Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/45/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnom spore žalobcu: T.. B. Š.Q., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C., F.. U. XXXX/XX právne zastúpený: advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, AK Bratislava, ul. Sibírska 4 proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ul. Kutuzovova 8, Bratislava v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-100-8/2020-OdSP zo dňa 26.05.2020 takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Na základe personálneho rozkazu Ministra obrany SR č. 342 zo dňa 20. 12. 1993 bol skončený služobný pomer žalobcu podľa písmeno c)

2. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65403023440504/2 z 15.04.1994 podľa písmeno b) bol priznaný žalobcovi výsluhový príspevok od 01. 02. 1994 do 31. 01. 1996. Tento mu bol vyplácaný po uvedenú dobu.

3. Žiadosťou zo dňa 06. 06. 2019 požiadal žalobca ako žiadateľ o priznanie výsluhového dôchodku od 01. 02. 1994. Vojenský úrad Sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. VÚSZ-65403023440504/6 zo dňa 10. 07. 2019 mu tento výsluhový dôchodok nepriznal a zastavil konanie o žiadosti žalobcu pre res iudicata a nezmenený skutkový stav. V odôvodní rozhodnutia Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia uviedol, že žalobca nesplnil podmienku dĺžky trvania služobného pomeru 25 rokov ustanovenú v , pretože jeho služobný pomer trval len 16 skončených rokov. Podľa Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia žalobcovi nevznikol nárok na výsluhový dôchodok ani podľa ust. , pretože jeho služobný pomer neskončil z dôvodov uvedených v tomto ustanovení ale z dôvodov podľa písmeno c) o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov, t.j. z dôvodu, že pri znížení počtov ozbrojených síl alebo pri reorganizácii nebolo pre odvolateľa iné služobné zaradenie a zároveň podľa o dávkach sociálneho zabezpečenia na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou tohto zákona a o ktorých sa do tohto dňa právoplatne nerozhodlo, sa rozhodne podľa doterajších predpisov a týmto , podľa ktorého za 16 skončených rokov trvania služobného pomeru vznikol podľa písmeno b)

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SEĽUZ-543-2/2019-OdSP zo dňa 12. 09. 2019 tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu

pre jeho nepreskúmateľnosť a nesprávne právne posúdenie veci a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že nárok na dávku výsluhového zabezpečenia sa posudzuje a jej výška sa stanovuje podľa právnych predpisov platných v čase vzniku nároku na jej priznanie v spojení so skutkovým stavom. V čase skončenia pracovného pomeru žalobcu sociálne zabezpečenie vojakov z povolania upravoval a Poukázal na to, že žalobcovi bola za 16 rokov trvania služobného pomeru dávka výsluhového zabezpečenia priznaná rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65403023440504/2 z 15. 04. 1994. Zároveň žalovaný skonštatoval, že ku dňu skončenia služobného pomeru žalobcu, t. j. ku dňu 31. 01. 1994 tento nedosiahol vek aspoň 55 rokov a jeho služobný pomer netrval 25 resp. 20 rokov, mu nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa Žalovaný ďalej poukázal na to, že dňa 01. 05. 1998 nadobudol účinnosť o sociálnom zabezpečení vojakov, ktorý upravoval podmienky pre vznik výsluhového dôchodku a s účinnosťou od 01. 07. 2002 tieto podmienky pre vznik výsluhového dôchodku upravuje Žalovaný zdôraznil, že nakoľko služobný pomer žalobcu ako žiadateľa skončil 31. 01. 1994, t. j. pred nadobudnutím účinnosti zákona č je posudzovanie splnenia podmienok pre vznik nároku na výsluhový dôchodok u žalobcu podľa bezpredmetné a podľa tohto zákona bolo možné priznať výsluhový dôchodok tým profesionálnym vojakom, ktorých služobný pomer skončil po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, t. j. najskôr 01. 05. 1998. Z týchto dôvodov je preto podľa žalovaného irelevantné posudzovanie vzniku nároku na výsluhový dôchodok žalobcu aj podľa Z uvedeného dôvodu bol postup prvostupňového správneho orgánu nesprávny, keď svoje rozhodnutie odôvodnil nesplnením podmienok ustanovených iba v Zároveň bolo nesprávne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, keď zastavil konanie pre res iudicata, nakoľko v tomto prípade nebola splnená podmienka totožnosti predmetu konania, pretože žalobca ako žiadateľ požiadal o priznanie výsluhového dôchodku a rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65403023440504/2 z 15. 04. 1994 bolo rozhodnuté o jeho nároku na výsluhový príspevok.

5. Prvostupňový správny orgán - Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie rozhodnutím č. zo dňa 17. 10. 2019 nepriznal žalobcovi podľa výsluhový dôchodok, pretože o dávkach sociálneho zabezpečenia, na ktoré vznikol žalobcovi nárok pred účinnosťou tohto zákona bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65403023440504/2 z 15. 04. 1994.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SEĽUZ-100-5/2020-OdSP zo dňa 16. 01. 2020 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu uvedené pod bodom 5 odôvodnenia tohto rozsudku zrušil v celom rozsahu pre jeho nepreskúmateľnosť a nesprávne právne posúdenie a vrátil vec tomuto orgánu na nové konanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný opätovne poukázal na to, že v čase skončenia pracovného pomeru žalobcu sociálne zabezpečenie vojakov z povolanie upravoval a Poukázal na to, že žalobcovi bola za 16 rokov trvania služobného pomeru dávka výsluhového zabezpečenia priznaná rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65403023440504/2 z 15. 04. 1994. Išlo o výsluhový príspevok, ktorý žalobca poberal 2 roky, t. j. od 01. 02. 1994 do 31. 01. 1996 a uplynutím tejto doby boli všetky nároky odvolateľa vyplývajúce z jeho služobného pomeru vojaka z povolania podľa vysporiadané, nakoľko mu vo výsluhovom príspevku, ktorý poberal bola zhodnotená celá doba služobného pomeru. Zároveň opätovne poukázal na to, že žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa v znení účinnom ku dňu skončenia služobného pomeru žalobcu, keďže ku dňu služobného pomeru žalobcu, t. j. ku dňu 31. 01. 1994 tento nedosiahol vek aspoň 55 rokov a jeho služobný pomer netrval 25 resp. 20 rokov. Žalovaný zároveň poukázal na to, že správny bol názor prvostupňového správneho orgánu o tom, že žalobcovi bola priznaná taká dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú mu po jeho prepustení zo služobného pomeru vojaka z povolania vznikol nárok a túto do uplynutia zákonom stanovenej lehoty aj poberal. Pokiaľ ide o žiadosť žalobcu o priznanie výsluhového dôchodku k tomuto žalovaný uviedol, že žalobcovi ako žiadateľovi by takýto nárok mohol vzniknúť len v prípade, že by jeho služobný pomer skončil po 01. 05. 1998, kedy nadobudol účinnosť o sociálnom zabezpečení vojakov, ktorý prvý krát zaviedol do právneho poriadku SR inštitút výsluhového dôchodku. Zároveň ako aj vo svojom prvom zrušujúcom rozhodnutí poukázal na to, že v súčasnosti priznávanie výsluhových dôchodkov upravuje Taktiež žalovaný upriamil pozornosť na to, že vznik, trvanie a zánik nároku na

dávku sociálneho zabezpečenia sa vždy posudzuje podľa právnych predpisov platných v čase, kedy k vzniku, trvaní a zániku nároku došlo. Nakoľko podľa žalovaného právne predpisy upravujúce priznávanie výsluhových dôchodkov nadobudli účinnosť až po skončení služobného pomeru žalobcu, nemožno posudzovať vo vzťahu k nemu vznik nároku na túto dávku z dôvodu zákazu retroaktivity všeobecne záväzných právnych predpisov, prvostupňový správny orgán tak nemá žiaden právny titul, na základe ktorého by o výsluhovom dôchodku žalobcu mohol rozhodovať. A preto z tohto dôvodu žiadosť žalobcu o priznanie výsluhového dôchodku je možné posudzovať len ako žiadosť o revíziu dávky výsluhového zabezpečenia, ktorá už odvolateľovi bola priznaná a rozhodnúť o nej podľa písmeno i) , podľa ktorého správny orgán konanie zastaví, ak sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne zmenil. Preto prvostupňový správny orgán pochybil, keď žalobcovi výsluhový dôchodok nepriznal podľa § 121 zákona č. 328/2202 Z. z.

7. Po vrátení veci správny orgán prvého stupňa - Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. VÚSZ-65403023440504/15 zo dňa 26. 02. 2020 konanie o žiadosti žalobcu o priznanie výsluhového dôchodku podľa ustanovenia o správnom konaní zastavil, pretože v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na doterajší priebeh konania. Poukázal na ustanovenie zákona o správnom konaní, podľa ktorého je správny orgán viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Preto na základe právneho názoru žalovaného uvedeného v rozhodnutí SEĽUZ-100-5/2020-OdSP zo dňa 16. 01. 2020 posúdil správny orgán prvého stupňa žiadosť žalobcu o priznanie výsluhového dôchodku zo dňa 06. 06. 2019 ako žiadosť o výsluhový dôchodok podľa predpisu, ktorý v čase skončenia služobného pomeru žalobcu upravoval nároky profesionálnych vojakov súvisiacich so skončením služobného pomeru, teda podľa (znenie platné od 01. 01. 1993 do 10. 08. 1995) ako žiadosť o revíziu dávky výsluhového zabezpečenia, ktorá už bola účastníkovi priznaná. Žalobcovi bola priznaná táto dávka rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65403023440504/2 z 15. 04. 1994 podľa písmeno b) , ktorým mu bol priznaný žalobcovi výsluhový príspevok, od 01. 02. 1994 do 31. 01. 1996. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a po preskúmaní mal správny orgán za to, že žalobcovi bola dávka právoplatne priznaná týmto rozhodnutím v správnej výške a skutkový stav sa podstatne nezmenil a preto podľa názoru prvostupňového správneho orgánu bolo potrebné rozhodnúť o zastavení konania podľa

8. Proti tomuto tretiemu rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že posúdil postup správneho orgánu prvého stupňa pri posudzovaní žiadosti žalobcu o priznanie výsluhového dôchodku a mal za to, že správny orgán prvého stupňa vydal napadnuté rozhodnutie v súlade so Žalovaný mal za to, že obligatórnym predpokladom pre zastavenie konania podľa ustanovenia sú právoplatné rozhodnutia vo veci a posúdenie, či sa skutkový stav nezmenil, pričom obe podmienky musia byť splnené súčasne. Pokiaľ ide o právoplatné rozhodnutie, musí byť splnená totožnosť veci a totožnosť predmetu, pričom v tomto prípade boli kumulatívne splnené obe podmienky, tak podmienky totožnosti veci, čo je zrejmé zo žiadosti o priznanie výsluhového dôchodku. Pokiaľ ide o totožnosť predmetu konania, ktorou je dávka výsluhového zabezpečenia žalobcu za dobu trvania jeho služobného pomeru tá bola taktiež splnená. Žalobca ako žiadateľ síce požadoval priznanie výsluhového dôchodku, avšak neexistencia právneho predpisu o priznávaní výsluhových dôchodkov v čase skončenia jeho služobného pomeru vylučuje možnosť správneho orgánu rozhodovať o tejto dávke. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia preto mohol rozhodovať len podľa predpisov platných v čase skončenia služobného pomeru žalobcu, t. j. podľa , podľa ktorého vojakovi z povolania, ktorého služobný pomer skončil, možno priznať výsluhový príspevok. Druhým predpokladom pre zastavenie konania podľa písmeno i) podľa žalovaného je preskúmanie, či sa skutkový stav podstatne nezmenil. Žalobca ako odvolateľ v odvolaní počas administratívneho konania tvrdil, že došlo k zmene skutkového stavu, pričom túto zmenu vidí v tom, že mu pri priznávaní výsluhového dôchodku nebola zhodnotená zvýhodneným zápočtom doba služobného pomeru od 10. 08. 1981 do 30. 08. 1983, kedy vykonával funkciu technika rádiolokačného diaľkomeru ďalekého dosahu, ktorá bola podľa jeho názoru funkciou zvlášť nebezpečnej povahy. Žalovaný poukázal na Rozkaz ministra obrany ČSSR č.1 zo 04. 01. 1976, ktorým bol stanovený okruh funkcií zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečenstva, do ktorých bola zaradená služba: a) výkonných výsadkárov, b) pyrotechnikov a pomocníkov pyrotechnikov, c) vojakov z povolania, ktorí po stanovenú dobu vykonávali funkcie zahŕňajúce bezprostrednú prácu

s nebezpečnými bojovým trhavými, otravnými a rádioaktívnymi látkami. Podľa predmetného rozkazu v prípade výkonu funkcií uvedenými pod písmenami b) a c) muselo ísť výhradne o osoby, v ktorých pracovnej činnosti trvalo skutočne prevažovali (tzn.) tvorili viac ako 50% ich činnosti) práce uvedeného charakteru a mali škodlivý vplyv na ich zdravie. V prípade, ak vojak z povolania vykonával funkciu, ktorá bola funkciou zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečenstva, sa táto skutočnosť vyznačovala na evidenčnom liste zvýhodnene započítanej služobnej doby vojaka z povolania, ako aj výkaze dôb a kategórií a funkcií, rozhodných pre sociálne zabezpečenie vojakov. Vo „Výkaze dôb a kategórii funkcií rozhodných pre sociálne zabezpečenie vojakov„ žalobcu takáto skutočnosť nie je zaznamenaná. V archívnych materiáloch, t. j. v osobnom spise ani v dávkovom spise odvolateľa - žalobcu sa nenachádza evidenčný list zvýhodnene započítanej služobnej doby vojaka z povolania ani žiaden iný doklad, ktorý by nasvedčoval tomu, že odvolateľa - žalobca vykonával funkciu, ktorá by mala byť započítaná zvýhodneným zápočtom. Zároveň z dokladov o služobných príjmoch žalobcu žalovaný zistil, že v období od 10. 08. 1981 do 30. 08. 1983 žalobcovi nebol vyplácaný žiaden rizikový príplatok, ktorý by mu v prípade, ak vykonával službu zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečenstva patril. Žalovaný tak mal za to, že je splnený aj druhý predpoklad zastavenia a to, že nedošlo k zmene skutkového stavu.

I. Správna žaloba

9. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia. V žalobe namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie. Má za to, že pri rozhodovaní došlo k opomenutiu niektorých závažných skutočností, nezapočítavali sa všetky finančné a naturálne príjmy a neposudzovala sa hodnota záväzkov k výkonu vojenskej služby. Uviedol, že dňa 10. 06. 2019 požiadal Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia o priznanie výsluhového dôchodku od 01. 02. 1994. Má za to, že medzi stranami nebolo pochybné to, že dňa 16. 05. 2012 dosiahol žalobca vek 55 rokov, bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v tom čase odslúžil 5 107 dní, t. j. 13 rokov a 362 dní v zamestnaní I. kategórie, v II. kategórii 162 dní (VSŽ Košice - tavič od 13. 12. 1976 do 23. 05. 1977) v zamestnaní II. kategórie odslúžil 883 dní, t. j. 2 roky a 153 dní ako vojak z povolania, v zamestnaní III. pracovnej kategórií 11 139 dní, t. j. 30 rokov a 189 dní. Namietal, že pri výpočte výsluhového dôchodku mu vôbec neboli pripísané v jeho prospech finančné a naturálne príjmy počas 5 rokov štúdia a služby. V žalobe popísal vývoj armády pred rokov 01. 01. 1993 a celý jej vývoj po tomto dátume. Má za to, že žalovaný neoprávnene odmietol jeho požiadavku o priznanie výsluhového dôchodku. Poukázal na to, že jeho vojenská činná služba v ČSLA v rokoch 1981 - 1983 bola poznamenaná službou v extrémne rizikovom prostredí vystavenom vyžarovaniu z rádiolokátora P 35. Účinky elektromagnetického žiarenia, s ktorým sa denne stretával mohli mať bezprostredne negatívny vplyv na jeho zdravotný stav. Táto elektromagnetická expozícia bola viac ako 50% pracovného času, dôkazom toho môže byť aj zváženie zdravotnej klasifikácie na C II. v roku 1988 a taktiež neustále sa zhoršujúci zrak. Poukázal na rozkaz MNO ČSSR č.1/1976, v zmysle ktorého obdobie práce s obzvlášť nebezpečnými zbraňami a látkami sa má pre účely výsluhového dôchodku posudzovať dvojnásobne a teda aj služba žalobcu v rokoch 1981-1983 pri vojenských rádiolokátoroch sa pre účely výsluhového zabezpečenia musí počítať dvojnásobne. Preto žiada, aby bola táto doba zohľadnená podľa špeciálnych vojenských predpisov (FIN-6-1 čl.50 bod 50 písm. a) prvá alinea, prílohy č. 1 bod 6 a ďalej v intenciách vyhlášky FMPSV č. , Rozkazu MNO ČSSR č. 1/1976 ( ).

II. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 22. 04. 2021 uviedol, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť, v čom spočíva nezákonnosť a nesprávnosť ním napadnutého rozhodnutia. Vo vyjadrení popísal skutkový stav spolu so všetkými rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne poučenie v napadnutom rozhodnutí, žalovaný k tomu uviedol, že poučenie tak ako je v rozhodnutí týkajúcej sa danej právnej veci uvedené, obsahuje všetky zákonné náležitosti a nie je možné ho považovať za zmätočné, či nedostatočné. K námietke žalobcu ohľadom nepriznania výsluhového dôchodku uviedol tie isté skutočnosti, aké uviedol aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Má za to, že uplynutím doby, počas ktorej žalobca poberal výsluhový príspevok, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 15. 04. 1994 č. VÚSZ-65403023440504/2, t. j. 01. 02. 1994 do 31. 01. 1996 mu boli všetky nároky vyplývajúce z jeho služobného pomeru vojaka z povolania vysporiadané, nakoľko mu v tomto

výsluhovom príspevku, ktorý poberal, bola zhodnotená celá doba trvania služobného pomeru. Žalobcovi zároveň nevznikol ani nárok na starobný dôchodok tak, ako to už žalovaný uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalobcovi by nárok na výsluhový dôchodok mohol vzniknúť len v prípade, ak by jeho služobný pomer skončil po 01. 05. 1998, kedy nadobudol účinnosť , ktorý prvý krát zaviedol do právneho poriadku Slovenskej republiky inštitútu výsluhového dôchodku. Opätovne poukázal na to, že vznik, trvanie a zánik nároku na dávku sociálneho zabezpečenia sa vždy posudzuje podľa právnych predpisov platných a účinných v čase, kedy k vzniku, trvania a zániku nároku došlo. Nakoľko právne predpisy upravujúce priznávanie výsluhových dôchodkov nadobudli účinnosť až 4 roky po skončení služobného pomeru žalobcu, nie je možné posudzovať vo vzťahu k nemu vznik nároku na dávku - na výsluhový dôchodok, pretože by došlo k porušeniu zásady o neprípustnosti retroaktivity právnych predpisov. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia tak nemal žiaden právny titul, na základe ktorého by o priznaní, resp. nepriznaní výsluhového dôchodku mohol rozhodnúť. Vzhľadom na tieto skutočnosti, tak bolo možné žiadosť žalobcu o priznanie výsluhového dôchodku posúdiť len ako žiadosť o priznanie, resp. revíziu dávky, ktorá bola žalobcovi priznaná. Keďže o dávke žalobcu už bolo rozhodnuté v roku 1994 a skutkový stav sa podstatne nezmenil, prvostupňový správny orgán konanie podľa písmeno i zastavil. Žalovaný opätovne poukázal na to, že boli splnené zákonné podmienky pre zastavenie konania, tak rozhodnutie res iudicata ako aj to, že skutkový stav sa nezmenil. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na to, že mu neboli pri výpočte jeho výsluhového príspevku zohľadnené príjmy - služné a deputatívne benefity, ktoré poberal ako študent Vojenskej technickej školy v Liptovskom Mikuláši, k tomu uviedol, že služné ako dávka, prináležiaca vojakom z povolania podliehalo dani zo mzdy, naproti tomu vreckové, ako dávka prináležiaca žiakom 1. a 2. ročníka strednej odbornej školy, resp. 1. až 4. ročníka vojenského gymnázia nebolo predmetom dane zo mzdy, nakoľko títo študenti neboli vojakmi v činnej službe. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti mal žalovaný za to, že žaloba nie je dôvodná a je namieste ju zamietnuť. Nie je tu daný žiaden z dôvodov uvedených v ustanovení , ktorý by zakladal dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky formálne a obsahové zákonné náležitosti, najmä ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami sa správny orgán riadil pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Orgán verejnej moci postupoval v intenciách príslušných zákonných noriem, vo veci zistil skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodil aj správne právne závery. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho zrozumiteľné a náležite odôvodnené.

11. Žalobca vo svojej replike zo dňa 16. 05. 2021 uviedol, že má za to, že z obsahu spisu je zrejmé, že sa žalovaný vecou nedostatočne zaoberal a mnohým veciam sa vyhol. Vo vyjadrení popísal problematiku elektromagnetického žiarenia, jeho vplyv na nervový systém, problematiku mikrovlnného žiarenia ako aj vplyv mobilných telefónov a vedenia vysokého napätia na zdravie človeka. Má zato, že sa žalovaný dôsledne nevysporiadal so všetkými jeho námietkami a argumentmi o priebehu a najmä obsahu vykonávania vojenskej služby pri radaroch poškodzujúcich zdravie a žalobca na svoje námietky nedostal žiadne uspokojivé a presvedčivé vysvetlenia, čo vyvoláva u neho pochybnosti, neistotu a nedôveru. Trvá na tom, že obdobie od 10. 08. 1981 do 30. 08. 1983, t. j. 751 dní, t. j. 2 roky a 21 dní u Vojenského útvaru 5984 Polička, u 622 rádio-technickej roty, 62. rádio-technického práporu v zmysle rozkazu MNO ČSSR č.1/1976 sa žalobcovi musí posudzovať dvojnásobne, pričom ministerstvo na to zabudlo a toto obdobie služby nevzalo do úvahy.

12. Žalovanému bola zaslaná replika na dupliku, avšak tento na ňu žiadnym spôsobom nereagoval.

IV. Priebeh správneho konania

13. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), neviazajúc žalobnými bodmi ( ) postupom podľa vec prejednal na pojednávaní dňa 30. 03. 2022 a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

14. Na pojednávaní obe strany zotrvali na svojich podaniach a vyjadreniach.

V. Relevantná právna úprava

15. Podľa ust. písmeno b) vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru podľa až c) a až g) a patrí výsluhový príspevok po dobu dvoch rokov od prepustenia zo služobného pomeru vo výške 30% platu, ak konali službu v ozbrojených silách po dobu najmenej 10 rokov, ale kratšiu ako 20 rokov.

16. Podľa Prílohy 1 k Rozkazu Ministra národní obrany ČSSR č. 1 zo 4 januára 1976, do okruhu funkcií zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečnosti, ktorých výkon sa kladie na rovinu službe výkonného letca sa zaraďuje služba: a) výkonných výsadkárov, b) pyrotechnikov a pomocníkov pyrotechnikov, ktoré po určenú dobu vykonávali nebezpečné práce určené príslušnými právnymi predpismi, c) vojakov z povolania, ktorí po určenú dobu vykonávali nebezpečné práce určené vykonávacími predpismi.

V prípadoch upravených pod bodom b) a c) musí ísť výhradne o osoby, v ktorých pracovnej náplni trvalo skutočne prevažujú (to znamená, že tvoria trvale viac ako 50% ich činnosti) práce uvedeného charakteru a majú škodlivý vplyv na ich zdravie.

17. Podľa bod B.3. Smernice pre zvýhodnený zápočet služobnej doby v odbore pôsobnosti federálneho ministerstva národnej obrany, ktorý je prílohou 2 k Rozkazu Ministra národní obrany č. 17/1988 nárok na zvýhodnený zápočet majú - vojaci z povolania, ktorí vykonávajú funkcie zahŕňajúce bezprostrednú prácu s nebezpečnými výbušnými, chemickými, otravnými a rádioaktívnymi látkami, laserovým žiarením, nebezpečným elektromagnetickým žiarením a pôvodcami zvlášť nebezpečných nákaz.

18. Podľa bod B.7. Smernice pre zvýhodnený zápočet služobnej doby v odbore pôsobnosti federálneho ministerstva národnej obrany, ktorý je prílohou 2 k Rozkazu Ministra národní obrany č. 17/1988 povolený zvýhodnený zápočet služobnej doby pre nárok na výmeru dôchodku zapisujú do evidenčného listu ako zvýhodnene započítateľná služobná doba vojaka z povolania (ďalej len evidenčný list) kádrové (evidenčné) orgány útvaru, ktorého veliteľ (náčelník) povoľuje zvýhodnený zápočet. Po každom zázname o zvýhodnenom zápočte služobnej doby do evidenčného listu zabezpečí orgán vykonávajúci záznam, aby správnosť záznamu overil svojim podpisom vojak z povolania, ktorého sa zvýhodnený zápočet týka.

19. Podľa ust. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom v rozhodnom období vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

20. Podľa správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

21. Podľa V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VI. Právne posúdenie veci správnym súdom

22. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného pri vydávaní napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia o zastavení konania vo veci priznania výsluhového dôchodku žalobcovi.

23. Medzi účastníkmi konania ostalo v tomto konaní sporné to, či žalobcovi patrí výsluhový dôchodok za situácie, keď mu bol rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č.

VÚSZ-65403023440504/2 z 15. 04. 1994 priznaný výsluhový príspevok a zároveň či mu nemal byť priznaný vyšší výsluhový príspevok z dôvodu, že podľa jeho tvrdenia vykonával v čase od 10. 08. 1981 do 30. 08. 1983 v rámci vojenskej činnej služby prácu technika rádiolokačného diaľkomeru ďalekého rozsahu typu P 35, čo je podľa neho výkon funkcie za ktorú mu mal byť povolená zvýhodnený zápočet podľa Smernice pre zvýhodnený zápočet služobnej doby v odbore pôsobnosti federálneho ministerstva národnej obrany, ktorá tvorí Prílohu Rozkazu Ministra národnej obrany č. 17/1988 a preto sa uvedená doba mala pre účely výsluhového dôchodku posudzovať dvojnásobne.

24. Žalobca v žalobe namietal nesprávne právne posúdenie (žalobný dôvod podľa ust. ako aj nedostatočne zistený skutkový stav (žalobný dôvod podľa ust. písmeno e) ).

25. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

26. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s administratívnymi spismi dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.

27. Keďže ako už uviedol súd vyššie pri správnej žalobe v sociálnych veciach fyzickej osoby nie je súd viazaný žalobnými dôvodmi, v prvom rade sa preto zaoberal tými dôvodmi, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa ), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. z 27. júna 2017). v ustanovení upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia správneho poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

28. Správny súd má za to, že nebol dôvod zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného pre nepreskúmateľnosť. Tento dôvod pre zrušenie rozhodnutia v tomto konaní neobstojí, nakoľko je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmé, že toto zodpovedá zákonným požiadavkám v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku, ktorý sa na konanie o nároku žalobcu na priznanie výsluhového dôchodku

vzťahuje. Rozhodnutie žalovaného je riadne odôvodnené a odpovedá na argumenty odvolateľa, je z neho zrejmé, že žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli obsahom odvolania, je preskúmateľné, zrozumiteľné, závery sú dostatočne odôvodnené a rozhodnutie zodpovedá požiadavke správneho právneho posúdenia veci žalovaným, ktorý sa stotožnil s právnym posúdením správneho orgánu prvého stupňa podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení uvedených v rozsudku správneho súdu. Z obsahu rozhodnutia jasne vyplýva, z akých skutočností vychádzal správca dane ako aj žalovaná a akými právnymi úvahami sa riadili pri rozhodovaní.

29. Pokiaľ ide o námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu, táto taktiež nebola dôvodná. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný sa stotožnil s tým, ako zistil skutkový stav prvostupňový správny orgán. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že tento bol zistený z listín tvoriacich osobný spis a dávkový spis a zhodnotením zistených skutočností z nich vyplývajúcich prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré preukázali že je namieste konanie zastaviť podľa ustanovenia o správnom konaní. Súd sa stotožňuje s tým, že zistený skutkový stav viedol k správnemu záveru o zastavení konania podľa vyššie citovaného rozhodnutia, nakoľko bolo zistené, že je splnená tak podmienka res iudicata (z dôvodu, že o nároku žalobcu už bolo rozhodnuté a to rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65403023440504/2 z 15. 04. 1994 priznaný výsluhový príspevok) ako aj podmienka toho, že sa skutkový stav v prejednávanej veci podstatne nezmenil (vykonaným dokazovaním nebolo zistené, že by u žalobcu boli dané dôvody pre zvýhodnený zápočet) . Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so správnou úvahou žalovaného v tomto smere a poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na strane 5 tohto rozhodnutia v časti, kde žalovaný rozoberá obligatórne podmienky pre zastavenie konania podľa o správnom konaní. Uvedené opätovne prezentoval aj vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 22. 04. 2021 (bod 10 odôvodnenia tohto rozsudku).

30. V konaní nemohla obstáť ani námietka nesprávneho právneho posúdenia. V prvom rade súd upriamuje pozornosť žalobcu na to, že pri právnom posúdení veci sa prvostupňový správny orgán spravoval právnym názorom žalovaného uvedeným v rozhodnutí žalovaného zo dňa 16. 01. 2020 č. SEĽUZ - 100 - - OdSP v zmysle ustanovenia § 59 zákona o správnom konaní, kde žalovaný uviedol, že: „ .................K žiadosti odvolateľa o priznanie výsluhového dôchodku odvolací orgán uvádza, že odvolateľovi by takýto nárok mohol vzniknúť len v prípade, ak by jeho služobný pomer skončil po 01.05.1998, kedy nadobudol účinnosť o sociálnom zabezpečení vojakov, ktorý prvýkrát zaviedol do právneho poriadku Slovenskej republiky inštitút výsluhového dôchodku. V súčasnosti priznávanie výsluhových dôchodkov upravuje , ktorým bol zrušený. Vznik trvanie a zánik nároku na dávku sociálneho zabezpečenia sa vždy posudzuje podľa právnych predpisov platných v čase, kedy k vzniku, trvaní a zániku nároku došlo. Nakoľko právne predpisy upravujúce priznávanie výsluhových dôchodkov nadobudli účinnosť až po skončení služobného pomeru odvolateľa, nie je možné posudzovať vo vzťahu k nemu vznik nároku na túto dávku z dôvodu zákazu retroaktivity záväzných právnych predpisov. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia tak nemá žiaden právny titul, na základe ktorého by o výsluhovom dôchodku odvolateľa mohol rozhodovať.“ Súd s v plnom rozsahu stotožňuje s týmto právnym názorom žalovaného z dôvodu zákazu retroaktivity. Zároveň súd poukazuje na to, že právny predpis - ani nemajú právnu úpravu, ktorá by umožňovala po rozhodnutí o nároku žalobcu na výsluhový príspevok z dôvodu skončenia jeho služobného pomeru ku dňu 31. 01. 1994 opätovne rozhodnúť o nároku vyplývajúcom z dôvodu tohto skončenia titulom výsluhového dôchodku. Správne preto žalovaný v rozhodnutí zo dňa 06. 01. 2020 č. SEĽUZ - 100 - - OdSP právne ustálil, že žiadosť žalobcu o priznanie výsluhového dôchodku nie je možné posúdiť ako žiadosť o výsluhový dôchodok z vyššie uvedených dôvodov ale len ako žiadosť o výsluhový príspevok, resp. jeho revíziu v zmysle a to aj za použitia analógie Súd má zároveň za to, že správne posúdil po právnej stránke aj nezaradenie žalobcu do kategórie funkcie zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečenstva podľa Prílohy 1 k Rozkazu Ministra národní obrany ČSSR č. 1 zo 4. januára 1976, na ktorú poukazoval žalobca a zároveň na základe toho správne nedošlo k zvýhodnenému zápočtu doby služobného pomeru u žalobcu od 10. 08. 1981 do 30. 08. 1983, kedy podľa jeho tvrdenia vykonával funkciu technika rádiolokačného diaľkomeru ďalekého dosahu. Súd tu poukazuje na to, že predchádzajúca právna úprava, ktorá sa na žalobcu v čase skončenia služobného pomeru vzťahovala teda ako aj Príloha 1 k Rozkazu Ministra národní obrany ČSSR č. 1 zo 4. januára 1976 a taktiež aj Smernica pre zvýhodnený zápočet služobnej doby v odbore pôsobnosti federálneho

ministerstva národnej obrany, ktorý je prílohou 2 k Rozkazu Ministra národní obrany č. 17/1988 spočívala iba vo formálnom kritériu t. j. na služobnom zaradení vojaka. Z vykonaného dokazovania - z listiny označenej ako „Výkaz dôb a kategórií funkcií rozhodných pre sociálne zabezpečenie vojakov“ žalobcu táto skutočnosť nie je vôbec vyznačená a taktiež ani v dávkovom spise ani v osobnom spise žalobcu sa nenachádza evidenčný list zvýhodnene započítanej služobnej doby vojaka z povolania a ani žiadne iný doklad, ktorý by nasvedčoval tomu, že žalobca vykonával funkciu, ktorá mala byť započítaná zvýhodneným zápočtom. Zároveň aj z dokladov o služobných príjmoch žalobcu tiež vyplýva, že od 10. 08. 1981 do 30. 08. 1983 nebol žalobcovi vyplácaný žiaden rizikový príplatok, ktorý by mu v prípade, ak vykonával službu zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečenstva patril. Súd upriamuje pozornosť aj na to, že žalobca v čase výkonu vojenskej služby potvrdzoval svojim podpisom svoje služobné zaradenie. Právne posúdenie žalovaného bolo vzhľadom na vyššie uvedené v tomto konaní správne.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že žaloba žalobcu je nedôvodná a je namieste ju podľa ust. zamietnuť.

32. O práve žalovaného na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. , podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

33. Toto ustanovenie vyjadruje novú zásadu, v zmysle ktorej má právo na náhradu trov konania aj žalovaný, a to podľa pomeru svojho úspechu vo veci, no obmedzuje právo žalovaného na náhradu dôvodne vynaložených trov konania na prípady, ak to možno spravodlivo požadovať. Pôjde najmä o prípady šikanóznych žalôb. V prípade, ak bude žalovaný v správnom súdnom konaní úspešný celkom alebo sčasti, musí správny súd posúdiť, či mu možno náhradu trov konania celkom alebo sčasti podľa pomeru úspechu (porovnaj komentár k § 167 čl. III.) priznať.

34. Súd mal vzhľadom na povahu prípadu a zároveň aj vzhľadom na to, že už ide v poradí o tretie rozhodnutie žalovaného, kde žalobca bol v administratívnom konaní aj napriek opakovane vyslovenému právnemu názoru správnych orgánov ohľadom posudzovania nárokov žalobcu zo skončeného služobného pomeru uzrozumený s tým, že tieto nároky už boli právoplatne vysporiadané za to, že je daný nárok žalovaného na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).