdnych rozhodnutí súdov vyšších stupňov.
10. Žalovaný v písomnom stanovisku doručenom súdu 4.4.2015 uviedol, že sporná nehnuteľnosť je užívaná na poľnohospodárke účely a spadá pod režim zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. S nehnuteľnosťou nakladá na základe rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov. Žalobca tak môže žiadať len vydanie úžitkov pripadajúcich na jeho podiel, prípadne zrušiť podielové spoluvlastníctvo. Žalovaný mu nájomné za roky 2013 a 2014 uhradila dňa 18.11.2014 sumou 45,38 Eur. Žalovaný predložil súdu zmluvy uzatvárané so spoluvlastníkmi na prenájom podielov spornej nehnuteľnosti, konkrétne R. Z., I. M., L. B. R. L. F..
11. Žalobca sa nestotožnil s potrebou aplikácie zák. č. 504/2003 Z.z. na výpočet zodpovedajúcej výšky bezdôvodného obohatenia. Určujúcou skutočnosťou v prípade aplikácie tejto zákonnej úpravy je určenie, resp. možnosť určenia BPEJ pozemku ako rozhodujúceho činiteľa pri posúdení skutočností, čí má dôjsť k určeniu výšky bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie poľnohospodárskeho pozemku postupom podľa zák. č. 504/2003 Z.z. alebo podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z.. Podľa názoru žalobcu BPEJ na sporný pozemok nie je možné určiť z dôvodu, že sporný pozemok sa nachádza v zastavanom území obce, čo vylučuje možnosť určiť BPEJ, na väčšine pozemku sa nachádzajú betónové a asfaltové plochy, na pozemku sú vybudované stavby vo vlastníctve žalovaného slúžiace nie na poľnohospodárske účely, mapa pozemkov s určenou BPEJ verejne prístupná na internetovej stránke Ministerstva poľnohospodárstva a rozvoja vidieka SR nezahŕňa predmetný pozemok, žalovaná dlhodobo pozemok užíva výhradne na nepoľnohospodárske účely, spravidla na účely podnikateľské.
12. Žalovaný predložil súdu znalecký posudok č. XXX/XXXX C.. I. U. na stanovenie všeobecnej hodnoty a nájmu pozemku parcely č. XXX/X registra „E“, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu pozemku metódou polohovej diferenciácie na sumu 12.200,- Eur zaokrúhlene a nájom na 840,- Eur/rok zaokrúhlene.
13. Strana žalobcu k predloženému znaleckému posudku uviedla, že s týmto nesúhlasí. Všeobecná hodnota dotknutého pozemku vo výške 0,67 Eur za m2 je v celom rozsahu v rozpore so situáciou na trhu s nehnuteľnosťami. Dotknutý pozemok sa nachádza v zastavanom území obce, je rovinatý a je k nemu prístup z hlavnej cesty, má vytvorené podmienky pre napojenie na elektrinu, plyn a vodu. Z pohľadu žalobcu C.. I. U. aplikoval koeficienty, ktorými znížil všeobecnú hodnotu pozemku na polovicu. Okrem námietok týkajúcich sa numerických údajov pri spracovaní znaleckého posudku žalobca namietal aj to, že posudok neobsahuje znaleckú doložku, teda naňho nie je možné prihliadať.
14. Žalobca predložil súdu vyjadrenie Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor z 12.10.2016, z ktorého vyplýva, že parcela E KN č. XXX/X kat. úz. N. je evidovaná ako zastavaná plocha a nádvoria nachádzajúca sa v intraviláne a v mape BPEJ nebol tento pozemok bonitovaný, nakoľko nie je poľnohospodárskou pôdou.
15. Z vyjadrenia Okresného úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor z 5.10.2016 vyplýva, že parcela E KN č. XXX/X o výmere 18162 m2 vedená na LV č. XX, kat. úz. N. ako druh pozemku je evidovaný súčasne platný stav C KN, kde sú uvedené druhy pozemkov, a to zastavané plochy. Potvrdenie o určení BPEJ vydáva Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor a v prípade, že sa jedná o zastavané plochy, je potrebný znalecký posudok.
16. Žalovaný predložil súdu dňa 20.3.2017 znalecký posudok znalca C.. L. K. Č.. X/XXXX na vyčíslenie výšky obvyklého nájmu parcely č. E KN č. 149/1 v kat. úz. N. za obdobie rokov 2015 a 2016 podľa zák. č. 504/2003 Z.z.. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že nájom za uvedené obdobie pre žalobcu predstavuje 23,67 Eur. Znalkyňa vychádzala zo zistenej hodnoty pozemku určenej podľa BPEJ XXXXXXX v súlade so zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme a z faktu, že sa jedná o pozemok zastavaný stavbami na poľnohospodárke účely do 24.6.1991. Z príloh k posudku vyplýva, že Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum poskytlo BPEJ na parcelu E KN č. XXX/X kat. úz. N. XXXXXXX.
17. Na návrh žalobcu súd predvolal na pojednávanie znalkyňu C.. K., nakoľko žalobca spochybnil oprávnenie znalkyne vyhotoviť znalecký posudok. Na návrh žalobcu súd si zároveň vyžiadal stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR o oprávnení znalkyne podať znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti k spornému pozemku.
18. V konaní vypočutá znalkyňa uviedla, že na znaleckom posudku trvá. Ďalej uviedla, že sporný pozemok sa nachádza v areáli hospodárskeho dvora Chmiňany, poľnohospodárskeho podniku, ktorý sa zaoberá poľnohospodárskou výrobou rastlinnou aj živočíšnou. Z pohľadu znalkyne sa pozemok využíva žalovaným na poľnohospodárke účely aj časti, kde nie sú poľnohospodárske stavby, sú priestranstvom medzi týmito stavbami s dvorom spevnenými aj nespevnenými plochami a cestami na prejazd a parkovanie poľnohospodárskych strojov, techniky a príslušenstva. Stavby nachádzajúce sa na parcele sú postavené od roku 1957 do roku 1991. Nachádza sa tam aj stavba sociálno-prevádzkovej budovy postavená v roku 1992, ktorú výmeru stavby znalkyňa nezapočítala v znaleckom posudku. Na sporný
pozemok je určená BPEJ, stále platná. Na položené otázky znalkyňa odpovedala, že je jej známe stanovisko Okresného úradu Prešov vydané Ing. Šebestovou dňa 5.10.2016, avšak nebrala ho do úvahy, nakoľko nespochybňuje druh pozemku ani jeho umiestnenie. Znalkyňa si údaj o BPEJ pri spracovaní znaleckého posudku overila, určuje ho Výskumný ústav pôdnej úrodnosti ako kompetentný, narozdiel od Okresného úradu Prešov, ktorý takúto kompetenciu nemá. Na otázku, či BPEJ je možné prideliť aj na nehnuteľnosť v intraviláne odpovedala znalkyňa kladne. BPEJ nie je možné prideliť napr. na lesné pozemky. Na otázku, či bola znalkyňa kompetentná podať znalecký posudok na nehnuteľnosť v intraviláne zastavanú plochu v registri C KN znalkyňa uviedla, že nebolo rozhodujúcim uvedené, ale to, že na pozemku sú zastavané stavby na poľnohospodárske účely postavené do roku 1991, čím spadajú pod zákon č. 504/2003 Z.z., preto znalecký posudok vyhotovila.
19. Na základe žiadosti súdu zaslalo Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 14.7.2017 stanovisko k príslušnosti znalca, v ktorom uviedlo, že na otázku či znalkyňa C.. L. K. bola oprávnená vykonať znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti - pozemku parcely registra E KN č. XXX/X - orná pôda v zastavanom území obce, pričom parcely registra C KN nachádzajúce sa na tomto pozemku sú evidované ako zastavané plochy a nádvoria uviedlo, že v súvislosti s príslušnosťou znalca na stanovenie všeobecnej hodnoty k špecifikovanému pozemku príslušné právne predpisy ani inštrukcie neposkytujú striktné obsahové limity odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľnosti a odboru poľnohospodárstvo, odvetvia odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Konformne s týmto výkladom je príslušným na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov v zastavanom území obce, nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov mimo zastavaného územia obcí, pozemkov v zriadených záhradkových osadách a pozemkov mimo zastavaného územia obcí určený na stavbu znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti, znalec z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad poľnohospodárskej pôdy je príslušný na stanovenie všeobecnej hodnoty poľnohospodárskych pozemkov mimo zastavaného územia obcí neurčených na stavbu (druhy pozemkov orná pôda, trvalý trávnatý porast, chmeľnica, vinica, ovocný sad a záhrady mimo zriadených záhradkových osád). V nadväznosti na uvedené ministerstvo konštatovalo, že príslušným znalcom na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku druhu orná pôda nachádzajúci sa v intraviláne je znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti.
20. Následne na to žalovaná strana požiadala o poskytnutie informácií Ministerstvo spravodlivosti SR s položením otázky, či je oprávnený vypracovať znalecký posudok znalec z odboru stavebníctvo, alebo znalec z odboru poľnohospodárstva, ak na oceňovaný pozemok existuje ohodnotenie pozemku v podobe určenej BPEJ, oceňovaný pozemok je čiastočne zastavaný stavbami na poľnohospodárske účely postavené do 24.6.1991, to celé pri aplikácii právneho predpisu zák. č. 504/2003 Z.z., a teda sa nevychádza z polohovej diferenciácie intravilán alebo extravilán, ale hodnoty BPEJ pri oceňovaní nehnuteľnosti.
21. Na základe žiadosti súdu doručilo Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 30.11.2017 stanovisko k postupu a príslušnosti znalca na otázku položenú žalovanou stranou, v ktorej uviedlo, že ministerstvo sa riadi príslušnosťou na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, a teda ust. § 4 ods. 2 Vyhlášky, pričom túto vykladá extenzívne aj nad rámec osobitného predpisu. Ak teda ide o poľnohospodársku pôdu mimo zastavaného územia obce neurčenú na stavbu, sú oprávnení hodnotiť znalci z odboru poľnohospodárstvo, odvetvia odhad poľnohospodárskej pôdy. Rozhodujúcim kritériom je druh pozemku, jeho lokalita, či sa nachádza v intraviláne, alebo v extraviláne obce a jeho funkčné využitie. Z pohľadu druhu pozemku možno aj na účely vyhlášky použiť definíciu poľnohospodárskej pôdy v zmysle § 2 písm. b/ Zákona o poľnohospodárskej pôde. Pozemok druhu zastavané plochy a nádvoria, bez ohľadu na to, že je zastavaný stavbami na poľnohospodárske účely do 24.6.1991, a teda spadá pod definíciu pozemkov na účely Zákona o nájme nie je poľnohospodárskou pôdou a jeho ohodnotenie by mal vykonať znalec z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľnosti. Popri uvedenom ministerstvo poukázalo na to, že Vyhlášku o určení hodnoty pozemkov a porastov možno aplikovať len na poľnohospodársku pôdu, lesné pozemky, ostatné pozemky a trvalé porasty. Navyše, bonitnú pôdnoekologickú jednotku (BPEJ) nemožno stanoviť pre pozemky druhu zastavané plochy a nádvoria. Zákon o nájme neurčuje postup, resp. spôsob, akým sa má výška nájomného určovať, ale len spôsob výpočtu jeho minimálnej hranice. Túto hranicu je však vzhľadom na už uvedené i samotné znenie § 10 ods. 1 Zákona o nájme možné vypočítať len pri poľnohospodárskej pôde. Ministerstvo podotýka, že ohodnocovanie pozemkov druhu zastavané plochy a nádvoria podľa Vyhlášky o určení hodnoty pozemkov a porastov je minimálne problematické. Okrem toho, že takýto druh pozemku nie je poľnohospodárskou pôdou a nie je možné
určiť BPEJ, je otáznym aj postup použitím BPEJ z obdobia, keď pozemok ešte nebol zastavaný. Takáto BPEJ totiž nezodpovedá aktuálnemu skutkového ani právnemu stavu. Znalci sú povinní používať metodiky upravené v prílohách vyhlášky, preto je len veľmi otázne, či môže znalec postupovať iným spôsobom aj pri zadávateľoch, fyzických osobách a právnických osobách, ktoré nevystupujú v postavení orgánov verejnej moci a nemôžu znalcovi prikázať porušiť jeho povinnosti. Pri pozemkoch druhu orná pôda nachádzajúcich sa v intraviláne obce, hoci situácia je mierne odlišná než pri zastavaných pozemkoch v tom, že takýmto pozemkom je možné určiť BPEJ, a preto použitie Zákona o nájme nie je tak problematické ako pri zastavaných pozemkoch. Vzhľadom na ich umiestnenie v intraviláne by však nájomné aj za tieto pozemky mal stanovovať znalec z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad nehnuteľnosti s použitím osobitnej metodiky.
22. Zo strany žalobcu bolo predložené odborné stanovisko Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra z 2.11.2017, v ktorom sa uvádza, že metodickým pokynom MPRV SR č. XXXX/ XXXX-XXX čl. 5 boli určené postupy pri poskytovaní údajov o kóde PBEJ nasledovne:
- Správe katastra prevzatím údajov o BPEJ vznikla povinnosť poskytovať údaj o kóde BPEJ širokej verejnosti.
- Okresný úrad, odbor pozemkový a lesný poskytuje údaj o kóde BPEJ v prípadoch, keď ešte tento údaj nie je v KN.
- Na poľnohospodárskej pôde, ktorá nebola predmetom mapovania BPEJ, tzn. v hraniciach zastavaného územia obce, v záhradkárskych osadách a vojenských výcvikových priestoroch, údaj o kóde BPEJ poskytuje NPPC - VUPOP pôdna služba na základe písomnej žiadosti.
- Informáciu o kódoch BPEJ poľnohospodárskej pôdy na území väčšieho rozsahu napríklad pre účely spracovania podkladov územnoplánovacej dokumentácie, ROEP alebo PPU spracováva NPPC
- VUPOP na požiadanie.
- Potvrdenie o BPEJ vypracovaný pôdnou službou je záväzným a platným údajom o BPEJ.
- VUPOP - pôdna služba nemá informácie o tom, či má parcela E KN č. XXX/X na LV č. XX, k. ú. N. určený údaj o BPEJ.
23. Žalobca poukázal na to, že účely, druh a spôsob využitia a charakteru jednotlivých stavieb a parciel žalovaného nezodpovedá účelu poľnohospodárskej výroby: 1/ Parcela XXX - vrátnica - (druh stavby 2/ poľnohospodárska stavba) žalovaný ju nevyužíva - nefunkčná, pôvodne slúžila na kontrolu vozidiel pri vjazde do areálu, výjazde a vážení nákladu - fotografie č. 12 a č. 2. 2/ Stavba súp. číslo XXX na parcele XXX/XX (druh stavby 20) stojí sociálno-prevádzková budova postavená po roku 1992 nevyužívaná na poľnohospodárske účely - fotografia č. 3 a č. 15. 3/ Stavba bez súp. čísla na parcele XXX/XX (druh stavby 2) nádrž nevyužíva sa. 4/ Stavba skladu na parcele XXX/XX nie je zapísaná na LV č. XXX (stará schátralá budova, nevyužíva sa, prístup k nej je zarastený krovím) - fotografia č. 8. 5/ Stavba skladu súp. číslo XXX na parcele C KN XXX postavená po roku 1957 - žalovaný ju nevyužíva na poľnohospodárske účely, dal ju do užívania aj s časťou pozemku č. parcely E KN XXX/X (bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov) živnostníkovi P. X. - fotografia č. 17, č. 18, č. 19, č. 20 a č. 21. 6/ Stavba príjazdová cesta a dvor na parcele C KN XXX/X uvedená v ZP C.. K.. Takáto stavba nie je zapísaná na LV č. 498 vo vlastníctve žalovaného. Tato plocha z parcely XXX/X slúži ako skládka starých nefunkčných poľnohospodárskych strojov, pôda pod nimi silno kontaminovaná. 7/ Stavba príjazdová cesta a dvor na parcele C KN XXX/X uvedená v ZP C.. K.. Takáto stavba nie je zapísaná na LV č. XXX (ani nie je založený LV), len v prednej časti (od obecnej cesty) slúži na prejazd vozidiel žalovaného aj osobných vozidiel zamestnancov k poľnohospodárskemu areálu. 8/ Stavba príjazdová cesta C KN XXX/X - takáto parcela nie je zapísaná na LV - cesta slúži na prejazd vozidiel ku rodinným domom po jej pravej strane. Začiatok cesty je od štátnej cesty cez obec odbočením vpravo. Začiatok cesty užíva aj odporca po asi 150 m sa od tejto cesty odčleňuje prístupová cesta ku hospodárskemu dvoru, v prostriedku je stavba Požiarnej zbrojnice a pred ňou vybetónované asfaltové plochy, aj za ňou a priekopa. Od odčlenenia od obecnej cesty je po ľavej strane od prístupovej cesty oplotenie a stále otvorená brána - fotografie č. 1-8, 9. Za budovou Požiarnej zbrojnice je spevnená betónová plocha, na ktorej parkuje osobné motorové vozidlo. Ďalej v smere cesty - severným smerom je postavená sociálno-prevádzková budova súpisné číslo XXX na parcele C KN XXX/XX (druh stavby 20 - iná budova postavená v roku 1993). Pred touto budovou je
betónová plocha na parkovanie osobných a úžitkových vozidiel. ,neslúži na poľnohospodársku výrobu. Predtým tam bola výrobňa a predajňa výrobkov z mäsa. Postavená bola po roku 1991. Vedľa tejto budovy je stavba bývalej vrátnice súpisné číslo XXX na parcele C KN XXX. Táto stavba dávnejšie slúžila na kontrolu nákladných vozidiel aj váženie, keď bola ešte prístupová cesta na hospodársky dvor z miestnej komunikácie za sociálno-prevádzkovou budovou. Neslúži už svojmu účelu ani na poľnohospodárku výrobu. Ďalšia stavba na parcele C KN XXX/XX - nádrž slúžila na uskladnenie pohonných hmôt. Nevyužíva sa na pôvodný účel ani na poľnohospodárku výrobu. Ďalšia stavba na pozemku C KN XXX/XX je na LV uvedená ako zastavaná plocha bez bližšieho určenia. Na konci pozemku (smer N. - N.. O. X. - vľavo od miestnej komunikácie) stojí budova súp. číslo XXX na pozemku C KN XXX. Túto budovu odporca nevyužíva, prenajal ju P. X. aj s priľahlým pozemkom (parcela XXX/X) na uskladnenie poľnohospodárskych a stavebných strojov v jeho vlastníctve. Pozemok č. XXX/X od jeho začiatku (od cesty cez obec) nie je oplotený. Po rozvetvení ciest miestnej komunikácie a prístupovej cesty k hospodárskemu dvoru je oplotenie až za prístupovou cestou. Časť oplotenia je až od administratívnej budovy ku koncu pozemku, od miestnej komunikácie smerom k hospodárskemu dvoru. Ani jedna stavba postavená do roku 1991 neslúži na poľnohospodársku výrobu.
24. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“) (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
25. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
26. Podľa § 458 OZ,
(1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. (2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
27. Podľa § 136 OZ,
(1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. (2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
28. Podľa § 137 OZ,
(1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. (2) Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
29. Podľa § 517 ods. 1,2 OZ, (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/87/20130201.html> platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný získal tým, že užíval pozemky žalobcu bez právneho dôvodu, t.j. bez nájomnej zmluvy či súhlasu. V ust. § 451 OZ vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nemá bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je chápané ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil a právo toho, na úkor koho k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa povinný obohatil. Bezdôvodné obohatenie je vyjadrené i ako predmet, ktorého sa záväzok z bezdôvodného obohatenia týka, teda ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu a plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, či majetkový prospech nepoctivých zdrojov. O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením dostalo majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku sa to prejavilo zvýšením jeho aktív alebo znížením jeho pasív.
32. Podielové spoluvlastníctvo spočíva v tom, že subjektom vlastníckeho práva je viacero fyzických, či právnických osôb. Nadobudnutím podielu spoločnej veci sa tieto osoby stávajú spoluvlastníkmi a v závislosti od výšky svojich podielov sa zúčastňujú na užívaní a hospodárení so spoločnou vecou. Spoluvlastnícky podiel tak nepredstavuje nejakú reálnu časť spoločnej veci, ale ide o ideálny podiel, ktorý vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach týkajúcich sa spoločnej veci. Dohodou si môžu spoluvlastníci upraviť hospodárenie so spoločnou vecou ohľadom práv a povinností. Pokiaľ sa podieloví spoluvlastníci nedohodnú na spôsobe užívania alebo hospodárení so spoločnou vecou, môže rozhodnúť hlasovanie na podklade väčšinového princípu podľa veľkosti podielov. V konaní bolo nepochybne preukázané, že zo strany žalovaného došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu, preto sa tento domáha náhrady bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej obvyklému nájomnému za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Nárok vlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ust. § 137 ods. 1 OZ a nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. V prejednávanej veci bolo zásadne sporným ustálenie výšky náhrady za užívanie predmetných nehnuteľností. Každou zo sporových strán bol predložený znalecký posudok na ustálenie výšky náhrady, pričom strana žalobcu zdôrazňovala, že sporný pozemok sa nevyužíva na poľnohospodárke účely a aj stavby na ňom stojace, postavené do roku 1991, neslúžia na poľnohospodárske účely. Žalobcom predložený znalecký posudok znalca C.. U. T. č. XX/XXXX a doplnok č. XX/XXXX stanovoval všeobecnú hodnotu nájmu a nehnuteľnosti na základe vyhlášky č. 492/2004 podľa kapitoly G, prílohy č. 3 vyhlášky. Ohodnocovaná nehnuteľnosť podľa výpisu z katastra nehnuteľnosti LV č. XX kat. úz. N., obec N., okres Prešov, parcela registra E KN č. XXX/X vo výmere 18162 m2 je vedená ako orná pôda umiestnená v 1 (intravilán), zastavané územie obce. Žalovaná strana predložila súdu znalecký posudok vyhotovený C.. I. U., aby neskôr trvala na tom, že vyčíslenie výšky obvyklého nájomného je potrebné vykonať podľa zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme a za tým účelom predložila súdu znalecký posudok č. 5/2011 C.. L. K., na ktorom trvala. Znalkyňa uviedla, že všeobecná hodnota nájmu za pozemok sa určí podľa zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, nakoľko sa jedná o pozemok zastavaný stavbami na poľnohospodárke účely do 24.6.1991. Znalkyňa za užívanie pozemku určila hodnotu nájmu 3,667 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy podľa BPEJ 0711002 stanovená vo vyhl. č. 38/2005 Z.z.. Znalkyňa určovala hodnotu nájmu za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2016 (obdobie odlišné ako je žalovaný nárok za roky 2013, 2014). Z dôvodu pretrvávajúcich nejasností súd na návrh sporových strán požiadal o poskytnutie stanoviska Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré uviedlo, že ak ide o poľnohospodársku pôdu mimo zastavaného územia obce neurčenú na stavbu, sú oprávnení hodnotiť znalci z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad poľnohospodárskej pôdy a rozhodujúcim kritériom je druh pozemku, jeho lokalita, či sa nachádza v intraviláne alebo extraviláne obce a jeho funkčné využitie. Pozemok druhu zastavané plochy a nádvoria bez ohľadu na to, že je zastavaný stavbami na poľnohospodárske účely do 24.6.1991, a teda spadá pod definíciu pozemkov na účely Zákona o nájme, nie je poľnohospodárskou pôdou a jeho ohodnotenie má vykonať znalec z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti. S poukázaním na uvedené stanovisko napriek tomu, že strana žalovaného poukazovala na to, že na oceňovaný pozemok existuje ohodnotenie pozemku v podobe BPEJ a pozemok je zastavaný stavbami na poľnohospodárske účely postavené do 24.6.1991 súd vychádzal zo záväzného stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR. Zák. č. 504/2003 v ust. § 1 ods. 2 upravuje, že pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.6.1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť toho pozemku s tým, že tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu, vyhlášky Úradu geodézie, kartografie
a katastra SR č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a vo vzťahu k poľnohospodárskej pôde odkazuje na zák. č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zák. č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý poľnohospodárskou pôdou rozumie produkčne potencionálnu pôdu evidovanú v katastri nehnuteľnosti ako ornú pôdu, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávnaté porasty. Sporný pozemok však nemožno považovať za poľnohospodársku pôdu a podľa toho posudzovať cenu pôdy aj v situácii ak je evidovaná ako orná pôda, nakoľko záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaný ako parcela registra „E“. Naviac, z obsahu spisu vyplýva, že pozemok je zastavaný stavbami. Žalobca poukázal na charakter stavieb, ktoré neslúžia na poľnohospodárske využitie, na parcele sa nachádza nefunkčná vrátnica, sociálno-prevádzková budova postavená po roku 1992 neužívaná na poľnohospodárske účely, stará schátralá budova skladu, ktorá sa nevyužíva, ďalej stavba, v ktorej sú uskladnené nefunkčné poľnohospodárske stroje taktiež nevyužívaná na poľnohospodárske účely, stará príjazdová cesta slúžiaca na prejazd vozidiel, čo len potvrdzuje, že stavby neslúžia poľnohospodárskemu účelu. Na základe uvedeného považoval súd za dôvodné žalobe vyhovieť, preto pri rozhodovaní o nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku žalovaným za roky od 1.1.2013 do 31.12.2014 priznal žalobcovi sumu vo výške 2.229,42 Eur, čo zodpovedá výške bezdôvodného obohatenia. Súd vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného C.. U. T., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nájmu nehnuteľnosti v znaleckom posudku č. 54/2013 a dodatku č. 1 k znaleckému posudku, ktorý vychádzal z vyhlášky č. 492/2004 Z.z., pričom aplikáciu zák. č. 504/2003 Z.z. na základe ktorého vyhotovila znalecký posudok C.. K. súd nepovažoval za aplikovateľný v danom prípade.
33. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 14.3.2015 do zaplatenia a preukázal, že vyzýval žalovaného na úhradu bezdôvodného obohatenia v lehote 20 dní, pričom žalovaný mu vyplatil sumu 45,38 Eur za roky 2013 a 2014, vo zvyšku sa žalovaný dostal do omeškania. Výška úroku z omeškania stanovená úrokovou sadzbou ECB je päť percentuálnych bodov k prvému dňu omeškania 14.3.2015 a zákonný úrok z omeškania 5,05 % zodpovedá zákonnému úroku ku dňu omeškania 14.3.2015, preto mu ho súd počnúc týmto dátumom priznal.
34. Žalovaný navrhol prerušiť konanie na pojednávaní dňa 5.6.2018 s odôvodnením, že zák. č. 504/2003 Z.z. bol novelizovaný a v ust. § 10 v spojení s ust. § 1 s účinnosťou od 1.5.2018 upravuje obvyklú výšku nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku, pričom na účely tohto zákona sa rozumie údaj o výške nájomného za 1 hektár poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30. Júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie z údajov, ktoré zistí z evidencie dohodnutého a zaplateného nájomného podľa § 14 ods. 3 ako priemernú výšku nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku, pričom táto novela z pohľadu žalovanej strany dopadá aj na predmetné konanie. Súd návrh na prerušenie konania nepovažoval za dôvodný, keďže pri rozhodovaní sa neriadil touto právnou úpravou a vychádzal z výšky bezdôvodného obohatenia tak, ako ho v znaleckom posudku vyčíslil Ing. Gardoš. Keďže neboli splnené podmienky v ust. § 162 C.s.p. o obligatórnom prerušení súdneho konania, súd nezistil dôvod na postup podľa § 164 C.s.p., preto návrh na prerušenie konania zamietol.
35. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
36. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p. (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu, keď v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 % od neúspešného žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.