Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/67/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa JUDr. Miriam Szárazová, v spore žalobcu Československá obchodní banka, a.s., Praha 6, Radlická 333/150, IČ: 000 01 350, pr. zast. Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584 proti žalovanému: P. R., nar. X. X. XXXX, J., D.. Y. č. XXX/XX, pr. zast. JUDr. Slavomír Firment, 17. novembra 14, Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 74 392,40 CZK s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný žalobca zaplatiť pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.6.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 74.392,40 CZK, úroku z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 74.392,40 CZK od 2.6.2014 do zaplatenia a nahradenia trov konania. Predmetný nárok si žalobca uplatnil z titulu prečerpania peňažných prostriedkov uložených na bežnom účte - debetného zostatku. Tento debetný zostatok žalovaný nevyrovnal a ku dňu 11.4.2014 dosahoval sumu 72.484,96 CZK. Žalobca listom zo dňa 11.4.2014 odstúpil od zmluvy o ČSOB aktívnom konte a účet žalovaného bol zrušený. O tejto skutočnosti žalobca informoval žalovaného listom zo dňa 31.5.2014. Ku dňu zrušenia účtu žalobca evidoval na bežnom účte nepovolený záporný zostatok vo výške 74.392,40 CZK.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená spolu s poučeniami dňa 7.7.2016 nevyjadril.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu ako aj listinnými dôkazmi doloženými v súdnom spise.

4. Žalovaný na pojednávaní dňa 23.11.2016 uviedol, že je pravdou, že si otvoril účet u žalobcu vo Vsetíne, avšak nie je si vedomý, aby podpisoval aj debet. Taktiež potvrdil, že finančné prostriedky cca vo výške 74.000,- CZK vybral prostredníctvom karty a bol tej mienky, že ide o peniaze za výplatu nemyslel si, že čerpá debet.

5. Právny zástupca žalovaného poukázal na výpoveď žalovaného, namietal použitie rozhodného práva a uviedol, že je potrebné aplikovať na predmetnú vec Slovenský právny poriadok, a to aj s poukazom na Európske právne predpisy kde rozhodným kritériom je obvyklý pobyt. Uviedol, že obvyklým pobytom žalovaného bola a je Slovenská republika, pričom táto skutočnosť vyplýva jednak zo zmluvy kde ako bydlisko a zároveň adresa na zasielanie korešpondencie je uvedená adresa v Slovesnej republike.

Žalovaný nemal pobyt v Českej republike a pracovné činnosti vykonával v Českej republike iba cca 2 mesiace. S poukazom na nutnosť aplikácie Slovenských právnych predpisov právny zástupca žalovaného námietku premlčania a má za to, že v danom prípade došlo k nepovolenému prečerpaniu na bežnom účte a teda k bezdôvodnému obohateniu, pričom k tomuto obohateniu došlo po prvýkrát 24.1.2014 a žaloba bola podaná na súde až v 6 mesiaci 2016. Žiadal žalobu z tohto dôvodu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval a uviedol, že na danú právnu vec je nutné použiť rozhodné práva Českej republiky s poukazom na článok 1 Všeobecných obchodných podmienok. Uviedol, že žalobca je toho názoru, že žalovaný si bol vedomý, že sa dostáva do prečerpania, nakoľko zmluva toto prečerpanie umožňovala. Nesúhlasil, že ide o bezdôvodné obohatenie, nakoľko išlo o zmluvné prečerpanie a naviac v zmysle Českého právneho poriadku by nedošlo ani k premlčaniu. Uviedol, že k uzatvoreniu zmluvy k povolenému prečerpaniu došlo neformálne na základe toho, že žalovaný požiadal, resp. dal príkaz na odpísanie finančných prostriedkov z jeho účtu aj keď nemal zostatok na účte v takejto výške a žalobca jeho požiadavke vyhovel a požadované prostriedky mu poskytol. Následne právny zástupca žalobcu opravil svoju argumentáciu a uviedol, že v danom prípade išlo o nepovolené prečerpanie finančných prostriedkov na účte, ku ktorému došlo na základe porušenia žalovaného v zmysle článku I. bod 2 porušenie záväzku žalovaného.

Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom strán sporu ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi za preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje: 7. Žalobca so žalovaným dňa 18.10.2013 uzatvorili zmluvu o ČSOB aktívnom konte predmetom, ktorej bolo zriadenie bežného účtu v prospech žalovaného. V záhlaví je adresa žalovaného označená ako bydlisko - D., J., SK a zároveň je uvedená v záhlaví zmluvy adresa na doručovanie pošty, ktorá je totožná s bydliskom majiteľa účtu (žalovaného). V zmysle článku I. bod 2 je dojednané, že majiteľ účtu sa zaväzuje čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy iba do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte úročí ČSOB vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlásenou ČSOB. V zmysle článku II. žalobca vydal žalovanému platobnú kartu na základe uzavretej príslušnej zmluvy. V zmysle článku IV. žalobca ČSOB sa zaviazal na základe žiadosti majiteľa účtu žalovaného vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania účtu. V prípade splnených stanovených podmienok ČSOB pre poskytnutie povoleného prečerpania účtu uzavrie ČSOB s majiteľom účtu zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu. Vyhodnotenie žiadosti nebude spoplatnené podľa platného sadzobníka poplatkov ČSOB.

8. Žalobca listom zo dňa 11.4.2014 oznámil žalovanému, že z dôvodu nepovoleného debetného zostatku na účte dňom doručenia odstúpenia zmluvný vzťah zaniká. Zároveň upozornil žalovaného, že účet vykazuje ku dňu 11.4.2014 nepovolený debetný zostatok vo výške 72.484,906 CZK.

9. Dňa 31.5.2014 žalobca oznámil žalovanému zrušenie účtu, a to na základe odstúpenia od zmluvy učineného žalobcom. Zároveň vyzval žalovaného, aby debetný zostatok uhradil najneskôr do 14 kalendárnych dní od doručenia tohto oznámenia o zrušení účtu.

10. Žalovaný vykonával podnikateľskú činnosť a bol držiteľom živnostenského oprávnenia v čase od 16.11.1994 do 21.4.1995, následne od 13.4.2004 do 6.9.2013 a od 19.11.2013 do 21.6.2014 a taktiež v čase od 30.4.2015 do 4.9.2015. V súčasnej dobe má živnostenské oprávnenie žalovaný od 27.5.2016, tak ako to vyplýva z výpisu zo živnostenského registra (č.l. 79).

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 11. Podľa článku 4 bod 1 Nariadenia európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel I bis“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

12. Podľa článku 26 bod 1 Nariadenia Brusel I bis, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.

13. Podľa čl. 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

14. Podľa čl. 19 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, na účely tohto nariadenia sa za obvyklý pobyt spoločností alebo iných subjektov s právnou subjektivitou alebo bez nej považuje miesto ich ústredia riadenia, Za obvyklý pobyt fyzickej osoby konajúcej v rámci svojej podnikateľskej činnosti sa považuje jej hlavné miesto podnikania.

15. Podľa čl. 19 bod 2. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, na účely obvyklého pobytu je relevantným okamihom čas uzavretia zmluvy.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ a spotrebiteľ.

17. Podľa § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 578 práva aj povinnosti zaniknú uplynutím času, na ktorý boli obmedzené.

21. Podľa § 451 ods. 1 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

22. Podľa § 451 ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 454 bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

24. Podľa § 456 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

25. Podľa § 107n ods. 1 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa ne jeho úkor obohatil.

26. Podľa ustanovenia § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

27. Podľa ustanovenia § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po doručení príkazu.

28. Podľa ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

29. Podľa § 191 ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

30. Podľa § 215 ods. 1 súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

31. Podľa § 9 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z. o Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (ďalej len ZSÚ) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 32. Podľa § 10 ods. 1 ZSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i) a w), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť. 33. Podľa § 10 ods. 2 ZSÚ Počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania je veriteľ povinný pravidelne informovať spotrebiteľa prostredníctvom výpisu z účtu alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, o a) období, ktorého sa výpis z účtu týka, b) výške čerpaných prostriedkov a dátumy ich čerpania, c) zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho dátume, d) novom zostatku, e) dátume a výške splátok spotrebiteľa, f) uplatnenej úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, g) všetkých uplatnených poplatkoch súvisiacich so spotrebiteľským úverom zaplatených v danom období, h) minimálnej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

Súd dospel k záveru:

34. Na základe vykonaného dokazovania, aplikujúc vyššie uvedené právne predpisy, súd dospel k záveru, že vzhľadom na obvyklý pobyt žalovaného, ktorým bol (v čase uzatvorenia zmluvy o bežnom účte) a je J. - Slovenská republika, je potrebné aplikovať na prejednávaný spor Slovenské právne predpisy. Aj zo samotnej zmluvy o zriadení bežného účtu vyplýva, že žalovaný uviedol adresu na doručovanie svoju adresu trvalého pobytu. V prípade, že by sa žalovaný dlhodobo zdržiaval - mal obvyklý pobyt v Českej republike - Vsetíne, je viac ako pravdepodobné, žeby uviedol adresu na doručovanie v Českej republike. Podporne súd poukazuje i na tú skutočnosť, že prevažná časť výberov z účtu bola vykonaná v Slovenskej republike - J., z čoho možno vyvodiť, že toto miesto bolo obvyklým pobytom žalovaného.

35. Žalovaný so žalobcom uzatvoril zmluvu o zriadení a vedení bežného účtu, na ktorom žalovaný prečerpal uložené peňažné prostriedky a v dôsledku tejto skutočnosti došlo k nepovolenému prečerpaniu finančných prostriedkov. Žalovaný uzatváral predmetnú zmluvu ako fyzická osoba - t.j. spotrebiteľ (v zmluve nie je uvedené IČO žalovaného a v čase uzatvorenia zmluvy nevykonával podnikateľskú činnosť a nemal živnostenské oprávnenie viď č.l. 79). Písomnú zmluvu o povolenom prečerpaní strany sporu nemali uzatvorenú (čl. IV Zmluvy). Naviac zo samotného odstúpenia od zmluvy zo dňa 11.4.2014 vyplýva, že sám žalobca odstúpil od zmluvy o bežnom účte v dôsledku nepovoleného debetného zostatku na účte. Keďže žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky bez právneho dôvodu, môže sa domáhať vrátenia týchto finančných prostriedkov titulom bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Žalovaný prečerpal finančné prostriedky na účte po prvýkrát dňa 24.1.2014, (k odstúpeniu od zmluvy došlo k odstúpeniu od zmluvy listom zo dňa 11.4.2014 a dňa 1.6.2014 bol zrušený účet žalovaného), avšak žaloba bola podaná na súde dňa 9.6.2016, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Právny zástupca žalovaného v priebehu konania vzniesol námietku premlčania, a z tohto dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol takto: 36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca bol v spore v plnom rozsahu neúspešný, teda je povinný žalovanému nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.