Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Csp/4/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom, v právnej veci žalobcu: V.. I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX R., právne zastúpeného: JUDr. Vladimír Sidor, advokát so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, právne zastúpenému: JUDr. Baltazár Mucska, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 1.000,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.000,-eur od 03.11.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.000,- eura od 03.11.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.12.2012 uzavrel žalobca so žalovaným Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX (ďalej len "Zmluva") pre havarijné poistenie vozidiel EuroKasko produkt č. 571. Doba poistenia bola dohodnutá na dobu neurčitú. Ročné poistné bolo dohodnuté vo výške 244,89 EUR. Predmet poistenia tvorí motorové vozidlo Opel Astra GTC, VIN P s evidenčným číslom R (ďalej len "Automobil"). Dňa 15.05.2015 žalobcovi na Automobile vznikla poistná udalosť č. XXXXXXXXXX; pri výjazde z diaľnice motorové vozidlo zišlo z cesty a narazilo do stromu, čím sa poškodilo. Škoda bola riadne zdokumentovaná príslušníkmi Polície SR diaľničným oddelením Trnava. Žalobca uvedenú poistnú udalosť riadne a včas ohlásil žalovanému a uplatnil si nárok na poistné plnenie z uzavretej Zmluvy. Oznámením zo dňa 19.10.2015 bol žalobca upovedomený, že žalovaný posúdil poistnú udalosť číslo XXXXXXXXXX a odmietol nárok klienta zo Zmluvy vyplatiť z dôvodu, že nehoda (podľa tvrdení žalovaného) nevznikla spôsobom ako uviedol žalobca. Žalobca opakovane v dňoch 05.11.2015, 25.02.2016 písomne vyzval žalovaného na poskytnutie poistného plnenia, ale žalovaný v poskytnutých Odpovediach zotrval na správnosti svojho zamietavého stanoviska. Keďže žalovaný odmieta poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, na ktoré má podľa Zmluvy nárok, je žalobca nútený domáhať sa ochrany svojich porušených práv cestou súdu. Žalobca ako spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným Zmluvu a plnil si riadne svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy s tým, že jediným plnením zo strany žalovaného malo byť poistné plnenie v prípade vzniku škodovej udalosti. Podľa policajnej správy je preukázané a zdokumentované, že dopravná nehoda sa stala pri výjazde z diaľnice, kde motorové vozidlo zišlo z cesty a narazilo do stromu. Tvrdenia žalovaného, ktoré vychádzajú údajne z tvrdenia "nezávislého" znalca (interného znalca žalovaného) sa nezakladajú na pravde, sú zavádzajúce a ničím nepodložené. Znalecký posudok je založený na subjektívnom a ničím nepodloženom hodnotení znalca, ktorý mohol vychádzať len

z listinných podkladov predložených žalovaným (nakoľko sa na mieste nehody nenachádzal), čím mohol byť jeho záver do značnej miery ovplyvnený. Uvedený znalecký posudok nebol žalovaným žalobcovi nikdy predložený, čím žalovaný zamedzil, aby sa k nemu mohol žalobca vyjadriť, prípadne ho konfrontovať s iným znalcom. Nezávislý znalec určený žalovaným uviedol, podľa vyjadrenie žalovaného, pomerne jednoznačne, že dopravná nehoda sa stala iným spôsobom ako uvádza žalobca, no nebolo uvedené akým spôsobom to malo podľa znalca byt Tvrdenia, že dopravná nehoda sa nestala spôsobom podľa písomného uplatnenia škody, nie sú žalovaným v žiadnom oznámení riadne odôvodnené. Z dokumentácie vyhotovenej políciou pritom jasne vyplýva, že dopravná nehoda sa stala spôsobom, ako je opísaná v oznámení o nehode. Je preto otázne, akým spôsobom postupoval znalec určený žalovaným pri posudzovaní tejto veci a či svojim konaním nemal v úmysle účelov poškodiť klienta a znemožniť mu vyplatenie poistného plnenia (toto môže byť samozrejme predmetom posúdenia pred súdom). Taktiež si dovoľujeme uviesť, že obdobný postup je v poslednom čase celkom bežným postupom poisťovacích spoločností, ktoré v záujme vyhnúť sa poistnému plneniu poukazujú na hodnotenia interných znalcov, podľa ktorých sa dopravná nehoda stala iným spôsobom. Žalovaný a poisťovne sa takýmto spôsobom pokúšajú vyhnúť plneniu na ktoré sú inak zaviazaný z poistných zmlúv, pričom vo veľkom počte prípadov im takýto postup aj vychádza (keďže veľký počet spotrebiteľov nemá záujem byť účastníkom súdneho konania, ktoré vie byť stresujúce, finančne a časovo náročné, čo si je žalovaný veľmi dobre vedomý). Dňa 26.05.2015 bola na poškodenom vozidle klienta vykonaná obhliadka zamestnancom spoločnosti SLOVEXPERTA s.r.o., o čom hol vyhotovený písomný Zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla, v ktorom bol špecifikovaný rozsah poškodených častí spolu s uvedením rozsahu potrebnej opravy. V súvislosti s dopravnou nehodou vznikla škoda, ktorú by mala kryť poistná zmluva. Skutočnosti na základe ktorých prišlo k nehode nespadajú do výluk z poistenia podľa Všeobecných poistných podmienok. Preto neexistuje žiadny dôvod aby žalovaný neposkytol poistné plnenie zo zmluvy.. Pre doplnenie uvádzame, že ani samotný priebeh likvidácie škody zo strany žalovaného nebol vykonaný v súlade s uzatvorenou Zmluvou a právnou úpravou. Pri likvidácii škody napr. neboli žalovaným dodržané lehoty a povinnosti vyplývajúce z ust. § 797 odst. 3 z. Č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka, čo v žalobcovi ako aj nestranných pozorovateľoch vyvoláva minimálne otázky, ak nie presvedčenie o úmysle žalovaného vyhnúť sa plneniu. Vyššie uvedené nie je a ani nemôže byť dôvodom na nepriznanie poistného plnenia. Uvedený postup na druhej strane možno označiť za postup v rozpore s dobrými mravmi a ako nekalú obchodnú praktiku vo vzťahu k spotrebiteľovi. Obdobným spôsobom totiž žalovaný, ako spoločnosť poskytujúca poistenie, postupuje v množstve prípadov, a to za jediným účelom - znížiť výšku finančného plnenia, ktoré je povinná uhradiť na účet svojich klientov. Podľa uzatvorenej zmluvy ani VPP a OPP nie je daná udalosť výlukou z poistenia a tak nie je žalobcovi jasný dôvod prečo žalovaný odmieta plniť. Žalobca na vlastné náklady opravil vozidlo čím mu vznikli náklady, ktoré si uplatňuje touto žalobou. Nakoľko však žalobca z tohto dôvodu nemá presné vyčíslenie nákladov, nechal si ho vyhotoviť spoločnosťou AD, s.r.o., ktorá vykonáva výpočty náhrady škody pri poistných udalostiach. V zmysle uvedeného vyčíslenia, by náklady na opravu predstavovali 8.373,48 EUR. Avšak z dôvodu svojpomoci žalobca nemusel znášať niektoré vyčíslené náklady, preto mu vznikol nárok len na sumu vo výške 5.000,- EUR. Keďže žalovaný neposkytol žalobcovi takmer žiadne relevantné informácie týkajúce sa tejto veci, žalobca z dôvodu právnej opatrnosti a za účelom hospodárnosti konania a nenavyšovania trov konania, týmto návrhom uplatňuje len časť celkového nároku, a to sumu vo výške 1.000,- EUR. Uvedené je možné vzhľadom na to, že žalobca ako navrhovateľ je oprávnený prostredníctvom súdu uplatniť si len časť zo svojho celkového nároku (disponuje s predmetom súdneho konania); následne je napríklad oprávnený, ak na to budú ,plnené podmienky, dať návrh na zmenu alebo rozšírenie žalobného návrhu. Poistná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným má podľa žalobcu charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 odst. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko sa spotrebiteľská zmluva uzatvára na strane jednej medzi dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (žalovaný) a spotrebiteľom (žalobcom) na strane druhej. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci upomínacieho konania platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor s vecným odôvodnením, a preto bol následne platobný rozkaz zrušený. Vec bola postúpená Okresnému súdu Trnava na prejednanie veci.

3. Žalovaný v rámci odporu potvrdil, že bola uzatvorená zmluva. Ďalej uviedol, že dňa 18.5.2015 bola žalovanej telefonicky ohlásená zo strany žalobcu škodová udalosť, ku ktorej malo dôjsť 15.5.2015 pri schádzaní z diaľnice, kedy žalobca podľa jeho vyjadrení pri schádzaní z diaľnice neprispôsobil rýchlosť,

zišiel z cesty a narazil do stromu, čím došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla. Uvedené skutočnosti následne žalobca uviedol aj v jeho písomnom oznámení o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia zo dňa 26.5.2015 (tvorí prílohu žaloby žalobcu). Na základe vyššie uvedeného ohlásenia žalobcu žalovaná pridelila nahlásenej škodovej udalosti Č. PU XXXXXXXXXX a vo veci zahájila šetrenie za účelom likvidácie uvedenej škodovej udalosti. V rámci šetrenia nahlásenej škodovej udalosti žalovaná vykonala v dňoch 26.5.2015, 18.6.2015 a 7.8.2015 obhliadku poškodeného motorového vozidla, ako aj obhliadku žalobcom označeného miesta škodovej udalosti, o čom žalovaný vyhotovili zápisy spolu s fotodokumentáciou. Pri obhliadke zo dňa 18.6.2015 žalobca žalovanej zároveň vyplnili Dotazník pre účastníka poistnej udalosti, v ktorom sa bližšie vyjadril k okolnostiam ním uvádzanej škodovej udalosti. Nakoľko pri prešetrovaní nahlásenej škodovej udalosti žalovaná zistila nejasnosti ohľadom žalobcom opísaným priebehom škodovej udalosti, zdokladovaného rozsahu poškodenia poškodeného motorového vozidla a zanechaných stôp na mieste žalobcom označenej udalosti, žalovaná oslovila nezávislého znalca z odboru cestná doprava, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty a technický stav vozidiel, Ing. Y. Y., za účelom odborného posúdenia technickej prijateľnosti popísaného priebehu škodovej udalosti zo dňa 15.5.2015, na základe čoho vyššie menovaný znalec vypracoval k uvedenej otázke znalecký posudok Č. 56/2015. Žalovanou oslovený znalec následne na základe posúdenia kompatibility poškodení motorového vozidla so žalobcom opísaným priebehom škodovej udalosti vylúčil prijateľnosť vzniku škodovej udalosti tak, ako ju žalobca opísal. Na základe znaleckého posúdenia obsiahnutého v Znaleckom posudku Č. 56/2015 žalovaná oznámila žalobcovi, že na základe odborného posúdenia bol vylúčený vznik dopravnej nehody spôsobom. ako to žalobca uviedol v ním uplatnených nárokoch, na základe čoho mu bolo zo strany žalovanej odmietnuté poistné plnenie v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Žalovaná aj vzhľadom na ňou predložený znalecký posudok zotrváva na jej záveroch, na základe ktorých nebolo možné poskytnúť žalobcovi z jej strany poistné plnenie. Žalovaná v súvislosti so žalobcom uplatnenými nárokmi v prvom rade namieta žalobcom opísaný spôsob vzniku dopravnej nehody, ktorý žalobca uviedol tak v jeho Oznámení o vzniku škodovej udalosti zo dňa 26.5.2015, Dotazníku účastníka dopravnej nehody zo dňa 18.6.2015, ako aj v samotnej žalobe. Žalovaná v tejto súvislosti poukazuje na závery Znaleckého posudku Ing. Y. Y. č. 56/2015, v rámci ktorých žalovanou oslovený znalec uviedol, že "Z technického hľadiska možno jednoznačne konštatovať, že nehodový dej popísaný vodičom V.. I. N. je z technického hľadiska neprijateľný. Pri hodnotení energetickej korešpondencie sa jednoznačne preukázalo, že poškodenia v07.idla OPEL ASTRA GTC EČ R nevznikli tak, ako to vodič popísal. Vznik poškodení vozidla v udanom mieste popísaným spôsobom je možné jednoznačne vylúčiť. Žalovanou oslovený znalec sa pritom podrobne oboznámil s popisom priebehu škodového deja uvedeného v Oznámení o vzniku škodovej udalosti zo dňa 26.5.2015, Dotazníkom účastníka dopravnej nehody zo dňa 18.6.2015 a fotografiami motorového vozidla žalobcu z realizovaných obhliadok, ako aj fotografiami z miesta dopravnej nehody označeného žalobcom a ďalšími technickými podkladmi potrebnými pre náležité preskúmanie predmetnej dopravnej nehody. Žalovaná v tejto súvislosti uvádza, že podľa výpočtov žalovanou osloveného znalca by v prípade žalobcom opísaného priebehového deja ním uvádzanej dopravnej nehody na danom mieste a v danom čase mala nárazová rýchlosť motorového vozidla predstavovať približne hodnotu 88 km/h (str. 13 Znaleckého posudku č. 56/2015), avšak rozsah EES poškodení motorového vozidla zistenom žalovanou by nepresahoval hodnotu 15-20 km/h (str. 15 Znaleckého posudku Č. 56/2015). Žalovanou oslovený znalec k uvedenému na str. 15 Znaleckého posudku Č. 56/2015 dodal nasledovné: "pri vyhodnocovaní celkovej plauzibility a kompatibility popisovaného priebehu nebodového deja sa vyskytli okolnosti, ktoré tento popis spochybňujú, resp. vylučujú. Ako je už konštatované v predchádzajúcich častiach popis priebehového deja je síce technicky prijateľný, avšak je nereálny. Ak nehoda prebiehala tak ako to uviedol vodič, potom by k nárazu do stromu - kríku došlo v rýchlosti približne 88 km/h. Pri takejto rýchlosti by sa na vozidle nachádzali výrazne rozsiahlejšie poškodenia devastačného charakteru a rovnako posádka by v takejto nárazovej rýchlosti utrpela značné, život ohrozujúce poškodenia. Konečná poloha vozidla OPEL ASTRA GTC EČ R opretá ľavou prednou časťou o strom - krik nebola výsledkom náhodnej udalosti v cestnej premávke, ale bola vytvorená veľmi opatrným spôsobom vo výrazne nižšej rýchlosti, než aká bola v skutočnosti podľa popisu priebehu Údajnej nehodovej udalosti." Žalovaná v súvislosti s uplatnenými nárokmi žalobcu uvádza, že žalobca bol v zmysle § 799 ods. 2 zákona Č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako Občiansky zákonník) povinný žalovanej uviesť pravdivé vysvetlenie vzniku ním nahlásenej škody. Zároveň žalovaná poukazuje na ustanovenie čl. III písm. A Zmluvných dojednaní, z ktorého jednoznačne vyplýva, že dojednané poistenie motorového vozidla sa vzťahuje iba na náhodnú poistnú udalosť. Z citovaných záverov Znaleckého posudku Č. 56/2015 pritom vyplýva, že k poškodeniu motorového vozidla nemohlo dôjsť spôsobom ako to uvádza žalobca a že žalobcom opísaný priebeh škodovej udalosti s prihliadnutím na rozsah zistených poškodení

motorového vozidla nemohol byť výsledkom náhodnej udalosti v cestnej premávke, na základe čoho tu nie je daný ani dôvod n poskytnutie poistného plnenia zo strany žalovanej v danom prípade. Žalovaná žalobcom nahlásenú škodovú udalosť riadne prešetrila, vo veci okrem iného vykonala znalecké dokazovanie prostredníctvom nezávislého znalca, vec na základe tohto znaleckého dokazovania aj uzavrela, a preto odmieta, že by v rámci jej postupu konala v rozpore s akýmikoľvek právami žalobcu. Žalovaná tak s prihliadnutím na uvedené skutočnosti aj naďalej považuje žalobcom uplatňované nároky za nedôvodné. Nakoľko žalovaná považuje žalobcom uplatňované nároky v celom rozsahu za nedôvodné, žalovaná namieta ako nedôvodné aj žalobcom uplatňované nároky na úhradu úrokov z omeškania, ako aj náhradu trov konania. Žalovaná vzhľadom na jej argumentáciu má za to, že tu nie je daný ani dôvod na úhradu súdneho poplatku v prospech súdu z jej strany. Žalovaná okrem námietok k otázke žalobcom opisovanému vzniku škody na jeho motorovom vozidle namieta aj žalobcom uplatnenú výšku nárokov, ktorých sa žalobca domáha v rámci ním podanej žaloby. Žalobca v podanej žalobe uvádza, že nakoľko nedisponoval presným vyčíslením nákladov na opravu motorového vozidla, nechal si spoločnosťou AD, s.r.o. vyhotoviť vyčíslenie týchto nákladov, pričom menovaná spoločnosť mala predmetné na klady stanoviť vo výške 8373,48 EUR. Žalobca následne vzhľadom na jeho svojpomocnú opravu motorového vozidla stanovil ním tvrdenú hodnotu nákladov na sumu 5000,- EUR s tým, že sa v tomto konaní rozhodol uplatňovať iba sumu 1000,- EUR z týchto nákladov. Žalobca pritom nepredložil v rámci tohto súdneho konania ním spomínaný výpočet spoločnosti AD, s.r.o., ako ani žiadne doklady, ktoré by preukazovali nákup náhradných dielov, ako ani ďalšie náklady spojené s opravou poisteného motorového vozidla. Žalovaná sa tak okrem jej námietok vznesených voči žalobcovým nárokom ako celku nevie vyjadriť k žalobcom realizovaným výpočtom ohľadom výšky nákladov opravy, na ktoré žalobca poukazuje, nakoľko žalovanej nebolo predložené spolu s podanou žalobou vyčíslenie týchto nákladov zo strany spoločnosti AD, s.r.o. Žalovaná má tak za to, že popri nedôvodnosti žalobcom uplatnených nárokov ako celku, žalobca nepreukázal ani opodstatnenosť ním uvádzanej výšky nákladov, ktoré si v tomto konaní uplatňuje.

4. Žalobca sa vyjadril k odporu žalovaného, v ktorom namietal účelovosť posudku predloženého v konaní, ako aj jeho závery. Žalobca namietal, že znalec vychádzal z nesprávneho posúdenia rýchlosti (nezvládnuteľnosti vozidla pri rýchlosti 130 km/h, pričom znalec nebol priamo na mieste nehody, vychádzal len z fotodokumentácie z miesta nehody, nevzal v úvahu povrch vozovky v čase nehody, štrk, piesok, prípadne iné látky, stav pneumatík na vozidle, tvar a tuhosť prekážky. Tiež namietal zadávanie hodnôt polomeru krivosti zátačky, ktorá bola uvedená ako údaj o 4 m vyšší, čo ovplyvňuje medznú rýchlosť, ďalej znalec neuviedol, z čoho určil nárazovú rýchlosť 15-20km/hod, keď pri takejto rýchlosti by nemalo dôjsť k vystreleniu airbagov, čo v tomto prípade došlo. Ďalej žalobca namietal, že znalec nežiadal podklady od príslušníkov policajného zboru, ktoré boli vyhotovené o nehode. Namietal použitie údajov (str..8 posudku), ktoré nesúvisia z nehodou a boli z iného prípadu. Opätovne poukázal na skutočnosť, že poisťovne sa bránia peňažným plneniam. Žalobca ďalej poukázal na rozhodovaciu prax v obdobných veciach a na posudzovanie omylu poisťovne a jeho vyvolania zo strany poisteného. Súčasne poprel, že by nepredložil rozpočet nákladov na opravu vozidla od spoločnosti AD, s.r.o., ktorá bola súčasťou žalobného návrhu.

5. Súd vyzval žalovaného uznesením č.k. 32csp/4/2018-88zo dňa 05.03.2018 na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu. Žalovaný na výzvu nereagoval, žiadne ďalšie skutkové tvrdenia nevykonal a dôkazy nenavrhol.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, z ktorého sa žalovaný ospravedlnil, pričom v rámci ospravedlnenia uviedol, že je nevyhnutné v konaní preukázať aj skutočný vznik škody, t.j úbytok v majetkovej sfére poškodeného.

7. Na pojednávaní dňa 12.07.2018 žalobca v rámci výsluchu uviedol, že šiel po diaľnici v smere od Bratislavy, pri zjazde na Červeník nezvládol riadenie, vyšiel mimo cesty a narazil do pňa. Peň bol na krajnici. Akou rýchlosťou ste šli? Netuším ako som išiel rýchlo. Bolo vaše vozidlo pred vznikom nehody poškodené? Nie Ako ste sa zachovali po nehode? Zavolal som políciu, neviem či 112 alebo 158, počkali na hliadku, podrobil sa dychovej skúšky, auto odviezol domov. Kto bol prítomný ešte na mieste nehody? Brat V.. M. N.. Boli ste v súvislosti s vypracovaním č. 56/2015 vypočutý znalcom? Nie

Kontaktoval Vás v tejto súvislosti ? Nie, stretol som sa s pracovníkom Slovexperta a potom s niekým zo spoločnosti A3P. Vypracovali ste dotazník zo dňa 18.06.2015 Vy? Áno Je časť dotazníku, ktorá sa nachádza na č. 8 v bodoch. 13-17 vypracovaná vami? Nie Kto Vám predložil dotazník zo dňa 18.06.2015? To bol ten pán z A3P, myslím, že p. Q.. Vypracoval p. Falát nejaký iný dotazník? To neviem, pri mne nie, kládol mi nejaké otázky, neviem aké. Na otázku súdu v akej výške ste vykonali opravu vozidla, žalobca uvádza, že neviem kupovalo sa niečo aj z obchodu a niečo cez inzerciu. Hodnota vozidla 6000-7000 eur. Myslím, že ročník auta je to 2008. Poistku som uzatváral v roku 2012.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou č.l. 1-4, poistnou zmluvou č.l. 6-8, č.l. 9-poistkou (č.l.11), oznámením o vzniku škodovej udalosti č.l. 12, zápisom č.l. 13, vyrozumením zo strany žalovaného č.l. 14, písomnou komunikáciou žalobcu č.l. 15-17, vyjadrením poisťovne č.l. 18, rozpisom nákladov č.l. 19-21, listinou označenou ako znalecký posudok č.l. 40-46, č.l. 62-64, odporom č.l. 48-49, zmluvnými dojednaniami č.l. 52-58, dotazníkom č.l. 59-61, podaním žalobcu k odporu č.l. 69-71, dokladmi zo šetrenia Policajným zborom č.l. 95-100 (záznam o nehode a fotodokumentácia), ospravedlnenie neúčasti č.l. 101-102, a posúdil vec podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov . 9. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

10. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

11. Podľa § 788 ods. 1 a 3 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. (1) Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. (3)

12. Podľa § 790 písm. a) OZ, poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku);

13. Podľa § 793 ods. 1 OZ, kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia.

14. Podľa § 795 ods. 1 OZ, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

15. Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

16. Podľa § 799 ods. 1 až 3 OZ, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. (1) Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. (2) Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. (3)

17. Podľa § 802 ods. 1 a 2 OZ, pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú

zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne. (1) Ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne. (2)

18. Podľa § 806 OZ, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

19. Podľa § 809 ods. 1 a 2 OZ, poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou. (1) Ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti. (2)

20. Podľa § 2 ods. 3 OZ, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

21. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

23. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Účelom poistenia je zabezpečenie finančných prostriedkov na úhradu potrieb vzniknutých z náhodných udalostí, ktoré boli dohodnuté v poistnej zmluve, o ktorej sa vie, že môže nastať, ale nevie sa kedy a či vôbec nastane. Pokiaľ medzi stranami sporu bolo dohodnuté v zmysle poistnej zmluvy č.l. 6-8 a Všeobecných obdchodných podmienok č.l. 52-58 poistenie pre prípad havárie vozidla, žalobca má v zmysle § 797 ods. 2 právo v prípade, že nastane táto poistná udalosť, právo na poistné plnenie.

26. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu bola riadne uzavretá zmluva o havarijnom poistení, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo žalobcu, a to Opel Astra GTC EČV: HC-XXXBL, ako aj skutočnosť, že žalobca riadne platil poistné zo zmluvy. Sporným bolo či došlo dňa 15.05.2015 k poistnej udalosti, a síce k spôsobeniu škody na uvedenom motorovom vozidle spôsobom, akým to bolo popísané žalobcom a či má z takto vzniknutej poistnej udalosti nárok na poistné plnenie. Sporným bolo, či boli splnené podmienky k tomu, aby bol žalobca oprávnený odmietnuť poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, keď žalovaná svoje právo odmietnuť poistné plnenie opierala o ustanovenie VPP, to konkrétne o článok III písm. A zmluvných dojednaní, s odôvodnením, že podľa znaleckého posudku škoda nevznikla takým spôsobom, ako to uviedol žalobca, a teda že škoda nevznikla v dôsledku náhodnej udalosti.

27. Žalovaný sa bránil listinou - znaleckým posudkom č.56/2015 od V.. Y. Y., podľa ktorého nemohol byť priebeh nehody taký, ako popísal žalobca, nakoľko nárazová rýchlosť by bola 88 km/hod pri náraze do stromu, kríku, pri začatí plného brzdenia v rýchlosti 111 km/hod., čomu však nezodpovedá rozsah poškodení, ktorý zodpovedá nárazovej rýchlosti 15-20 km/hod.

28. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len „ZoZ“), písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje a) titulnú stranu, b) úvod, c) posudok, d) záver, e) prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, f) znaleckú doložku.

29. Podľa § 17 ods. 6 ZoZ, titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie „znalecký posudok“, poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. „Úvod“ obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade musia obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia prílohy v znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah časti „posudok“.

30. Podľa § 209 ods. 1 a 2 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. (1) Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. (2)

31. Podľa Čl. 15 ods. 1 a 2 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (1) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. (2)

32. Súčasťou predloženého znaleckého posudku nebola doložka v zmysle § 209 ods. 2 (a síce, že si je znalec vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku), preto nebolo možné pri vykonávaní tohto dôkazu postupovať akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, pričom žalovaný nenavrhol vypracovať nový znalecký posudok, ani vypočuť znalca. Ak by znalecký posudok bol doplnený o doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP, odborné závery by nepodliehali hodnoteniu z hľadiska ich správnosti, ale súd by mohol hodnotiť len presvedčivosť posudku, a to pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Znamená to, že súkromný znalecký posudok neopatrený doložkou v súlade s § 209 ods. 2 podlieha prísnejšiemu hodnoteniu, a to nielen pokiaľ ide o jeho presvedčivosť, logickosť, ale aj pokiaľ ide o správnosť odborných záverov. Z uvedeného vyplýva, že v prípade absencie doložky je možné vykonať dokazovanie znaleckým posudkom predloženým stranou sporu iba ako listinou. Zákonom predpísané náležitosti písomne vyhotoveného znaleckého posudku upravuje § 17 ZoZ, ktorý v odseku 6 požaduje, aby znalec v časti „posudok“ uviedol opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, aby tiež uviedol postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. Zároveň zákon požaduje, aby celková skladba znaleckého posudku umožňovala preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Medzi stranami sporu bolo sporné, či priebeh nehody nastal tak, ako ho popísal žalobca alebo nie. V Znaleckom posudku predloženom žalovaným sa v rámci opisu postupu znalca pri znaleckej činnosti uvádza, z čoho vychádzal, a ako uvedený priebeh hodnotil. Žalovaný nijakým spôsobom nereagoval na zásadné námietky žalobcu k predloženému posudku, a to nezohľadnenie ďalších okolností majúcich vplyv na priebeh nehody, ako stav vozovky (štrk, piesok), vystrelené aibagy pri rýchlosti kedy by sa nemali aktivovať), ďalej žalovaným nevyplnená časť dotazníka (vyplnená treťou osobou), ako aj to, že vodič nebol vypočutý znalcom na priebeh nehody, ale spoľahol sa na podklady predložené žalovaným. Znalec presne neuviedol ani vzdialenosť miesta nárazu od okraja cesty a neuviedol v posudku jednoznačne či narazil žalobca do pňa, alebo kríku, čo je podľa názoru súdu podstatný rozdiel v dopadoch na narážajúce vozidlo. Žalobca ďalej namietal aj spôsoby výpočtu polomeru krivosti, ako zásadného údaju (avšak nepredložil vlastný exaktný dôkaz k tejto námietke). Súd po zhodnotení posudku a námietok žalobca k nemu musí konštatovať, že takýto posudok v konaní nemôže obstáť, nakoľko je vypracovaný na nedostatočných podkladoch, a teda podľa súdu sú jeho závery nepresvedčivé. Súd konštatuje, že nezohľadnenie stavu vozovky v danom čase - kameňa štrku, ako aj stavu samotného vodiča (nevedel vlastnú rýchlosť vozidla, ani

reálne riadne nedokázal popísať detailne priebeh nehody). Súd sa stotožňuje s závermi príslušníkov policajného zboru, ktorý uložili žalobcovi pokutu za priestupok za porušenie povinnosti podľa § 16 ods. 1 zákona č.8/2009 Z.z., podľa ktorého: „vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.“ Čo žalobca evidentne neurobil. Súd má tiež za to, že znalec sa mal vysporiadať aj s otázkou pozornosti vodiča a jeho venovania sa riadeniu a tiež jeho schopnostiam a ako aj stavu vozovky, a teda možných iných priebehových dejov, ktoré predchádzali vzniku poistnej udalosti, a nevychádzať len z medznej situácie za štandardného stavu plnej pozornosti vodiča, ale práve jeho nepozornosťou a prípadného následného možného balansu v dôsledku šoférskej chyby a panického brzdenia. Všetky uvedené skutočnosti viedli súd k tomu, že znalecký posudok predložený žalovaným, na ktorom tento vybudoval svoju obranu súd vyhodnotil ako dôkaz, ktorý nie je spôsobilý zvrátiť vývoj konania v prospech žalovaného, a preto naň neprihliadol, nakoľko obsahoval len jednu z možných alternatív priebehu nehody a nie komplexné posúdenie, ktoré znalec pre prijatie záveru mal vyhodnotiť. Odhliadnuc od uvedeného, súd konštatuje, že nie je podstatné, či v detailoch žalobca uviedol, celý priebeh nehody úplne pravdivo, ale či sa táto nehoda na donom mieste stala. Súd na základe výsluchu žalobcu má za to, že nehoda sa mohla stať tak ako to uviedol žalobca, čomu svedčí jeho vlastná výpoveď, ako aj na žiadosť súdu predložené závery šetrenia nehody príslušníkmi policajného zboru Slovenskej republiky č.l. 95-100 z miesta nehody vrátane fotodokumentácie z miesta nehody, ktorá svedčí priebehu nehody tak ako ju popísal žalobca. Priebehu nehody taktiež svedčí aj vystrelenie airbagov (podľa fotografii polície v čase po nehode vystrelených, nevyrezaných), a posunutie pňa stromu, ktoré je viditeľné na fotografii č.l.99. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že nehoda sa stala na mieste a v čase tak, ako bolo zadokumentovaná príslušníkmi policajného zboru Slovenskej republiky, a že nejde o simulovanú nenáhodnú udalosť, tak ako sa ju snažil posúdiť a prezentovať žalovaný.

33. Ak žalovaný svojimi vyjadreniami v konaní nepriamo naznačuje, že na strane žalobcu by sa mohlo jednať o poisťovací podvod, súd poukazuje na to, že trestné stíhanie žalobcu doposiaľ neiniciovala, k takémuto záveru nedošli ani príslušníci prítomný pri nehode, inak by iniciovali sami trestné stíhanie. V prípade poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1 by nebolo pochýb o tom, že žalovaný by bol oprávnená poistné plnenie odmietnuť, avšak záver o tom, či sa jedná o poisťovací podvod alebo nie, je možné urobiť iba v trestom konaní, nie v konaní občiansko-právnom. Ak sa žalovaný domnieval, že došlo k trestnému činu zo strany žalobcu, nič jej nebránilo iniciovať trestné stíhanie, a za účelom vyčkania na jeho výsledky navrhnúť prerušenie občiansko-právneho konania.

34. Súd tak z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo jednak preukázané, že by sa nehoda nestala tak, ako ju popísal žalobca, a preto nebol preukázaný žiaden dôvod, pre ktorý by bol žalovaný oprávnený odmietnuť alebo krátiť poistné plnenie, pričom takýto dôvod tu nebol ani podľa § 799 ods. 3, ani podľa § 802 ods. 2 OZ. Z vyššie uvedených dôvodov súd vo výroku II. rozsudku priznal žalobcovi proti žalovanej právo na poistné plnenie.

35. Pri určení výšky poistného plnenia, na zaplatenie ktorého súd zaviazal žalovaného, vychádzal súd z Výpočtu výšky škody na cestnom vozidle - havarijné poistenie (č.l. 19-21), ktorý predložil žalobca, ako aj z jeho nesporného tvrdenia, že vozidlo bolo opravené. Súd zo samotných fotografií, ako aj záverov ocenenia opráv dospel k záveru, že žalovaná suma je dôvodná v žalovanom rozsahu, pričom vzhľadom na nízku sumu náhrady a rozsah poškodení nepovažoval za dôvodné dokazovať ďalej cenu prípadných opráv, keďže minimálne v rozsahu 1.000,- eur je nárok dôvodný podľa predloženého ocenenia. Súd k námietke žalovaného, že je potrebné predložiť doklady o skutočnej škody konštatuje, že predmetom konania nie je konanie o náhradu škody, ale konanie o zaplatenie poistného plnenia, pričom v žalovanom rozsahu je žaloba na podklade vykonaného dokazovania a rozpočtovaných nákladov 8.370,48 eur (č.l.21) dôvodná a preto jej v tejto časti vyhovel. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, tento súd žalobcovi priznal od času, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, a mohol plnil prvý krát na podklade výzvy žalobcu, t.j. od uplynutia lehoty na plnenie, a to v lehote, kedy bol žalovaný povinný plniť od skončenia šetrenia podľa č.l9 bod 25 poistných podmienok t.j. od 03.11.2015 (viď oznámenie č.l.14).

36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu v časti, v ktorej žalobca žiadal zaplatenie sumy 1.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.000,- eur od 03.11.2015 do zaplatenia, za dôvodnú.

37. Podľa § 262 ods. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalobca ako účastník plne úspešný v konaní voči žalovanému, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške samotných trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).