Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/178/2016

Rozhodnutie

2

27C/178/2016

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci žalobcu: AQUATIP s.r.o., IČO: 36416096, Hričovská 221, 010 01 Žilina , zastúpený Burian & partners, s.r.o., advokátska kancelária, IČO 47 254 483, Vojtecha Tvrdého 819/1 010 01 Žilina proti žalovanému: Slovenská republika, Ministerstvo hospodárstva SR, IČO: XXXXXXXX, A. XX, XXX XX B. XXX , zastúpený Advokátskou kanceláriou ECKER-KÁN & PARTNERS, s.r.o. Námestie A. B. X, XXX XX B., IČO: 35886625 o náhradu škody vo výške 1.940.331 €, takto

j

rozhodol:

2

27C/178/2016

Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

6

27C/178/2016

1/ Žalobca dňa 23.6.2016 podal žalobu, v ktorej žiadal, aby žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.940.331 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.940.331 eur od 28.5.2016 do zaplatenia a trovy konania.

2/ Žalobca v žalobe uviedol, že Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline vydal dňa 29.5.2014 predbežné opatrenie, v zmysle ktorého žalobcovi nariadil zastavenie nekalej obchodnej praktiky, a to vytvorenie a prevádzkovanie pyramídovej schémy, v ktorej spotrebiteľ poskytne plnenie za možnosť získať kompenzáciu, ktorá vyplýva hlavne zo zapojenia ďalších členov do tejto schémy a nie z predaja alebo spotreby výrobkov, keď kontrolami dňa 17.4.2014, 6.5.2014 a 14.5.2014 bolo zistené, že účastník konania po podmienkou uzatvorenia kúpnej zmluvy na kúpu výrobku – vodný filter AQUATIP 5000 M- E – EKO v predajnej ceny 1.455 eur, poskytoval spotrebiteľom možnosť získať províziu z obratu nimi získanej osoby, podľa kariérnej a províznej tabuľky, a to na základe zmluvy o zastúpení, teda ak chceli spotrebitelia získať províziu ( od 172 – 345 eur) , museli si nákupom predmetného výrobku spôsobiť náklady vo výške 1.455 eur, pričom kompenzáciu za plnenie, ktoré poskytli, mali dosiahnuť len v prípade zapojenia ďalších členov do systéme pyramídovej schémy,

pričom takýmto konaním dochádza k nekalej obchodnej praktike v zmysle § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 4 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a v spojitosti s bodom 14 prílohy č. 1 klamlivé obchodné praktiky zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní vo veci samej. Voči predbežnému opatreniu žalobca podal námietky zo dňa 4.6.2014, v súlade s § 21 ods. 3 zák.č. 250/2007 Z.z., a namietal predovšetkým nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť výroku , neaplikovateľnosť bodu 14 prílohy č. 1 ( klamlivé obchodné praktiky) na obchodnú podnikateľskú činnosť účastníka konania, podozrenie na porušenie zásady nie dvakrát v tej istej veci, zmätočnosť právneho základu pre vydanie predbežného opatrenia. Ústredný Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave vydal rozhodnutie o námietkach č. SK/0440/99/2014 zo dňa 11.11.2014, ktorým rozhodol, že vyhovuje námietkam žalobcu voči predbežnému opatreniu. Hoci rozhodnutie odvolacieho orgánu je alibisticky postavené na nezákonnosti predbežného opatrenia z dôvodu absencie jeho formálnych a obsahových náležitostí a z uvedeného dôvodu sa odvolací orgán inými relevantnými dôvodmi na jeho zrušenie nezaoberal, pre účely uplatnenia nároku žalobcu sa jednoznačne jedná o rozhodnutie nezákonné, čo tvorí v súbehu s existenciou ušlého zisku a kauzálnou súvislosťou medzi týmito dvoma aspektmi zákonný predpoklad na uplatnenie nároku na náhradu ušlého zisku. V dôsledku existencie predbežného opatrenia žalobca nemohol realizovať podnikateľskú činnosť v intenciách modelu, ktorý bol predmetom predbežného opatrenia a ktorým do vydania predbežného opatrenia legitímne generoval zisk, čo v kauzálnej súvislosti rezultovalo do vzniku ušlého zisku žalobcu. Pre účely objektivizácie výšky ušlého zisku žalobca dal vypracovať znalecký posudok znaleckej organizácii Znalex s.r.o. č. 410/2015 , ktorým bola ustálená výška ušlého zisku v rozsahu 1.940.331 eur. Žalobca ďalej poukázal na absurditu predbežného opatrenia, ktoré vo svojom odôvodnení vymenováva jednotlivých spotrebiteľov, obsah a vybavenie ich podnetov, pričom z uvedených vyjadrení a rozhodnutí správneho orgánu je zrejmé, že o väčšine z nich už bolo rozhodnuté, a to takým spôsobom, že správnym orgánom neboli zistené nedostatky na strane žalobcu, ale práve naopak, správny orgán konštatoval postup, ktorý je v súlade so zákonom. Je teda absolútne neprípustné, aby správny orgán v rozpore so zásadou „ nie dvakrát v tej istej veci“ opätovne prešetroval podnety, ktoré boli predtým či už právoplatne ukončené v správnom konaní alebo náležite posúdené ako neodôvodnené pri prešetrovaní SOI. Žalobca adresoval žalovanému list zo dňa 25.11.2015 vo veci žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, podľa § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z.. Žalovaný odpovedal listom zo dňa 23.5.2016, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 27.5.2016 a v ktorom sa dištancoval od škody, ktorá vznikla žalobcovi a uviedol názor, že nie sú splnené zákonné podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Žalobca žalobu odôvodnil § 3 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1, § 17 ods. 1, § 15 ods. 1 , § 16 ods. 4 zák.č. č. 514/2003 Z.z. a § 517 ods. 1,2 OZ.

3/ Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 8.11.2016 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uviedol, že pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody a výšku preukazuje podľa znaleckého posudku č. 410/2015 znaleckej organizácie Znalex s.r.o. , tak tu žalovaný vyvracia žalobný návrh a neuznáva údajnú škodu a spochybňuje posudok, ktorý je založený na fikcii a nie na reálnom predpoklade zisku žalobcu. Znalec vo výkaze ziskov a strát za obdobie od 1.1.2014 do 29.5.2014 uvádza, že žalobca vykázal za toto obdobie výsledok hospodárenia vo výške 10.511 eur a za to isté obdobie roku 2013 len vo výške 38.673 eur. Je preto absolútne spochybniteľné, že za obdobie od 29.5.2014 do 11.11.2014 žalobca prišiel o zisk vo výške 1.940.331 eur. Žalovaný zároveň poukázal na ustanovenie § 6 ods. 1 zákona, podľa ktorého je predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci existencia nezákonného rozhodnutia, ktoré bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. ÚISOI v rozhodnutí o námietkach len poukázal na to, že neboli splnené formálne a obsahové predpoklady, ale nie nezákonnosť pre vydanie rozhodnutia a preto nebola splnená podmienka, že nezákonné rozhodnutie bolo zrušené príslušným orgánom . Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu nezákonnosť nie je možné ani účelne zisťovať v rámci konania o náhrade škody, ale nezákonnosť musí byť v čase prejednávania nároku o náhradu škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie. V rozhodnutí o námietkach voči predbežnému opatreniu nebolo konštatované, že predbežné opatrenie je nezákonné. Ďalej žalovaný poukázal na to, že nebola splnená ani podmienka príčinnej súvislosti a poukázal na rozhodnutie NS SR č.k. 3Cdo/32/2007 a 1 Cdo/129/2008. Na splnenie podmienky príčinnej súvislosti sa vyžaduje, aby bol vzťah príčiny a následku priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí ak je iba sprostredkovaný. Zodpovednosť štátu za škodu vzniká len vo vzťahu ku škode spôsobenej priamo a nesprostredkovane iba v dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia.

Pre záver o splnení predpokladu príčinnej súvislosti nestačí pravdepodobnosť, ale príčinná súvislosť musí byť vždy s istotou preukázaná a dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného. Žalobca nepreukázal, že údajná škoda bola spôsobená výlučne v dôsledku predbežného opatrenia. Znalecký posudok síce vydané predbežné opatrenie označuje za udalosť vplývajúcu na výpočet ušlého zisku, no priamy vplyv nezákonného rozhodnutia na výšku škody neobjasňuje. SOI v predbežnom opatrení neodňala žalobcovi oprávnenie na podnikanie, nezakázala ani neobmedzila predaj tovaru a služieb, ale zakázala len používanie nekalých obchodných praktík pri predaji. Žalobca aj naďalej mohol vykonávať svoje obchodné aktivity, ale bez používania nekalých obchodných praktík. Žalobca nepreukázal ani jeden z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody v zmysle zák.č. 514/2003, a tak žiadal žalovaný žalobu zamietnuť.

4/ Žalobca vo vyjadrení zo dňa 1.12.2016 sa vyjadril k nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a uviedol, že zákon č. 514/2003 z.z. neprecizuje pojem nezákonnosti rozhodnutia. Absenciu legálnej definície možno teda suplovať interpretáciou tohto pojmu aplikačnou súdnou praxou. Žalobca poukázal na uznesenie NS SR 7 Cdo/27/2011. Na základe tohto ak pre vydanie rozhodnutia zo dňa 29.5.2014 neboli splnené formálne a obsahové predpoklady, tak toto rozhodnutie ani nemôže byť považované za zákonné. Z dôvodu, že takéto rozhodnutie nie je konformné s objektívnym právom, tak ho možno s poukázaním na konštantnú judikatúru považovať za nezákonné. Žalovaný konštatuje, že v rozhodnutí o námietkach nebolo uvedené, že predbežné opatrenie je nezákonné. Podľa názoru žalobcu je ale právne irelevantné či orgán verejnej moci explicitne vo svojom rozhodnutí, ktorým zmenil alebo zrušil napadnuté uznesenie uviedol, že toto rozhodnutie je nezákonné a k tejto otázke zaujal stanovisko aj NS SR v uznesení 7Cdo /27/2011. Zároveň ÚISOI ako nadriadený orgán, ktorý rozhodoval o námietkach a vyhovel námietkam žalobcu voči predbežnému opatreniu konštatuje, že „ sa oboznámil s obsahom jednotlivých námietok spoločnosti, ktoré vyhodnotil ako opodstatnené, majúc vplyv na zákonnosť a účinky predmetného predbežného opatrenia. Odvolací orgán tak sám implicitne konštatoval nezákonnosť predbežného opatrenia. Hoci rozhodnutie odvolacieho orgánu je alibisticky postavené na nezákonnosti predbežného opatrenia z dôvodu absencie jeho formálnych a obsahových náležitostí a z tohto dôvodu sa odvolací orgán inými relevantnými dôvodmi na jeho zrušenie nezaoberal, ale pre účely uplatnenia nároku žalobcu sa jednoznačne jedná o rozhodnutie nezákonné, čo tvorí v kumulácii s existenciou ušlého zisku a kauzálnou súvislosťou medzi týmito dvoma aspektmi zákonný predpoklad na uplatnenie tohto nároku na náhradu ušlého zisku. Ďalej sa žalobca vyjadroval k vzniku škody a uviedol, že pre účely objektivizácie výšky ušlého zisku dal vypracovať znalecký posudok znaleckej organizácii Znalex s.r.o., ktorý ustálil výšku ušlého zisku žalobcu v rozsahu 1.940.331 eur. Žalobca uvádza, že v znaleckom posudku je znalcom z odborného hľadiska vzniknutá škoda stanovená ako hodnota podniku, keďže vydanie predbežného opatrenia malo fatálne následky na realizáciu podnikateľskej činnosti žalobcu a de facto mu znemožnilo generovať zisk v budúcom období. Pokiaľ ide o kauzálnu súvislosť medzi konaním a škodou, tak žalobca poukazuje na to, že v dôsledku existencie predbežného opatrenia nemohol realizovať podnikateľskú činnosť v intenciách modelu, ktorý bol predmetom predbežného opatrenia a ktorým do jeho vydania legitímne generoval zisk, čo v kauzálnej súvislosti rezultovalo do vzniku ušlého zisku žalobcu. Po vydaní predbežného opatrenia obchodní zástupcovia žalobcu boli nútení ukončiť s ním obchodnú spoluprácu, nakoľko predbežným opatrením inšpektorát nariadil povinnosť zastavenia predmetnej obchodnej praktiky, ktorú žalobca realizoval v súčinnosti s obchodnými zástupcami. Žalovaný síce pravdivo uvádza, že inšpektorát neodňal žalobcovi oprávnenie na podnikanie a ani mu nezakázal a ani neobmedzil predaj tovaru a služieb, ale zakázal používanie predmetnej obchodnej praktiky. Základným pilierom generovania žalobcovho zisku bola práve predmetná obchodná praktika, ktorá však podľa názoru žalobcu nie je nekalá a nemožno ju subsumovať pod bod 14 príloha č. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ani v správnom konaní sa nepreukázalo, že predmetná obchodná praktika je nekalá, nakoľko predbežné opatrenie bolo zrušené. Na základe tohto sú kumulatívne splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

5/ Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.1.2017, totožne ako v predchádzajúcom vyjadrení, poukázal na to, že rozhodnutie nebolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť, ale odvolací orgán konštatoval, že neboli splnené len formálne a obsahové predpoklady pre jeho vydanie, takže v danom prípade nebola splnená podmienka nezákonného rozhodnutia. Zároveň nebol preukázaný vznik škody ani príčinná súvislosť, že údajná škoda bola spôsobená výlučne v dôsledku predbežného opatrenia. Žalobca mohol aj naďalej vykonávať svoje obchodné aktivity, ale bez používania nekalých obchodných praktík. Namietaná škoda teda bola spôsobená len samotným rozhodnutím žalobcu nevykonávať obchodnú

činnosť, ale nie v dôsledku predbežného opatrenia. Výkladom ad absurdum môžeme dospieť k záveru, že žalobca sa domáha náhrady predpokladaného zisku, ktorý by mu vznikol ak by mohol uskutočňovať nekalú obchodnú praktiku, ktorá je ale ex lege zakázaná.

6/ Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.7.2017 poukázal na absenciu príčinnej súvislosti a uviedol, že žalovaný opätovne zdôrazňuje, že podľa vyjadrení samotného žalobcu predstavovala predbežným opatrením zakázaná pyramídová schéma iba možný model, pričom bežne uzatváral aj zmluvy o obchodnom zastúpení bez súčasného uzatvorenia kúpnej zmluvy, resp. predával svoj tovar, na základe objednávok spotrebiteľov. Všetky tieto tvrdenia žalobca prezentoval vo svojich námietkach proti predbežnému opatreniu , pričom zo znenia námietok vyplýva, že žalobca sa týmito tvrdeniami pokúša oponovať tvrdeniu SOI, podľa ktorého používal zakázanú obchodnú praktiku prakticky výlučne. Žalobca ale vo svojich podaniach, adresovaných súdu, uvádza protirečivé tvrdenie, že zakázaná obchodná praktika predstavovala základný pilier jeho podnikania a tvorila gro jeho zisku. Samotný pocit vzniku udanej škody žalobcom je teda nedôveryhodný, keďže žalobca si účelovo vyberá také tvrdenia, ohľadom svojho obchodného modelu, aké mu v danej chvíli vyhovujú. Najpodstatnejšie ale je, že ani v znaleckom posudku ani inde žalobca neuviedol aký konkrétny podiel dosahovali jednotlivé druhy obchodov na jeho zisku. Žalobca absolútne neuviedol, na základe akých konkrétnych zmluvných vzťahov a s ktorými konkrétnymi subjektmi v inkriminovanom období, v ktorom údajne nemohol podnikať, plánoval dosiahnuť zisk. Ďalej poukázal na to, že žalobca si nesplnil prevenčnú povinnosť a nevykonal žiadne opatrenia na to aby znížil, resp. odvrátil škodu, ktorá mu údajne hrozila, pričom prevenčná povinnosť vyplýva z viacerých ustanovení právnych predpisov § 417 ods. 1 a § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca si teda nesplnil prevenčnú povinnosť a nevynaložil žiadnu snahu na jej splnenie, a tak je dôvodný záver, že žalobca vydanie predbežného opatrenia poňal ako zámienku na domáhanie sa náhrady škody voči štátu, a to v rozsahu aký by pri poctivom podnikaní nikdy nemohol dosiahnuť. Ďalej žalovaný poukázal na špekulatívny charakter uplatneného nároku . Poukázal na to, že žalobca si uplatnil mimoriadne vysoký nárok na náhradu škody, ktorý nie je primeraný jeho predchádzajúcim hospodárskym výsledkom, má svoj voľný charakter a je založený na účelovej interpretácii faktov. Žalobca podporne predložil znalecký posudok . Tento znalecký posudok však nijako nepreukazuje príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Žiadnym spôsobom objektívne neposudzuje rozsah v akom protiprávny úkon, teda predbežné opatrenie, malo vplyv na podnikanie žalobcu a či vôbec. Znalecký posudok vychádza výlučne z tvrdení žalobcu, a to do takej miery, že ich priamo kopíruje a prezentuje ako odborné závery a neobsahuje opis mechanizmu akým škoda vznikla. Žalovaný žiadal teda žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7/ Žalobca podaním, doručené 24.8.2017, navrhol zmenu strany sporu na strane žalobcu a uviedol, že podľa § 524 ods. 1,2 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 22.8.2017, uzavretá medzi žalobcom ako postupcom a spoločnosťou Aquatip s..ro. v pozícii postupníka , čím spoločnosť Aquatip s.r.o. nadobudla pohľadávku, a tak sa stala veriteľom žalovaného.

8/ Podľa vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.2.2017 k postúpeniu pohľadávky uviedol, že predmetná pohľadávka nemôže byť predmetom postúpenia a postupník nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou na vedenie konania. Poukázal na § 525 ods. 1 OZ, podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ktorá nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Žalovaný má za to, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia a preto nemôže byť ani postúpená. Žalovaný poukázal na § 61 s) ods. 1 písm. e) zák..č 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, podľa ktorého exekúcii nepodlieha iný majetok štátu, o ktorom tak ustanoví osobitný zákon. Podľa § 8 ods. 10 zák.č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy veta prvá výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov nepodliehajú prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení je nutné konštatovať, že predmetná pohľadávka nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. V tomto konaní Slovenská republika zastúpená Ministerstvom hospodárstva SR je subjekt financovaný výhradne zo štátneho rozpočtu SR, pričom v období postúpenia pohľadávky žalovaný nedisponoval žiadnym majetkom, mimo rámca § 8 ods. 10 zák.č. 523/2004 Z.z. a ako aj mimo § 61 s) ods. 1 Exekučného poriadku, t.z. že voči žalovanému nemôže byť vedený výkon rozhodnutia, a teda pohľadávka nemôže byť ani postúpená. Z dôvodu nemožnosti postúpenia je samotné postúpenie v rozpore so zákonom a preto ide o absolútne neplatný právny úkon, podľa § 39 a § 525 ods. 1 OZ. Na základe tohto spoločnosť Aquatip

nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou na vedenie konania a z týchto dôvodov je potrebné žalobu zamietnuť.

9/ Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.6.2018 sa vyjadril k stanovisku žalovaného o neplatnosti postúpenia a uviedol, že neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 525 ods. 1 veta druhá je nevyhnutné posudzovať vždy v intenciách ustanovenia vylučujúceho postihnuteľnosť určitej pohľadávky, pričom pre vyslovenie neplatnosti musí byť zrejmé, že pohľadávka je absolútne nevymožiteľná. K otázke exekučnej imunity majetku štátu a výkladu ustanovenia § 8 ods. 10 zák.č. 523/2004 Z.z. sa v náleze Pl.ÚS 111/11 zo dňa 4.7.2012 venoval ÚS SR, ktorý uviedol, že tento „ nepokrýva podľa názoru ústavného súdu všetky peňažné prostriedky vynakladané zo štátneho rozpočtu“. Pri predmetnom ustanovení zákona je preto nutné aplikovať reštriktívny výklad. Ústavný súd ďalej uviedol, že podľa tohto ustanovenia je tu len zákaz exekúcie voči niektorým prostriedkom poskytnutým zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu EÚ. Ústavný súd v súvislosti s § 8 ods. 10 zákona považoval za rozhodujúce, že prostriedky poskytnuté podľa predmetného ustanovenia budú tvoriť v subjektoch na strane povinného v zásade len časť ich majetku, čo v konečnom dôsledku znamená absenciu príčinnej súvislosti medzi exekučnou imunitou štátu zakotvenou v tomto ustanovení a prípadnou nevymožiteľnosťou pohľadávky v exekučnom konaní. Na základe uvedeného žalobca je presvedčený, že ustanovenie § 8 ods. 10 nevylučuje z exekúcie celý majetok žalovaného a preto nie je možné z uvedeného dôvodu vysloviť neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Ďalej poukázal aj na nález ÚS III ÚS 240/210 a II ÚS 509/2010, z ktorých vyplýva, že exekučno-právna imunita sa vzťahuje nie je príslušný subjekt, ale len na konkrétny majetok. Ďalej poukázal, že na základe uznesenia OS Žilina 27C/178/2016 - 207 zo dňa 15.2.2018 súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu a rozhodnutie je právoplatné a žalovaný nevyužil možnosť riadneho opravného prostriedku voči uzneseniu.

10/ Na pojednávaní 12.7.2018 žalobca uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava skutkovej a právnej argumentácie v žalobe a vyjadreniach. Uviedol, že žalovaný stavia svoju právnu obranu voči žalobe na tvrdení, že nárok uplatnený v žalobe je irelevantný, nakoľko predbežné opatrenie vo výroku len citovalo zákonnú úpravu v prílohe č. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Predbežné opatrenie síce vo výroku definovalo zákonnú úpravu zastavenia nekalej obchodnej praktiky, avšak práve odôvodnenie jasne definovalo akú konkrétnu činnosť mala SOI na mysli pod touto zastavenou a zakázanou nekalou obchodnou praktikou. Predbežné opatrenie je jeden komplexný celok , ktorý je tvorený tak výrokom ako aj jeho odôvodnením a práve odôvodnenie tvorí významný rámec definovania úvah a dôvodov a iných relevantných skutočností, ktoré dokresľujú a odôvodňujú samotný výrok. Definovanie samotnej činnosti, ktorá podľa SOI má charakter nekalej obchodnej praktiky je však svojvoľné zo strany SOI a nevyplýva ani z podnetu oznamovateľov, na ktoré sa predbežné opatrenie odvoláva , lebo títo namietali úplne iné porušenia zákona. Pokiaľ ale z odôvodnenia predbežného opatrenia vyplýva, že SOI považovala za nekalú obchodnú praktiku samotný spôsob podnikania spoločnosti formou multilevel marketingu tak teda bolo povinnosťou spoločnosti upustiť od takejto činnosti, a to aj napriek tomu, že nikdy nepodmieňovala uzavretie zmlúv o spolupráci akýmkoľvek plnením zo strany spotrebiteľov ani akoukoľvek povinnosťou čokoľvek nakupovať. Predbežné opatrenie po jeho zrušení nebolo nikdy nanovo vydané a SOI nikdy nevydala nijaké meritórne rozhodnutie, v ktorom by bolo definované, že skutočne sa mal žalobca dopustiť akéhokoľvek konania, z ktorého mal byť podozrivý alebo ktoré bolo definované v predbežnom opatrení a nejestvujú ani žiadne výsledky kontrol, na ktoré sa výrok odvoláva a ktoré by preukazovali takéto konanie žalobcu. Z odôvodnenia predbežného opatrenia teda vyplýva, že podnikanie žalobcu formou multilevel marketingu je práve to konanie, ktoré bolo predbežným opatrením zakázané. SOI vo výroku len subsumovala takéto konanie pod nekalú obchodnú praktiku a zákonnú definíciu uviedla v samotnom výroku. Skutočnosť, že predmetné predbežné opatrenie je rozhodnutím nezákonným je daná už priamo tým, že v podstate bolo nadriadeným orgánom v rámci námietkového konania zrušené a pokiaľ by bolo zákonné rozhodnutie, tak by zrušené nebolo. Čo sa týka vzniku škody, resp. ušlého zisku, tak táto je definovaná v znaleckom posudku a pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a spôsobenou škodou, tak tu žalobca navrhuje vypočuť svedkov.

11/ Žalovaný na pojednávaní 12.7.2018 k argumentom žalobcu uviedol, že z hľadiska právnej úpravy je situácia jednoznačná a pokiaľ ide o predbežné opatrenia , tak je pre účastníka záväzný len výrok. Tento výrok by bol záväzný aj v prípade keby absentovalo akékoľvek odôvodnenie. Pokiaľ ide o akýkoľvek sankčný postih zo strany štátu za konkrétny skutok, tak tento má byť

individualizovaný vo výroku rozhodnutia, čo vylučuje možnosť dvojnásobného postihu za to isté protiprávne konanie . Zvlášť pri predbežnom opatrení nie je zásadné odôvodnenie, ktoré má vyššiu dôležitosť pri rozhodovaní vo veci samej , ale je záväzný iba výrok. Tvrdenia žalobcu, že vzhľadom na obsah odôvodnenia prestal prakticky vykonávať akúkoľvek činnosť, ktorá mu prinášala zisk a ktorá mu vlastne spôsobila škodu vo výške 2.000.000 eur, tak ide doslova o sebadeštruktívny spôsob interpretácie predbežného opatrenia, voči ktorému bol uplatnený opravný prostriedok. Žalobca je podnikateľ a jeho podnikanie je činnosťou, ktorá je zameraná na dosiahnutie zisku na vlastnú zodpovednosť. Pokiaľ žalobca sa správal v dôsledku predbežného opatrenia nad rámec výroku k vlastnej škode, tak sa nesprával ako zodpovedný podnikateľ a je zodpovedný za akékoľvek škodové následky.

12/ Žalobca uviedol, že v žiadnom prípade to, že žalobca riadne dodržiaval predbežné opatrenie nemožno hodnotiť ako sebadeštruktívny spôsob interpretácie. Pokiaľ by žalobca nedodržiaval intencie odôvodnenia, tak by to mohlo mať aj trestno-právne dôsledky. Pokiaľ ide o viazanosť výrokom, tak s tým žalobca súhlasí, že výrok je záväzný, ale pokiaľ je výrok citácia zo zákonnej úpravy, tak je potrebné ho vykladať v kontexte práve s odôvodnením, ktoré definuje aký mal zámer a čo mal na mysli príslušný správny orgán, keď predmetné opatrenie vydával. Je teda logické, že pokiaľ predbežné opatrenie má byť záväzné len vo výroku bez existencie odôvodnenia, tak takýto výrok by ani nemusel byť vydávaný, lebo samotný výrok vyplýva zo zákona a ide o citáciu zákona.

13/ Žalovaný konštatoval, že odôvodnenie rozhodnutia nie je záväzné a nevyplýva to z ustanovenia žiadneho platného právneho predpisu, aj keď ide o okopírované znenia zákona a nie je jasné aké riziko vyplývalo pre žalobcu z doslovného rešpektovania výroku, pretože nie je možné hovoriť o trestno- právnych následkoch nerešpektovania odôvodnenia rozhodnutia.

14/ Na záver strany konania uviedli, že sa v celom rozsahu pridržiavajú písomných a ústnych vyjadrení.

15/ Podľa uznesenia Okresného súdu Žilina 27C/178/2016 - 207 zo dňa 15.2.2018 súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu, a to vstupom do konania žalobcu Aquatip s.r.o. namiesto doterajšieho žalobcu Aquatrend s.r.o.

16/ Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané oboznámením listinných dôkazov - predbežného opatrenia SOI zo dňa 29.5.2014 , námietok účastníka konania spoločnosti Aquatrend s.r.o. zo dňa 4.6.2014, rozhodnutia ÚISOU zo dňa 11.11.2014 č.SK/0440/99/2014, žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 25.11.2015, odpovede žalovaného zo dňa 23.5.2016, znaleckého posudku Znalex s.r.o. č. 410/2015 , mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

17/ Podľa predbežného opatrenia Slovenskej obchodnej inšpekcie Inšpektorátu SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj zo dňa 29.5.2014 bolo zistené, že bolo vydané predbežné opatrenie, v zmysle ktorého spoločnosti Aquatrend s.r.o. Hričovská 221, 010 01 Žilina, IČO: 35937718 sa nariaďuje zastavenie nekalej obchodnej praktiky, a to vytvorenie a prevádzkovanie pyramídovej schémy, v ktorej spotrebiteľ poskytne plnenie za možnosť získať kompenzáciu, ktorá vyplýva hlavne zo zapojenia ďalších členov do tejto schémy a nie z predaja alebo spotreby výrobkov, keď kontrolami dňa 17.04.2014, 06.05.2014 a 14.05.2014 bolo zistené, že účastník konania pod podmienkou uzatvorenia kúpnej zmluvy na kúpu výrobku - vodný filter AQUATIP -5000 M-E-EKO v predajnej cene 1455,- €, poskytoval spotrebiteľom možnosť získať províziu z obratu nimi získanej osoby podľa kariérnej a províznej tabuľky, a to na základe zmluvy o pristúpení, teda ak chceli spotrebitelia získať províziu (od 172 - 345 eur) museli si nákupom predmetného výrobku spôsobiť náklady vo výške 1455,- €, pričom kompenzáciu za plnenie, ktoré poskytli, mali dosiahnuť len v prípade zapojenia ďalších členov do systému pyramídovej schémy, pričom takýmto konaním dochádza k nekalej obchodnej praktike v zmysle § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a v spojitosti s bodom 14 Prílohy č.l Klamlivé obchodné praktiky zákona č. )/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní vo veci samej.

18/ Účastník konania Aquatrend s.r.o. podal námietky voči predbežnému opatreniu zo dňa 4.6.2014 , kde poukazoval na nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť výroku predbežného opatrenia, neaplikovateľnosť bodu 14 prílohy č. 1 ( klamlivé obchodné praktiky) zákona č. 250/2007 na obchodnú

podnikateľskú činnosť účastníka konania, vyjadroval sa k podozreniu na porušenie zásady nie dvakrát v tej istej veci a poukazoval na zmätočnosť právneho základu pre vydanie predbežného opatrenia a žiadal, aby bolo predbežné opatrenie zrušené.

19/ Podľa rozhodnutia ÚISOU so sídlom v Bratislave č. SK/0440/99/2014 zo dňa 11.11.2014 bolo rozhodnuté o námietkach spoločnosti Aquatrend s.r.o. tak, že Slovenská obchodná inšpekcia Ústredný inšpektorát SOI so sídlom v Bratislave námietkam spoločnosti Aquatrend s.r.o. voči predbežnému opatreniu Inšpektorátu SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj zo dňa 29.5.2014 vyhovel. V odôvodnení sa konštatuje, že Ústredný inšpektorát zistil dôvody na vyhovenie námietkam spoločnosti Aquatrend s.r.o. a ďalej špecifikuje obsah námietok. Ďalej v odôvodnení je uvedený § 20 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa s tým, že ÚISOI ako nadriadený orgán sa oboznámil s obsahom jednotlivých námietok spoločnosti, ktoré vyhodnotil ako opodstatnené, majúce vplyv na zákonnosť a účinky predmetného predbežného opatrenia. ÚISOI v prvom rade preskúmal formálnu stránku predbežného opatrenia zo dňa 29.5.2014 a dospel k záveru, že predmetné predbežné opatrenie neobsahuje formálne náležitosti v zmysle zákona a ďalej cituje § 47 ods. 1,2 správneho poriadku. ÚISOI zastáva názor, že výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodol. ÚISOI má za to, že predbežné opatrenie zo dňa 29.5.2014 nespĺňalo formálne náležitosti v zmysle ustanovení správneho poriadku. Ďalej v odôvodnení sa citujú ustanovenia § 21 ods. 1 a ods. 2 citovaného zákona práve v súvislosti s námietkou spoločnosti Aquatrend s.r.o., ktorá poukázala na to, že „ na vydanie predbežného opatrenia je potrebný návrh združenia“ a ÚISOI poznamenáva, že inšpektorát SOI postupoval správne. Poukázal na to, že správny orgán nie je viazaný len podaním návrhu, ale môže konať aj ex offo. ÚISOI preskúmal konanie spoločnosti Aquatrend s.r.o. a má za to, že inšpektorát SOI nesplnil formálne a ani obsahové predpoklady pre vydanie predbežného opatrenia, ktorými sa nariaďuje zastavenie nekalej obchodnej praktiky – vytvorenie a prevádzkovanie pyramídovej schémy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ÚISOI pristúpil k zrušenie tohto predbežného opatrenia.

20/ Žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, podľa § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. zo dňa 25.11.2015, ktorá bola poslaná ako doporučená zásielka dňa 26.11.2015, doručená 30.11.2015, a žalovaný odpovedal listom zo dňa 23.5.2016, kde potvrdil doručenie žiadosti 30.11.2015 a uviedol, že uplatnený nárok na náhradu škody neuznáva, keďže nie sú splnené zákonné podmienky zodpovednosti štátu a uviedol skutočnosti ako v písomných vyjadreniach v súdnom konaní.

21/ Podľa znaleckého posudku Znalex s.r.o. č. 410/2015 (znalecký úkon č. 434/2015 ) vo veci vyčíslenia ušlého zisku, ktorý vznikol spoločnosti v súvislosti s vydaním predbežného opatrenia Inšpektorátu SOI v Žiline zo dňa 29.5.2014 bolo zistené, že úlohou znalca bolo vyčíslenie ušlého zisku pre uplatnenie nároku v súdnom konaní a posudok bol vypracovaný k dátumu 29.5.2014 na objednávku spoločnosti Aquatrend s.r.o. V závere sa konštatuje, že predpokladaný ušlý zisk spoločnosti Aquatrend s.r.o, ktorý vznikol na základe predbežného opatrenia vydaného dňa 29.5.2014 Slovenskou obchodnou inšpekciou Inšpektorát SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj znalecká organizácia na základe predložených podkladov vyčíslila vo výške 1.940.331 eur. V posudku je výpočet všeobecnej hodnoty podniku, ktorý je uvedený ako suma 2.826.321 eur. Ďalej sa konštatuje, že vypočítaná všeobecná hodnota spoločnosti prostredníctvom podnikateľskej metódy s neobmedzenou dobou životnosti vo výške 2.826.321 eur je vzhľadom k tomu, že spoločnosť disponuje hmotným majetkom vo významnej hodnote ako aj vzhľadom na charakter spoločnosti následne očistená o vlastné imanie spoločnosti k 29.5.2014 vo výške 885.990 eur. Vlastné imanie predstavuje účtovnú hodnotu spoločnosti, ktorú reprezentuje majetok danej spoločnosti slúžiaci na dosiahnutie jej tržieb a tým aj celkového hospodárskeho výsledku a už bol zahrnutý do výpočtu prostredníctvom podnikateľskej metódy. Takéto abstrahovanie od majetku spoločnosti vo forme vlastného imania podáva presnejší pohľad na zisk, ktorý spoločnosť mohla dosiahnuť. Takto očistená všeobecná hodnota podniku v celkovej výške 1.940.331 eur následne predstavuje predpokladaný ušlý zisk spoločnosti.

22/ Podľa § 1 zák.č .514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tento zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 3 veta prvá citovaného zákona ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

23/ Žalobca v konaní sa domáhal, aby žalovaný bol povinný zaplatiť sumu vo výške 1.940.331 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 28.5.2016 titulom náhrady škody, podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škody spôsobenú pri výkone verejnej moci. V konaní uviedol, že nezákonné rozhodnutie vydal Inšpektorát SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj dňa 29.5.2014 a voči tomuto predbežnému opatreniu podal žalobca námietky zo dňa 4.6.2014 a Slovenská obchodná inšpekcia ÚI SOI so sídlom v Bratislave vydala rozhodnutie o námietkach č. SK/0440/99/2014 zo dňa 11.11.2014, ktorým rozhodla , že vyhovuje námietkam žalobcu voči predbežnému opatreniu. Na základe tohto je zrejmé, že žalobca sa domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a pretože nemohol realizovať podnikateľskú činnosť v intenciách modelu, ktorý bol predmetom predbežného opatrenia a ktorým do vydania predbežného opatrenia legitímne generoval zisk, tak žiadal ušlý zisk vo výške tak, ako vyplynulo z predloženého znaleckého posudku, suma 1.940.331 eur.

24/ Súd vychádzal z takéhoto skutkového odôvodenia nároku žalobcu a konštatuje, že pre vznik nároku na náhradu škody treba preukázať existenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti, teda samotná existencia škody ešte takúto zodpovednosť nezakladá. Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: orgán štátu, ktorý vydá nezákonné rozhodnutie a výsledok spočívajúci v škode a príčinná súvislosť medzi rozhodnutím, teda správaním orgánu štátu a výsledkom, teda škodou. V konaní súd skúmal či došlo k splneniu všetkých zákonom vyžadovaných podmienok, pričom tieto musia byť splnené súčasne. V tomto prípade bolo nesporné, že konal orgán štátu, a to Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, ktorý vydal rozhodnutie, teda predbežné opatrenie zo dňa 29.5.2014 . Proti tomuto rozhodnutiu bolo možné podať písomné námietky, ktoré ale nemali odkladný účinok. Súd teda aplikoval ustanovenie § 6 ods. 3 zák.č. 514/2003 Z.z. , podľa ktorého možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak je rozhodnutie vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť a ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Na základe podaných námietok rozhodoval druhostupňový orgán Slovenská obchodná inšpekcia – ÚI SOI so sídlom v Bratislave , ktorý rozhodnutím č. SK/0440/99/2014 zo dňa 11.11.2014 námietkam žalobcu vyhovel a predbežné opatrenie Inšpektorátu SOI bolo zrušené.

25/ Súd ďalej skúmal či predbežné opatrenie zo dňa 29.5.2014 je nezákonné rozhodnutie, ktoré by zakladalo vznik práva na náhradu škody. Zodpovednosť štátu totiž vzniká len z rozhodnutia, ktoré je nezákonné, a to je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, pojem nezákonnosti, nie je v zákone č. 514/2003 Z.z. definovaný. Zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia je vo všeobecnosti otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Aj napriek tomu, že zákon č. 514/2003 Z.z. nedefinuje čo sa považuje za nezákonné rozhodnutie, tak je možné konštatovať, že pod nezákonným rozhodnutím sa rozumie akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Otázku nezákonnosti súdy nemôžu riešiť ako otázku predbežnú v konaní o náhradu škody, lebo ju už vyriešil orgán v zrušujúcom rozhodnutí, ktorého právny názor musí rešpektovať aj súd rozhodujúci o náhrade škody ( uznesenie NS SR z 20.3.2012 č.k. 7 Cdo/27/11). Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 514/2003 Z.z. k vymedzeniu pojmu nezákonného rozhodnutia zaujíma zámerne záporné stanovisko, lebo definícia by mohla

viesť k nesprávnemu alebo zužujúcemu, či naopak k rozširujúcemu aplikovaniu tohto pojmu a ak by nebola tautologická, viedla by ku konštrukcii dvojakej nezákonnosti, a to nezákonnosti za ktorú sa zodpovedá a nezákonnosti za ktorú sa nezodpovedá. V dôsledku tohto zistenie nezákonnosti je vecou konkrétneho posúdenia okolností prípadu . Pri aplikácii sa treba pridržiavať toho, že ide o všeobecný a obsahovo aj rozsahovo pružný pojem. Zároveň treba rešpektovať aj skutočnosť, že tento pojem zákon osobitne neobmedzuje. Zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia vo všeobecnosti je otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom (uznesenie NS SR z 30.5.2011 č.k. 4 MCdo/20/2009).

26/ Súd vychádzal z vyššie uvedeného výkladu pojmu nezákonnosť rozhodnutia orgánu štátu a dospel k takému záveru, že predbežné opatrenie Inšpektorátu SOI zo dňa 29.5.2014, kde žalobca si uplatňoval právo na náhradu škody z dôvodu, že ide o nezákonné rozhodnutie, podľa § 5 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., nie je rozhodnutím nezákonným, ktoré by zakladalo vznik práva na náhradu škody. Súd vychádzal jednoznačne z odôvodnenia rozhodnutia ÚI SOI zo dňa 11.11.2014 a ako vyplýva z vyššie uvedeného, tak súd pri rozhodovaní o náhrade škody musí rešpektovať právny názor, ktorý vyslovil orgán v zrušujúcom rozhodnutí. V tomto rozhodnutí ÚI SOI konštatuje, že v prvom rade preskúmal formálnu stránku predbežného opatrenia a dospel k takému záveru, že toto predbežné opatrenie neobsahuje formálne náležitosti v zmysle zákona, § 47 ods. 1,2 Správneho poriadku. ÚI SOI zastáva názor, že výrok musí byť formulovaný presne, určito , stručne a musí úplne vyjadrovať riešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania a na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodol a predbežné opatrenie nespĺňa formálne náležitosti v zmysle ustanovení Správneho poriadku. V závere konštatuje, že inšpektorát nesplnil formálne a ani obsahové predpoklady pre vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa nariaďuje zastavenie nekalej obchodnej praktiky a vzhľadom na uvedené pristúpil k zrušeniu tohto predbežného opatrenia. Na základe takéhoto odôvodnenia orgánu, ktorý zrušil prvostupňové rozhodnutie možno konštatovať, že k zrušeniu došlo iba z formálnych dôvodov, pretože rozhodnutie vo výroku neobsahovalo náležitosti, ako vyplývajú z citovaných ustanovení Správneho poriadku. V predbežnom opatrení, ako uvádzali aj samotné strany konania, vo výroku bola citovaná príloha 1 bod 14 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, kde sú uvedené klamlivé obchodné praktiky a predbežným opatrením žalobcovi bolo nariadené zastaviť nekalú obchodnú praktiku, a to vytvorenie a prevádzkovanie pyramídovej schémy, v ktorej spotrebiteľ poskytne plnenie za možnosť získať kompenzáciu, ktorá vyplýva hlavne zo zapojenia ďalších členov do tejto schémy a nie z predaja alebo spotreby výrobkov a ďalej sa konštatuje, že takýmto konaním dochádza k nekalej obchodnej praktike, v zmysle § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v spojitosti s bodom 14 prílohy č. 1 – klamlivé obchodné praktiky zákona č. 250/2007 Z.z. . V ďalšej časti výroku predbežného opatrenia sú konštatované kontroly, ktoré boli vykonané a čo bolo zistené pri týchto kontrolách. V samotných námietkach voči tomuto predbežnému opatreniu žalobca uviedol, že samotný výrok neobsahuje náležitosti, podľa § 47 ods. 2 zák.č. 71/67 Zb. o Správnom konaní , pretože nie je zrejmé k akej nekalej obchodnej praktike malo dôjsť a aká obchodná praktika má byť zastavená a zároveň správny orgán do výroku zakomponoval aj odôvodnenie. Na základe tohto ÚI SOI konštatoval, že neboli splnené formálne náležitosti v zmysle ustanovení Správneho poriadku a zrušil predbežné opatrenie zo dňa 29.5.2014. Samotný žalobca na pojednávaní konštatoval, že vo výroku predbežné opatrenie definovalo zákonnú úpravu zastavenia nekalej obchodnej praktiky a je to zrejmé zo samotného výroku, že ide o citáciu bodu 14 prílohy 1 zákona č. 250/2007 Z.z. a ustanovení § 7 ods. 1 a 4 tohto zákona. Podľa ustálenej judikatúry zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia je vo všeobecnosti otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom, tak možno konštatovať, že v tomto prípade nebola splnená prvá základná podmienka, a to existencia nezákonného rozhodnutia, keďže rozhodnutie len citovalo zákonnú úpravu ochrany spotrebiteľa. Práve dôvody, pre ktoré bolo zrušené predbežné opatrenie Inšpektorátu SOI zo dňa 29.5.2014 , tak ako sú uvedené v zrušujúcom rozhodnutí, súd kvalifikoval ako také, pre ktoré možno konštatovať že rozhodnutie bolo zrušené, ale nie ako rozhodnutie nezákonné práve z dôvodu, že ani nebolo zrejmé čo je predmetom tohto rozhodnutia. To, čo uvádzal žalobca, že rozhodujúce je odôvodnenie predbežného opatrenia, ktoré konkretizuje zákaz činnosti, tak tu súd konštatuje, totožne ako žalovaný , že záväzný je výrok rozhodnutia a pokiaľ výrok rozhodnutia z formálnych dôvodov je zrušený a je konštatované, že nespĺňa formálne náležitosti, pretože výrok musí byť formulovaný presne, určito a stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktoré je predmetom správneho konania a nie je ani zrejmé čo bolo predmetom rozhodovania, tak nie

je možné výrok takéhoto rozhodnutia nahradiť odôvodnením rozhodnutia. Vzhľadom na to, že nebolo preukázané nezákonné rozhodnutie ako prvá podmienka práva na náhradu škody , podľa § 514/2003 Z.z., tak boli tu dôvody na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

27/ Ďalšou podmienkou práva na náhradu škody je príčinná súvislosť medzi vydaným nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Tu súd poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie a keďže nebolo zrejmé čo bolo predmetom rozhodovania Inšpektorátu SOI, tak na základe tohto ani nebolo zrejmé aká činnosť bola zakázaná a nemožno teda ani posúdiť splnenie podmienky príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím a teda zastavením nekalej obchodnej praktiky a škodou, ktorú si uplatňuje žalobca v konaní.

28/ Príčinná súvislosť medzi právnou skutočnosťou, za ktorú sa zodpovedá, a medzi vznikom škody je jednou zo základných podmienok zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti ( tzv. kauzálny nexus) v prípade objektívnej zodpovednosti štátu za škodu sa jedná ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu, teda ak je doložené, že nebyť vydania nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu , ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva; príčinou vzniku škody môže byť len tá okolnosť, ktorá škodu spôsobila a bez ktorej by škodlivý následok nenastal. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčiny škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon zodpovednosť v danom prípade spája ( rozsudok NS ČR z 26.4.2007 č.k. 25 Cdo/915/2005). V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov ( objektívnych súvislostí) , v rámci ktorého jeden jav ( príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala, pričom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová, ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti ( rozsudok NS SR z 29.3.2007 č.k. 3 Cdo/32/2007, R 28/2008).

29/ Na základe vyššie uvedeného výkladu príčinnej súvislosti podľa ustálenej judikatúry možno konštatovať, že ak nebolo zrejmé aká činnosť bola zakázaná, tak nemožno hovoriť o priamej väzbe javov ako objektívnych súvislostí, v rámci ktorého jeden jav, teda príčina, vyvoláva druhý jav, teda následok. Pretože v tomto prípade nebola preukázaná ani druhá podmienka vzniku práva na náhradu škody, a to príčinná súvislosť, tak aj z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

30/ Ďalšou základnou podmienkou pre vznik práva na náhradu škody, podľa zákona č. 514/2003 Z.z., je vznik samotnej škody. Žalobca ako dôkaz vzniku škody predložil č. 410/2015, znalecký úkon č. 434/2015 spoločnosti Znalex s.r.o., ktorý vyčíslil škodu ako ušlý zisk spoločnosti vo výške 1.940.331 eur.

31/ Ušlý zisk ako druh majetkovej ujmy ( škody) spočíva v nedosiahnutí toho, čoho by poškodený pri neexistencii škodnej udalosti za normálnych okolností, pri pravidelnom behu veci, dosiahol. Ušlý zisk teda znamená stratu očakávaného prínosu. Pri posudzovaní ušlého zisku nepostačuje len pravdepodobnosť zvýšenia majetku poškodeného v budúcnosti , ale musí byť stanovené naisto, že pri pravidelnom behu vecí, pokiaľ by nebolo protiprávneho konania škodcu, mohol poškodený dôvodne očakávať zvýšenie svojho majetku . Pri výške ušlého zisku je určujúce, akému majetkovému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, resp. o aký reálne dosiahnuteľný ( nie hypotetický) prospech poškodený prišiel. Je teda nutné vychádzať z čiastky, ktorú by v predmetnom období za zvyčajných podmienok poškodený získal s prihliadnutím na náklady vynaložené na dosiahnutie tohto zisku, prípadne na náklady na dosiahnutie tohto zisku potrebnými ( rozsudok NS SR z 29.10.2012, č.k. 5 MCdo/1/2011).

32/ V znaleckom posudku sa konštatuje, že všeobecná hodnota spoločnosti vypočítaná prostredníctvom podnikateľskej metódy s neobmedzenou dobou životnosti vo výške 2.826.321 eur je vzhľadom k tomu, že spoločnosť disponuje hmotným majetkom vo významnej hodnote ako aj vzhľadom na charakter spoločnosti následne očistená o vlastné imanie spoločnosti, ktoré je k 29.5.2014 vo výške 885.990 eur. Vlastné imanie predstavuje účtovnú hodnotu spoločnosti, ktorú reprezentuje majetok danej spoločnosti slúžiaci na dosiahnutie jej tržieb a tým aj celkového

hospodárskeho výsledku a už bol zahnutý do výpočtu prostredníctvom podnikateľskej metódy. Takéto abstrahovanie od majetku spoločnosti vo forme vlastného imania podáva presnejší pohľad na zisk, ktorý spoločnosť mohla dosiahnuť. Takto očistená všeobecná hodnota podniku je v celkovej výške 1.940.331 eur a predstavuje ušlý zisk spoločnosti. Súd konštatuje, že takto vypočítaný ušlý zisk spoločnosti, ako je uvedený v znaleckom posudku a z čoho vychádzal aj žalobca pri podaní žaloby, nezodpovedá zákonným kritériám, na základe ktorých sa určuje ušlý zisk ako škoda, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. V tomto prípade totiž výška ušlého zisku zodpovedá očistenej všeobecnej hodnote podniku, ako je jednoznačne uvedené v znaleckom posudku s tým, že bola vypočítaná všeobecná hodnota spoločnosti a od tejto sumy bolo odpočítané vlastné imanie, čo je účtovná hodnota majetku spoločnosti, ktorý slúži na dosiahnutie tržieb a takáto očistená všeobecná hodnota podľa znaleckého posudku je ušlý zisk. Ušlý zisk ale v zmysle § 442 ods. 1 a § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. je majetková ujma, ktorá spočíva v nedosiahnutí toho, čo by poškodený pri neexistencii škodnej udalosti za normálnych okolností dosiahol. Je to teda strata očakávaného prínosu a nejde o hodnotu podniku, aj keď očistenú o vlastné imanie spoločnosti, tak ako to je konštatované v znaleckom posudku a ako odôvodňoval žalobca škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. To, čo uvádzal žalobca , že vydanie predbežného opatrenia malo za následok, že žalobca ukončil svoju činnosť, ktorá vlastne pozostával zo schémy, ktorá bola zastavená vydaným predbežným opatrením, tak súd konštatuje , že predbežné opatrenie nariadilo zastaviť nekalú obchodnú praktiku a z ničoho nevyplýva, že na základe predbežného opatrenia bola úplne zakázaná podnikateľská činnosť žalobcu aj vzhľadom na to ako už je vyššie uvedené, že nebolo zrejmé čo bolo predmetom rozhodovania v predbežnom opatrení a žalobca teda v konaní ani nepreukázal vznik ušlého zisku ako majetkový prospech, ku ktorému malo reálne dôjsť keby nebolo vydané predbežné opatrenie, ale žalobca len predložil znalecký posudok, z ktorého bola zistená všeobecná hodnota spoločnosti. Na základe tohto, keďže nebolo preukázané splnenie ďalšej podmienky, a to vznik škody, ktorá pozostávala z ušlého zisku žalobcu, tak aj z týchto dôvodov bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá .

33/ Súd vo veci nevykonal dokazovanie podľa návrhov žalobcu práve z dôvodu, že tento nepreukázal v konaní splnenie ani jednej z podmienok vzniku práva na náhradu škody, a to nepreukázal ani existenciu nezákonného rozhodnutia ani vznik škody a ani príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

34/ Žalovaný vo veci namietal , že nebola splnená podmienka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, na základe zmluvy o postúpení, ktorá bola uzavretá medzi pôvodným žalobcom Aquatrend s.r.o. ako postupcom na žalobcu Aquatip s.r.o. ako postupníkom, a to z dôvodu, že neboli splnené podmienky § 525 ods. 1 veta druhá OZ, podľa ktorého postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Žalovaný poukazoval na to, že v tomto prípade je žalovaná Slovenská republika a podľa § 61 s) ods. 1 písm. e) zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch exekúcii nepodlieha iný majetok štátu, o ktorom tak ustanoví osobitný zákon. Zároveň poukázal na § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Súd sa nestotožnil s takýmto výkladom , ale prisvedčil argumentom žalobcu, ktorý poukazoval na rozhodnutie Ústavného súdu , ktorý v náleze zo dňa 4.7.2012, č.k. PL ÚS 111/2011 sa venoval výkladu § 8 ods. 10 zák.č. 523/2004 Z.z. a konštatoval pri interpretácii, že toto ustanovenie nepokrýva všetky peňažné prostriedky vynakladané zo štátneho rozpočtu a je preto nutné aplikovať reštriktívny výklad. V tomto prípade ide o zákaz exekúcie len voči niektorým prostriedkom poskytnutým zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Ústavný súd považoval za rozhodujúce, že prostriedky poskytnuté podľa predmetného ustanovenia budú tvoriť v subjektoch na strane povinného v zásade len časť ich majetku, čo v konečnom dôsledku znamená absenciu príčinnej súvislosti medzi exekučnou imunitou štátu zakotvenou v tomto ustanovení a prípadnou nevymožiteľnosťou pohľadávky v exekučnom konaní. Na základe uvedeného teda podľa § 8 ods. 10 zák.č. 523/2004 Z.z. nie je vylúčený z exekúcie celý majetok žalovaného a preto ani nebolo možné vysloviť neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a súd konštatuje, že zmluva o postúpení medzi spoločnosťou Aquatrend s.r.o. a Aquatip s.r.o. zo dňa 22.8.2017 bola ako predbežná otázka posúdená ako platná zmluva, a tak podľa uznesenia OS Žilina 27C/178/2016 - 207 zo dňa 15.2.2018 súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu.

35/ Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, pre nepreukázanie ani jednej z podmienok vzniku nároku na náhradu škody , podľa zákona č. 514/2003 Z.z., súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

36/ Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37/ Žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a tak žalovanému bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.