Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/139/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., v spore žalobcu (navrhovateľa neodkladného opatrenia) L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., T. XXXX/XX, zastúpeného V. kanceláriou M.. I. N. s.r.o., so sídlom v A., Jesenského XXX/X proti žalovanému Z., spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, so sídlom v A., T. XXXX/XX, L. XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 18. mája 2018 č. k. 6C/29/2018-45, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1.1 Okresný súd Partizánske napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese A., obec A., k.ú. A., evidovanej Okresným úradom A., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX ako byt č. XX na 8. p. vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX stojaceho na parcele reg. „C“ parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, k bytu prináležiaci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 82/10000-in, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (výrok I.), uložil navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť podať do 30 dní žalobu vo veci samej proti žalovanému, predmetom ktorej bude určenie, že pohľadávka žalovaného voči navrhovateľovi neprevyšovala ku dňu 11.05.2018 sumu 2.000,- eur istiny (výrok II.) a navrhovateľovi neodkladného opatrenia uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný elektronicky vo výške 16,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok III.).

1.2 Rozhodnutie zdôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bytu, ktorého je navrhovateľ výlučným vlastníkom. Dňa 13.03.2018 a 14.03.2018 sa v bytovom dome uskutočnilo písomné hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu o otázke, či súhlasia s predajom bytu navrhovateľa v dobrovoľnej dražbe pre dlh, ktorý k 28.02.2018 predstavoval istinu 4.560,94 eur a príslušenstvo. Písomného hlasovania sa zo 104 vlastníkov zúčastnilo 67, pričom odovzdaných bolo 66 platných hlasov, z ktorých bolo 64 za a 2 proti dražbe. Dňa 15.05.2018 obdržal navrhovateľ od zástupcu žalovaného oznámenie o začatí výkonu záložného práva predajom bytu na dobrovoľnej dražbe. Podľa navrhovateľa žalovaný nie je oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva, pretože ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva (11.05.2018) pohľadávka žalovaného neprevyšovala sumu 2.000 eur istiny bez príslušenstva.

1.3 Z listinných dôkazov pripojených navrhovateľom súd prvej inštancie zistil, že navrhovateľ je vlastníkom predmetného bytu a správu v bytovom dome vykonáva žalovaný. Dňa 01.03.2018 bolo oznámené písomné hlasovanie vlastníkov bytov, ktoré sa malo uskutočniť dňa 13.03. a 14.03. vo vestibule bytového domu, ktorého otázka znela „Súhlasím s predajom bytu č. XX v dobrovoľnej

dražbe pre dlh voči spoločenstvu, ktorý k 28.02.2018 predstavoval sumu na istine 4.560,94 € + príslušenstvo.“ Zo zápisnice o hlasovaní vyplýva, že počet oprávnených hlasov bol 104, hlasovania sa zúčastnilo XX oprávnených subjektov, 66 hlasov bolo platných, „áno“ hlasovalo 64 oprávnených hlasov a „nie“ 2 oprávnené hlasy. Žalovaný navrhovateľovi písomne listom zo dňa 2.5.2018 oznámil, že začal s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby predajom bytu. Z pokladničných potvrdeniek vyplýva platenie súm 180 eur na účet č. 7337036/5200 dňa 22.01.2016, 17.02.2016, 18.03.2016, 19.04.2016, 17.05.2016, 17.06.2016, 20.07.2016, 23.08.2016, 20.09.2016, 19.10.2016, súm 193 eur dňa 16.11.2016, 23.12.2016, 17.01.2017, 17.02.2017, 17.03.2017, 03.05.2017, súm 194 eur dňa 17.05.2017, 22.06.2017, súm 193 eur dňa 21.07.2017, 16.08.2017, 20.09.2017, 20.10.2017, 20.11.2017, 20.12.2017, súm 194 eur dňa 18.01.2018, 22.02.2018, 19.03.2018. Z vyúčtovania za rok 2014 vyplýva nedoplatok 3.708,84 eur, z vyúčtovania za rok 2015 nedoplatok 3.736,43 eur a z vyúčtovania za rok 2016 nedoplatok 4.217,49 eur. Z prehľadu zúčtovania preddavkov navrhovateľa vyplýva, že žalovaný zaúčtoval pravidelné platby navrhovateľa okrem iného aj na poškodený merač, na zmluvné pokuty a na právne konzultácie. Navrhovateľ vyúčtovania služieb reklamoval s tým, že namietal, že jeho platby boli zaúčtované aj na cudzí dlh, ktorý vznikol spáchaním trestného činu inou osobou. Reklamácie vyúčtovania boli žalovanému riadne doručené.

1.4 Právne súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, ods. 2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, § 7b ods. 2, § 10 ods. 1, ods. 6, § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 151a, § 151j ods. 1, § 151l ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov. Po úvahách o povahe neodkladného opatrenia súd prvej inštancie uviedol, že z predložených dôkazov je dostatočne osvedčené tvrdenie navrhovateľa, že žalovaný začal s výkonom záložného práva vo vzťahu k bytu vo vlastníctve navrhovateľa. Takisto je osvedčené tvrdenie, že pohľadávka, pre ktorú žalovaný začal s výkonom záložného práva, vyplýva z vyúčtovania úhrad za služby spojené s užívaním bytu za rok 2016, z nedoplatku na zálohách za rok 2017 a za rok 2018. Navrhovateľ tiež predložením potvrdení o vkladoch na účet osvedčil, že za uvedené obdobie pravidelne platil sumy 180 eur resp. neskôr 193 eur (alebo 194 eur). Vzhľadom k pravidelnosti jeho platieb a ich rovnakej výške je dôvodný záver, že išlo o platby (preddavky) na úhradu za služby spojené s užívaním bytu. Z prehľadov o zaúčtovaní platieb však vyplýva, že žalovaný tieto započítal na rôzne záväzky (napr. za poškodený merač, na zmluvnú pokutu), nie na úhradu preddavkov, pričom navrhovateľ tvrdí, že čiastočne išlo aj o záväzok tretej osoby. Tým je významne a dôvodne spochybnená výška pohľadávky žalovaného, pre ktorú začal s výkonom záložného práva. Medzi stranami je tak sporná výška dlhu navrhovateľa, pre nezaplatenie ktorého žalovaný pristúpil k výkonu zákonného záložného práva. Otázka výšky dlhu má právny význam pre posúdenie, či mohlo vôbec dôjsť k začatiu dobrovoľnej dražby, pretože ak jeho výška neprevyšuje 2000 eur, byt dražiť nemožno. Navrhovateľ sa určenia, že výška jeho dlhu túto sumu neprevyšuje, mieni domáhať v konaní o veci samej. Pravdepodobnosť jeho nároku (pravdepodobnosť skutočnosti, že výška jeho dlhu voči žalovanému neprevyšuje sumu 2.000 €) bola pritom osvedčená potvrdeniami o vkladoch na účet, ktoré navrhovateľ predložil, hoci na preukázanie tejto skutočnosti bude ešte potrebné vykonať riadne dokazovanie v konaní o veci samej. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je nevyhnutné upraviť pomery strán takým spôsobom, aby nedošlo k nenapraviteľným, respektíve k ťažko napraviteľným následkom v prípade, ak by dočasne neobmedzil žalovaného vo výkone záložného práva. Súd prihliadal aj na mieru zásahu do práv žalovaného vo vzťahu k zásahu do práv navrhovateľa, ak by neodkladné opatrenie nariadené nebolo.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil. Odvolanie odôvodnil tým, že je vo vzťahu k bytu navrhovateľa zákonným záložným veriteľom, ktorého záložné právo vzniklo na základe § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Citované zákonné ustanovenie hovorí o záložnom práve za účelom zabezpečenia pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytového domu a z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru. Z tejto dikcie vyplýva, že zákonné záložné právo zabezpečuje okrem mesačných zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu a prostriedkov do fondu prevádzky, údržby a opráv aj ďalšie záväzky majiteľa bytu, t. j. aj zmluvnú pokutu ako príslušenstvo pohľadávky spoločenstva voči vlastníkovi a tiež finančné prostriedky za škody, ktoré vlastník bytu spôsobil. Pokiaľ ide o škody spôsobené na zariadeniach domu, prístupných z toho ktorého bytu, za ich vznik je v plnom rozsahu zodpovedný vlastník bytu, a to aj v prípade, ak ich nespôsobil priamo

on, ale napríklad tretia osoba, ktorej bol byt prenajatý. Čo sa týka zmluvnej pokuty, jej výška ako aj podmienky vzniku nároku na ňu boli spoločenstvom riadne odsúhlasené, preto treba zmluvnú pokutu považovať za plnohodnotné príslušenstvo pohľadávky. Napriek čiastkovým úhradám, ktoré navrhovateľ súdu preukázal, spoločenstvo voči navrhovateľovi stále eviduje pohľadávku s istinou 4.139,94 eur (1.051,94 eur istina z vyúčtovania za r. 2016, 2.316,00 eur neuhradené zálohové platby za rok 2017, 772,00 eur neuhradené zálohové platby za 1-4/2018). Príslušenstvo, ktoré predstavuje neuhradená zmluvná pokuta, je vyčíslené vo výške 674,23 eur (k 11.05.2018). Žalovaný napokon uviedol, že na nariadenie neodkladného opatrenia neexistovali dôvody, napadnuté rozhodnutie považuje za arbitrárne, nakoľko navrhovateľ nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že má svoje záväzky voči žalovanému vysporiadané v takom rozsahu, ako tvrdí.

3. Navrhovateľ sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1, ods. 2 potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva:

5. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnil navrhovateľ vecne tým, že jeho dlh voči žalovanému neprevyšuje sumu 2 000 eur bez príslušenstva, pričom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000 eur. Aj keď žalovaný vyčíslil pohľadávku voči navrhovateľovi sumou 4.139,94 eur, pričom uviedol, že z toho 1.051,94 eur tvorí istina z vyúčtovania za r. 2016, ďalej 2.316.00 eur sú neuhradené zálohové platby za rok 2017 a 772,00 eur sú neuhradené zálohové platby za 1-4/2018, z vyúčtovaní za roky 2014, 2015 a 2016, predložených oboma stranami konania, vyplýva, že žalovaný započítaval platby navrhovateľa v značnej miere na zmluvné pokuty a na ďalšie položky, ktoré navrhovateľ vždy v reklamácii vyúčtovania namietal (okrem zmluvných pokút namietal započítanie svojich platieb na účel, ktorý označil ako úhradu dlhu cudzej osoby, ktorý vznikol v dôsledku trestného činu, za ktorý bola táto osoba právoplatne odsúdená). Je teda zrejmé, že medzi stranami je sporná výška pohľadávky žalovaného voči navrhovateľovi.

9. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pochybnosť o skutočnej výške dlhu navrhovateľa resp. o správnosti započítavania jeho platieb, ktoré pravidelne uhrádzal, nebola založená len na tvrdení navrhovateľa, ale bola osvedčená listinami založenými v spise. Len z vyúčtovaní za roky 2014, 2015 a 2016 je zrejmé, že zmluvné pokuty, na ktoré žalovaný započítaval platby navrhovateľa, predstavovali podstatne vyššiu sumu než žalovaným uvádzaných 674,23 eur (vo vyúčtovaní za rok 2014 sú zmluvné pokuty spolu 982,03 eur, vo vyúčtovaní za rok 2015 je to 975,61 eur a vo vyúčtovaní za rok 2016 sú zmluvné pokuty 1.563,64 eur). Žalovaný na úhradu väčšej časti týchto zmluvných pokút započítal pravidelné platby navrhovateľa, preto tieto zmluvné pokuty nefigurujú v celkovej výške aktuálneho dlhu navrhovateľa, avšak vzhľadom k tomu, že navrhovateľ všetky uvedené vyúčtovania reklamoval (pričom reklamoval aj nesprávne započítanie jeho platieb na zmluvné pokuty), je potrebné, aby sa súd zaoberal (v konaní vo veci samej) aj týmito okolnosťami (pričom súd môže okrem iného neprimerane vysokú zmluvnú pokutu podľa § 545a Občianskeho zákonníka znížiť). Takisto pokiaľ ide o pohľadávku voči navrhovateľovi za škodu spôsobenú treťou osobou, je potrebné preskúmať, či navrhovateľ za takto vzniknutú škodu voči žalovanému občianskoprávne zodpovedá. Vyhodnotenie týchto skutočností nebolo možné urobiť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, pretože vyžaduje rozsiahlejšie dokazovanie. Správne preto súd prvej inštancie súčasne s nariadením neodkladného

opatrenia uložil navrhovateľovi povinnosť začať žalobou konanie vo veci samej, v ktorom budú tieto skutočnosti objasnené.

10. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je nevyhnuté preukázanie tvrdených skutočností s takou mierou istoty ako pre rozhodnutie vo veci samej (rozsudok), postačuje osvedčenie významných skutočností, ktoré odôvodňujú záver, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil dôvodnosť neodkladného opatrenia, najmä osvedčil pochybnosti o výške svojho dlhu voči žalovanému a o tom, či tento dlh presahuje zákonnú hranicu 2 000 eur bez príslušenstva podľa § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. Súd prvej inštancie tiež správne vyhodnotil primeranosť (proporcionalitu) neodkladného opatrenia, keď uviedol, že zásah do práva navrhovateľa dražbou bytu, v ktorom má bydlisko, v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia by bol podstatne závažnejší, než je zásah do práva žalovaného na rýchle uspokojenie svojej pohľadávky predajom bytu, voči ktorému má zákonné záložné právo, keďže právo na uspokojenie pohľadávky zostáva žalovanému zachované. Rozhodnutie, že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dražbou navrhovateľovho bytu, neznamená, že navrhovateľ nie je povinný uhradiť svoj dlh voči žalovanému, samozrejme v rozsahu, ktorý je v súlade so zákonom. Nariadeným neodkladným opatrením sa teda neprimeraným spôsobom nezasiahne do oprávnených záujmov žalovaného.

11. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

12. O trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie v konaní vo veci samej (§ 262 ods. 1 , prípadne - pokiaľ by navrhovateľ nepodal žalobu - v uznesení, ktorým neodkladné opatrenie podľa § 336 ods. 3 zruší.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .